Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203040
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514203040.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XXX, XXX XX
Q. K., o vymoženie 1.776,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/323/2014-19 zo dňa 21.07.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§
261 ods. 3 písm. d); 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, §§ 1 ods. 2, 8; 2 písm. a), b), d) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pred spotrebiteľov, §§ 52 ods.
1 až 4; 53 ods. 1 až 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu
rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že v tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským

súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský
súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku z uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 OZ

neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Okrem
uvedeného rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred
pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade
povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto

bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha uvedenej rozhodcovej zmluvy je teda adhézna, a
preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol
oprávneným vopred pripravený. Zvolený rozhodcovský súd je v predmetnej rozhodcovskej zmluve
vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej
ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie, a to aj vzhľadom na jeho poučenie zo strany

veriteľa, ktoré sa dotklo okrajovo len skutočnosti, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
je riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, resp. aj v konaní súdnom. Občiansky zákonník pripúšťavýnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok dojednaných v štandardných
spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nebolo

v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva, že povinnému sa poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
V súvislosti s Rozhodcovskou zmluvou treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ,
podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne
dojednanie Rozhodcovskej zmluvy nepreukázal.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.

6. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V

rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred
stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v
zmysle Rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ

síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak
by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva tak znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený

sa v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. V
samotnej Rozhodcovskej zmluve niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym
a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť
výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej
podmienky aj pre prípady ustanovením § 53 ods. 4 OZ neupravené.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že dojednaná
Rozhodcovská zmluva zo dňa 2. 11. 2012 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s vyššie
citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto

dojednaná rozhodcovská zmluva v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Na to, aby rozhodcovská zmluva pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania,
spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom
prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté všetky potrebné informácie, čo

znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať možnosť ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy, čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej
kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv,
a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa
nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia

konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých
prípadoch.Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a uvedenú zákonnú úpravu súd prvého stupňa zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal,
že za akým účelom sú v právnom poriadku ustanovenia týkajúce sa rozhodcovského konania vo vzťahu
k spotrebiteľovi a jeho právam a povinnostiam. Argumentáciou prvostupňového súdu dochádza k tomu,
že sa tieto stávajú obsolentnými. Takto ich chápe exekučný súd. Je otázne, či sa obsolentnými stávajú

aj príslušné ustanovenia upravujúce danú problematiku v Občianskom súdnom poriadku, Občianskom
zákonníku,Zákoneorozhodcovskomkonaníavinýchpredpisoch.Jetiežotázne,čisúdsvojimvýkladom
neporušuje samotné znenie zákona, keďže tendenčne a bez konkrétneho dôvodu popiera jeho zmysel
a zmysel existencie týchto ustanovení. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné, keď sa
odvoláva na rozhodcovskú doložku. Ide o rozhodcovskú zmluvu, keďže je technicky a formálne uzavretá

ako samostatná zmluva na samostatnej listine. Je otázne, či súd na túto skutočnosť prihliadal. V
medzirezortnom konaní sa aktuálne nachádza nový zákon, novela o spotrebiteľskej arbitráži, ktorý
výslovne upravuje rozhodcovské konanie, ktorého jednou zo strán je spotrebiteľ. Súčasťou tejto novely
sú ustanovenia, ktoré sa vzťahujú k rozhodcovským zmluvám, ktoré sú uzavreté pred účinnosťou
novely. Ani predmetné zmeny nepočítajú s neplatnosťou rozhodcovských zmlúv v zmysle, v akom túto

neplatnosť deklaruje exekučný súd. Záver exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou.
Oprávnený vyzýva odvolací súd, aby v prípade stotožnenia sa s uvedeným názorom súdu prvého stupňa
svoj záver riadne odôvodnil. Skutočnosť, že povinný v dôsledku konania a dlhu voči oprávnenému
pred rozhodcovským súdom nemohol brániť svoje práva na všeobecnom súde, zakladá neprijateľnosť
takého ujednania a právomoci rozhodcovského súdu a zakladá jeho neprijateľnosť a neplatnosť ako

ujednania v zmysle ust. § 53 a nasl. OZ. Na uvedenom znení nič nemení ako skutočnosť, že zjednaná
rozhodcovská zmluva bola uzatváraná alternatívne, teda s možnosťou povinného ako spotrebiteľa
obrátiť sa v prípade porušenia povinností oprávneného so svojimi nárokmi na všeobecný súd a riešiť
svoje spory aj iným spôsobom, pred rozhodcovským súdom dohodnutým v rozhodcovskej zmluve. Súd
prvého stupňa svojim záverom poprel základnú zásadu procesného práva, a to zásadu prekážky veci

zahájenej. V danom prípade ide o nesprávny výklad ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Právo povinného je z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu
podania žaloby na všeobecný súd alebo rozhodcovský súd. Povinný sa v konaní nijako nebránil a
voči nárokom oprávneného nenamietal. Exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,
dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu. Neobstojí ani jeho právne

posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (nebola) podmienkou
uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené vyplýva z bodov 2 a 7. Povinný mal
možnosť odstúpiť od zmluvy. Nie je správny záver prvostupňového súdu, že rozhodcovská zmluva je
zmluvou formulárovou bez možnosti zmeniť jej obsah. Od oprávneného nie je možné požadovať, aby
s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu. Povinný mal možnosť menovať rozhodcu, svoje právo

nevyužil.

Poukazujúc na rozhodnutia iných súdov a na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o
rozhodcovskom konaní oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozsah kontroly pri vydávaní
poverenia je vymedzený cieľom exekúcie - riadne uspokojiť nárok oprávneného. Funkcia „dozoru“ nad

dodržiavaním procesných pravidiel v rozhodcovskom konaní je zabezpečená prostredníctvom inštitútu
žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku nie je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom
prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov. Nároky oprávneného by mali byť
posudzované od prípadu k prípadu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 97,41 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal

napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súdprvéhostupňadospelnazákladevykonanéhodokazovaniadospelksprávnymskutkovýmzisteniam

a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako
aj s náležitým odôvodnením jeho rozhodnutia a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie
konštatuje:

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku).

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom

uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716) (§ 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy).

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

(§ 497 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov (§ 1 ods. 8 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a) Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. b) Z. z. o spotrebiteľských
úveroch).

Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d) Z. z. o
spotrebiteľských úveroch).Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

K odvolacej námietke oprávneného, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné, keď sa
odvoláva na rozhodcovskú doložku, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto odvolacej námietky. Súd
prvého stupňa nepochybne posudzoval rozhodcovskú zmluvu, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia (str. 2 ods. 2, 7 ods. 3, 8, 9, 10).

Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, na ktorú oprávnený poukazuje, odvolací súd konštatuje správny
záver prvostupňového súdu v tom zmysle, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohol povinný ako

spotrebiteľ ovplyvniť. Súd prvého stupňa sa správne zaoberal rozhodcovskou zmluvou z pohľadu
ochrany povinného ako spotrebiteľa, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že takáto
rozhodcovská zmluva je neprípustná, hoci poskytuje pri voľbe riešenia sporu alternatívu medzi
rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Predmetná rozhodcovská zmluva
má síce formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež

znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Napriek tomu táto rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho
dojednania. Rozhodcovská zmluva je formulárová dohoda, ktorú povinný nemal možnosť ovplyvniťani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a
nemal na výber, mohol len zmluvu, ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam v nej
dojednaných, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4
neplatná.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na

zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Anizrozhodcovskejzmluvy,anizďalšíchlistín,ktorémaltakrozhodcovskýsúdakoajsúdprvéhostupňa
v tomto exekučnom konaní k dispozícii, nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným
poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čiže o zhoršení procesných práv
a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. V dôsledku toho platí

zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne
dojednanú, inými slovami povedané, bola uzavretá neplatne.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací súd

konštatuje, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v

úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi
v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (kto mlčí tam, kde nie je
povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas).

Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom
dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho
zákonníka chrániacimi spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie

dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom
dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ,
aby zákon nebol dodržaný.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené anebolomožnémeniťichobsah,čojedanýprípad.Súdnakontrolaneprijateľnýchpodmienoksauplatňuje
aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod
vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne

preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa

predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide
o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu

súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách
postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“
odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana

práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú
relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

a privodiť tým jeho zrušenie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešný povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnil
a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.