Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 24, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Er/548/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215690
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4113215690.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. advokátska kancelária verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, a v
neprospech povinného: Q. Š., N.. XX.X.XXXX, bytom, Š. L. XXXX/XX, XXX XX V., pre vymoženie sumy
401,75 EUR s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej, Exekútorský úrad Bratislava, Astrová 2/A, 821 01

Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.4.2013 oprávnený žiadal, aby súd poveril vyššie menovaného súdneho exekútora
vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 401,75 EUR s
príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 16.4.2013. Exekučným titulom v tomto konaní je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDA1210017, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava,
dňa 14.10.2011. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2012,
vykonateľnosť 23.01.2012.

Predmetným rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
401,75 EUR, úrok vo výške 15,68 % ročne zo sumy 401,75 EUR od 02.06.2010 do zaplatenia istiny,
úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 401,75 EUR od 02.06.2010 do zaplatenia istiny, sumu

dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške vo
výške 146,65 EUR, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni
predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.06.2010 vo výške 162,15 EUR, sumu dlžných poplatkov
vo výške 165,04 EUR, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 35,04 EUR, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Súd uvádza, že má pri skúmaní predpokladov pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku právo a zároveň aj povinnosť preskúmať rozhodcovskú zmluvu
vrátane všeobecných podmienok. Toto právo exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd vo viacerých
svojich rozhodnutiach (napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011, 4 Cdo 11/2011). V zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 je Exekučný súd vždy povinný skúmať,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle

Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku
je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas
celého exekučného konania. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí
jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Ide o predpoklady, ku ktorým súd

prihliada z úradnej povinnosti.

Súd v zmysle vyššie citovaného preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že právny predchodca oprávneného- Poštová banka, a.s.

uzavrel s povinným dňa 30.8.2006 zmluvu o úvere č. 6741091606, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1.659,70 EUR. Povinný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 20 pravidelných
mesačných splátkach po 103,10 EUR. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky povinného spolu s príslušenstvom a všetkými právami
z postupcu (Poštová banka, a.s.) na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, 8 Gregory

Afxentiou, následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky spolu s príslušenstvom na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú

podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzatvorenia

zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia vyššie

uvedenej zmluvy, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Súd preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že vo všeobecných
podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 9.2 - "Prechodné a záverečné ustanovenia"
je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia 9.2 všeobecných zmluvných podmienok " Zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V

prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh banky ma riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ
alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŹNA a MEDIAĆNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísané v OR SR OSBratislava I., odd. Sa, vl. 3157/B[RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava. "

Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorá bola podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára
dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov. Z povahy zmluvných
strán, podnikateľ a fyzická osoba - nepodnikateľ, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa, z obsahu
zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na

jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ-
Poštová banka, a.s., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov, teda konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky
bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda,
či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné,
nie je preto potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uvedená doložka podľa súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ mal iba možnosť zmluvu
ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný

spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti Rozhodcovská Arbitrážna a Mediačná, a.s.. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru
súdu je aj samotné dojednania rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je súčasťou

obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, neprijateľnou podmienkou, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Súd tak konštatuje, že ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do takejto
zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v

rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide
o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny, ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný.

Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V ustanovení

§ 53 ods. 3 Občiansky zákonník (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) obsahoval demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca
považuje za neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o "príkladmý" výpočet neprijateľných
podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnúnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd posúdil
predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku aj keď v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne

neupravoval. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka,
ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení:
„za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní“..

SúdzároveňsvojnázoroneprimeranejpovaherozhodcovskejdoložkyopieraajojudikatúruEurópskeho
súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti

spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve.

Skutočnosti uvedené v tomto uznesení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených
okolností mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spore
vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Súd konanie žalobcu hodnotí ako uplatňovanie práva v rozpore so zákonom, subsidiárne v rozpore s
dobrými mravmi.

Súd vyššie uvedené konštatuje aj s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: " rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva

(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej

úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti
spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR
doplnil, že princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa."

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia
§ 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.