Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/247/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228847
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210228847.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Blankou Malichovou vo veci

navrhovateľky: M. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX/XXX, U., V. P., štátna príslušníčka Ruskej
federácie, zast. Advokátskou kanceláriou Roman Oleksik, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 13,
Bratislava, proti odporcom: v 1. rade: J. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX/XXX, U., V. P.,
prechodne bytom H. X, G., Š. K. V. P., v 2. rade: D. L., trvale bytom H. K. XX/X, H. XXX, S., V. P., štátna
príslušníčka Ruskej federácie, obaja zast. JUDr. Alicou Packovou, advokátkou so sídlom Stromová 48,
Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluva o prevode bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom

XXXX na H. W. Č.. X I. G., ktorý je postavený na pozemkoch parc. č.: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/
X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, katastrálne územie V., obec G. - S.. Č.. V.,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, spolu s právom k spoločným častiam a zariadeniam bytového
domu a pozemkom parc. č. XXXXX/X, vo výmere 352 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/
X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/
X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané

plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/
X, vo výmere 352 m2, zastavané plochy a nádvoria, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXXX
j e n e p l a t n á.

Súd návrh v časti určenia, že byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na
H. W. Č.. X I. G., ktorý je postavený na pozemkoch parc. č.: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X,
XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, katastrálne územie V., obec G. - S.. Č.. V., zapísaný na liste
vlastníctva č. 3873, spolu s právom k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a pozemkom
parc. č. XXXXX/X, vo výmere 352 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344

m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere
344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo
výmere 352 m2, zastavané plochy a nádvoria, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXXX patrí
dobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovM.V.,rodenáS.,nar.XX.X.XXXXG.S.XX/XXX,XXXXXX
U., V. P., K. V. P. a J. N., V.. N., J.. X.X.XXXX, K. H. X, G., Y. G. S. XX/XXX, XXXXXX U., V. P., príslušník

Ruskej federácie z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27. 12. 2010 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil že byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na H. W. Č.. X

I. G., ktorý je postavený na pozemkoch parc. č.: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X,
XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, katastrálne územie V., obec G. - S.. Č.. V., zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, spolu s právom k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a pozemkom parc. č.
XXXXX/X, vo výmere 352 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2,
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2,

zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 352 m2,
zastavanéplochyanádvoria,sveľkosťouspoluvlastníckehopodieluXX/XXXXXpatrídobezpodielového
spoluvlastníctva manželov M. V., V. S.M., J.. XX.X.XXXX G. S. XX/XXX, XXXXXX U., V. P., K. V. P. a J.
N., V.. N., J.. X.X.XXXX, K. H. X, G., Y. G. S. XX/XXX, XXXXXX U., V. P., K. V. P..

Podaný návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka a odporca v 1. rade sú manželia. Manželstvo bolo
uzavreté dňa XX. XX. XXXX. Odporca v 1. rade je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcom sa v
bytovom dome so súp. č. XXXX na H. W. Č.. X I. G., postavenom na pozemku parc. č. XXXXX/X,
XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXX/X, XXXXX/X, kat. ú. V., obec G.- S.. Č..
V., zapísanom na LV č. XXXX, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06. 06. 2006, pričom

vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. I.-XXX/XXXX. Vzhľadom k tomu, že byt odporca v 1.
rade nadobudol počas trvania manželstva a medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade neexistuje
žiadna dohoda týkajúca sa ich majetkových vzťahov, navrhovateľka má za to, že odporca v 1. rade
nadobudol byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určovacou žalobou sa domáha určenia,
že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Naliehavý právny

záujem určovacej žaloby navrhovateľka odôvodnila skutočnosťou, že rozhodnutie bude podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Súčasne podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým
by súd odporcovi v 1. rade, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, zakázal bez
súhlasunavrhovateľkynakladaťsvyššieuvedenounehnuteľnosťou,dôvodiacpotreboudočasnejúpravy

pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade a rovnako aj obavou, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený, nakoľko odporca v 1. rade je ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti
oprávnený neobmedzene nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou.

Uznesením zo dňa 14. 01. 2011, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol z dôvodu nepreukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 11. 03. 2011,
v ktorom namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, nakoľko vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je
D. L., J.. XX. XX. XXXX, ktorá túto nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 2010, ktorej
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. I. XXXXX/XX. Súčasne odporca
v 1. rade uviedol, že uvedená nehnuteľnosť pred predajom slúžila ako sídlo obchodnej spoločností N.,

spol. s.r.o. a N., spol. s.r.o.

Na základe vyššie uvedenej skutočnosti navrhovateľka v podaní zo dňa 15. 03. 2011, súdu doručenom
dňa 17. 03. 2011, požiadala o pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to D. L.,
ako odporkyňu v 2. rade a súčasne rozšírila žalobný petit o určenie neplatnosti zmluvy o prevode bytu
medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade, ktorej naliehavý právny záujem je daný podkladom

pre zápis spoluvlastníckeho práva navrhovateľky k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností.Uznesením zo dňa 23. 05. 2011, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, súd pripustil vstup D. L., do konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ako odporkyne v 2. rade a súčasne pripustil
rozšírenie žalobného petitu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade

a odporkyňou v 2. rade dňa 26. 03. 2010, na základe ktorej bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti
prevedené na odporkyňu v 2. rade.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj
výpoveďami účastníkov konania a prednesmi ich právnych zástupcov a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Z úradného prekladu sobášneho listu má súd za preukázané, že navrhovateľka a odporca v 1. rade

uzatvorili dňa 16. 01. 1988 manželstvo, ktoré je zapísané v sobášnej matrike mestského matričného
úradu (ZAGS) mesta Z.- Q., S. M., ročník: XXXX, mesiac: Z., deň: XX, pod poradovým číslom XXX.

Podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 23. 08. 2010, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
G., okres G. F., obec G., mestská časť V.Ž., vlastníkom bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí
bytového domu na H. W. Č.. X I. G., bol v danom čase odporca v 1. rade.

Z pripojeného spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, sp. zn. I.-XXX/XX sa súd
oboznámil s kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 11. 01. 2006 medzi N., spol. s.r.o. ako predávajúcim a
odporcom v 1. rade ako kupujúcim. Uvedenou zmluvou bolo vlastnícke právo k predmetnému bytu č.
XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu na H. W. Č.. X I. G. prevedené zo spoločnosti
N., spol. s.r.o. ako predávajúceho na odporcu v 1. rade ako kupujúceho, za dohodnutú kúpnu cenu

9.958,18 € (300.000,- Sk). Tak v kúpnej zmluve, ako aj v návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti bol rodinný stav odporcu v 1. rade označený ako slobodný. Vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti bol povolený dňa 06. 06. 2006 pod č. I.-XXX/XX.

Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 03. 2010 medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim
(rovnako aj v tejto kúpnej zmluve a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol

rodinný stav odporcu v 1. rade označený ako slobodný) a odporkyňou v 2. rade ako kupujúcou, bolo
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti prevedené na odporkyňu v 2. rade. Vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v prospech odporkyne v 2. rade bol povolený rozhodnutím Správy
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky pod č. I.- XXXXX/XX, dňa 21. 09. 2010, ku ktorému
súčasne nastávajú právne účinku vkladu. Predmetom tejto zmluvy bol odplatný prevod bytu č. XX

nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na H. W. Č.. X I. G., ktorý je postavený
na pozemkoch parc. č.: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X,
XXXXX/X, katastrálne územie V., Q. G. - S.. Č.. V., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve
domu, o veľkosti XX/XXXXX k celku a spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. č. parc. č. XXXXX/

X, vo výmere 352 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/
X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/
X, vo výmere 344 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, vo výmere 352 m2, zastavané

plochy a nádvoria, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXXX,a to za dohodnutú kúpnu cenu
9.900 € (č. l. IV. Zmluvy).

Právny zástupca navrhovateľky sa vo svojom prednese v plnom rozsahu pridržiaval podaného
návrhu v znení jeho rozšírenia zo dňa 15. 03. 2011. Nakoľko odporca v 1. rade nadobudol spornú
nehnuteľnosť do vlastníctva počas trvania manželstva, navrhovateľka má za to, že táto patrí do ich

bezpodielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, právny zástupca navrhovateľky odôvodnil skutočnosťou,
že navrhovateľka ako bezpodielová spoluvlastníčka uvedenej nehnuteľnosti nie je zapísaná na listevlastníctva,čímjeobmedzenéprávonavrhovateľkynakladaťsbytomalebozabrániťvnakladanísbytom
zo strany odporcu v 1. rade.

Podľa právnej zástupkyne odporcov v 1. a 2. rade je žaloba nedôvodná, nakoľko vlastnícke právo

účastníkov konania je dané.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo uzatvorila s odporcom v 1. rade v roku 1988 a v
roku 1996 žili spolu v predmetnom byte. V roku 1997 po narodení ich syna sa navrhovateľka s dieťaťom
odsťahovala do Moskvy, odkiaľ sa po dvoch rokoch opäť vrátila na Slovensko. Pred kúpou uvedeného
bytu v ňom žili z titulu jeho vlastníctva spoločnosťou, ktorej jedným zo spoločníkov bol aj odporca v 1.
rade. Keď mal syn dva a pol roka, zistili mu cukrovku a kvôli jeho liečeniu sa opäť vrátila do Moskvy. V

roku 2009 sa navrhovateľka starala o chorých starých rodičov a v danom čase odporca jednostranne
a bez jej súhlasu a podpisu nakladal s uvedenou nehnuteľnosťou. Navrhovateľka súčasne dodala, že
odporca v 1. rade zmluvu o predaji bytu podpísal sám, v jej neprítomnosti, a bez jej súhlasu a podpisu
previedol byt na tretiu osobu. S odporcom nie je v kontakte a len náhodne sa navrhovateľka dozvedela,
že odporca v 1. rade má už novú rodinu.

Odporca v 1. rade potvrdil, že ešte v roku 1996 kúpila byt spoločnosť N., s.r.o., ktorej bol jedným zo 4
spoločníkov, s tým, že mali spoločnosť aj v Rusku a podnikali s mrazenými výrobkami po celej Európe.
V roku 1998 začala v Rusku kríza a ruská firma Unia skrachovala, a so spoločníkmi sa dohodli, že
všetok majetok, pohľadávky a záväzky si rozdelia na 4 časti. V rámci tohto delenia dostal odporca v
1. rade okrem množstva dlhov, ktoré spláca dodnes, aj uvedený byt. V roku 2002, keď zistili synovi

cukrovku, sa medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade prehĺbila kríza ich vzťahu, dokonca sa bavili
aj o rozvode a odporca v tom čase povedal navrhovateľke aj o jeho novej partnerke. Až v roku 2006,
kedy bola vlastníkom bytu stále spoločnosť N., s.r.o., po novele zákona previedol odporca v 1. rade
byt na seba, nakoľko dovtedy ako cudzí štátny príslušník nemohol byť vlastníkom nehnuteľnosti na
Slovensku. Na splácanie dlhov si odporca v 1. rade zobral aj úver, ktorý ale nemal z čoho splácať, a tak

si požičal peniaze od otca odporkyne v 2. rade, ktorému splatil dlh z pôžičky tak, že previedol sporný
byt na odporkyňu v 2. rade, s ktorou v súčasnosti odporca v 1. rade žije v spoločnej domácnosti a má
s ňou dieťa. Záverom svojej výpovede dodal, že predmetný byt súčasne slúži ako sídlo dvoch firiem:
N., spol. s.r.o. a N., spol. s.r.o.

Odporkyňa v 2.rade vo svoje výpovedi na pojednávaní potvrdila, že byt na ňu odporca v 1. rade previedol

na základe toho, že jej otec požičal v roku 1999 a neskôr opätovne peniaze na rozvoj podnikania a
odporca v 1. rade sa zase zaviazal, že v prípade, ak ich do desiatich rokov nebude môcť vrátiť, prevedie
byt na H. W. Č.. X I. G. na jej otca alebo jeho príbuzných. Následne sa odporkyňa v 2. rade začala s
odporcom v 1. rade aj stretávať a v súčasnosti spolu žijú, rozvíjajú spoločne podnikateľskú činnosť v
spoločnostiach N., spol. s.r.o. a N., spol. s.r.o. a majú spoločného syna, ktorý bude mať dva roky.

Právna zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 11. 2011 zhrnula, že
navrhovateľka nijako nepreukázala, že byt zapísaný na LV č. XXXX skutočne patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v 1. rade a súčasne žalobný petit považuje za nedostatočne
špecifikovaný. Byt bol pôvodne zakúpený ako sídlo firmy N., spol. s.r.o., neskôr sídlo firmy N., spol.
s.r.o. s viacerými spoločníkmi, kedy predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov mohla byť

len jedna polovica podielu odporcu v 1. rade v spoločnosti. Neskôr po vyporiadaní obchodných podielov
spoločníkov, ktorí vystúpili zo spoločnosti a pristúpením novej spoločníčky, bol byt prevedený na tú
osobu, ktorá svojím finančným podielom podporila odporcu v 1. rade v podnikateľských aktivitách. Na
adresenehnuteľnosti,ktorájepredmetomsporu,jezároveňsídlofirmy,vktorejodporcav1.radepodniká
a má aj povolený dlhodobý pobyt na účely podnikania.

S uvedenou obranou odporcu v 1. rade právny zástupca navrhovateľky nesúhlasil a v písomnom
vyjadrení zo dňa 11. 01. 2012 uviedol, že sporný byt kúpil odporca v 1. rade počas trvania manželstva
a preto jednoznačne patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak by tvrdenie odporcu v 1. rade,
že byt nadobudol do svojho vlastníctva na základe vyrovnania sa spoločníkov spoločnosti N., spol.s.r.o., bolo aj pravdivé, nakoľko odporca v 1. rade toto tvrdenie nepreukázal relevantnými dôkazmi,
táto skutočnosť by nemala z právneho hľadiska žiaden vplyv na posúdenie veci. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že aj obchodný podiel spoločnosti N., spol. s.r.o. nadobudol odporca v 1. rade počas

trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tohto hľadiska akékoľvek hodnoty, ktoré odporca
v 1. rade nadobudol od spoločnosti N., spol. s.r.o. v rámci vysporiadania spoločníkov bezpochyby
spadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sporný byt, ktorý podľa navrhovateľky patrí do
ichbezpodielovéhospoluvlastníctva,previedolodporcav1.radebezsúhlasuavedomostinavrhovateľky
na odporkyňu v 2. rade, preto je zmluva o prevode nehnuteľnosti neplatná. Naliehavý právny záujem

určovacej žaloby vyplýva z nevyhnutnosti ochrany vlastníckeho práva navrhovateľky a zmenu zápisu na
liste vlastníctva, ktorú možno vykonať len na základe rozhodnutia súdu.

S argumentáciou právnej zástupkyne odporcov v 1. a 2. rade, že súhlas navrhovateľky k prevodu bytu
z odporcu v 1. rade na odporkyňu v 2. rade nebol potrebný, nakoľko byt od samého začiatku slúžil na
obchodné účely oboch spomínaných firiem, sa právny zástupca navrhovateľky nestotožnil, nakoľko z
výpovedí odporcu v 1. rade, ako aj z hľadiska jeho dlhu vyplýva, že odporca v 1. rade sa vždy správal

ako majiteľ bytu a to, že v ňom majú sídlo dve spoločnosti je z hľadiska prebiehajúceho súdneho sporu
právne irelevantné. Navrhovateľka nikdy nesúhlasila ani s tým, aby bol uvedený byt poskytnutý ako
záloha za záväzky odporcu v 1. rade.

Na margo argumentácie protistrany právna zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade uviedla, že súhlas
navrhovateľky k prevodu bytu nebol potrebný, lebo byt od samotného začiatku slúžil na obchodné účely

oboch spomínaných firiem, a teda z hľadiska ich podnikateľských aktivít je nesúhlas navrhovateľky s
prevodom bytu irelevantný.

Podľa § 21 ods. 1 veta prvá Zák. č. 97/1963 Zb., osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú
právom štátu, ktorého sú príslušníkmi.

Podľa § 37d písm. a) Zák. č. 97/1963 Zb., právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní, ktorého

predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území
Slovenskej republiky.

Podľa § 256 Občianskeho zákonníka Ruskej federácie (ďalej len „OZ RF“), majetok nadobudnutý
manželmi počas trvania manželstva patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva s výnimkou prípadov,
kedy na základe dohody medzi manželmi je určený iný právny režim tohto majetku.

Podľa § 33 ods. 1 Zákona o rodine Ruskej federácie (ďalej len „OZ RF“), bezpodielové spoluvlastníctvo
je zákonným režimom majetkových vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 34 ods. 1 a 2 Zákona o rodine Ruskej federácie, majetok nadobudnutý manželmi počas trvania
manželstva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
spadajú aj nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na to, v mene ktorého z manželov je tento majetok

nadobudnutý.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 162/1995“), kataster nehnuteľností

(ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje
o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene,
o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy
majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomnýchprávach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo
k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1 Zák. č 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 22 ods. 1, 2 Zák. č. 162/1995 Zb., v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmene hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb
v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa
katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Podľa § 34 ods. 1 Zák. č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

Podľa § 34 ods. 2 Zák. č. 162/1995 Zb., ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou

dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa § 35 ods. 1 Zák. č. 162/1995 Zb., správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh
vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

Podľa § 35 ods. 2 písm. c) Zák. č. 162/1995 Zb., návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a

musí obsahovať okrem iného aj verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd
k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a v konaní bol riadne preukázaný len v časti, ktorou
sa navrhovateľka domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode spornej nehnuteľnosti. Návrh v časti
určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu

v 1. rade súd zamietol z dôvodu neosvedčenia naliehavého právneho záujmu ako predpokladu
určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p.

Účastníci konania, tak navrhovateľka, ako aj odporcovia v 1. a 2. rade sú štátnymi príslušníkmi Ruskej
federácie. Z predloženého sobášneho listu matričného úradu mesta Z.- Q., S. ASSR má súd za
preukázané, že navrhovateľka a odporca v 1. rade uzatvorili dňa 16. 01. 1988 manželstvo, ktoré trvá

doposiaľ. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha určenia, že byt č. 14 na H. W. Č.. X I. G. patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (navrhovateľky a odporcu v 1. rade) a súčasne neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorou bol tento byt, podľa nej patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
bez jej súhlasu prevedený z odporcu v 1. rade na odporkyňu v 2. rade. Nakoľko predmetom konania sú
súkromnoprávne vzťahy s medzinárodným prvkom (cudzie štátne občianstvo účastníkov konania), súd

sa musel najprv zaoberať otázkou právomoci a kolízneho práva, t. j. rozhodného právneho poriadku,
ktorý bude súd aplikovať na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci.

Predmetom konania je vlastnícke právo k nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, čím je v
zmysle § 37d písm. a) zák. č. 97/1963 Zb. daná výlučná právomoc slovenského súdu v konaní.Rozhodným právom je právo Ruskej federácie, nakoľko podľa § 21 ods. 1 veta prvá zák. č. 97/1963
Zb. majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Postupujúc v konaní
podľa slovenskej procesnej právnej úpravy súd preto zistený skutkový stav posúdil podľa relevantných

ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o rodine Ruskej federácie.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je z procesného hľadiska jednak
vecná legitimácia účastníkov konania, t. j. hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť
nároku a súčasne preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na
podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktorého

určenie v danom prípade ide alebo subjekt, ktorého právne postavenie môže byť priamo dotknuté
určením existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou.

Účastníci konania, tak navrhovateľka, ako aj odporcovia v 1. a 2. rade sú nositeľmi vecnej legitimácie,
ktorá vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti prislúcha účastníkom právneho
vzťahu založeného touto zmluvou, t. j. zmluvným stranami (odporcovia v 1. a 2. rade), a navrhovateľke
z titulu jej postavenia manželky odporcu v 1. rade, ktorej sa, vzhľadom na osobitný majetkový režim

medzi manželmi, určenie neplatnosti zmluvy priamo dotýka. Vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú vecne legitimovaní navrhovateľka a odporca v 1. rade
ako manželia.

Podmienka danosti naliehavého právneho záujmu bude spravidla splnená najmä vtedy, ak by bez
požadovaného určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené alebo jeho právne postavenie neisté a

naopak, naliehavý právny záujem nebude spravidla daný v prípadoch, kedy možno žalovať priamo
na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu
je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol
spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a
povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za súčasného predpokladu, že v danom

čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. Pokiaľ súdne
rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemožno konštatovať
danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť
právne postavenie navrhovateľa, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto
určení. Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie

práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému
sporu medzi účastníkmi. Nedostatok, resp. nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby, bez tohto, aby sa súd zaoberal vecou samou a
zamietavé rozhodnutie súdu z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu netvorí prekážku
veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre jej opätovné uplatnenie, ak tvrdený naliehavý právny

záujem vychádza z iných, resp. ďalších skutočností, ktoré nastali až po právoplatnosti rozhodnutia, a
ktoré predstavujú zásadne iný pohľad na právne postavenie alebo ohrozenie práv navrhovateľa.

Vzhľadom na charakter sporu je v danom prípade zrejmé, že podanie žaloby na plnenie, ktorá má
prednosť pred určovacou žalobou, je vylúčené. Pre posúdenie naliehavého právneho záujmu je preto
dôležité zodpovedanie otázky, či výroky súdneho rozhodnutia, ktorých sa navrhovateľka určovacou

žalobou domáha, sú spôsobilé ovplyvniť jej právne postavenie a viesť k zmene jej práv a povinností
v hmotnoprávnych vzťahoch. Podľa navrhovateľky je naliehavý právny záujem určovacej žaloby v
oboch výrokoch, ktorých sa podanou žalobou domáha, odôvodnený nevyhnutnou potrebou súdneho
rozhodnutiaakopodkladuprevykonaniezmenyzápisuspoluvlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností.

Súd má za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade bolo platne uzatvorené

manželstvo, ktoré trvalo tak v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou
v 2. rade (26. 03. 2010), ako aj v súčasnosti, čo nie je medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade
sporné. Nadobúdanie majetku za trvania manželstva sa spravuje osobitným režimom bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,doktoréhopatrímajetoknadobudnutýmanželmipočastrvaniamanželstva(§
256 OZ RF, § 33, 34 OZ RF). Prípadné určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej

medzi jedným z manželov a treťou osobou, bude mať za následok aj zmenu rozsahu bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov, a takýto výrok rozhodnutia preto nepochybne ovplyvní aj hmotnoprávne
postaveniedruhéhozmanželov,ktorýnebolúčastníkomzmluvnéhovzťahu,ktoréhoplatnosť/neplatnosť
sa v konaní posudzuje. Na druhej strane však výrok súdneho rozhodnutia ktorým sa navrhovateľka

domáha určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorého rozsah je daný zákonom, nie je spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľky, nakoľko
takto formulovaný žalobný petit by v prípade úspechu navrhovateľky v konaní nemohol byť podkladom
pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri určovacích žalobách môže existovať záujem
účastníkov na vyjasnení sporných vzťahov aj voči príslušnému katastru nehnuteľnosti, avšak vtedy je

potrebné skúmať, či na základe určujúceho rozhodnutia súdu dôjde k vykonaniu zápisu, teda k zmene
zápisu v osobe vlastníka v katastri nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľka súčasne sporuje skutočnosť,
že na liste vlastníctva pred prevodom nehnuteľnosti na odporkyňu v 2. rade mali byť zapísaní obaja
manželia ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a určovacou žalobou sa domáha zosúladenia
skutkového a právneho stavu, musí navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia (žalobný petit) byť spôsobilý
na vykonanie zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti (§ 35 ods. 2 písm. c) zák. č.

162/1995Zb.).Vdanomprípadebyvšakvýrokrozhodnutia,ktorýmbysúdurčil,ženehnuteľnosťpatrído
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, neviedol k zaevidovaniu vlastníckeho práva aj v prospech
navrhovateľky do katastra nehnuteľností.

S poukazom na uvedené, keď navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že
sporná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd návrh v tejto časti ako

nedôvodný zamietol a ďalej sa v konaní zaoberal len otázkou posúdenia platnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade.

Ako už súd uviedol, z vykonaných dôkazov má za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu
v 1. rade bolo uzatvorené dňa 16. 01. 1988 a manželský vzťah trvá doposiaľ. Za trvania manželstva
uzatvoril odporca v 1. rade ako kupujúci dňa 11. 01. 2006 so spoločnosťou N., spol. s.r.o. kúpnu zmluvu,

na základe ktorej nadobudol do vlastníctva byt č. XX nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu na
H. W. Č.. X I. G.. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 06. 06. 2006 pod č. I.-XXX/XX, a
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti bol v katastri nehnuteľností zapísaný odporca v 1. rade. Súd však
nie je viazaný rozhodnutím príslušnej správy katastra o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a je

oprávnený samostatne riešiť otázku vlastníckeho práva, pri posúdení ktorej sa môže odchýliť od stavu
zapísaného v katastri nehnuteľností. V danom prípade skutkový stav, na základe ktorého bol s účinkami
k 06. 06. 2006 do katastra nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti odporca v 1. rade
(naviac na kúpnej zmluve a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti nepravdivo
označený ako slobodný) je v rozpore s právnym stavom, nakoľko odporca nadobudol nehnuteľnosť v

čase trvania manželského zväzku s navrhovateľkou. V zmysle § 34 ods. 1 a 2 OZ RF nehnuteľnosť, ktorú
za trvania manželstva nadobudol niektorý z manželov patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to
bez ohľadu na to v mene ktorého z manželov bola nehnuteľnosť nadobudnutá. Ide o zákonom stanovený
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, ktorého modifikácia je možná len v prípade osobitnej dohody
medzi manželmi. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je preto daný zákonom, prípadne

môže byť modifikovaný vzájomnou dohodou oboch manželov, nie však jednostranným prejavom vôle
jedného z nich.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že byt dostal v rámci delenia majetku, záväzkov a
pohľadávok zo spoločného podnikania v spoločnosti N., spol. s.r.o., čo však nič nemení na tom, že byt
nadobudol na základe kúpnej zmluvy za trvania manželstva, a preto sa nestal jej výlučným vlastníkom.

K nehnuteľnosti vzniklo zo zákona bezpodielové spoluvlastníctvo oboch manželov. Neplatilo by to iba v
prípade, ak by si manželia dohodou určili iný právny režim majetku nadobúdaného za trvania manželstva
(§ 256 OZ RF), čo sa však v konaní nepreukázalo.

Navrhovateľka aj odporca v 1. rade vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že v predmetnom byte bývali
ešte pred jeho kúpou odporcom v 1. rade z titulu jeho vlastníctva spoločnosťou SODVES, spol. s.r.o., v

ktorej vystupoval odporca v 1. rade ako jeden zo spoločníkov. Navrhovateľka dodala, že prevažnú časť
počas manželstva s odporcom v 1. rade bývala a zdržiavala sa v Moskve, kde sa starala o spoločného
syna a chorých starých rodičov. Dňa 26. 03. 2010 odporca v 1. rade predmetný byt predal odporkyniv 2. rade na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 03. 2010, za dohodnutú kúpnu cenu 9.900
€. Vlastnícke právo k uvedenému bytu v prospech odporkyne v 2. rade bolo do katastra nehnuteľnosti
zapísané dňa 21. 09. 2010 pod č. I.-XXXXX/XX. Navrhovateľka uviedla, že odporca v 1. rade zmluvu

o predaji bytu podpísal sám, v jej neprítomnosti a bez jej súhlasu a akéhokoľvek vedomia. Predaj
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve je však dispozíciou vybočujúcou z obvyklej správy
majetku oboch manželov. Zákonnou podmienkou pre platnosť prevodu nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je súhlas druhého z manželov s prevodom, ktorý nemusí byť aj účastníkom
právneho úkonu, ku ktorému dáva súhlas. Pokiaľ teda chcel odporca v 1. rade predmetný byt predať,

musel mať predchádzajúci súhlas navrhovateľky k jeho predaju. V konaní sa nepreukázalo, že by
zo strany navrhovateľky došlo k súhlasu s prevodom nehnuteľnosti. Absencia súhlasu navrhovateľky
ako bezpodielovej spoluvlastníčky prevádzanej nehnuteľnosti má za následok neplatnosť zmluvy, ktorú
uzatvoril odporca v 1. rade v postavení bezpodielového (nie výlučného) vlastníka s odporkyňou v 2. rade
dňa 26. 03. 2010, a predmetom ktorej bol odplatný prevod bytu č. 14 nachádzajúceho sa v bytovom
dome so súpisným Č. 3230 na H. W. Č.. X I. G., zapísanom na LV č. XXXX, Správou katastra pre hlavné

mesto SR G., kat. ú. V., obec m. č. V., súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a spoluvlastníckemu podielu k pozemku.

Odporca ďalej na svoju obranu uviedol, že byt previedol na odporkyňu v 2. rade z dôvodu, že jej
otec mu požičal peniaze na splácanie úveru, ktorý si vzal v súvislosti s podnikateľskými aktivitami, a
prevodom bytu na jeho dcéru mu splatil dlh. Odporkyňa síce v tomto smere vypovedala zhodne, avšak

zo strany odporcov tieto tvrdenia neboli ničím podložené a preukázané. Naviac z výpovedí účastníkov
konania je zrejmé, že uvedený byt slúžil na zabezpečenie bytových potrieb navrhovateľky a odporcu
v 1. rade v čase ich pobytu na Slovensku a v súčasnosti v uvedenom byte býva odporca v 1. rade s
odporkyňou v 2. rade a ich spoločným synom. Skutočnosť, že byt je v obchodnom registri zapísaný ako
sídlo spoločností SODVES, spol. s.r.o. a SLOVCONTRACT, spol. s.r.o., je pre posúdenie vlastníckeho

práva medzi účastníkmi konania irelevantná.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech
navrhovateľa v konaní súd rozhodol, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.