Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811221782
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811221782.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o, IČO : 36 432
105, so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, zastúpeného ADVOKÁTI s.r.o., IČO : 36 715 638, so sídlom
Klariská 7, Bratislava, proti povinnej: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, H. K.., t.č. bytom U.
U. XXXX/X, K., o vymoženie 547,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza, č. k. 15Er/4119/2011-13, zo dňa

23. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana
Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09.11.2011 domáhal vykonania exekúcie

proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 547,91 Eur s prísl., na základe exekučného titulu,
ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., sp.zn. B1209010 zo dňa 26.08.2011. Súdny exekútor Mgr.
Dušan Čerešňa požiadal tamojší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z predloženého
exekučného titulu, Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok pre úver, súd prvého stupňa zistil, že
dňa 25.01.2007 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným

uzavretá zmluva o úvere č. 7582936707, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške
663,88 Eur. Na základe zmluvy o úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom dospel prvostupňový súd k záveru, že tento právny vzťah je
potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných
dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené,
nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s

prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd prvého stupňa za to, že úver bol
povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.258/2001 Z. z.; predmetom zmluvy
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V danom
prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce

z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle
uzatvorenej rozhodcovskej doložky v článku 9 bod 9.2 obchodných podmienok pre úver. Preskúmaním
rozhodcovskej doložky vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú
podmienku. V danom prípade bol spôsob riešenia sporu aj voľba rozhodcovského súdu uskutočnené
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári zmluvy
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky

touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Súd
prvého stupňa považoval dojednanú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Taktostanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je
domôcť sa jej prostredníctvom pred veriteľom vopred určeným rozhodcovským orgánom záväzného a
právne vynútiteľného rozhodnutia, kde sa na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje

pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže
byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej
doložkyodvodil,naktorejzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský

rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na ustanovenie
§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) OSP. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej
republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je interpretácia
tohto ustanovenia súdom prvého stupňa v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy, ktorý

jej priradil zákonodarca. Podľa tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v
súlade so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom
všeobecnomsúdeazároveňumožňujeveriteľovi,abysiuplatnilsvojeprávavočidlžníkovinapríslušnom
rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na § 93b ods. 1 a 2
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 30. 11. 2009, v nadväznosti na ktoré si

oprávnený predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou plnil
povinnosť, ktorá mu z neho vyplývala. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS sa za nekalú podmienku
považuje taká rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory, v ktorých je spotrebiteľ
aktívne legitimovaný, predkladal na riešenie výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené
právnymi predpismi. Oprávnený dôvodil, že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata,

a podľa ustanovenia § 159 ods. 2 OSP je tak výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku záväzný
a nemeniteľný vo vzťahu k účastníkom konania a pre všetky orgány. Oprávnený poukázal aj na body
35., 37., 47., 53. a 54. rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 29. 01. 2008. Uviedol,
že súd prvého stupňa nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky
vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý má charakter rei iudicatae

a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej a zároveň vzhľadom na nedostatok právomoci v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, v nadväznosti na čl. 2 odsek 2 Ústavy SR. Oprávnený žiadal odvolací
súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie
tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Právny zástupca oprávneného
si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 31,07 Eur.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania
oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a

v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
Na zdôraznenie správnosti len dodáva:

Súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd
zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so

zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe
možno exekúciu vykonať, teda, či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo
preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné
riadnymi opravnými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok.
Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť
vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno
znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa

považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými
prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak
existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych
vzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatne neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí preto
nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú v nej výnimky.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, kde zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1
písm.a),b)tohtozákona,aleboakrozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.

1 písm. c) citovaného zákona). Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na
naplnenie čl. 6 Smernice 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a umožňuje zastaviť exekúciu, aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.

Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je
kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť
rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho Súdny dvor rozhodol,

že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má
k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len
obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho konania a
len za určitých osobitných podmienok. Prvostupňový súd správne konštatuje, že aj podľa platnej právnej
úpravySlovenskejrepublikyniesúzmluvnéustanovenia,ktorésúvrozporeskogentnýmiustanoveniami

pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské
rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne,
a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice
93/13/EHS, a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem toho
musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS).

Odvolací súd poukazuje na to, že predmetná zmluva o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami
pre úver, uzavretá medzi účastníkmi dňa 25.01.2007, na základe ktorej rozhodcovský súd priznal
oprávnenému plnenie voči povinnému, je typizovanou spotrebiteľskou zmluvu. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky pre úver,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, tak ako tomu je aj v tomto prípade.
Preto je na vec nepochybne potrebné aplikovať akékoľvek ustanovenia, obsiahnuté či už v Občianskom
zákonníku, zákone o ochrane spotrebiteľa alebo aj v iných právnych predpisoch, ktorých účelom je

ochrana spotrebiteľa a jeho práv.

V prejednávanej veci prvostupňový súd potom opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky
("Obchodné podmienky pre úver"), ktoré sú súčasťou zmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranuspotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal prvostupňový súd, javí
ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so
situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní

neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia
komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30.
marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských
sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých
pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú

založené na všeobecných právnych zásadách.

V postupe súdu prvého stupňa, ktorý bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
preto nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné nahrádzanie procesnej
pasivity povinného.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.