Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219241
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712219241.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnej: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. M. I. XXXX/XX, XXX XX L., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 51,33 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 22778/12 súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,

o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9Er/97/2012-11 zo dňa 15.
novembra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9Er/97/2012-11 zo dňa 15. novembra 2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č.k. 9Er/97/2012-11 zo
dňa 15. novembra 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08237/11 zo dňa 26. augusta 2011 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou dňa 23. decembra 2010. Exekučný súd uviedol, že v odôvodnení predmetného
rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že účastníci v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli, že

všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde. Exekučný súd posúdil predmetnú Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) s ohľadom na predmet činnosti
dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Podľa exekučného súdu

ust. § 53 ods. 4 OZ obsahuje exemplikatívny, príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný
a precizovaný, čím reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. To znamená, že súd pri posudzovaní
neprijateľných zmluvných podmienok týmto výpočtom nie je viazaný, rozhodujúce sú ciele, účinky a
dôsledky zmluvných podmienok. Exekučný súd ďalej uviedol, že v posudzovanej veci je podkladom
pre vykonanie exekúcie exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodoval na

základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Podľa
exekučného súdu rozhodcovský súd nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a
to zmluvnú pokutu v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Dojednanie rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd preto dospel k
záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu je právnym úkonomobchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť
prihliadnuť ex offo. Na základe týchto dôvodov exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Právne
posúdenie veci okresným súdom považoval za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá

na daný skutkový stav nedopadá. Súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva
z Exekučného poriadku v nadväznosti na Zákon o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a
preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd podľa názoru oprávneného nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, ani zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Oprávnený tiež vytýkal okresnému súdu, že postupom
súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
aj ,,ZoRK“) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Uplatnil
aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., pričom namietal nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia. Súd mal podľa oprávneného náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov
dospelknázoru,žepredmetnázmluvajespotrebiteľskou.Súdsavšakvnapadnutomuzneseníobmedzil
len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal
avosvojomrozhodnutínáležiteodôvodnilsplneniepodmienokstanovenýchprávnymporiadkomnajeho
vznik. Nezohľadnil a v tomto smere ani nevykonal dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k

akému dospel. Oprávnený taktiež uviedol, že súd je pri svojej rozhodovacej činnosti povinný postupovať
prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcu zásadu vykladať dôvody
neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý v súlade s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie podaním doručeným exekučnému súdu dňa 14. novembra 2012

požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 08237/11 zo dňa 26. augusta 2011. Prílohu návrhu
na vykonanie exekúcie tvoril exekučný titul, plnomocenstvo, výpis oprávneného z Obchodného registra,
zmenka a Zmluva o úvere zo dňa 23. decembra 2010 so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru. Exekučný súd následne napadnutým uznesením č.k. 9Er/97/2012-11 zo dňa 15. novembra 2012
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v konaní došlo k inej vade, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu považoval jeho nedostatočné

odôvodnenie, z ktorého nebolo možné zistiť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel exekučný
súd k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, pričom sa „v napadnutom rozhodnutí
obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho,
aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym
poriadkom na jeho vznik (spotrebiteľského vzťahu)“. Takýto dôvod neobstojí, nakoľko nekorešponduje

s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom exekučný súd uviedol, na základe akýchskutočností posúdil predmetnú Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Posúdenie, či
konkrétny úverový vzťah je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí predovšetkým od predmetu
zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Podľa Občianskeho zákonníka v znení

účinnom od 1. januára 2008 je v zmysle § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa ods. 4 tohto ustanovenia
spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto ustanovení vyplýva, že predmetná
Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 OZ. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi

oprávneným a povinnou ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj
bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

K odvolacej námietke oprávneného, že súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ani

zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
odvolací súd uvádza: Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má
skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd
je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia,
je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas

celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.2007, sp.
zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Okresný súd ako exekučný
súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho

súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že „v súvislosti s otázkou,
či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo
spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka
sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní,

ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm.
c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnomkonaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená
stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak

je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach
vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade

Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný

rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.
Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej

zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská
zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na
základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému
súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Exekučný súd správne rozhodol, keď zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia potom, čo vo svojom rozhodnutí poukázal na

skutočnosť,žerozhodcovskýrozsudokjerozhodnutímničotným,nevyvolávajúcimžiadneprávneúčinky.
Keďže oprávnený nepreukázal, že bola uzavretá rozhodcovská doložka (zmluva), potom nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. V
prejednávanom prípade teda absentuje vykonateľný exekučný titul. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z
13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).

Odvolací súd na záver uvádza, že námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné
privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.