Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/71/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206882
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414206882.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: U.. U. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX E. XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Ľudmilou Petrušovou, so
sídlom Advokátskej kancelárie A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom a: U. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX G. X. XXX, o návrhu matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia, o
odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 10P/43/2014-33
zo dňa 23. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa
výživným v sume 550 eur mesačne m e n í tak, že otec je povinný dočasne prispievať na výživu
maloletého dieťaťa výživným v sume 350 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Predbežné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom
pod sp. zn. 10P/43/2014.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežného opatrenie, ktorým maloletého X. U., nar.
XX. XX. XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Otcovi maloletého dieťaťa
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 550 eur mesačne, počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). V zostávajúcej
časti návrh matky zamietol (výrok III.).

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Z podaného
odvolania vyplýva, že smeruje do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o výživnom na maloleté
dieťa. Otec označil za nepravdivé tvrdenia matky, že na výživu maloletého prispieval podľa vlastného
rozhodnutia a uváženia sumami 500 eur, 600 eur alebo 1 000 eur a že by bol majiteľom a konateľom
niekoľkých obchodných spoločností a majiteľom nehnuteľností na Slovensku, v Poľsku a v Maďarsku.
Uviedol, že na výživu maloletého prispieva podľa svojich možností. Ďalej uviedol, že prispieval na
domácnosť rôznymi sumami, ktoré však boli vypožičané. Tieto dával matke maloletého, s odstupom
času však zistil, že matka si peniaze určené na chod spoločnej domácnosti a ich syna odkladala na svoj
osobný účet, hradila z nich vlastné potreby, pričom stále tvrdila, že nemajú z čoho žiť. Matka maloletého si
podľa otca prácu nehľadá, venuje sa svojmu podnikaniu, napriek tomu však žije vysoko nad svoje príjmy
a len zanedbateľnou čiastkou prispieva na maloletého. Otec uviedol, že jeho čistý príjem za posledných

12 mesiacov predstavuje sumu 450 eur, preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na
výživu maloletého výživným v sume 550 eur mesačne. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca doložila listinné dôkazy, a to výpisy z
obchodného registra, výpisy z listov vlastníctva, z ktorých vyplýva, že otec je spoločníkom spoločností
(PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., Enwoy Gas, s.r.o, 1. SPS services
s.r.o.) a vlastníkom niekoľkých nehnuteľností v rámci SR. Uviedla, že pokiaľ by mal otec príjem len v
sume 450 eur mesačne, nemohol by mať takú životnú úroveň akú má a akou sa prezentuje aj pred tretími
osobami, resp. nemohol by toľko finančných prostriedkov mesačne vynaložiť jednak na jeho osobu,
ako aj na investície do rodinného domu. Tvrdila, že otec si kupuje značkové oblečenie, elektroniku,
má svojich pracovníkov, ktorí sa mu starajú o chov domácich zvierat, luxusne si zariaďuje novostavbu
rodinného domu, pričom všetko platí v hotovosti. V roku 2014 bol otec dva krát na letnej dovolenke
mimo územia Slovenskej republiky, z toho jeden krát v Dubaji. Pravidelne sa zúčastňuje poľovačiek,
užíva luxusné motorové vozidlo Audi A8, rok výroby 2011, osobné motorové vozidlo Mitsubishi Pajero,
štvorkolky Polaris, karavan Chevrolet. Od ukončenia ich spolužitia otec užíva nadštandardne vybavený
apartmán v V., pričom nájomnú zmluvu má uzavretú na spoločnosť Enwoy Gas, s.r.o. kde je cena
prenájmu apartmánu vo výške 599 eur mesačne. Svojim životným štýlom sa otec prezentuje aj na
sociálnych sieťach. Jej životný štandard v žiadnom prípade nedosahuje takú úroveň ako uvádza otec.
Nie je pravdivé tvrdenie otca, že počas ich spolužitia si odkladala finančné prostriedky. Svoje záväzky si
platila zo svojho príjmu. Matka uviedla, že naďalej nemá pravidelný príjem. V súčasnosti je konateľkou
spoločnosti, ktorá bola založená len pred ôsmimi mesiacmi a príjem z tejto činnosti nemá žiadny. Otec
uhradil výživné v sume 550 eur len za mesiac júl 2014, za mesiace august 2014 neuhradil žiadne výživné.
Uznesenie okresného súdu navrhla matka potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212
ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), postupom podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného
súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 550 eur
mesačne podľa § 220 OSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vo zvyšku uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 206 ods. 2 OSP zostalo nedotknuté.

Okresný súd odôvodnil nariadenie predbežného opatrenia v danej veci poukazom na ust. § 102 ods. 1,
§ 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a/, b/, § 75 ods. 6 OSP a na ust. § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení odvolaním napadnutého
uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 03. 06. 2014 podala matka na súd návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu spolu s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia. Matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okrem iného uviedla, že s otcom
maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od mája 2013. Od toho času starostlivosť o maloleté
dieťa zabezpečuje sama. Otec navštevuje maloletého sporadicky. V priebehu roka bol otec pozvaný
na niektoré udalosti svojho syna v školskom zariadení, nedostavil sa však ani raz napriek tomu, že sa
zdržiaval v tom istom okrese. Otec po odchode zo spoločnej domácnosti prispieva na syna nepravidelne,
podľa vlastného rozhodnutia a uváženia sumami 500 eur, 600 eur alebo 1 000 eur. Matka maloletého
v januári 2014 prišla o prácu z personálnym dôvodov. Otec sa podľa tvrdenia matky vyjadril, že už
nebude znášať náklady týkajúce sa spoločného rodinného domu v okrese K. nad B.. Matka bude sama
uhrádzať bývanie v V.. Podľa matky je otec maloletého úspešný biznismen, majiteľ a konateľ niekoľkých
obchodných spoločností a je tiež majiteľom nehnuteľností na Slovensku, v Poľsku a v Maďarsku. Otec
maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka na základe spolužitia s otcom vie, že životná úroveň
otca je vysoká a počas spoločného manželstva sa vyvíjala pozitívne. Okresný súd zo správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom zistil, že starostlivosť
o maloleté dieťa zabezpečuje matka sama, maloletý má vytvorené veľmi dobré podmienky na život a
výchovu, otec na výživu syna prispieva, nie však pravidelne a pevnou sumou.

Na základe vykonaného dokazovania sa okresný súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému sčasti vyhovel. Otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 550 eur mesačne, nakoľko mal z podaného
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčené, že je v možnostiach a schopnostiach otca
výživné v takejto výške platiť. V zostávajúcej časti, pokiaľ matka žiadala výživné na maloletého určiť v
sume 750 eur mesačne, okresný súd návrh matky zamietol konštatujúc, že takto požadované výživné
považuje za neprimerane vysoké vzhľadom na vek a súčasné oprávnené potreby maloletého dieťaťa.

Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť nielen spravodlivú ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania (viď bližšie § 1 OSP), ale tiež účinnú a rýchlu (viď bližšie § 6 OSP).
Občiansky súdny poriadok vychádza z toho, že pre dosiahnutie tohto účelu nestačí vždy čakať až do
právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní začatom podľa jeho tretej časti. Pomery účastníkov totiž
neraz vyžadujú prijatie účinných dočasných opatrení, ktoré majú len prechodný charakter. Takýmito
opatreniami sú (o. i.) aj predbežné opatrenia.

Predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť pred ako aj
po začatí konania. Ich predbežnosť spočíva tiež v tom, že sa nimi neprejudikujú práva účastníkov, ani
tretích osôb. Predbežné opatrenie možno nariadiť v každej veci, o ktorej sa môže konať v občianskom
súdnom konaní, teda aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Predbežné opatrenie má dočasný
charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu
ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie
(§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera
osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia a časovým vymedzením v rámci
ktorého má byť predbežné opatrenie v zmysle zákona vydané. Keďže sa procesné predpoklady pre
nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím
o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu
listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a/ OSP môže súd nariadiť účastníkovi predbežným opatrením povinnosť
platiť výživné v nevyhnutnej miere, t.j. tak aby to postačovalo aspoň na uspokojovanie základných
osobných (životných) potrieb oprávneného. Aj v prípade, ak súd rozhoduje pred-bežným opatrením o
výživnom však musí vychádzať z príslušných ustanovení Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu v napadnutej časti sa
nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý predbežným opatrením uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 550 eur mesačne, nakoľko takto určená výška
výživného nezodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, predovšetkým nezodpovedá
kritériu „nevyhnutnej miery“ v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a/ OSP.

Z predložené spisu vyplýva, že matka s maloletým X. žije v rodinnom dome v E., okres K. nad B.. O
maloletého sa stará sama. V januári 2014 prišla z dôvodu personálnych zmien o prácu, toho času príjem
zo závislej činnosti nemá, spolu so svojou spoločníčkou v novembri 2013 založila obchodnú spoločnosť,
ktorá však funguje len niekoľko mesiacov a zisk zatiaľ nevykazuje. Matka má byt v V., do ktorého
sa zrejme s maloletým bude musieť presťahovať. Svoje potreby a potreby maloletého dieťaťa nateraz
matka zabezpečuje z úspor, finančne jej vypomáhajú aj jej rodičia. Maloletý chodí od septembra 2013
do škôlky. Za škôlku platí matka 74,21 eura mesačne. Maloletý X. býva často chorý, máva opakované
infekcie dýchacích ciest a alergické reakcie. V súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletého má
matka výdavky v sume 60 až 80 eur mesačne. Ďalej má matka výdavky na stravu a ošatenie ma-loletého.

Otec maloletého dieťaťa sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a toho času podľa matky žije v
Bratislave, v apartmáne hotelového typu - U., naďalej však platí náklady za rodinný dom v E.. Podľa
tvrdenia matky v podanom návrhu otec od júla 2013 prispieval na výživu maloletého nepravidelne,
jeho životná úroveň je ale vysoká. Je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností na Slovensku
aj v zahraničí a je tiež konateľom niekoľkých obchodných. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec v podanom odvolaní v zásade poprel tvrdenia matky. Uviedol, že maloletému prispieval na výživu
výživným podľa svojich možností, nie ale tak ako to tvrdila matka. Nekonkretizoval však akým výživným
na maloletého prispel. Tvrdil, že dosahuje čistý príjem len v sume 450 eur mesačne.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných kritérií výživné na maloletého X., ktoré má výhradne slúžiť
na uspokojenie jeho potrieb stanovené vo výške 550 eur mesačne nezodpovedá inštitútu predbežného
opatrenia tak ako je táto otázka upravená v ust. § 76 ods. 1 písm. a/ OSP, teda nezodpovedá kritériu
nevyhnutnej miery. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že otázka zisťovania schopností,
možností a majetkových pomerov otca platiť výživné na maloletého X. v určitej konkrétnej výške má byť
predmetom dokazovania v konaní o návrhu vo veci samej, kde by mal súd zistiť výšku skutočných príjmov
otca a matky maloletého. Na základe uvedených skutočností s prihliadnutím k matkou vyčísleným
mesačným výdavkom na zabezpečenie výchovy a výživy maloletého dospel odvolací súd k záveru,
že výživné vo výške 350 mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého ako i kritériu
„nevyhnutnosti“ v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a/ OSP. Odvolací súd mal z matkou predložených
listinných dôkazov osvedčené, že otec maloletého dieťaťa je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností na
Slovensku (č.l. 56 - 67 spisu) a je tiež spoločníkom a konateľom viacerých obchodných spoločností (č.l.
74 - 76 spisu). Rovnako je otec maloletého vlastníkom rodinného domu v E., v ktorom v súčasnosti
žije matka s maloletým die-ťaťom, pričom aj z fotografií doložených matkou do spisu vyplýva, že tento
je luxusne zariadený. Podľa špecifikácie výdavkov, ktoré matke maloletého vznikajú v súvislosti so
starostlivosťou o maloleté dieťa, matka maloletého má výdavky za škôlku v sume 74,21 eura mesačne,
za lieky pre maloletého v sume 60 až 80 eur mesačne a ďalšie nešpecifikované výdavky na stravu
a ošatenie maloletého. Výživné v sume 350 eur mesačne v zásade uvedené výdavky maloletého
pokryje, a teda nie je nevyhnutné, aby v danom štádiu konania bolo výživné určené vo vyššej výške,
pričom odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že o maloletého sa stará výlučne matka, s tým, že osobná
starostlivosť o dieťa poskytovaná matkou vyvažuje výživné, ktorým by matka mala prispievať na výživu
maloletého (v zmysle ust. § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť majú obidvaja
rodičia).

Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia má len dočasný charakter, pričom v
ďalšom konaní súd vykonaná podrobné dokazovanie za účelom stanovenia výživného na maloleté dieťa
tak, aby zohľadňovalo v zmysle Zákona o rodine životnú úroveň rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona
o rodine).

Na základe uvedeného odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o výživnom na
maloletého X. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň odvolací súd doplnil,
že nariadené predbežného opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde
Žiar nad Hronom pod sp. zn. 10P/43/2014.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.