Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, March 22, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311213164
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311213164.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická
7434/147, Piešťany, proti žalovanej G. H., nar. X.X.XXXX, bytom C., W. XX, t.č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou I. P., pracovníčkou Okresného súdu S. D. H., o zaplatenie 2.355,42 Eur s prísl., o
odvolaní vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909
01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, 900

25 Chorvátsky Grob proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 18C/145/2012-56 zo dňa 2.10.2012
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že
žalovaná je povinná uhradiť navrhovateľovi 2.355,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne

zo sumy 2.355,42 Eur od 24.2.2009 do zaplatenia, a k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania vo
výške 141,- Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie, vo výroku ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.355,42 Eur s prísl., odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalovaná uzavrela dňa 6.6.2007 so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vovýške1.991,64Eur,ktorýsazaviazalauhradiťvmesačnýchsplátkachpo51,72Eurstým,žekonečná

výška úveru bola dohodnutá na sumu 3.723,84 Eur

Poukázal na ust. § 517 ods. 2 O.Z., § 3 ods. 1 vyhlášky 87/1995 Z.z.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu priznal
úspešnému žalobcovi.

Písomným podaním zo dňa 1.10.2012 oznámilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so
sídlom Petrovská 10, Skalica, vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Podanie bolo
doručené prvostupňovému súdu dňa 6.11.2012.

Prvostupňový súd doručil vedľajšiemu účastníkovi rozsudok dňa 20.11.2012. Proti tomu rozsudku

podal vedľajší účastník odvolanie. V odvolaní uviedol, že žalobca vymáha svoje právo na zaplatenie
pohľadávky po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, pretože sa po prvý raz právo mohlo vykonať dňa
24.2.2009 a žaloba bola podaná 23.11.2012, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Navrhol, aby
odvolací súd nepriznal žalobcovi premlčané právo a žalobu zamietol.K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd odmietol
podané odvolanie, pretože bolo podané niekým, kto nie je na odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru,
podľa ust. § 201 O.s.p., môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním len účastník konania. Vedľajšiemu

účastníkovi sa takéto právo priznáva len vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Preto je potrebné ho považovať za odvolanie, ktoré je
podané niekým, kto nie je na takéto podanie odvolanie oprávnený.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania uviedol, že za deň objektívneho začatia plynutia premlčacej
doby sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde. V tejto konkrétnej
veci uplatnil právo na súde žalobca po zosplatnení celého úveru, teda 24.2.2009 a deň podania návrhu

na vydanie platobného rozkazu bol 23.11.2011, teda premlčacia doba ešte neuplynula.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad upravených v ust. § 212 O.s.p. a v zmysle zásad uvedených v ust. § 214 O.s.p. a
dospelkzáveru,žeodvolanievedľajšiehoúčastníkajedôvodnéaževprejednávanejvecinebolisplnené
podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 O.s.p.), ani pre jeho zmenu (§ 220 O.s.p.).

Skôr ako sa odvolací súd mohol zaoberať dôvodmi podaného odvolania, musel preto odvolací súd v
prvom rade vyriešiť otázku, či je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie proti rozsudku, ak vstúpil
do konania po jeho vyhlásení a ak áno, či mu na podanie odvolania plynie samostatná lehota.

Podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok“.

Podľa článku 7 ods. 1 cit. Smernice „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

V svetle judikatúry súdneho dvora možno dôvodne vykladať ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku tak, že do právoplatného skončenia konania je treba aplikovať všetky inštitúty procesného
práva tak, aby sa zabránilo priznaniu plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Takým inštitútom je aj vedľajšia intervencia právnickej osoby určenej na ochranu spotrebiteľov, ktorá
koná sama za seba (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a ktorá sleduje zbavenie spotrebiteľa záväznosti neprijateľných

podmienok. Na podporu odvolací súd poukazuje na bod 49 rozsudku Súdneho dvora EU C-618/10 „V
súvislosti so zásadou efektivity treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byť
každý prípad, keď vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo príliš sťažuje
uplatňovanie práva Únie, preskúmaný tak, že sa zohľadní postavenie tohto ustanovenia v rámci celého
procesného postupu, jeho priebeh a osobitosti pred rôznymi vnútroštátnymi súdmi (pozri rozsudok

Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný bod 39 a citovanú judikatúru)“.Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné
podmienky (rozsudok Godard C-429/05 bod 61; rozsudok Océano Grupo editoriale, spojené prípady
C-240/98 až C 244/98). Ak preto vedľajší účastník sleduje cieľ zbaviť spotrebiteľa neprijateľných

podmienok a poukázať na nekalé obchodné praktiky a vstup do konania urobí ešte pred právoplatným
skončením veci, v zásade je treba takýto vstup považovať za efektívny. Môže sa totiž stať, že sa
platobný rozkaz vydal aj na plnenie z neprijateľnej podmienky a tieto obavy sú umocnené povahou
skráteného konania bez vykonania dokazovania (rozsudok C-618/10). Spotrebiteľ nemôže utrpieť, ak sa
zmluvné podmienky preveria aj z pozície sudcu naopak, ak sa odpor podaný včas vedľajším účastníkom

počas plynutia jeho lehoty na odpor odmietne a neskôr sa ukáže, že súd priznal plnenie z neprijateľnej
podmienky, nemožno vylúčiť ani záver o závažnom porušení práva EÚ (napr. uznesenie KS v Prešove
19Co 2/2011). V zmysle zásady efektivity preto odvolací súd vykladá ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku tak, že ak vedľajší účastník vstúpi do konania ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, vrátane platobného rozkazu, má všetky práva ako účastník vrátane vlastnej lehoty na
podanie opravného prostriedku. Účastník neutrpí neskorším rozhodnutím, naopak utrpí spotrebiteľ, ak

sa prizná plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie len vtedy,
keď z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi,
tak tu je nutné poznamenať, že obdobnú situáciu ohľadom prípustnosti odvolania vedľajšieho účastníka,
ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľskej veci, riešil Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27.08.2012 kde uviedol: „Vedľajší účastník má
rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie.
Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na
strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi
iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na strane ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník

nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V
opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na
ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie a dovolanie aj vtedy, ak odvolanie
a dovolanie podal účastník. Ak podá odvolanie a dovolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len
v tom prípade ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že účastník odmietne

podať súhlas k odvolaniu a dovolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie a dovolanie vedľajšieho
účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Z už uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní
vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej
strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým
nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93

ods. 4 O.s.p. „posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“. Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd môže
úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech,
v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.
Odvolací súd neskúmal, či žalovaný ako hlavný účastník prejavil súhlas s prejavom vôle podaním

odvolania vedľajším účastníkom. Odvolací súd s takýmto prejavom vôle nedisponuje a bolo preto
úlohou odvolacieho súdu, aby na zistenie stanoviska hlavného účastníka vyzval žalovaného. Pokiaľ tak
nepostupoval a odvolací súd vedľajšieho účastníka odmietol, odňal mu možnosť konať pred súdom“.

Vzhľadom na obsah predmetného odvolania odvolací súd konštatuje, že odvolanie neodporuje úkonom
žalovanej.

Na základe vyššie uvedeného bolo odvolanie vedľajšieho účastníka prípustné a bolo podané včas. Preto
sa odvolací súd mohol zaoberať obsahom podaného odvolania.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo
120/2009 zo dňa 13.10.2009, podľa ktorého „Námietka premlčania práva je námietkou právnou a

neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p.
najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, vktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho
ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku
premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom

(§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek
štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky
zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa
teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.;
s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových

skutočností a dôkazov.“

Je teda povinnosťou súdu zaoberať sa námietkou premlčania aj v prípade, že je vznesená v odvolacom
konaní.

Pokiaľ by sa námietkou premlčania v tomto prípade zaoberal až odvolací súd, došlo by k porušeniu
zásady dvojinštančnosti konania.

Z obsahu spisu prvostupňového súdu tiež vyplýva, že prvostupňový súd uznesením zo dňa 6.8.2012

ustanovil žalovanej opatrovníčku I. P., pracovníčku Okresného súdu S. D. H. s odôvodnením, že
nezistil žiadnu osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom alebo inom prostredí žalovanej a žalovaná
sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska a miesto jej pobytu sa napriek vykonaným šetreniam súdu
nepodarilo zistiť.

Podľaust.§29ods.2O.s.p.,pokiaľneurobíinéopatrenia,môžesúdustanoviťopatrovníkaajúčastníkovi,

ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Funkcia opatrovníka v súlade s týmto zákonným opatrením bola vytvorená preto, aby sa do dôsledku
hájili záujmy neprítomného účastníka, čo predstavuje okrem iného účasť na pojednávaní, štúdium spisu,

podávanie vyjadrení, vedenie celého sporu za neprítomného účastníka.

Ustanoveniu opatrovníka pre účastníka konania, ktorému pobyt nie je známy, musí predchádzať
dôkladné šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre takýto postup v konaní a či nie je možné použiť iné
opatrenie. Až potom, čo všetky zistenia ohľadom jej miesta pobytu zostali bezvýsledne, mohol pristúpiť
k ustanoveniu opatrovníka postupom podľa § 219 ods.2 O.s.p.

Prvostupňový súd povinnosť dodatočne nesplnil. Prvostupňový súd, ako to vyplýva z obsahu spisu,
doručoval zásielky žalovanej na adresu jej posledného pobytu Z. A., ul. D. XXX/X, pričom sa zásielky
vracali s oznámením, že zásielku adresát neprevzal v odbernej lehote. Prvostupňový súd bez toho, aby
skutočne zisťoval, či pobyt žalovanej nie je možné zistiť a či sa skutočne nenachádza v mieste trvalého
bydliska, príp. či obec, v ktorej má posledné trvalé bydlisko, nemá informácie o jej pobyte ustanovil za

opatrovníčku žalovanej I. P., pracovníčku Okresného súdu S. D. H.. Prvostupňový súd napriek tomu, aby
realizovalďalšiešetreniedotýkajúcesazisteniapobytužalovanej,akoajzisťovalďalšieosobypôsobiace
v rodinnom, pracovnom alebo inom prostredí žalovanej, ustanovil priamo pracovníčku súdu (Okresného
súdu S.). Prvostupňový súd teda nesplnil svoju povinnosť aj v tom, že žalovanej ustanovil za opatrovníka
zamestnankyňu iného súdu, ktorá tak vychádzajúc z povahy veci, nemohla účinne zastupovať práva

žalovanej, čo nakoniec ani neučinila, ako to vyplýva aj z obsahu samotného spisu. Keďže nie je vidieť
žiadnu jej aktívnu činnosť, okrem prevzatia súdnych zásielok a písomného oznámenia, že žiada, aby
súd rozhodol v jej neprítomnosti (č.l. 52).

Odvolacísúdtakkonštatuje,žepostupomsúdu,ktorýustanovilbeználežitéhozisteniapobytužalovanej,
príp. osôb, ktoré pôsobia v rodinnom, pracovnom alebo inom prostredí žalovanej, pracovníčku súdu,

čím takýmto postupom došlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom. Odňatím možnosti konaťpred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania
znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho
právaprávomchránenýchzáujmov.Tátovadajevýznamnánajmävtedy,aksúdpostupovalvrozporeso

zákonom, príp. s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné
práva. I neprítomnému účastníkovi musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov a základných práv.
Funkcia opatrovníka bola vytvorená preto, aby do dôsledku hájili záujmy neprítomného. Prvostupňový
súd, ak nesplnil zákonnú povinnosť vyhľadávaciu, pretože ustanoveniu opatrovníka účastníkovi konania,
ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre postup v

konaní a či nie je možné použiť iné opatrenie.

Odvolací súd tak konštatuje odňatie možnosti konať pred súdom žalovanej, čo je jedným z dôvodov pre
zrušenie napadnutého rozsudku (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a jeho vrátenie prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Prvostupňový súd ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovo s poukazom na uzatvorenú zmluvu o
úvere medzi žalobcom a žalovanou. Pokiaľ ide o právne zdôvodnenie, na predmetný zistený skutkový

stav použil ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka práva veriteľa na úroky z
omeškania.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmateľným, teda zrozumiteľným a riadne odôvodneným je rozhodnutie, ktoré v súlade s
požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p. obsahuje stručný a jasný výklad o tom, ktoré
skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými

úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z
akéhodôvodunerealizovalžiadnezisteniazniektorýchvykonanýchdôkazov.Nevyhnutnoupožiadavkou
riadneho odôvodnenia rozhodnutia je súdom prijatý záver o skutkovom stave veci a naň nadväzujúcom
právnom posúdení veci.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR,

Najvyššieho súdu SR, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že tak
základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe
okrem iných práv a záruk zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil záver, že „súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo
účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nároku a s obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnením rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces“.

Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté súdne rozhodnutie nie je presvedčivé. Absentuje totiž právny
záver prvostupňového súdu ako právne posúdil nárok žalobcu. Poukázal len na ustanovenie § 517

ods.2 Občianskeho zákonníka dotýkajúce sa omeškania dlžníka so splnením dlhu.Prvostupňový súd tak nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil, čo je ďalším
dôvodom pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci prvostupňovému súdu (§ 221 ods.1 písm.h/, § 221 ods.2
O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu teda bude v prvom rade vykonať dôsledné šetrenie pobytu žalovanej a
posúdení predpokladov pre ustanovenie opatrovníka žalovanej tak, aby nedošlo k odňatiu možnosti
žalovanej konať pred súdom. V prípade, ak sa nepodarí prvostupňovému súdu zistiť pobyt žalovanej,
musí v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. zisťovať rodinné, sociálne a pracovné prostredie žalovanej pre
ustanovenie opatrovníka.

Prvostupňový súd sa musí vyporiadať náležite s otázkou vznesenej námietky premlčania zo strany

vedľajšieho účastníka a prihliadnuť na okolnosť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a
žalovanou je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy a na tento právny vzťah je treba aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Prvostupňový súd teda vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie
náležite odôvodní (§ 157 ods. 2 O.s.p.) tak, aby pôsobilo presvedčivo. V ďalšom konaní rozhodne aj o

trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.