Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810010221
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5810010221.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2014 v
Žiline, o odvolaní prokurátora a obžalovaného Z. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/53/2010 zo dňa 14.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora a obžalovaného Z. B.

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného Z. B. vinným z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného
do 31.8.2009, v bode 1/ a v bode 2/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že:

1/ dňa 21.6.2009 v čase okolo 20.00 hod. v bare Retro v Námestove, v prítomnosti V. T., nar. XX.X.XXXX,

R. F., nar. XX.X.XXXX, X. V., nar. XX.X.XXXX a U. N., nar. X.X.XXXX, udrel temenom hlavy do oblasti
nosa a niekoľkokrát päsťami do oblasti tváre X. M., nar. XX.X.XXXX, čím mu spôsobil otras mozgu
ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie a odreninu kože na hornom
viečku vľavo, pomliaždenie a odreninu kože na čele vľavo, pomliaždenie nosa s dobou liečenia a
práceneschopnosti do 14.7.2009,

2/ dňa 30.12.2009 v čase okolo 16.00 hod. vo svojom byte na sídlisku K. č. XXXX/XX v Z. po tom, čo

poškodená C. X., nar. X.X.XXXX zazvonila pri dverách jeho bytu, vtiahol ju do bytu a hlavou ju udrel
do oblasti čela nad ľavým okom, v dôsledku čoho bola presne nezistený čas v bezvedomí a utrpela
pomliaždenie a podkožný krvný výron na čele vľavo, povrchové kožné krvné výrony na krku - stav po
škrtení, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní maximálne 14 dní.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil rozsudok Okresného súdu
Dolný Kubín, sp.zn. 2T/48/2010 zo dňa 28.10.2010 vo výroku o treste a rozsudok Okresného súdu Dolný
Kubín, sp.zn. 4T/24/2007 zo dňa 1.2.2011 vo výroku o treste, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného
trestu obžalovanému.Súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú C. X. a poškodeného Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s.
Bratislava, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote, riadne a včas, podali odvolanie prokurátor, a to proti výroku

o treste a obžalovaný proti všetkým výrokom citovaného rozsudku.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie v podstate tým, že nespáchal skutky, pre ktoré bol uznaný za vinného.
Pokiaľ ide o prvý skutok, všetci svedkovia zhodne uvádzali, že v čase útoku nepoznali obžalovaného.
Tohto opoznali (nie však v rámci rekognície) až na základe toho, že im jeho fotku podsunul svedok Y. C.,
ktorý údajne našiel fotku obžalovaného na internete. V tomto smere je zaujímavé, že svedok C., ktorý
tiež v čase útoku obžalovaného nepoznal, vedel akú fotku má na internete, kde sú milióny fotiek, hľadať.

Do konfliktu dňa 21.6.2009 v bare Retro v Námestove bolo zapojených viacero osôb.

Pokiaľ ide o druhý skutok, tak žiadny zo svedkov nebol priamym svedkom údajného napadnutia
poškodenej obžalovaným. Svedok L. L. uviedol, že keď poškodená nasadla do auta, tak si nič nevšimol.
V danom prípade je však rozhodujúce, že pokiaľ aj poškodená bola dňa 30.12.2009 v osobnom kontakte
s obžalovaným, tak pokiaľ jej aj vznikli zranenia, tak vzhľadom na protirečivé tvrdenia obžalovaného

a poškodenej, nie je jednoznačne dokázané, že jej ich spôsobil obžalovaný. Od momentu stretnutia
poškodenej s obžalovaným do opustenia bydliska obžalovaného poškodenou a do nasadnutia do auta
svedkov prešiel totiž určitý časový moment, a preto nie je vylúčené, že poškodená utrpela zranenia
v momente od opustenia bytu obžalovaného do nasadnutia do auta čakajúceho pred domom, a to v
dôsledku toho, že poškodená bola v tom čase pod vplyvom omamných látok, ktoré s určitosťou ovplyvnili

jej stabilitu.

Vzhľadomktomu,ževinaobžalovanéhonebolajednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostídokázaná,
obžalovaný žiada, aby krajský súd zrušil všetky výroky rozsudku Okresného súdu Námestovo a
obžalovaného Z. B. spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Prokurátor odôvodnil svoje odvolanie tým, že sa možno stotožniť s rozhodnutím súdu čo do výroku o

uznaní viny obžalovaného. Súd po náležitom dokazovaní správne vyhodnotil preukázané skutočnosti
a uznal obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby. Nemožno sa však stotožniť s výrokom o
treste, ktorý bol obžalovanému Z. B. uložený, nakoľko tento považuje za mimoriadne mierny a uložený
v rozpore so zásadami individuálnej a generálnej prevencie pri ukladaní trestov. Obžalovanému B. bol
v danom prípade ukladaný súhrnný trest odňatia slobody z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov.

Trest bol ukladaný celkovo za 8 skutkov, kde sa jedná hlavne o úmyselné násilné trestné činy, pričom
dva zo skutkov sú dokonca zločinmi. Za danej situácie uloženie trestu odňatia slobody takmer na dolnej
hranici trestnej sadzby, ktorá je v rozsahu 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace, považuje za neprimerane
mierne a v rozpore s vyššie spomínanými zásadami individuálnej a generálnej prevencie.

Navrhol preto, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil

spravodlivý trest v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a mal
pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolania ako obžalovaného, tak aj

prokurátora nie sú dôvodné.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a
dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady
zákonného procesu v zmysle § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por., voľného
hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., rovnosti strán (kontradiktórnosti) v zmysle § 2 ods. 14

Tr. por. Súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe v súlade
so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá všetkým
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú

reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný
spáchal skutky v bode 1/ a 2/ tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o vinu obžalovaného v bode 1/ poškodený X. M. výslovne vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedol, že ho obžalovaný odsotil, chytil ho za ruky, hlavou ho udrel do koreňa nosa a potom
vzápätí mu dal pár pästí do hlavy. Potvrdil, že pred spáchaním skutkov obžalovaného nepoznal, ani po

mene, ani z videnia. O tom, že ho udrel obžalovaný a že sa volá Z. B. sa dozvedel tak, že ho spoznal
z fotiek. Vyjadril istotu, že ho udrel obžalovaný. Svedok R. F. vypovedal, že mužom, ktorý mal fyzicky
napadnúť poškodeného bol obžalovaný. Rovnako svedok X. V. uviedol, že útočníkom bol obžalovaný.
Svedok Y. C. videl ako z herne vyšiel obžalovaný, ktorý poškodeného udrel čelom a tiež ho udieral
päsťami. Svedok U. N. videl ako vybehol z herne muž, otočil poškodeného k sebe a udrel ho najskôr
čelom do hlavy a potom ho udieral aj päsťami.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou svedkyne-poškodenej C. X., ktorá
uviedla, že prišla k obžalovanému na byt, bola v aute so F. N. a L. L., ktorí vedeli, že ide za obžalovaným
a ostali ju čakať v aute. Keď vyšla k obžalovanému, tento otvoril dvere, chytil ju za ruku, vtiahol ju dnu,
chytil ju pod krkom, zdvihol ju nahor, tlačil o stenu, bola tvárou oproti nemu a čelom ju udrel do ľavej
čelovej časti jej hlavy, na to ju udrel druhýkrát, mala opuchnutú ľavú časť hlavy, prebrala sa na to ako

ju fackal, videla na ňom, že aj on je v šoku. Prebrala sa, vstala, na to z bytu odišla. Keď prišla do auta,
povedala im, že povie neskôr, čo sa stalo. Vycúvala a odviezla posádku auta domov. Stretla P. I., ktorému
povedala, čo sa stalo. Nechcela ísť na ošetrenie, ale keďže jej bolo zle, odišla na ošetrenie k lekárovi.
Pokiaľ na hlavnom pojednávaní sa vyskytli v jej výpovedi nezrovnalosti, svedkyňa uviedla, že to bolo
práve tak, ako vypovedala v prípravnom konaní a vzhľadom na odstup času si už určité skutočnosti

nepamätala. Výpoveď tejto svedkyne korešponduje s výpoveďou svedka L. L., ktorý uviedol, že čakal na
C. X. spolu so F. N., nevedel však uviesť kde a ani za kým odišla, ale keď sa vrátila do vozidla, všimol si,
že plakala a na hlave mala hrču. Svedkyňa F. N. potvrdila, že čakala na poškodenú a keď sa vrátila mala
na ľavej strany hlavy hrču. Povedala, že ju zbil obžalovaný a plakala. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok
P. I., ktorý mal vedomosť o tom, že poškodenú zbil obžalovaný a videl, že poškodená má na hlave hrču.

Z takto vykonaného dokazovania v kontexte aj so znaleckým dokazovaním ohľadne zranení
poškodených možno vyvodiť jednoznačný záver, že obžalovaný sa dopustil skutkov tak, ako uznal vinu
okresný súd. Právna kvalifikácia súdených skutkov ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák. a v bode 1/ aj výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 31.8.2009, aj
podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa a všetkým zákonným

predpokladom na posúdenie prejednávaných skutkov práve podľa týchto zákonných ustanovení.

Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu je
podrobné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, keď okresný súd vysvetlil, ktorého skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného, akými právnymi úvahami sa

spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a
trestu. Odôvodnenie rozsudku učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, ktoré sa týkajú výroku o vine a
vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu
osvojuje a v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K výroku o vine krajský súd len dopĺňa, že už citované výpovede svedkov vzťahujúcich sa ku skutku v
bode 1/ a 2/ vytvárajú taký silný usvedčujúci dôkazný stav, z ktorého nemožno vyvodiť iné, len to, že
stíhané skutky sa stali a že ich spáchal obžalovaný práve tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej
časti rozsudku okresného súdu. Krajský súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenia svedkov, pretože sú vdobrom vzájomnom súlade a naviac korešpondujú aj s vykonaným dokazovaním vo vzťahu k zraneniam
poškodených.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine, tu krajský súd uvádza,

že obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti a vo vzťahu ku skutku v bode 1/ poukazuje na
fotku, podľa ktorej mal byť opoznaný. Na tomto mieste je nutné uviesť, že sám poškodený uviedol, že
obžalovaného nepoznal v čase pred spáchaním skutku, avšak keď následne videl jeho fotografiu, tak
ho presne opoznal, že bol útočníkom. Obdobne ho poznali svedkovia už vyššie uvedení. Koniec koncov
sám obžalovaný nepopiera, že bol prítomný v bare Retro práve v predmetnom čase. Pokiaľ ide o druhý

skutok, obžalovaný namieta, že zranenia poškodená mohla utrpieť v čase, kedy opustila jeho byt a prišla
do auta čakajúceho pred domom, pretože bola pod vplyvom omamných látok. Sám obžalovaný pritom
uvádza, že poškodená vyšla z jeho auta a nasadla do auta, ktoré čakalo priamo pred jeho domom.
Obrana obžalovaného nie je však podporená dokazovaním a najmä výpoveďami svedkov čakajúcich v
motorovom vozidle, ktorí výslovne uviedli, že poškodená sa vrátila uplakaná a od začiatku uvádzala, že
ju napadol obžalovaný. Skutočnosti uvádzané obžalovaným v podanom odvolaní teda nie sú významné

a nespochybňujú vinu obžalovaného. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré potreboval na
zistenie skutkového stavu veci a pokiaľ je predstavou obžalovaného iného hodnotenie týchto dôkazov,
táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zmenu rozsudku.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri hodnotení dôkazov okresným súdom a pokiaľ obžalovaný s takýmto
hodnotením dôkazov nesúhlasí, nespôsobuje to chybnosť rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd

logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k
rozhodnutiu o vine. S týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje. Vina obžalovaného bola jednoznačne
preukázaná, obžalovaný sa podľa vykonaného dokazovania dopustil ublíženia na zdraví ako voči X. M.,
tak aj voči C. X.. Krajský súd nemá žiadnu pochybnosť o vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o výrok o treste, aj tento krajský súd považuje za správny a zákonný. Obžalovanému bol

uložený správne súhrnný trest, keďže sa trestnej činnosti, z ktorej bol uznaný vinným, dopustil skôr
ako bol vyhlásený iný odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa. Výmera trestu, ktorú ustálil okresný
súd považuje aj krajský súd za primeranú, prihliadajúc na charakter zbiehajúcej sa trestnej činnosti,
účel trestu, ale aj dobu, ktorá od spáchania trestnej činnosti uplynula. Krajský súd sa nestotožnil ani
s odvolaním prokurátora, nakoľko uložený trest nevybočuje zo zásad pre ukladanie trestov a má

predpokladynadosiahnutiesvojhoúčelu. Okresnýsúddospelksprávnemuzáveru,ženaobžalovaného
je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľaspoločnosťou.Uvedenézákonnéustanoveniezakotvujeúčeltrestu,ktorýplnífunkciuochrany
spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie v snahe
zabrániť mu v trestnej činnosti, ako aj prvok individuálnej prevencie, a teda v snahe výchovy k riadnemu
životu a aj voči ďalším občanom, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto zákonnom ustanovení sú vyjadrené
všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Ide teda najmä o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Osobu páchateľa
pritom treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach.

Krajský súd dôsledne skúmal zásady určovania druhu trestu a dospel jednoznačne k záveru, že
obžalovanýjeosobousosklonomkpáchaniutrestnejčinnosti,vodpisezregistratrestovmá5záznamov,aj keď 2-krát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Súd ukladal obžalovanému trest v upravenej
trestnej sadzbe 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace, pričom dospel k správnosti záveru okresného súdu,
ktorý správne vyhodnotil ako poľahčujúce, tak aj priťažujúce okolnosti a ich pomer, keď nezistil žiadne

osobitné poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti. Na základe uvedených skutočností, prihliadajúc aj na
tú skutočnosť, že obžalovaný bol predchádzajúcim rozsudkom vo veci 2T/48/2010 účastný konania o
dohode o vine a treste a na základe takejto dohody mu bol uložený trest vo výmere 32 mesiacov. Krajský
súd preto dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného bude postačovať trest vo výmere uloženej
okresným súdom s ohľadom na závažnosť skutkov, osobu obžalovaného, ale najmä skutočnosť, že

obžalovanému súd ukladal trest za viacero trestných činov.

Okresný súd správne rozhodol aj o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia a rovnako správne zrušil výroky o treste predchádzajúcich rozsudkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného ani prokurátora nie je v žiadnom smere dôvodné, tieto odvolania zamietol postupom
podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.