Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312203856
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5312203856.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky S. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, Č., zast. Advokátskou kanceláriou, s.r.o., JUDr. Milan Chovanec, V.
Tvrdého 17, Žilina, proti odporcovi Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, Č., t.č. E. XXX, Č., v konaní
o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e ,že navrhovateľka S. A., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, Č. je podielovou

spoluvlastníčkou bytu č. XX, na X. poschodí obytného domu č. XXXX, postaveného na parcele č. CKN
XXX, zapísanej na LV č. XXXX a bytu zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. Č. v rozsahu 1/2-ice k bytu a
v rozsahu 1/14-iny k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 669 € v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky Advokátska kancelária, s.r.o.,
JUDr. Chovanec, V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina.

III. Navrhovateľke a odporcovi n e p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh a
za odvolanie.

IV. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci
titulom súdneho poplatku za návrh sumu 99,50 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.4.2012 navrhovateľka podala proti odporcovi - bývalému manželovi návrh na určenie, že je
podielovou spoluvlastníčkou bytu č. XX, na X. poschodí obytného domu č. XXXX, postaveného na
parcele č. CKN XXX, zapísaný na LV č. XXXX a bytu zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. Č. v rozsahu
1/2-ice k bytu a v rozsahu 1/14 k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

Svoj nárok uplatnila podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Aj keď súd nie je viazaný

právnou kvalifikáciou, je viazaný rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami základu uplatneného nároku.
Navrhovateľka žiadala vyhovieť návrhu na tom skutkovom základe, že došlo k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, sporný byt bol zakúpený pred zrušením
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovavzmysleustanovenia§149ods.4Občianskehozákonníka
po dobu 3 rokov od zrušenia BSM nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou alebo súdnym spôsobom. Preto
platí zákonná domnienka, že každý z bývalých manželov je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu
1/2-ice.Odporca na pojednávaní uviedol, že návrh je nedôvodný, žiadal zamietnuť. Po uzavretí manželstva
sa účastníkom konania narodila dcéra M.. Spočiatku bývali manželia u rodičov odporcu v Č. J. E..
Matka už v tom čase bola chorá, navrhovateľka sa o ňu nechcela starať, preto sa odsťahovala. Matka

odporcu chcela situáciu riešiť, stretla sa s príbuznými pána L. a dohodla odkúpenie bytu a zároveň
dohodla vyporiadanie majetkové a súrodenecké z rodičovského domu v Č. J. E.. Preto bolo spísané
prehlásenie matky o osobnom svadobnom dare svojmu synovi zo dňa 10.4.1995, ktoré predložil na
pojednávaní, ktoré je podpísané jeho matkou, jeho súrodencami. Tvrdil, že finančné prostriedky na byt
mu darovala matka, a preto byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je to dar, ktorý si

kúpil za finančné prostriedky matky určené len odporcovi. Tento listinný dôkaz predložil aj navrhovateľke.
Navrhovateľka o tom vedela. Nemala však finančné prostriedky na kúpu bytu ani ona, ani jej rodina.
Odporca na pojednávaní uviedol, že ani on nemal finančné prostriedky na kúpu bytu, z toho dôvodu bol
zakúpený z finančných prostriedkov matky. Zároveň však uviedol, že splácal 1/2-icu úveru na podiel
dcéry v rodinnom dome, ako aj úver na nehnuteľnosti v Y.. Manželka - navrhovateľka sa zachovala
neeticky, keď dom previedla na seba a na dcéru, nehnuteľnosti v Y. boli zexekvované na úver. Zvyšná

časť úveru, ktorú zaplatil v rámci dražby vydražiteľ, bola vyplatená taktiež navrhovateľke. Takýto postup
považoval za neetický.

Navrhovateľka poprela, že by mala akúkoľvek vedomosť o listinnom dôkaze zo dňa 10.4.1995, o
finančnom dare matky a súrodeneckom vyporiadaní za účelom kúpy sporného bytu. Uviedla, že byt
bol kúpený za trvania manželstva, pred zrušením BSM, z finančných prostriedkov manželov. Poukázala

na tú skutočnosť, že na listinnom dôkaze zo dňa 10.4.1995 absentuje jej podpis. O tomto listinnom
dôkaze nemala vedomosť. Považovala ho za účelovo vyprodukovaný dôkaz zo strany odporcu. Je
napasovaný na tento spor, preto je nehodnoverný. Ak by mal byť hodnoverný, malo by to byť vyhlásenie
navrhovateľky.Pokiaľideorodinnýdom,tenbolnadobudnutýažpozánikuBSMzostavebnéhosporenia
navrhovateľky. Taktiež uviedla, že odporca nebol odkázaný, pokiaľ ide o zakúpenie bytu, na pôžičku

od matky. Podnikal, mali zakúpené nehnuteľnosti, splácal úver 450 000,- Sk, prispel dcére na splátku
úveru v rozsahu 1/2-ice spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome. Tvrdenia navrhovateľky boli aj v
tej rovine, že odporca v konaní nepreukázal, že konkrétne finančné prostriedky, ktoré obdržal od matky,
boli použité na kúpu konkrétneho bytu.

Odporca uviedol, že navrhovateľka nemala finančné prostriedky, aby sama nadobudla nehnuteľnosti.

Nepracovala, bola na podpore 7 - 8 rokov. Neplatila náklady ani k 1/2-ici sporného bytu, neplatila ani
energie.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi - pripojený spis Katastrálneho úradu Čadca
I. XX/XX, kúpnu zmluvu zo dňa 12.4.1995, vklad povolený dňa 7.8.1996, podľa ktorej samotný odporca
kúpil od Z. L. sporný byt, návrh na vklad bol katastru doručený 3.1.1996, teda 8 mesiacov po uzavretí

kúpnej zmluvy, list vlastníctva č. XXXX, ktorý je vydaný len na odporcu vo vzťahu k bytu č. 13 v podiele
1/1, pripojený spis 11C/347/1996, kde návrh bol podaný 1.7.1996, rozsudok č. konania 11C/347/1996-9
je zo dňa 5.8.1996, právoplatnosť nadobudol 11.8.1996, rozvodový rozsudok 8C/135/2008 zo dňa
29.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.6.2009, spis 4C/48/2012, pripojené LV č. XXXX kat. úz. Č.,
XXXX kat. úz. Y., list zo dňa 10.4.1995 - prehlásenie matky o osobnom svadobnom dare svojmu synovi.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.

Súd vychádzal zo záveru, že tento predmet sporu nie je vyporiadaním majetku BSM v celom rozsahu.
Cítil sa byť viazaný predmetom sporu v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP. Predmetom
sporu bol len návrh na určenie, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou bytu č. XX na LV č. XXXX kat. úz.
Č., na parcele CKN XXX a spoločných častí, a to v nadväznosti na § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Keďže nedošlo k vyporiadaniu BSM ani dohodu, ani rozhodnutím súdu do 3 rokov po zániku BSM,
navrhovateľka vychádzala zo zákonnej domnienky, že je spoluvlastníčkou bytu v rozsahu 1/2-ice.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať
si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh

niektorého z manželov súd.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných

hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Z vykonaného dokazovania v nadväznosti na uvedené ustanovenie súd zistil nasledovný skutkový stav,
ktorý považoval za preukázaný.

Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.4.1995 I.
XX/XX získal odporca do vlastníctva sporný byt. Získal ho od predávajúceho Z. L., nezískal ho od svojej
matky a taktiež súd konštatuje, že pokiaľ chcel odporca tvrdiť, že finančné prostriedky mu na sporný byt
darovala matka, nič nebránilo, aby tento byt darovala matka odporcovi darovacou zmluvou. To je jeden z
dôvodov, pre ktorý súd vyhlásenie zo dňa 10.4.1995 považoval za nevierohodné. Druhý z dôvodov, pre

ktorý považoval toto vyhlásenie vo vzťahu k spornému bytu za nevierohodné, je skutočnosť, že matka
darovala peniaze a nie byt. Peniaze sú druhovo určené veci a odporca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie, že konkrétne finančné prostriedky darované matkou použil na kúpu sporného bytu.
Nepreukázal, že na kúpu sporného bytu nepoužil iné finančné prostriedky. Aj keď kúpna cena v kúpnej
zmluve je uvedená 50 000,- Sk, rovnako ako v prehlásení matky zo dňa 10.4.1995, nijakým spôsobom

odporca nepreukázal, že o tomto prehlásení navrhovateľka vedela a že nebolo antidátumované, účelovo
vytvorené v príčinnej súvislosti s týmto sporom. Navrhovateľka nenamietla vierohodnosť podpisov, ani
obsah, preto nebol dôvod na výsluch svedkov. Vyhodnotenie listinného dôkazu prináleží súdu a nie
svedkom. Nevierohodnosť a právnu irelevanciu tohto listinného dôkazu súd videl aj v tom, že ku kúpe
bytu došlo v príčinnej súvislosti s konaní o zrušenie BSM za trvania manželstva. Ak by odporcove

tvrdenia boli pravdivé, potom mohol tieto vzťahy usporiadať právne relevantným spôsobom. Počas
konania však odporca nepredložil žiaden dôkaz podľa § 149 a nasledujúce Občianskeho zákonníka,
nepredložil dohodu o vyporiadaní BSM, ani rozsudok súdu o vyporiadaní BSM. Z chronologického
usporiadania dátumov v súvislosti s konaním o zrušenie BSM za trvania manželstva s dátumami v
súvislosti s kúpou bytu a zavkladovaním bytu súd mal zato, že postup odporcu bol účelový pri kúpe bytu

a je účelový aj pri predložení listinného dôkazu zo dňa 10.4.1995. Návrh na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva bol podaný dňa 1.7.1996. Rozsudok bol vydaný pod
č. konania 11C/347/1996-9 zo dňa 5.8.1996, právoplatnosť nadobudol dňa 11.8.1996. Tým mal súd
preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené dňom 11.8.1996.

Zo spisu I. XX/XX porovnaním dátumov súd zistil, že kúpnu zmluvu odporca uzavrel bez navrhovateľky

s predávajúcim Z. L., že na tejto kúpnej zmluve nie sú uvedené podpisy svedkov, jeho matky ani sestier,
ktoré by preukazovali priamo na tejto zmluve, že finančné prostriedky darovali odporcovi ako vyporiadací
podielzrodičovskéhodomuvpríčinnejsúvislostiskúpoubytu.Ajkeďkúpnazmluvajezodňa12.4.1995,
odporca Správe katastra v Č. doručil návrh na vklad až 3.1.1996, teda 8 mesiacov po uzavretí kúpnej
zmluvy, čo taktiež viedlo súd k záveru účelového postupu zo strany odporcu s poukazom na návrh vo

veci 11C/347/1996, ktorý bol podaný 1.7.1996. K zavkladovaniu kúpnej zmluvy došlo dňa 7.8.1996, teda
pred zrušením BSM za trvania manželstva, ktoré právoplatne bolo zrušené dňom 11.8.1996. Tým mal
súd preukázané, že byt bol nadobudnutý počas trvania manželstva, pretože bol nadobudnutý v čase od
14.11.1992 do zániku BSM 11.8.1996.V konaní nepreukázal odporca dohodu o vyporiadaní BSM, resp. súdne vyporiadanie BSM v priebehu
3 rokov od zániku BSM. BSM zaniklo dňa 11.8.1996, 3-ročná lehota uplynula dňa 11.8.1999. Ak by bol
listinný dôkaz zo dňa 10.4.1995 pravdivý a vierohodný a navrhovateľka o ňom mala vedomosť, ako

tvrdil odporca, nič mu nebránilo uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM, resp. podať návrh na vyporiadanie
BSM. Takéto dôkazy odporca nepredložil. Súd preto ustálil, že k vyporiadaniu BSM v dobe 3 rokov po
zániku BSM nedošlo. K rozvodu došlo v konaní pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 8C/135/2008
dňa 29.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2009. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
však zaniklo v príčinnej súvislosti s konaním vo veci 11C/347/1996 dňa 11.8.1996, nezaniklo v príčinnej

súvislosti s rozvodom, právoplatnosťou rozvodového rozsudku dňa 2.6.2009.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecivydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Z už uvedených dôvodov odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že
sporný byt nadobudol z finančných prostriedkov, ktoré mu darovala matka ako vyporiadací podiel
z rodinného domu. Tým nepreukázal, že sporný byt je dar len v prospech odporcu podľa § 143
Občianskeho zákonníka. Preto súd vychádzal zo záveru, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka

sporný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pretože bol nadobudnutý odporcom za trvania
manželstva. Bol nadobudnutý v čase od uzavretia manželstva 14.11.1992 do zániku BSM 11.8.1996
(vklad povolený 7.8.1996).

V nadväznosti na § 143, § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka preto súd ustálil, že malo dôjsť
k vyporiadaniu bezpodielovému spoluvlastníctva manželov pokiaľ ide o sporný byt dohodou alebo

na návrh niektorého z manželov rozsudkom po zániku BSM, teda po 11.8.1996 do 11.8.1999. Za
uvedenú dobu 3 rokov k vyporiadaniu BSM dohodou ani rozhodnutím súdu nedošlo. Preto platí
zákonná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že sporný byt je v podielovom
spoluvlastníctve obidvoch bývalých manželov, pričom podiely sú rovnaké, teda každý z bývalých
manželov je spoluvlastníkom k spornému bytu v rozsahu 1/2-ice.

Podľa § 133 OSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku,
má súdu za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

§ 149 v ods. 4 Občianskeho zákonníka stanovuje zákonnú domnienku, ktorá nebola zo strany odporcu v
zmysle § 133 OSP vyvrátená. Preto má súd túto zákonnú domnienku za preukázanú, pretože v konaní
nevyšiel najavo opak. Dôkazné bremeno bolo na strane odporcu.

V zmysle zákonnej domnienky preto súd rozhodol, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou
sporného bytu v rozsahu 1/2-ice a priľahlých častí patriacich k bytu v rozsahu 1/14-iny.

Okrem už uvedených dôvodov, pre ktoré súd neodročil pojednávanie a nevykonal výsluch navrhnutých
svedkov - sestier odporcu na preukazovanie skutočností, ktoré sú dané v listine zo dňa 10.4.1995, súd
uvádza aj tie skutočnosti, že na pojednávaní oboznámil pripojené spisy, z ktorých vyhotovil v spise

úradný záznam. Ide o spisy 4Er/277/2010, 11C/49/2012, 11Er/601/2011, 13Er/237/2011, 11C/50/2012,
8C/54/2012,13Er/664/2005.Zuvedenýchpripojenýchspisovjezrejmé,žekonanievuvedenýchveciach
je závislé od rozhodnutia v tejto veci 4C/48/2012. Ide o exekučné konania a civilné konania o povolenie
čiastočného odkladu exekúcie v rozsahu 1/2-ice spoluvlastníckeho podielu, o vylúčenie veci z exekúcie
vo vzťahu k 1/2-ici sporného bytu. Táto skutočnosť bola ďalším dôvodom, pre ktorý súd mal zato, že

nie je potrebné v tejto veci spôsobovať prieťahy v konaní. Tvrdenia odporcu a návrhy na doplnenie
dokazovania nemali bezprostredný vzťah k predmetu sporu.Pokiaľ v konaní okrajovo bol spomínaný aj iný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, súd poukazuje, že v konaní 4C/48/2012 súd nevyporiadaval bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov ako celok, pretože v čase, kedy bolo možné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

vyporiadať dohodou alebo rozhodnutím súdu, teda v čase od 11.8.1996 do 11.8.1999, bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov vyporiadané nebolo.

Predmetom konania vo veci 4C/48/2012 preto nebolo ani nemohlo byť vyporiadanie celého majetku
patriaceho do BSM účastníkov konania. Predmetom konania bola určovacia žaloba podľa § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka len k spornému bytu č. XX, a to v nadväznosti na § 143 Občianskeho
zákonníka, že byt bol nadobudnutý za trvania manželstva, za trvania BSM, zo spoločných prostriedkov

manželov. Ustanovenou zákonom je § 143 Občianskeho zákonníka, z ktorého mal súd preukázané, že
aj keď kúpnu zmluvu uzavrel len odporca, uzavrel ju v čase trvania manželstva, pred zrušením BSM,
z prostriedkov manželov, pretože nepreukázal opak. Preto platí zásada uvedená v § 143 Občianskeho
zákonníka,žetátovecpatrídobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Uplynutímdátumu11.8.1999,
nevyporiadaním BSM, na základe zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa

táto vec - sporný byt stala zo zákona spoluvlastníctvom navrhovateľky a odporcu v rozsahu 1/2-ice pre
každého z nich.

Úspešnou účastníčkou konania je navrhovateľka, podľa § 142 ods. 1 OSP jej patrí plná náhrada trov
konania. Trovy konania jej boli priznané v súlade s platnými právnymi predpismi vo výške vyúčtovanej
v zákonnej lehote 3 dní podľa § 151 ods. 1 OSP a vo výške účelne vynaložených nákladov.

Súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v nasledovnej výške: za 5 úkonov právnej pomoci
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k výzve súdu, účasť na pojednávaní
25.9.2012, účasť na pojednávaní 27.11.2012) po 58,69 € + 5-krát režijný paušál po 7,63 € + 2-krát cesta
na pojednávanie zo sídla advokátskej kancelárie v Čadci na Okresný súd Čadca a späť po 20,65 € +
náhrada za stratu času za cestu na 2 pojednávania na Okresný súd Čadca a späť do Žiliny 2-krát 50,84

€ + 20 % DPH 94,92 € + zaplatený súdny poplatok 99,50 € = 669 €.

V nadväznosti na § 138 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 OSP súd nepriznal ani navrhovateľke, ani odporcovi
právo na oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh a za odvolanie. Z tohto dôvodu zároveň zaviazal
navrhovateľku k zaplateniu súdneho poplatku za návrh z neurčitého predmetu sporu vo výške 99,50 €
podľa položky § písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Toto konanie je návrhové, bolo povinnosťou

navrhovateľov produkovať tvrdenia a dôkazy, a to v oblasti celej majetkovej sféry navrhovateľky a
odporcu. Ani jeden z nich nepredložil potvrdenie OR PZ o tom, aké vozidlá účastníci vlastnia, listy
vlastníctva na iné nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka je vlastníčkou
aj inej nehnuteľnosti, než nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet sporu. Ide o rodinný dom, ktorý je v
podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej dcéry. Z vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé,

že obidvaja účastníci konania boli vlastníkmi aj inej nehnuteľnosti v inej lokalite, po dražbe výplata z
tejto nehnuteľnosti, rozdiel pripadol navrhovateľke, odporca podniká. Navrhovateľka v konaní nie je
zastúpená bezplatne Centrom právnej pomoci, ale je zastúpená advokátom. Ani jeden z účastníkov
konanianepredložilrozhodnutieohmotnejnúdzipodľaosobitnýchpredpisov.Súdmalzato,ževzhľadom
k navrhovosti konania ich čestné vyhlásenia nie sú vierohodné v porovnaní s výsledkami dokazovania

o majetkovej situácii účastníkov konania, a to aj vo vzťahu k spornému bytu tvoriacemu predmet sporu
a vo vzťahu k poplatkovej povinnosti, ktorá je vo výške 99,50 €. Súd mal zato, že je v možnostiach a
schopnostiach aj navrhovateľky, aj odporcu súdny poplatok zaplatiť, a preto rozhodol, že ich neoslobodí
od povinnosti platiť súdne poplatky za návrh a za odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.