Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 17, 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/181/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216068
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7912216068.3

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo veci z a s t a v u j e.

II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e na konanie Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 27.09.2012 tunajšiemu súdu doručil návrhy na začatie konania proti žalovanému o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup, ktoré boli zaevidované pod týmito
spisovými značkami: 14C/181/2012 (NP-7299-1293) a 14C/192/2012 (NP-7349-4388).

Uznesením zo dňa 09.10.2012 č. k. 14C/181/2012-8, súd rozhodol o spojení vecí uvedených pod vyššie

uvedenými spisovými značkami na spoločné konanie a zároveň rozhodol, že spoločné konanie sa bude
viesť pod spisovou značkou 14C/181/2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012.

Žalobca v návrhu na začatie konania vo vyššie uvedených veciach tvrdil, že v neoznačených súdnych
konaniach došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom, keď nerozhodol o podaniach žalobcu alebo
nevykonal úkony o podaniach žalobcu v lehotách, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok a
Exekučný poriadok. Preto žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom najprv rozhodol o tom, že žalovaný

zodpovedázaškodu,ktorávzniklažalobcovinesprávnymúradnýmpostupomvkaždejzvecí,uvedených
v predmetných návrhoch na začatie konania a zároveň v každom z takto uplatnených návrhov žiadal
uložiť žalovanej povinnosť nahradiť majetkovú ujmu a nemajetkovú škodu v takej výške, akú uviedol v
každom z návrhov na začatie konania, ktoré boli do súdneho registra zapísané pod vyššie uvedenými
spisovými značkami.

Žalobca uplatňuje v uvedených konaniach nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Keďže návrhy na začatie konania vo vyššie uvedených
veciach boli podané Okresnému súdu Trebišov do 31.12.2012, súd skúmal, či bola splnená zákonná
podmienka konania, ktorou je právomoc súdu v týchto veciach podľa zákona č. 514/2003 v znení
účinnom do 31. 12. 2012. Zákonom č. 412/2012 Zb. zákonov došlo totiž k zmene zákona č. 514/2003
Zb. zákonov s účinnosťou od 01.01.2013.Podľa §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 /ďalej zákon/ nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo o rozhodnutí o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomných žiadostí poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa §15 ods. 2 zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladnejupostúpiťpríslušnémuorgánuaupovedomiťotom poškodeného.Účinkypodaniažiadosti

zostávajú zachované.

Podľa §16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do
6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa §17 ods. 5 zákona, v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhradu podľa ods. 1 a 2.

Podľa §17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa §17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §103 O. s. p. /ďalej OSP/, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa §104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdu, ak má predchádzať iné konanie alebo ak je vecne
príslušný iný súd, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému súdu
alebo inému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom

zachované.

Pre posúdenie otázky splnenia podmienky konania, ktorou je právomoc súdu ohľadne konania a
rozhodovania o nárokoch žalobcu uplatnených návrhmi na začatie konania vo vyššie uvedených veciach
súd zisťoval všetky skutočnosti, na základe ktorých je potrebné posúdiť, či vyššie uvedená podmienka
je alebo nie je splnená.

V návrhoch na začatie konania v súvislosti so splnením podmienky podľa §15 ods. 1,2 zákona, žalobca
sa obmedzil iba na oznámenie, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody a že žalovaný do podania žaloby na súd pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na túto
skutočnosť označil spis žalovaného ohľadne predbežného prerokovania nárokov žalobcu v uvedených
veciach a tiež potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

V návrhoch na začatie konania uviedol, že síce nepripája vyššie uvedené dôkazy ako prílohy k návrhu
na začatie konania, ale obmedzil sa na písomné oznámenie, že tieto dôkazy sú založené v súdnom
spise Okresného súdu Trebišov v konaní, kde ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 a ako žalovaný Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným

postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 9310660 dlžníkom (povinným):
meno a priezvisko dlžníka (povinného): B. I., dátum narodenia dlžníka (povinného): XX.XX.XXXX,
pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
EX 10119/2009. Uvedené platí pre obe spojené konania. Aj keď obsah tej časti návrhu na začatie

konania žalobcu je v podstate nepreskúmateľný pre absenciu presného označenia spisovej značky
konania u žalovaného o predbežnom prejednaní nárokov žalobcu, ďalej presného označenia súdnych
a exekučných konaní, súd preskúmaval z údajov uvedených žalobcom, ako aj z odpovede súdnehoexekútora doručenej súdu na výzvu súdu, či žalobca skutočne riadne a včas uplatnil svoje nároky podľa
§ 15 ods. 1, ods. 2 zákona, pred podaním návrhu na začatie súdneho konania na príslušnom orgáne.

Lustráciou súdneho registra podľa mena a priezviska a predmetu konania bolo zistené, že spis EX

10119/09 B. I., nar. XX.XX.XXXX, na ktorý sa odvolával žalobca, je vedený pod č. 13Er/869/09, pričom
v súdnom spise sa nenachádzajú listiny o predbežnom prerokovaní nároku žalobcu tak, ako to uviedol
bode VIII. žalobného návrhu.

Keďže na základe zisťovaní, ktorých podkladom boli informácie žalobcu uvedené v návrhu na začatie
konania nebolo možné považovať tvrdenia žalobcu, že uplatnil nárok na príslušnom orgáne pred
podaním návrhu na začatie súdneho konania za preukázané, súd vyzval žalobcu podaním zo dňa

04.04.2013, aby súdu predložil konkrétnu písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku ku
každému číslu konania s vyznačením dátumu doručenia žiadosti príslušnému orgánu a odpoveď
príslušného orgánu na žiadosť.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.05.2013 oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným žalovanému, ktorý by navyše obsahoval

vyznačenýdátumpodania.Žalobcapodaloriginálnávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody žalovanému osobne do podateľne, pričom žalovaný potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu
s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Originál návrhu
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil žalovaný do svojho príslušného spisu
a preto žalobca v podanej žalobe navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s

príslušným spisom žalovaného. Uviedol, že žalobca nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu
hospodárnosti konania, zároveň poukázal na to, že v danom štádiu konania neexistuje námietka zo
strany žalovaného, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tejto individuálnej
veci nebol podaný. V prípade pochybností je namieste požadovať, aby súd získal vyjadrenie ohľadom
doručenia návrhu priamo od žalovaného. Poukázal na to, že súdu bola predložená príloha - potvrdenie

MS SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konania ZE-6909-561
G. C., nar. 14.10.1947, EX5535/2010, 9282-NZP a 13046-ISTINA RS N. D., nar. XX.XX.XXXX EX
11557/2009, NP-7280-41 B. I., nar. XX.XX.XXXX EX10119/2009. Jednotlivé žaloby následne odkazujú
na tieto konania.

Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k. 12C/137/2012 súd zistil, že súd požiadal žalovaného,

aby tento poskytol súdu informácie a predložil kompletnú dokumentáciu ohľadne uplatnenia nárokov
žalobcu na tomto orgáne pred podaním návrhu na začatie súdneho konania, ako aj dokumentáciu o
všetkých úkonoch žalobcu a žalovaného v súvislosti s vybavovaním nárokov uplatnených žalobcom.

Na výzvu súdu odpovedal žalobca podaním z 28.03.2013, ktorým súdu oznámil toto:

V právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO:

35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, k výzve súdu, či „žalobca podal žiadosti podľa §15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.,
ktorými sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu v
exekučných veciach Okresného súdu Trebišov“, resp. k výzve súdu na doručenie rovnopisov všetkých

týchto žiadostí, predkladá žalovaná nasledovné vyjadrenie:

Ministerstvu spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012 celkovo v siedmych
várkach doručených viac ako 43.000 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo žalobcovi, tento neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť

potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený.
Fotokópie jednotlivých podaní prikladáme.

Pokiaľ ide o posúdenie, či každý konkrétny uplatnený nárok bol aj obsahom žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku, žalovaná zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v smere preukázania predbežnéhoprerokovania nároku je na strane žalobcu a nemôže zaťažovať žalovanú, ktorá nemôže jednoznačne
potvrdiť, či jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné
prerokovanie.

Nemožnosť doručiť súdu rovnopisy žiadostí žalobcu podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. je
spôsobená i tým, že žiadosti dotýkajúce sa nesprávneho úradného postupu OS Trebišov boli žalovanej
doručené ako súčasť piatich várok (v prvej išlo o 18 z 563 kusov, v druhej 130 z 8.327 kusov, v tretej 251
z 8.646 kusov, vo štvrtej 49 z 10.909 kusov a v piatej 95 kusov z 15.545 kusov), pričom v jednotlivých
várkach neboli žiadosti oddelené podľa jednotlivých súdov.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaná zásielka súdu tabuľku so zoznamom žiadostí podľa §
15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., dotýkajúcich sa nesprávneho úradného postupu OS Trebišov. Priložená
tabuľka obsahuje deň doručenia žiadostí, meno a priezvisko povinného v exekučnom konaní, uplatnenú
sumu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a celkovú sumu požadovanej náhrady.

Spolu s vyššie uvedenou odpoveďou predložil žalovaný súdu tieto prílohy:

1/ tabuľka žiadostí podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. dotýkajúcich sa nesprávneho úradného

postupu OS Trebišov

2/ ftk. náhodne vybranej žiadosti žalobcu podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

3/ ftk. sprievodného listu žalobcu k podaným žiadostiam podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

4/ ftk. výzvy MS SR na doplnenie žiadostí zo dňa 10.05.2012

5/ ftk. stanoviska žalobcu zo dňa 28.05.2012

6/ ftk. odpovede MS SR na stanovisko žalobcu zo dňa 06.06.2012

7/ ftk. oznámenia MS SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa
22.10.2012.

Z vyššie uvedenej dokumentácie žalovaného súd zistil, že žalobca skutočne svojimi podaniami
doručených žalovanému od 23.04.2012 do 25.09.2012, podal podania označené ako žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Vo výzve z 10.05.2012 č. 19267/2012-151 oznamuje žalovaný žalobcovi toto:

„Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky boli dňa 23.04.2012 doručené podania spoločnosti
POHOTOVOSŤ , s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava zo dňa 20.04.2012 v celkovom počte 563. Z
ich obsahu vyplýva, že si ním u Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu zastupujúceho Slovenskú

republiku v konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., uplatňuje náhradu majetkovej
škody v celkovej výške 70.375 Eur a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 278.900 Eur, pričom za týmto
účelom Vás splnomocnila na jej zastupovanie. V tejto súvislosti Vás žiadame, aby ste ako splnomocnený
zástupca poškodenej doplnili podané žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to
každú podanú žiadosť osobitne o nasledovné dokumenty resp. informácie: 1. príslušný exekučný titul, 2.

príslušný návrh na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, 3. príslušné poverenie na vykonanie
exekúcie, 4.dátum, kedy sa poškodená dozvedela o škode, 5. doklady, preukazujúce Vami vyčíslenú
majetkovú škodu, nakoľko jej výška nie je doposiaľ ničím preukázaná, 6. či boli podávané sťažnosti
na prieťahy predsedovi súdu resp. na Ústavný súd SR, ak áno doložiť dokladmi preukazujúcimi tieto
skutočnosti, ak nie, z akého dôvodu neboli tieto inštitúty využité, 7. doklady preukazujúce „ohrozenie“

práv zánikom povinného resp. jeho insolvenciou a odôvodnenie „straty legitímnych očakávaní a rizika
ohrozujúceho vymoženie“, ktorým odôvodňujete vznik nemajetkovej ujmy.

K bodom 1. - 3. Pre doplnenie uvádzame, že samotné poukázanie na dôkaz - exekučný spis dokonca
bez uvedenia jeho spisovej značky, pod ktorou je vedený príslušným okresným súdom nie je pre náležité
posúdenie žiadosti postačujúce. Uvedené nám zašlite v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.“Na výzvu žalovaného z 10.05.2012 reagoval žalobca písomným podaním z 28.05.2012, ktoré doručil
žalovanému 31. 5. 2012 a oznámil mu toto:

„V nadväznosti na doručenú žiadosť o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody zo dňa 10.05.2012 č. 19267/2012-151 zaujímame, aj v snahe zvýšenia účinku dohodovacieho
konania a ochrany legitímnych nárokov poškodeného k jednotlivým bodom nasledovné stanovisko.

Pred sformulovaním stanoviska chceme upozorniť na skutočnosť, že z obsahu Vašej žiadosti nie je
možné určiť, ktorých 563 vecí sa týka a preto konkrétna reakcia smerujúca k riešeniu konkrétnych
požiadaviek nie je možná. Pre urýchlenie jednotlivých konaní by bolo v budúcej komunikácií vhodné
používať viac identifikačných znakov konkretizujúcich vec voči ktorej Vaša požiadavka smeruje.

Vzhľadom na uvedené budú nižšie uvádzané závery/skutočnosti/poznatky formulované abstraktnejšie
avšak s prihliadnutím na čo najväčšiu možnú mieru konkretizácie.

K bodu 1. a 2.

1) Poškodený nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu. Poškodený nedisponuje ani
rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by navyše obsahoval vyznačený dátum

doručenia súdu.

2) Poškodený použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a
zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Podľa ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený

potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).

3) Generálne poškodený inicioval exekučné konanie formou zápisnice spísanej u zvoleného súdneho
exekútora. Návrh na vykonanie exekúcie zachytený v obsahu zápisnice sa nenachádza v dispozícii
poškodeného, alebo bol postupom podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložený súdnym
exekútorom exekučnému súdu a to so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4) Poškodený objektívne nemôže predložiť rovnopis príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý
by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu aj preto, že návrh na vykonanie exekúcie v prípadoch,
ktoré boli výnimkou z postupu uvedeného v predchádzajúcom bode, doručoval zvolenému súdnemu
exekútorovi a nie súdu. Podľa ust. § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku exekučné konanie sa
začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

5) Poškodený sa snažil vyriešiť prekážky vyplývajúce z vyššie uvedených skutočnosti práve tým,
že poukázal na príslušný spis exekučného súdu, ktorý listiny obsahuje a vysvetlil všetky významné
skutočnosti. Ministerstvo spravodlivosti SR má nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom prerokovať s poškodeným predovšetkým v tom zmysle, že na podklade písomne
oznámených skutočností, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku (§ 16 ods. 2 zákona

č. 514/2003 z.z.), preverí v súčinnosti s dotknutým orgánom verejnej moci (v danej veci s označeným
okresným súdom) mechanizmus úradného postupu označeného poškodeným za nesprávny a to aj
dostatočným oboznámením sa so spisovým materiálom, ktorý vznikol následkom vedenia konania, resp.
uskutočnenia úradného postupu. Výsledkom praktickej aplikácie uvedenej interpretácie je pripojenie
exekučného spisu do konania o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody. Dezinterpretácia

vyššie uvedených pravidiel bude nutne viesť nie k porušeniu ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., ale
predovšetkým k porušeniu základného práva poškodeného na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom zaručeného čl. 46 ods. 3 Ústavy SR.

6) dodávame, že poškodený použil na označenie exekučnej veci všetky informácie, ktoré mal k dispozícii
a ktoré poznal. Exekučný súd neoznámil poškodenému spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii

exekučného konania na všeobecnom súde. Keďže poškodený nedisponoval touto informáciou, nemohol
ju použiť na označenie exekučnej veci v podanej žiadosti.

K bodu 3.1)Podľaust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkusúdpreskúmažiadosťoudeleniapoverenianavykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul: ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

2)Poškodenýnedisponujepríslušnýmpoverenímnavykonanieexekúcie,pretožetakátolistinajelistinou
doručovanousúdnemuexekútorovi,vydávasasúdnemuexekútoroviaslúživýkonuexekúcie.Poverenie
sa nezveruje do úschovy oprávneného (analogicky ust. § 60 Exekučného poriadku).

3) Opäť je nutné poznamenať, že danú kvázi prekážku možno odstrániť pripojením exekučného spisu,
ktorý poškodený dostatočne označil ako zdroj dôkazov.

K bodu 4.

1) Poškodený riadne označil dátum, kedy sa dozvedel o škode v každej zo žiadostí. Konkrétne danú
informáciu vyjadril textom:

„Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.“

2) Právne z doručeného upovedomenia sa poškodený v pozícii oprávneného mohol objektívne po prvý
krát dozvedieť o tom, že došlo k rozhodnutiu o žiadosti exekútora o udelenie poverenia po uplynutí
zákonom stanoveného času.

3) Poškodený disponuje dátum spísania upovedomenia (úplný prehľad pripája v prílohe), pričom je
zrejmé, že s jeho obsahom sa nemohol oboznámiť najskôr tretí deň p jeho spísaní a to tiež len v prípade

expresnej expedície bez akéhokoľvek zdržania pri poštovej preprave.

K bodu 5.

Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu,
že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo
škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch

spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu
ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne
predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. Poškodený očakáva, že za účelom
oboznámenia sa s kalkuláciou škody s potrebnými dokladmi dôjde zo strany Ministerstva spravodlivosti
SR k určeniu termínu osobného rokovania.

K bodu 6.

1) Poškodený vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primeľ
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, konkrétne porušovateľ (a to nie len a výlučne vo vzťahu k tejto
exekučnej veci, ale v skutkových okolnostiach prípadu aj vo vzťahu k rade iných skutkovo a právne
porovnateľných stagnujúcich exekučných vecí na okresných súdoch):

a) dňa 02.07.2009 spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich
práv márnym plynutím času a požadoval nie len o oznámenie informácie o aktuálnom stave konania,
ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia;

b) dňa 23.09.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, pričom zopakoval

svoju námietku vo vzťahu k porušovaniu jeho práv márnym plynutím času a ešte raz požiadal nie len
o oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj o konkretizovanie prekážky, ktorá bráni
rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia;c) dňa 13.11.2009 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, opätovne namietal
porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval nie len o oznámenie informácie o
aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti

súdneho exekútora na vydanie poverenia. Vyjadril tiež obavu o osud svojich majetkových práv vplyvom
zbytočných prieťahov zo strany súdu;

d) dňa 25.02.2010 spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konanie /Podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, namietal v poradí už po piaty krát porušovanie svojich práv
márnym plynutím času. Sťažovateľ poukázal na legitimitu zámerov pri svojich obchodných aktivitách

uskutočňovaných v rámci výkonu predmetu podnikania, na nutnosť aktívneho prístupu zo strany súdu
pri procesnom rozhodovaní a to najmä v súvislosti s vymožiteľnosťou majetkových práv sťažovateľa,
tiež na nutnosť uskutočňovať procesné činnosti sústredene a zároveň podal podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu súdu, sudcov a poverených súdnych úradníkov v predmetnej veci;

e) dňa 30.08.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy
v konaní, opätovne namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času. Sťažovateľ poukázal

na konkrétne závery krajských súdov, ktoré odmietajú nelegálne predlžovanie exekučné konania
nesprávnym postupom exekučného súdu v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, najmä
tým, že dochádza k preskúmavaniu právoplatného exekučného titulu. Sťažovateľ zároveň podal podnet
na preskúmanie zákonnosti postupu súdu, sudcov a poverených súdnych úradníkov v predmetnej veci
preporušeniejehoprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovzaručenéhočl.48ods.2Ústavy

Slovenskej republiky;

f)dňa23.11.2010spísalapodalSťažnosťnaprieťahyvkonaníatovnadväznostinanesprávnyprocesný
postup súdu. Sťažovateľ sťažnosť formuloval v zmysle ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. a na
podkladejasneazreteľnevyjadrenýchskutkovýchaprávnychargumentov,judikatúryacitovanejprávnej
doktríny žiadal, aby došlo k prijatiu a zabezpečeniu vykonania opatrení na odstránenie nedostatkov v

podobeokamžitéhovydaniarozhodnutíožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcií;

g) dňa 25.05.2011 opätovne spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní a to v nadväznosti
na nesprávny procesný postup súdu. Sťažovateľ sťažnosť formuloval v zmysle ust. § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z.z. a na podklade opakovane zvýrazňovaných, právne udržateľných argumentov,

judikatúry a citovanej právnej doktríny žiadal, aby došlo k prijatiu a zabezpečeniu vykonania opatrení
na odstránenie nedostatkov v podobe okamžitého vydania rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií. Sťažovateľ explicitne upozornil na fakt, že v dôsledku
zbytočných prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jeho strane škoda spočívajúca v nemožnosti výkonu
práva priznaného exekučným titulom, v oslabení vymožiteľnosti pohľadávky, poklese bonity dlžníka a

na nebezpečenstve, že sa dlžník bude zbavovať svojho majetku.

2) Z uvedeného výpočtu úkonov je zrejmé, že doterajšia nečinnosť a neefektívna a nekoordinovaná
činnosť porušovateľa spôsobila sťažovateľovi ničím neodôvodniteľné problémy v jeho podnikateľskej
činnosti a vytvorila v sfére jeho práv sta dlhotrvajúcej neistoty. Okrem toho, žiadne prostriedky nápravy
nemôžu konvalidovať časový aspekt konania. Právny prostriedok nápravy upravený ust. § 62 a nasl.

zákona č. 757/2004 Z.z. (o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov) vzhľadom na celkovú dĺžku
konania nemohol zaručiť potrebnú účinnosť.

K bodu 7.

1) S ohľadom na závažnosť prejavov nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v skutkovej a
právnej realite poškodeného je z dôvodu nastolenia spravodlivej rovnováhy nutné:

a) deklarovať porušenie práva poškodeného na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd;b) deklarovať porušenie práva poškodeného na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom

predpokladanej kvalite;

c) deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
konkrétne princípu legality, princípu ochrany legitímnych očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo,
princípu právnej istoty.

2) Dôsledkom deklarácie je poznanie, že intenzita zásahu dosahuje takú mieru (rozsah porušených práv

aprincípovadĺžkatrvaniaporušenia),žeibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením. Poškodený preto žiada o nahradenie nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená v
priamej príčinnej súvislosti s porušením práv označených pod písm. a) a b) princípov právneho štátu
označených pod písm. c).

3)súdnyexekútorvprospechoprávnenéhosformulovalžiadosťoudeleniepovereniatak,žesplnilvšetky
predpoklady na udelenie poverenia (formálne a materiálne) a preto oprávnený legitímne očakával, že

exekučný súd rozhodne v zákonom stanovenom čase. Oprávnený a súdny exekútor sa teda správali
zákonom predpokladaným spôsobom, avšak zákonné účinky, ktoré predpokladali že nastanú, vplyvom
nesprávneho úradného rozhodnutia exekučného súdu nenastali včas. Exekučný súd porušil ústavne
nekonformným spôsobom princíp právnej istoty, čo v sfére práv poškodeného spôsobilo protiústavný
zásah, ktorý v právnom štáte nemôže byť tolerovaný.

4) Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, inak záruky, ktoré toto ustanovenia ustanovuje
a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky
vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, by stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave
Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale

musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie
obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. I.ÚS 5/20000, z 13. júla 2000).

5) Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnej ochrany dôjde len vtedy ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná
a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 77/02).

6) Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku
jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.z. III.ÚS 120/2010 z 12. mája 2010).

7) Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho

konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo
účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany
všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a

oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť
toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. III. ÚS 271/05).

8) Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv

a princípov právneho štátu a nevyplýva z konkrétnych dokladov, ktoré by predložením preukazovali
požadovanú výšku nárokov.Poškodený verí, že konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody nie je správne vnímať
len ako formálnu podmienku, ktorú je potrebné splniť pred podaním žaloby vec a miestne príslušného
súdu a taktiež verí, že nejde len o nástroj štátu na oddialenie plnenia a preto očakáva, že zo strany

Ministerstva spravodlivosti SR bude určením termín osobného rokovania na ktorom bude možné dospieť
k právnemu akceptovateľnému riešeniu.“

Nastanoviskožalobcuz28.05.2012odpovedalžalovanýpodanímzo06.06.2012takto:„Dňa23.04.2012
boli Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručené podania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zo dňa 20. 4. 2012 v celkovom počte 563. Uvedenými podaniami
si uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody v celkovej výške 70.375 Eur a nemajetkovej ujmy v

celkovej výške 278.900 Eur, pričom Vás splnomocnila na jej zastupovanie. Listom zo dňa 10.05.2012
Vás Ministerstvo spravodlivosti SR vyzvalo na doplnenie uvedených žiadostí.

Dňa 31.05.2012 bolo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručené Vaše stanovisko zo
dňa 28. 5. 2012, ktorým ste spochybnili určitosť žiadosti ministerstva, uviedli ste, že z rôznych
dôvodov nedisponujete požadovanými dokladmi (exekučnými titulmi, návrhmi na vykonanie exekúcie,

povereniami na vykonanie exekúcie) a v niektorých prípadoch ste požadovanú súčinnosť čiastočne
poskytli (zaslaním tabuľky, z ktorej vyplývajú dátumy spísania upovedomení o začatí exekúcie;
označením podaní, ktorými boli namietané prieťahy v konaní, pričom tieto podania ste nedoložili) a
požiadali ste o osobné stretnutie. K Vášmu stanovisku zo dňa 28.05.2012 Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky udáva nasledovné:

Listom ministerstva zo dňa 10.05.2012 ste boli vyzvaný na doplnenie žiadostí, pričom tieto žiadosti
boli špecifikované údajmi žiadateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., dátumom ich vyhotovenia (20.04.2012) a
dátumom ich doručenia na ministerstvo (23.04.2012). Problém s ich identifikovaním preto považuje
ministerstvo za vykonštruovaný, a to už s odkazom na Váš „sprievodný list k žiadostiam o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo dňa 23. 04.2012 osobne doručený dňa 23.04.2012,

obsahujúci tabuľku práve s 563 žiadosťami datovanými na 20.04.2012. Preto pokiaľ by existoval údajný
problém s určením žiadostí, ktorých sa výzva ministerstva zo dňa 10.05.2012 dotýkala, tento problém by
existoval len na Vašej strane. Vzhľadom na podpísaný stav sa javí, že v tomto smere ide o obštrukciu na
Vašej strane, prípadne o subjektívnu neschopnosť identifikovať žiadosti označené vo Vašom vlastnom
sprievodnom liste.

Podľa §16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

Ministerstvo spravodlivosti SR pri predbežnom prerokovaní nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
postupuje v úzkej súčinnosti so žiadateľmi tak, aby bolo možné uplatnené nároky prerokovať v rámci

zákonnej 6-mesačnej lehoty neopomínajúc pritom inštitút zakotvený v § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z.. V tejto súvislosti ministerstvo zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie ustanovuje povinnosť písomne
oznamovať skutočnosti orgánu konajúcemu v mene štátu, táto povinnosť sa vzťahuje na každého, a
teda aj na samotných žiadateľov.

Konkrétny postup v rámci predbežného prerokovania je determinovaný organizačnými a kapacitnými

možnosťami ministerstva, pričom ministerstvo vo svojom postupe volí také zákonné možnosti, aby
požadovanie súčinnosti bolo efektívne a zohľadňovalo aj kapacitné možnosti iných štátnych orgánov.
Preto v situácii, keď Váš klient podal 563 žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odvíjajúc ich od postupu rôznych súdov bez ich špecifikácie spisovou značkou súdneho konania,
za najefektívnejší postup bolo možné považovať len doplňujúcu žiadosť smerujúcu k samotnému

žiadateľovi (resp. jeho právnemu zástupcovi). Zaslanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti exekučnému
súdu bez poznania spisovej značky namietaného konania by bolo možné vyhodnotiť ako nehospodárnu
činnosť ministerstva.

Je potrebné zdôrazniť, že bez súčinnosti žiadateľa splnenie všetkých predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spravidla nie je možné preukázať. Toto preukazovanie je naopak

predovšetkým úlohou žiadateľa. V súčasnej situácii v prípadoch Vášho klienta nie je možné konštatovaťsplnenie uvedených predpokladov. V predmetných veciach nie je okrem nesprávneho úradného
postupu,vznikuškodyanipríčinnejsúvislostimedzinimipreukázanáanisamotnáexistenciaoznačených
exekučných konaní a z toho dôvodu ste boli požiadaný o doloženie príslušných dokladov (avšak z

dôvodov na Vašej strane neúspešne). Vzhľadom na nedostatok potrebných informácií a dokladov,
ako aj nehospodárnosť adresovania prípadných výziev exekučným súdom Ministerstvo spravodlivosti
SR trvá na svojej žiadosti zo dňa 10.05.2012 a žiada o poskytnutie informácií a dokladov v rozsahu
uvedenej žiadosti. V tomto smere nie je možné akceptovať Vami uvádzané vysvetlenie, že nedisponujete
rovnopismi exekučných titulov či návrhov na vykonanie exekúcie. Odhliadnuc od toho, že ministerstvo

od Vás nepožaduje rovnopisy uvedených dokladov, Váš klient ako účastník konania má oprávnenie
do exekučných (resp. exekútorských) spisov nahliadnuť a vyhotoviť si z nich kópie. Pre úplnosť v tejto
súvislosti ministerstvo uvádza, že kópie požadovaných dokladov si Váš klient mohol z obozretnosti
zabezpečiť, a to už pred podaním návrhov na exekučné konanie, resp. v priebehu uvedených konaní.

K požadovanému osobnému stretnutiu je potrebné uviesť, že vzhľadom na zaneprázdnenosť
Ministerstva spravodlivosti SR nepristupuje k forme osobného (ústneho) prerokovania nárokov na

náhradu škody. Forma predbežného prerokovania nároku nie je zákonom ustanovená, pričom
ministerstvo je presvedčené o tom, že písomná forma nie je na úkor žiadateľov, ktorí majú možnosť svoje
skutkové a právne tvrdenia predniesť písomne a tieto aj podložiť relevantnými (písomnými) dokladmi, a
to najmä v situácii, keď ministerstvo so žiadateľmi komunikuje a výslovne požaduje konkrétne uvedenie
konkrétnych skutočností a doloženie konkrétnych dokladov, ako je tomu aj v tomto prípade. Písomnú

formupovažujeministerstvozavýhodnejšiupredovšetkýmvadministratívnekomplikovanýchprípadoch,
akým je aj prípad 563 žiadosti Vášho klienta.

Záverom ministerstvo zdôrazňuje, že pokiaľ nevyhoviete žiadosti zo dňa 10.05.2012, Vami uplatnené
nároky nebude možné považovať z dôvodov na Vašej strane nielen za preukázané, ale ani za
prerokovateľné, keďže ministerstvo nebude disponovať údajmi, na podklade ktorých by mohol exekučné

súdy vyzvať na poskytnutie súčinnosti vo veci uplatnených nárokov, najmä spisové značky namietaných
súdnych konaní, t.z. existencia nesprávneho úradného postupu a s tým súvisiaca vyčíslená majetková
škoda a nemajetková ujma zostane na úrovni hypotetickej a nepreukázanej.

V tejto súvislosti Vás opakovane žiadame o poskytnutie súčinnosti v zmysle výzvy zo dňa 10.05.2012,
t.j. o predloženie požadovaných dokladov preukazujúcich dôvodnosť uplatnených nárokov. Máme za to,

že požadované budete nútený predkladať v prípadnom súdnom konaní a preto by v štádiu predbežného
prerokovania nemali byť z Vašej strany vytvárané prekážky brániace posúdeniu dôvodnosti žiadostí
Vášho klienta.“

Keďže žalobca už na písomné oznámenie žalovaného zo 06.06.2012 neodpovedal, doručil žalobcovi
oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z 22.10.2010 v tomto znení:

„Dňa 23. apríla 2012 boli Ministerstvu spravodlivosti SR doručené Vaše podania zo dňa 23. apríla 2012
v počte 563 kusov, ktorými sa v mene svojho klienta - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 821 09 Bratislava, domáhate náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov (ďalej iba zákon č. 514/2003
Z. z.).

Ako je uvedené v predmetných žiadostiach škoda mala byť Vášmu klientovi spôsobená nesprávnym
úradným postupom všeobecných súdov v exekučných konaniach vedených proti dlžníkom Vášho
klienta, konkrétne nevydaním poverenia v zákonom stanovenej lehote. Na základe uvedeného ste
uplatnili nárok na náhradu materiálnej škody celkovo vo výške 70.375 Eur a nemajetkovej ujmy celkovo
vo výške 208.525 Eur.

Kancelária vedúcej služobného úradu, Právny odbor Ministerstva spravodlivosti SR, Vás listom zo dňa
10. mája 2012 ako aj listom zo dňa 6. júna 2012 vyzvala na doplnenie žiadostí, a to každú jednotlivo
o: 1. príslušný exekučný titul, 2. príslušný návrh na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, 3.
príslušnépoverenienavykonanieexekúcie,4.dátum,kedysapoškodenádozvedelaoškode,5.doklady
preukazujúce Vami vyčíslenú majetkovú škodu, nakoľko jej výška nie je doposiaľ ničím preukázaná,

6. či boli podávané sťažnosti na prieťahy predsedovi súdu resp. na Ústavný súd SR, ak áno doložiť
dokladmipreukazujúcimitietoskutočnosti,aknie,zakéhodôvodunebolitietoinštitútyvyužité,7.dokladypreukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou a odôvodnenie „straty
legitímnychočakávaníarizikaohrozujúcehovymoženie“,ktorýmodôvodňujetevzniknemajetkovejujmy.

Požadované informácie a doklady ste aj na opakovanú výzvu Ministerstvu spravodlivosti SR nedoručili,

podané žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v počte 563 ks tak nemohli byť z
dôvodu Vašej nesúčinnosti predbežne prerokované v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zz.

S ohľadom na tú skutočnosť, že ste si nároky uplatnené v týchto žiadostiach uplatnili na súde pred
uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a zároveň ste Ministerstvu
spravodlivosti SR neposkytli súčinnosti pri náležitom prešetrení ich opodstatnenosti, dovoľujeme si Vás

upozorniť, že túto skutočnosť budeme namietať aj v súdnych konaniach, ktorých predmetom budú
nároky uplatnené v doručených 563 žiadostiach, v prípade uplatňovania úrokov z omeškania ako aj v
súvislosti so zbytočne vynaloženými nákladmi na trovy súdneho konania.

Týmto považujeme podané žiadosti za vybavené.“

Žiadna iná dokumentácia, než je vyššie uvedená, zo strany žalobcu a žalovaného už súdu predložená
nebola.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení je nepochybné, že v období
od 23.04.2012 podal žalobca písomné podania, ktorými požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody vo veciach, v ktorých po 25.09.2012 podal návrhy na začatie konania proti
žalovanému na Okresný súd Trebišov, a to tých, ktoré sú uvedené vo vyššie uvedených veciach
spojených na spoločné konanie s vecou 14C/181/2012. Súd však dospel k záveru, že vo všetkých

týchto veciach žalobca nedoručil žalovanému také podanie, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti žiadosti
o náhradu škody podľa §§ 15, 16 a 17 zákona č. 514/2003 Zz účinného do 31.12.2012, predtým, než
podal návrhy na začatie súdneho konania. Keďže do 31.12.2012 žalobca nepodal u žalovaného také
žiadosti o náhradu škody, na základe ktorých by vznikli právne účinky upravené v ustanoveniach §§
15, 16, 17 zákona č. 514/2003, nemohlo mu vzniknúť právo uplatniť do 31.12.2012 nároky na náhradu

škody na súde.

Žalobca v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neoznačuje žiadne súdne
konanie, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu postupu súdu. Preto tu jeho žiadosti nespĺňajú základnú
zákonnú podmienku, ktorou je preskúmateľnosť. Rovnako neuvádza ani označenia exekútorských
úradov a exekútorov, ktoré v uvedených konaniach mali predkladať súdu žiadosti o vydanie poverení

na vykonanie exekúcie, prípadne mali podávať súdu podnety na vykonanie úkonov alebo odstupovať
podania účastníkov exekučných konaní na rozhodnutie súdu. Bez týchto základných údajov nemožno
právne vyhodnotiť jeho podania ako kvalifikované žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy.

Samotné uvedenie čísla exekučného konania u neoznačeného exekútora, osoby povinného a čísla

poverenia vydaného pre neoznačeného súdneho exekútora v neoznačenom súdnom konaní nie je
splnením podmienky súčinnosti a preskúmateľnosti ako podstatnej náležitosti žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Povinnosťou žalobcu bolo v žiadosti uviesť
spisovú značku súdneho konania, v ktorom malo dôjsť k prieťahom pri vykonaní úkonov. V tejto súvislosti
súd pripomína, že žalobcovi ako účastníkovi exekučných, t. j. aj súdnych konaní, nebránila žiadna

prekážka, aby údaje ohľadne označenia vyššie uvedených skutočností zistil a v žiadosti ich uviedol.

Akopodstatnánáležitosťabsentujevžiadostiachžalobcuopredbežnéprerokovanienávrhovnanáhradu
škody a nemajetkovej ujmy určité a preskúmateľné odôvodnenie výšky uplatnených nárokov. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na výzvy Ministerstva spravodlivosti SR, ktorými žiadal žalobcu o odstránenie vád
ohľadne určitosti a preskúmateľnosti uplatnenej výšky nárokov. Pred podaním žalôb na súd však ani

tieto vady neodstránil.

Z podania žalovaného z 02.05.2013 a 28.03.2013 a z príloh k tomuto síce vyplýva, že t.č. nemá možnosť
doručiť súdu všetky žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nárokov, ktoré následne uplatnil naOkresnom súde Trebišov žalobami, ale obsahy žiadosti sú totožné s náhodne vybranou žiadosťou, ktorú
súdu predložil a s ktorou sa súd oboznámil. O rovnakom obsahu všetkých žiadostí svedčí aj vyššie
uvedená korešpondencia medzi účastníkmi pred podaním žalôb.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že sú dané zákonné podmienky na podanie návrhu na začatie
súdneho konania vo vyššie uvedených veciach podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zz účinného do
31.12.2012.

Ak ustanovenie §16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zz účinného do 31.12.2012 spája vznik práva žiadať
uspokojenie nároku na súde, tak musí byť splnená zákonná podmienka, že príslušný orgán neuspokojil

taký nárok na náhradu škody, ktorý oprávnená osoba uplatnila kvalifikovanou žiadosťou.

Skutočnosť, že príslušný orgán môže konať a rozhodovať iba o kvalifikovanej žiadosti o náhradu škody
vyplýva z ustanovenia §16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zz. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť pre
príslušný orgán, ktorý koná v mene štátu, zistiť všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku. Toto ustanovenie predpokladá, že tento príslušný orgán je povinný žiadať nielen
od oprávnenej osoby, ale aj od iných osôb, oznámenie všetkých skutočností, ktoré majú význam

pre predbežné prerokovanie návrhu. Právo oprávnenej osoby uplatniť nárok na súde je dané iba
za predpokladu, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok, ktorý uplatnil na tomto orgáne v žiadosti
spĺňajúcej všetky náležitosti na rozhodnutie o tomto nároku. Ustanovenie §16 ods. 2 zákona č. 514/2003
Zz zákonov účinného do 31.12.2012 totiž vylučuje, aby mohla oprávnená osoba uplatniť nárok na súde,
aj za predpokladu, že by podala na príslušnom orgáne neúplný alebo nepreskúmateľný návrh. V takom

prípade by nebola splnená zákonná podmienka, že príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody.
Takú žiadosť, ktorá nespĺňa všetky náležitosti, nemožno ani kvalifikovať ani ako uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zz účinného do 31.12.2012. Ak teda nárok na
náhradu škody nie je uplatnený takou žiadosťou, ktorá je určitá, preskúmateľná a riadne odôvodnená,
nemožno argumentovať, že príslušný orgán tento nárok neuspokojil a teda, že sú splnené zákonné

podmienky na podanie návrhu na začatie súdneho konania.

Súd sa stotožňuje s obsahom výzvy žalovaného z 10.05.2012 č. 19267/2012-151, ktorou bol žalobca
vyzvaný, aby doplnil žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody o podstatné
náležitosti, bez ktorých nemožno takéto podania žalobcu kvalifikovať ako také žiadosti, ktorými uplatňuje
žalobca nárok na náhradu škody ohľadne ktorého má príslušný orgán povinnosť, či ho uspokojí alebo

neuspokojí. Ak však takéto podanie nespĺňa všetky náležitosti a označenie všetkých podstatných
skutočností, nie je také podanie žiadosťou, o ktorej má povinnosť žalobca rozhodovať, a teda po uplynutí
6-mesačnej lehoty od doručenia takéhoto podania nie je ani splnená zákonná podmienka, že príslušný
orgán neuspokojil nárok na náhradu škody a preto je s tým nie je spojený ani vznik práva žalobcu
domáhať sa uspokojenia nároku na súde.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani písomné stanovisko žalobcu z 28.05.2012 ako odpoveď na výzvu
žalovaného z 10.05.2012. V uvedenom stanovisku žalobca nedoplnil svoje podanie označené ako
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody o náležitosti uvedené v bodoch 1. až
7. výzvy žalovaného z 10.05.2012. Preto sa súd stotožňuje aj s obsahom odpovede žalovaného
zo 06.06.2012 na stanovisko žalobcu z 28.05.2012, ako aj s oznámením žalovaného z 22.10.2012

žalobcovi,ohľadnevýsledkupredbežnéhoprerokovanianárokunanáhraduškody,atovtejčasti,vktorej
žalovaný žalobcovi oznamuje, že nároky na súde sú uplatňované pred uplynutím lehoty na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody.

V tejto súvislosti súd pripomína, že ustanovenie §16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zz účinného do
31.12.2012, predpokladá, že by bolo v rozpore s účelom právnej úpravy podľa zákona č. 514/2003

Zz, ak by osoba žiadajúca o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody podala účelovo
akékoľvek podanie s označením „žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, teda
bez podstatných náležitosti, ktoré by nedoplnila ani vo výzve príslušného orgánu, čím by sama zmarila
možnosť tohto príslušného orgánu vo veci konať a rozhodovať a po uplynutí lehoty 6 mesiacov od
doručenia takéhoto podania príslušnému orgánu, by nárok uplatnila na súde z dôvodu, že príslušný

orgán jej nárok neuspokojil. Ak má byť splnený účel, daný v ustanoveniach § 15 a nasledujúcich zákona
č. 514/2003 Zz účinného do 31.12.2012, žiadosť oprávnenej osoby o predbežné prerokovanie nárokuna náhradu škody musí spĺňať všetky náležitosti ako návrh na začatie súdneho konania podľa § 79
ods. 1 OSP. Pokiaľ takéto podanie oprávnenej osoby, aj keď je označené ako žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nebude obsahovať aj náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 OSP,

súd ju nebude môcť považovať za podanie, ktoré je žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a teda nenastanú ani účinky podľa §16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z z. Ak by táto
zásada neplatila, oprávnená osoba by mohla zneužívať svoje postavenie v súvislosti s jej právami a
povinnosťami uvedenými v §15 a nasledujúcich zákona č. 514/2003 Zz účinného do 31.12.2012, a to
tak, že by v prípade absencie podstatných náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody využila v súdnom konaní na postup súdu ustanovenia § 43 ods. 1, ods. 2 O. s. p.. Práve
ustanovenie § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zz má zabezpečiť, aby pre prípad, že sa nárok žalobcu
neuspokojí na základe jeho žiadosti spĺňajúcej všetky podstatné náležitosti, nemôže byť využívaný
inštitút procesného postupu súdu podľa § 43 ods. 1, ods. 2 OSP.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam a citovaným právnym ustanoveniam súd podľa § 104 ods.
1 OSP konanie zastavil a vec postúpil na konanie príslušnému orgánu Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.