Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 3, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9C/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112221129
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112221129.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: K. E.,

narodený X.X.XXXX, bytom Z. Q. XXXX/XX, J., t. č. O. S. XX, J., zastúpený JUDr. Máriou Trylčovou,
advokátkou, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, proti odporkyni: C. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom
Z. Q. XXXX/XX, J., o zaplatenie 36.500 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 18.10.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 36.500 eur s príslušenstvom ako nároku na vyplatenie polovice
hodnoty členského podielu v bytovom družstve v rámci jeho vyporiadania.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnej zástupkyne navrhovateľa,

oboznámením sa s listinnými dokladmi, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 13C/86/1997, sp.zn.
18C/20/2012 ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právna zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla, že uplatnený nárok na zaplatenie sumy 36.500 eur
s príslušenstvom predstavuje nárok z vyporiadania členského podielu v bytovom družstve účastníkov,
vzťahujúci sa na družstevný byt popísaný v návrhu na začatie konania, keď účastníci boli nájomcami
tohto družstevného bytu, spoločný nájom bol zrušený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18C/20/2012-33
zo dňa 16.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2012 a určil za výlučnú nájomkyňu bytu a
členku bytového družstva práve odporkyňu s povinnosťou navrhovateľa byt vypratať bez poskytnutia

bytovej náhrady. V tomto čase účastníci konania už neboli manželia, čo je zrejmé aj z charakteru tohto
konania, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené ešte v roku 1997 rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
13C/86/1997-19 zo dňa 28.8.1997, doposiaľ sa neviedlo a ani sa nevedie konanie o vyporiadanie ich
bezpodielového spoluvlastníctva, do ktorého patrí ako majetková hodnota aj členský podiel v bytovom
družstve. Medzi účastníkmi nedošlo ani k dohode o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva,
pričom od rozvodu ich manželstva uplynuli viac ako tri roky. Toto majetkové právo je tak v podielom
spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne a v tomto konaní sa navrhovateľ domáha jeho vyporiadania

tak, že odporkyňa je povinná mu zaplatiť sumu 36.500 eur s príslušenstvom, ktorá suma je určená z
ceny bytu, resp. podielu v bytovom družstve pri zohľadnení trhových cien vychádzajúc z cien za aké sapodobné byty v danej lokalite v Trnave predávajú. Byt užíva odporkyňa sama a to dlhodobo, navrhovateľ
opustil byt ešte počas rozvodového konania.

Navrhovateľvkonaníuviedol,ženapodanomnávrhutrvá,vcelomrozsahuodkazujenaprednesprávnej

zástupkyne, ktorá opísala skutkové okolnosti danej veci a posúdila vec aj po právnej stránke, preto z
jeho strany nie je čo viac k veci dodať.

Odporkyňavkonaníuviedla,žespodanýmnávrhomnesúhlasí,jediným,základnýmdôvodomnesúhlasu
je nemorálnosť tohto návrhu ako takého, pričom pokiaľ ide o popísané skutkové okolnosti danej
veci procesnou stranou navrhovateľa, k tomuto námietky nemá. Byt užíva spolu s dvomi dospelými
synmi. Je pravdou, že doposiaľ sa neviedlo a ani sa nevedie konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva a ani sa doposiaľ s navrhovateľom na jeho vyporiadaní nedohodli. Byt, ktorý užíva, je
družstevným bytom, spoločný nájom k nemu bol zrušený súdnym rozhodnutím a za výlučnú nájomkyňu
bytu a členku bytového družstva bola určená ona. Navrhovateľ tento byt neužíva od obdobia, kedy došlo
k rozvodu ich manželstva, teda dlhodobo. Nemorálnosť návrhu vyplýva z toho, že 16 rokov uhrádza
výlučne sama poplatky a cenu za jeho užívanie, keď po rozvode manželstva bola rok nezamestnaná,

zostali jej tri deti, dcéra sa síce osamostatnila, dostala byt od jej rodičov, s ňou však zostali žiť až doposiaľ
dvaja synovia, obidvaja sú nezamestnaní a aj dosť vážne chorí. Navrhovateľ o tom veľmi dobre vie.
Sama nemá finančné prostriedky na to, aby mu mohla zaplatiť žiadanú sumu, dlhodobo bola zadlžená,
aby sa vôbec mohlo platiť nájomné a je zadlžená až dodnes. Je nezamestnaná, preto jej nikto žiadny
úver neposkytne. Toto sú dôvody prečo s návrhom nesúhlasí. Nesúhlasí ani s navrhovanou sumou,

ktorú považuje za vysokú a vychádza len z poznatkov za akú cenu sa predávajú byty. Členský podiel
v bytovom družstve predstavuje sumu oveľa nižšiu, ide o sumu 814 eur, hodnota členského podielu
nebola ani ohodnotená znalcom.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C/86/1997 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 28.8.1997, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.10.1997 bolo manželstvo účastníkov konania právoplatne rozvedené.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18C/20/2012 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 16.4.2012 súd zrušil
spoločný nájom účastníkov k X-izbovému družstevnému bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. podlaží
bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX,
nachádzajúceho sa na Z. ulici č. XX v J. a určil za výlučnú nájomkyňu bytu a členku bytového družstva
odporkyňu, rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2012 a navrhovateľa zaviazal byt

vyprataťvlehotedo15dníodprávoplatnostirozsudku,rozhodnutievtejtočastinadobudloprávoplatnosť
dňa 15.6.2012.

Podľa ustanovenia § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je

všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvomanželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok navrhovateľa na vyporiadanie majetkovej hodnoty
(členského podielu v bytovom družstve) v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania ako bývalí manželia sa počas
trvania ich manželstva stali nájomcami družstevného bytu popísaného v návrhu na začatie konania a

obaja sa stali zároveň aj členmi Okresného stavebného bytového družstva v Trnave, ktorého aktuálne
obchodné meno je Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480. Táto skutočnosť vyplýva
z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 20.12.1982 ako aj zo zápisnice o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 21.6.1995, ktoré dokumenty vyplývajú zo spisu tunajšieho súdu
sp.zn. 18C/20/2012 (konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu účastníkov) a medzi účastníkmi

konania sporná nie je. Tunajší súd rozhodnutím vo veci sp.zn. 18C/20/2012 zrušil spoločný nájom
účastníkov k družstevnému bytu v ich nájme a určil za výlučnú nájomkyňu bytu a členku bytového
družstva odporkyňu. Samostatné rozhodovanie súdov o zrušení práva spoločného nájmu bytu spravidla
predchádza vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva a pri vyporiadaní tohto spoluvlastníctva sa
potom určí komu zostane potom členský podiel, pričom sa rešpektuje to, že tento sa určí tomu, kto

zostal ďalším nájomcom družstevného bytu a jediným členom družstva a následne sa vyporiada hodnota
členského podielu. Pokiaľ však nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v
lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode a v uvedenej lehote nedošlo ani k vyporiadaniu
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovdohodou,platínevyvrátiteľnádomnienkavyporiadaniapodľa
zásad uvedených v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, t.j., že ohľadne hnuteľných vecí sa manželia

vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva užíval ako vlastník
pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti a o ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí,
že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch manželov sú rovnaké. To isté platí primerane
o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné, členský podiel z titulu spoločného
členstva manželov v bytovom družstve je takým spoločným majetkovým právom a tak analogicky aj pre

toto právo platí režim podielového spoluvlastníctva.

V prípadoch spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu, keď obaja manželia
sú členmi družstva, otázku zrušenia spoločného nájmu bytu manželov a zániku spoločného členstva
manželov v bytovom družstve upravuje § 705 Občianskeho zákonníka, podľa jeho druhej vety „v
ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia

nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen
družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve“.
Súd výrokom svojho rozsudku nezrušuje spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, ktoré zaniká
zo zákona dňom právoplatnosti výroku o zrušení spoločného nájmu bytu manželov a určení osoby, ktorá
bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu.Rovnako je nepochybné i to, že členský podiel družstevného bytu patrí do aktív bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a preto finančné vyrovnanie jeho hodnoty je prioritne vecou vyporiadania
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Aksavšaknávrhnavyporiadanienepodalnasúdvzákonnej

trojročnej lehote a nedošlo ani k vyporiadaniu dohodou, vo vzťahu k členskému podielu družstevného
bytu ako k majetkovému právu potom skutočne platí, že sa stáva podielovým spoluvlastníctvom, pričom
podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké, ostáva teda spoločný s tým rozdielom, že sa podriaďuje
režimu obdobne platnému pre veci v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Znamená to, že
ak bývalí manželia, na ktorých sa vzťahuje zákonná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4

Občianskeho zákonníka chcú zrušiť a vyporiadať ich spoločné právo k členskému podielu družstevného
bytu a nevedia sa na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva dohodnúť, malo by sa
postupovať podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa prvej vety tohto ustanovenia „ak nedôjde
kdohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanienanávrhniektoréhospoluvlastníkasúd“.Akvšak
nebol podaný návrh na zrušenie spoluvlastníctva účastníkov k členskému podielu, nemožno podielové
spoluvlastníctvo ani zrušiť, ani vyporiadať.

Predmet konania v prejednávanej veci bol vymedzený návrhom navrhovateľa, ktorý žiadal len to, aby
súd v rámci vyporiadania členského podielu zaviazal odporkyňu zaplatiť mu polovicu jeho hodnoty
vychádzajúc z podielového spoluvlastníctva účastníkov k nemu.

Tu je súd názoru, že vychádzajúc z popísaného a citovaných zákonných ustanovení (predovšetkým
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) musí byť súčasťou rozsudku pri vyporiadaní členského podielu

aj výrok, ktorým súd zruší podielové spoluvlastníctvo k členskému podielu, pretože bez neho by toto
spoločné majetkové právo účastníkov k členskému podielu naďalej trvalo a nebolo by ho možné bez
jeho zrušenia vyporiadať bez ohľadu na to, že súd už v inom konaní určil jedného z účastníkov za
jediného nájomcu bytu, ktorý bude ako člen družstva byt ďalej užívať. Samotná štruktúra tohto výroku
vychádza z bežnej praxe pri zrušovaní a vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva k hnuteľným či

nehnuteľnýmveciamalebomajetkovýmprávam.Súdvtejtosúvislostiupozorňuje,žejeviazanývzmysle
§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrhom a môže rozhodnúť len o tom, čo navrhovateľ
požaduje a to výlučne na tom skutkovom základe ako ho navrhovateľ v návrhu v zmysle § 79 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku uviedol. Preto pokiaľ navrhovateľ v prejednávanej veci návrhom
žiadal len vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve bez jeho

zrušenia, nemohol súd podľa uvedeného pristúpiť k vyporiadaniu členského podielu bez žiadaného
zrušenia podielového spoluvlastníctva k nemu, preto návrh v žiadanom znení zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, čím úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko si však odporkyňa
náhradu trov konania výslovne neuplatnila, rozhodol súd tak, že jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.