Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 2, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9Er/314/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205205008
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Škulavík
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4205205008.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX,
štátny občan SR, o vymoženie 716,99 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka, Exekútorský úrad Pezinok,

Hrnčiarska 2/B, pod č. k. 9Er/314/2005 (EX 053/05) v y h l a s u j e z a
n e p r í p u s t n a z a s t a v u j e.

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vydal dňa 23.5.2005 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 005446 pre súdneho

exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka (EX 053/05).

Vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať, či
sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, exekučný súd zo zákona preskúmal
podmienky zákonnosti exekučného konania a zistil, že toto je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je notárska zápisnica č. N 843/2005, NZ 7453/2005 zo dňa 19.2.2005 spísaná na Notárskom

úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, z ktorej súd
zistil nasledovné skutočnosti.

Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 7.9.2004 „zmluvu o úvere“ vo výške 12.000,-Sk. Súčasťou tejto
zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie

uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia,
resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na celý
jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho
dlhu) a jej príslušenstva.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, dňa

19.2.2005 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu
podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 25.833,-
Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 21.600,- Sk. Zároveň v mene
povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od
21.10.2004 splatí v lehote do 11.3.2005, pričom v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou alebo
súdnym výkonom rozhodnutia.Exekučný súd sa v danom prípade bude riadiť právnym názorom Krajského súdu v Nitre, ktorý vo
svojom rozhodnutí č. k. 15CoE/98/2011-80 zo dňa 28.4.2011 uviedol, že povinnosť plnenia na základe
notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve,

teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu
verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej
uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto
uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak
mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z

podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok, ďalšími
sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný
hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici,
ktorý vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu
povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať, aby bola z materiálneho

hľadiskavykonateľná.Tátodohodaoprávnenejapovinnejosobytedamásamaosebezanásledokvznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so
súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní
s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím a nemá ani účinky, ktoré zákon s
rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky

orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní.

Otázkunaplneniaformálnychamateriálnychnáležitostímôžeposudzovaťlenexekučnýsúd.Tonapokon
znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.

S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či
splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa §22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony

osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia
absolútnuneplatnosťtakýchtoprávnychúkonovabezohľadunaskutočnosť,čiotomúčastníciprávneho
úkonu vedeli.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Pretože účastníci v zmluve o úvere si dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom,
potompodľa§323Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„ObZ“)akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento
pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky
sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu). Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového
rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku (dlhu), resp. predmetu

uznania. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný
veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v
čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným
dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval
(trval). K takýmto dôsledkom dochádza aj v prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v

čase uznania už bolo premlčané (§ 407 ods. 4 ObZ).

Podľa § 574 ods. 2 OZ dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.
Právo ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a

nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa
ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani
nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.

Ak zmluvné zastúpenie v tejto veci bolo urobené absolútne neplatným právnym úkonom, potom Mgr.

Tomáš Kušnír nemohol svojím konaním jednak uznať dlh povinného čo do dôvodu a výšky, ale ani za
povinného súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Súčasťou notárskej zápisnice je i vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh splatí v lehote,
ktorú si zjavne určil zástupca povinného, bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným.
Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že

začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Ustanovenie v zmluve o úvere uvedené už v ich predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou
v prerokúvanej veci znamená, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už
podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať

akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Podľa názoru exekučného súdu
notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul, spísaná
osobou povinnou aj osobou oprávnenou, a nie ako to bolo v danom prípade, keď bola spísaná len so
zástupcom povinného. Notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré
na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie §41 ods.2 písm. c) Exekučného poriadku. Vzhľadom na

to je ústavne akceptovateľný názor exekučného súdu, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je
spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia
je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
vo veci konať.

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súdrozhodneoneprípustnostiexekúcieaexekúciuzastavíjednýmuznesením,vktoromsauvedievýrok

o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený Exekučným poriadkom a je to účelné vzhľadom na hospodárnosť konania.
Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by navyše odporovalo hospodárnosti
a účelu exekučného konania.

Súd v danom prípade konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom
pre exekúciu, a to z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. OZ, tak i
uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, je neplatné.

Skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44
Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež
na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Exekučný súd môžezároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.

Vzhľadom na to, že predmetná notárska zápisnica je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná,
exekučnýtitulvydanýnazákladetakejtonotárskejzápisnicejemateriálnenevykonateľný,čopredstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, a preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil.

O náhrade trov exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Dňa 11.12.2013 doručil oprávnený súdu podanie označené ako „Urgencia rozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora“, ktorým súd žiada o bezodkladné rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora. Vzhľadom na to, že v tomto konaní súd neeviduje návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora, ako aj s poukazom na to, že toto konanie súd zastavuje (preto nie je potrebné oprávneného
ďalej vyzývať na spresnenie podania smerujúceho k zmene súdneho exekútora), súd o tomto podaní
oprávneného ako o bezpredmetnom nebude rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.