Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 14, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899656
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1708899656.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa:

SPOLOČNOSŤ JEŽIŠOVA, Panská 246/11, Bratislava, IČO: 599 051, zastúpený: JUDr. Anna
Besedičová, advokátka, Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, proti odporcom: 1/ O. R.Á., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom T. XX, O. H. C., 2/ R. C., bytom Š. XXX, E. H. T., zastúpená JUDr. Máriou Peráčkovou,
advokátka, Hrušková 21, Bratislava, 3/ T. H., bytom D. XX, T., zastúpená JUDr. Máriou Peráčkovou,
advokátka, Hrušková 21, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 2/ a 3/ trovy konania v sume 335,20 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi 1/ nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť vypratať zadnú časť budovy
pozostávajúcu z troch posledných miestností na prízemí budovy, ktorú užívala L. R., matka odporcov,
ktorá zomrela dňa 15.06.2002 v Bratislave, nachádzajúcu sa v obci O. H. C., T. XX, katastrálne územie
O. H. C., zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Senci na LV č. XXXX, súpisné číslo
XX,parcelač.XXXa odovzdaťjunavrhovateľovidotrochdníodprávoplatnostirozsudku,bezpovinnosti
náhrady bytu alebo náhradného ubytovania a nahradiť trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je vlastník uvedenej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe
Dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa zákona č. 282/1993 Z. z. Matka odporcov L. R., nar. XX.XX.XXXX,

zomrela dňa 15.06.2002 a mala posledné trvalé bydlisko v O. H. C., T. XX. Posledné obdobie svojho
života prežila u odporkyne 2/ v Moste pri Bratislave. Po smrti matky odporcov vyzval navrhovateľ
prostredníctvom svojho zamestnanca odporkyňu 2/ k vyprataniu časti nehnuteľnosti, miestnosti v
zadnej časti nehnuteľnosti, ktoré v minulosti užívala matka odporcov, a v ktorých sa nachádzali veci
z pozostalosti - osobné veci, šatstvo, starý nábytok, drobné kuchynské vybavenie. Napriek prísľubu
odporkyne 2/ nehnuteľnosť vypratať, odporcovia nehnuteľnosť nevypratali v dohodnutej 14 dňovej
lehote. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu písomne dňa 09.09.2002 vyzval odporcov na

vypratanie nehnuteľnosti, na ktorý list písomne navrhovateľovi odpovedala odporkyňa 3/ a uviedla,
že predmetnú časť nehnuteľnosti nevypracú z dôvodu, že na odporcu 1/ prešiel nájom bytu, ktorý
údajne s matkou obýval nehnuteľnosť viac rokov. Zástupca navrhovateľa C.. H. F., R. E., člen obecnej
polície navrátenú nehnuteľnosť fyzicky preberali od predchádzajúceho správcu a kontrolovali jej stav.Pri tom našli v objekte cudzie osoby, aj odporcu 1/, ktorý uviedol, že je na návšteve. Odporca 1/ mal
pritom trvalý pobyt hlásený na Š. K. XX, R. T.. Nehnuteľnosť bola v zlom stave a preto navrhovateľ
započal rekonštrukčné práce. Odporcovia nevypratali predmetnú časť nehnuteľnosti od vecí patriacich

do pozostalosti po ich matke a používajú túto ako sklad jej vecí a odporca 1/ tam prespáva.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výzvou na vypratanie časti nehnuteľnosti,
odpoveďou od odporkyne 3/, nájomnou zmluvou, evidenčným listom, zápisom z obhliadky objektu,
fotografiami, súhrnným vyjadrením navrhovateľa, výpisom z LV

č. XXXX, fotografiami z ohliadky, spisom Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C 132/2002, spisom
Okresného súdu Bratislava III 31D 1278/2002, výsluchom účastníkov a zistil nasledujúci skutkový stav

a právny stav:

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ podal návrh
po neúspešnom pokuse o mimosúdne riešenie vypratania časti budovy súpisné číslo XX na T. K. Č.. XX
od vecí patriacich do pozostalosti po nebohej L.A. R., ktorá zomrela 15.06.2002. V konaní vedenom pred
Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 9C/132/2002 bolo právoplatne určené, že nedošlo k prechodu

nájmu bytu z L. R. na odporcu 1/. Vypratať žiadanú časť nehnuteľnosti odvodzoval navrhovateľ od
dedičského rozhodnutia, podľa ktorého odporcovia ako dedičia sú vlastníkmi vecí patriacich v čase
smrti poručiteľke L. R.. Predmetná časť nehnuteľnosti sa od podania návrhu neužíva. Navrhovateľ do
nehnuteľnosti nevstupoval a ponechal stav veci tak ako ho zanechal odporca 1/ a poručiteľka L. R..
Odporcovia potvrdili, že veci patrili do pozostalosti po ich matke. Z ich strany nedošlo k vzdaniu sa

dedičstva, lebo tu bol úmysel prenechať tieto veci odporcovi 1/, nakoľko odporkyne 2/, 3/ si na tieto veci
nerobili nárok. Navrhovateľ prenajal prednú časť nehnuteľnosti stavebnej firme, ktorá tam má kanceláriu.
Priestory, ktoré užíva odporca 1/ si odporca uzamyká, preto je vylúčený prístup iných osôb do týchto
priestorov.

Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že po uzavretí manželstva býval v rodičovskom dome jeho manželky

vo R. T. až do roku 1998. Pre nezhody sa v roku 1998 presťahoval k jeho matke a odvtedy tam býval
a býval tam až doteraz (13.11.2003). V roku 2001 sa rozviedol. S matkou v byte platil nájomné 45,-
Sk, na jeseň 2001 spadla a mala úraz a zobrala si ju k sebe sestra - odporkyňa 2/. V nehnuteľnosti
vyobrazenej na fotografiách z ohliadky býval s matkou, po jej smrti až doteraz tam býval sám. Túto
časť nehnuteľnosti, ktorú obýva si uzamyká, avšak niekedy ju nechá otvorenú a Rómovia, ktorí obývajú

prednú časť nehnuteľnosti mu tam hádžu veci. Nehnuteľnosť uzamyká z dôvodu, že tam má svoje veci.
Jeho veci sú: bicykel na fotografii č. 3, fotoaparát, vešiak na fotografii č. 4, kredenc a veci v ňom, súdok
na fotografii č. 6, posteľ, veci na nej, plynová fľaša, niečo z toho bordelu dole pri posteli na fotografii č.
7, nožnice, dáždnik, zásuvky na stole na fotografii č. 9, všetky postele a skrine na fotografii č. 9, kabáty
po mame a zvyšné oblečenie na fotografii č. 12, veci nachádzajúce sa v skriniach nachádzajúcich sa

na fotografii č. 14. Všetky tieto veci, o ktorých hovoril ako o jeho, boli jeho matky, preto sú teraz jeho,
on ich prakticky teraz zdedil. V nehnuteľnosti býva, okrem času, kedy má nejakú prácu mimo bydliska.
Po ohliadke na druhý deň si opravil zámok. Od smrti matky až doposiaľ v tejto nehnuteľnosti nepretržite
býva.

Právny zástupca odporkýň 2/ a 3/ na pojednávaní uviedol, že dedičské konanie po L. R. bolo uznesením

z 05.12.2002 pre jej nemajetnosť zastavené. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie odporkýň 2/
a 3/ nakoľko nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa navrhovateľ domáha niekoľko desaťročí neužívajú,
nemajú k nej žiaden právny vzťah ani evidovaný trvalý, či prechodný pobyt. Uviedol, že k veciam
ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti treba prihliadať ako k veciam opusteným, nakoľko ani navrhovateľ
nemá k nim prístup a odporca 1/ uviedol, že tam nemá žiadne osobné veci. Zároveň poukázal na

nevykonateľnosť petitu žaloby, nakoľko nie je možné bez znaleckého posudku určiť zadnú časť budovy
pozostávajúcu z troch obytných miestností na prízemí budovy. Dedičské konanie po matke odporcov
bolo vykonané len v štádiu prešetrenia prípadného majetku poručiteľky, preto potencionálny dedičia ani
nemohli formálne odmietnuť dedičstvo. Možno mať však za to, že všetky sestry dedičstvo odmietli tým,
že o tieto veci nemali záujem. Tým, že odporca 1/ ani konkludentným vyjadrením dedičstvo neodmietol,

stal sa ako posledný do úvahy prichádzajúci dedič ich vlastníkom, čo aj potvrdil na pojednávaní. Kneporiadku v priestoroch, ktoré sa žiadajú vypratať, ku ktorému sa nehlási ani navrhovateľ ani odporca
1/ uviedol, že sú vo vlastníctve štátu, nakoľko nemôže byť vec nikoho, nakoľko náš právny poriadok
nepozná vec nikoho. Teda každá vec musí mať svojho vlastníka, keď sa k nej nik nehlási, preberá toto

vlastníctvo štát, zastúpený obvodným úradom.

Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že o matku sa starala po úraze v roku 2000. Navrhovateľ ju
navštívil a požiadal ju, aby sa veci vypratali, ale býval v nehnuteľnosti brat od roku 1999. Jeho manželka
mu pred rozvodom doniesla všetky veci do Ivanky. Veci po matke bola ochotná vypratať. Dohodli sa
so sestrou, že všetky veci po matke dajú bratovi. Po smrti matky sa všetkého, čo zostalo po mame,

vzdali v prospech brata, viac k tomu nemala čo povedať. Po nahliadnutí do fotodokumentácie z ohliadky
uviedla, hnuteľné veci, ktoré sú tam vyobrazené, okrem toho neporiadku, si pamätala, že sa tam
nachádzali ešte keď žila matka. Tieto veci myslela, že sa ich vzdali v prospech ich brata - odporcu
1/. Keď ju správca oslovil s požiadavkou vypratať nehnuteľnosť určite mu nepovedala, že do 14 dní ju
vypracú. Nepamätala si, či sľúbila vypratanie nehnuteľnosti. Nevedela prečo by mala niečo vypratávať,
v nehnuteľnosti nebývala, naposledy tam bola rok po smrti matky.

Odporkyňa 3/ na pojednávaní uviedla, že ako dedička po matke bola ochotná byt vypratať vecami, ktoré
patrili do dedičstva po matke. Ale mala by sa riešiť aj otázka bývania odporcu 1/. V byte zostal po matke
starý nábytok, obnosené šatstvo, nejaké staré riady. Po smrti matky nič nebrali. Brat mal v byte osobné
oblečenie, televízor, nejaké riady, všetko čo si doniesol. Keď zomrela matka, sestry ju splnomocnili,
aby išla na dedičské konanie, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť. V tom období ako aj predtým

býval v nehnuteľnosti brat a tieto veci nechali jemu. So sestrami sa dohodli, že nechcú nič, že to všetko
ostane bratovi. Veci, ktoré uviedla do zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva, prenechali bratovi,
boli všetky veci, ktoré boli v nehnuteľnosti. V podstate sa vzdali dedičstva, ale o žiadne dedičstvo tam
nešlo. Nikto sa jej nepýtal, či sa vzdáva alebo prijíma dedičstvo. Uviedla, že nie je nič, čo by mala
vypratávať, v dome nebývala už 40 rokov. Majú ešte tretiu sestru, ktorá potom mala byť rovnako v tomto

konaní účastníčkou.

Navrhovateľ je vlastníkom budovy súpisné číslo XX postavenej na parcele č. XXX zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Senec, okres Senec,
obec O. H. C., katastrálne územie O. H. C..

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 13.02.2006, č. k. 9C/132/2002-114 zamietol návrh odporcu 1/

o určenie nájmu bytu, ktorým sa odporca 1/ domáhal určenia, že je nájomcom bytu z dôvodu prechodu
nájmu bytu z poručiteľky L. R..

Okresný súd Bratislava III uznesením z 05.12.2002 zastavil dedičské konanie po poručiteľke L. R.
zastavil s odôvodnením, že poručiteľka nevlastnila žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 482 ods. 1 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju
schváli.

Podľa § 484 OZ súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona

sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o
obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to,
čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak
na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení
§ 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Podľa § 175d ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v predbežnom

vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku
a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

Podľa § 175h ods. 1 OSP ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd
vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.

Podľa § 175l ods. 1 OSP ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých
sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť
v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto
lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch
odmietnutia dedičstva.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal vypratania časti nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a to
od odporcov 1/ až 3/ z dôvodu, že veci im patriace sa bez právneho dôvodu nachádzajú v jeho
nehnuteľnosti.

Hnuteľné veci, ktorých vypratania sa navrhovateľ domáhal mali odporcovia nadobudnúť do svojho
vlastníctva titulom dedenia a to aj napriek tomu, že dedičské konanie po matke odporcov bolo pre

nemajetnosť zastavené.

S uvedeným názorom nemožno súhlasiť.

Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa avšak na základe schválenej dohody dedičov
osvedčením notára alebo rozhodnutím súdu. V dedičskom konaní vedenom po poručiteľke L. R. bolo
rozhodnuté, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok a pre tento dôvod bolo konanie zastavené v

zmysle § 175h ods. 1 OSP. Teda dedičský súd konštatoval, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok,
ani nie nepatrný. K uvedenému záveru dospel po predbežnom vyšetrení dedičstva po poručiteľke, keď
vypočul odporkyňu 3/, ktorá síce všeobecne označila zanechaný majetok poručiteľky, pravdepodobne
však pre jeho nehodnotnosť a vek nebol poňatý za zanechaný majetok, ktorý mal tvoriť dedičskú
podstatu.

Dedičský súd preto ani nezisťoval okruh dedičov, ktorých ani nepoučil o práve odmietnuť dedičstvo.
Nemožno preto na potenciálnych dedičov prenášať po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo dedičské
konanie skončené povinnosti, pretože dedičmi po poručiteľke sa nestali.

S ohľadom na výpovede odporcov v konaní možno dospieť k záveru, že do úvahy prichádzajúci zákonní
dedičia sa vzájomne dohodli, že takto zanechaný hnuteľný majetok po ich matke bude naďalej užívať ichbrat - odporca 1/, ktorý sa k vlastníctvu k týmto veciam prihlásil a žiaden z účastníkov (ani navrhovateľ)
jeho vyhlásenie nespochybnil. Uvedený záver je podporený jeho výpoveďou na pojednávaní, kde sa
podrobne vyjadril k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v nehnuteľnosti navrhovateľa.

S ohľadom na navrhovateľom uvedené skutkové tvrdenia, že povinnosť vypratať nehnuteľnosť je daná
nerozlučným spoločenstvom odporcov ako dedičov bolo potrebné návrh na začatie konania v celom
rozsahu zamietnuť. V opačnom prípade by súd prekročil skutkové vymedzenie nároku navrhovateľa,
ktorým je súd viazaný. Ak by aj mala byť daná povinnosť dedičov vypratať hnuteľné veci patriace do
pozostalosti po matke odporcov, potom mala byť spoločne a nerozdielne žalovaná aj sestra odporcov

R. U., nar. XX.XX.XXXX.

Na základe vykonaného dokazovania vyplynulo, že hnuteľné veci označené odporcom 1/ nachádzajúce
sa v nehnuteľnosti navrhovateľa sú v jeho vlastníctve a bude preto potrebné sa v budúcnosti (ak
nehnuteľnosť od týchto vecí odporca 1/ nevyprace) domáhať samostatným návrhom vypratania voči
odporcovi 1/ ako aj vypratania jeho osoby, nakoľko je nepochybné, že tento nehnuteľnosť aj naďalej
osobne užíva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcom 2/ a 3/, ktorí mali vo veci plný
úspech priznal náhradu účelne vynaložených trov konania. Súd priznal odporcom 2/ a 3/ trovy právneho
zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. a č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia (02.10.2003, á 1.281,- Sk, podľa § 17 ods. 2 vyhlášky MS SR č.
163/2002 Z. z zníženie o 20 %.) 2 x 1.024,80 Sk + režijný paušál 2 x 128,- Sk,

2. Účasť na pojednávaní dňa 02.10.2003 (odročené bez prejednania veci 25 % odmeny podľa § 16 ods.
3 a § 17 ods. 2 zníženie o 20 % vyhlášky MS SR

č. 163/2002 Z. z.) 2 x 256,20 Sk + 2 x režijný paušál 128,- Sk

3. Účasť na pojednávaní dňa 08.09.2009, 15.10.2009 (odročené bez prejednania veci 25 % odmeny
podľa § 15 ods. 4, zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) 4 x 6,69

+ režijný paušál 2 x 6,95 €

4. Účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012, 20.04.2012 (odročené bez prejednania veci, 25 % § 15 ods.
4, zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) 4 x 7,33 € + režijný paušál
2 x 7,63 €

5. Účasť na ohliadke dňa 07.05.2012 (zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z. z.) 2 x 29,35 € + režijný paušál 2 x 7,63 €

6. Účasť na pojednávaní 14.09.2012 (zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z.) 2 x 29,35 € + režijný paušál 2 x 7,63 €

Súd odporkyniam 2/ a 3/ nepriznal náhradu trov konania za účasť na pojednávaniach dňa 13.02.2007
a 20.03.2012, pretože sa také pojednávanie v konaní nevykonali.

Spolu predstavuje náhrada trov konania sumu 335,20 €, ktorú je povinný navrhovateľ zaplatiť právnemu
zástupcovi odporkýň 2/ a 3/.

Súd odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania, nakoľko tento si náhradu v lehote troch pracovných
dní nevyčíslil a iné trovy konania zo spisu nevyplývali.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.