Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/677/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110223657
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6110223657.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Banská Bystrica, Skuteckého
22, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému: GS GASTRO, s.r.o., so sídlom Na Troskách 12, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 44 818 319, na vymoženie pohľadávky vo výške 8.244,33 eura s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so

sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 3495/10, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,52 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške

8.244,33 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica č. k. 1021100913 zo dňa 11. 08. 2010.

Poverením č. 5601 061936 * zo dňa 16. 11. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA
23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3495/10.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 27. 05. 2013, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd z obsahu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané,
že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných
súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by
podliehal exekúcii. Lustráciou katastra nehnuteľností súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom
žiadnych nehnuteľností na území SR. Príslušný dopravný inšpektorát súdnemu exekútorovi oznámil, že

povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel. Príslušný daňový úrad súdnemu
exekútorovi oznámil číslo účtu, ktoré u povinného eviduje. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného
súdny exekútor vydal exekučný príkaz - prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý doručil do
predmetného peňažného ústavu. Na základe uvedeného exekučného príkazu však neboli získané
žiadne finančné prostriedky. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný je evidovaný ako
zamestnávateľ a má nedoplatky na poistnom. Súdny exekútor ďalej zistil, že povinný má taktiež dlh

na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný aninehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného.
V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie
upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie

pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen"Exekučnýporiadok")exekúciuzastavísúdnanávrhaleboajbeznávrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho

exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, nachádzajúcich sa v exekútorskom spise, mal
v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 21. 10. 2010, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 05. 2014/ ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 85,54 eura /z toho odmena
36,52 eura (za 11 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 34,76 eura (poštovné 17,24 eura,

telekomunikačné náklady 1,50 eura, archivácia 6,64 eura, kopírovanie a ostatné výdavky 2,12 eura,
ostatné režijné náklady 7,26 eura), 20 % DPH z celých trov, t.j. 14,26 eura/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej

hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiťsúdnemuexekútorovivzniknutétrovyexekúcie,avšaknievtakejvýške,vakejsiichtentouplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví,odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 3,32 eura za úkon doručenie žiadosti o poverenie

na vykonanie exekúcie, nakoľko tento úkon nie je uvedený v ust. § 15 vyhlášky. Úkon doručenie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa §
15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže za úkon získanie
poverenia na vykonanie exekúcie už bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena, nebol dôvod priznať
súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu aj za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko by došlo

k duplicitnému odmeneniu jedného úkonu.

Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 6,64 eura aj za úkon - zisťovanie platiteľa mzdy povinného
(2x). Keďže v predmetnom konaní na strane povinného vystupuje obchodná spoločnosť, t.j. právnická
osoba, takýto úkon (zisťovanie platiteľa mzdy) neprichádza v danom prípade do úvahy. Vzhľadom na
uvedené súd súdnemu exekútorovi odmenu za uvedený úkon nepriznal.

V prípade, ak súdny exekútor v rámci vykonávania exekúcie nevykonal viac ako 10 úkonov exekučnej
činnosti účtovaných sumou 3,32 eura za každý z týchto úkonov (§ 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods.
1 vyhlášky), patrí súdnemu exekútorovi podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmena v minimálnej výške
33,19 eura. Nakoľko pri správnom vyúčtovaní počet úkonov klesne pod 10 (bude ich dokopy 8), je
nutné v súvislosti s vyššie uvedeným priznať súdnemu exekútorovi odmenu vo výške minimálnej sumy

stanovenej § 14 ods. 1 vyhlášky, t.j. 33,19 eura.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové
výdavkyvyúčtovanésumou10,88eura-predstavujúcetelekomunikačnénáklady,kopírovaniea"ostatné
výdavky" a "ostatné režijné náklady". Totiž tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim
z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci

náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd
v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom
nepreukázal (resp. ich nespochybniteľnú výšku). Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z
vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou
úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. V súvislosti s materiálovými výdavkami súd

poukazuje tiež na to, že tieto sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky
náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou
činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si
ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady vo výške 6,64 eura ako výdavky na archiváciu. Súd
priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 60,52 eura /z toho odmena 33,19 eura, náhrada
hotových výdavkov 17,24 eura (poštovné), 20 % DPH z celých trov, t.j. 10,09 eura/.Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
"OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods.
3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.