Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/165/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611211989
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611211989.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom Astrová č. 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Máčaj a Novák, s. r. o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej:
J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. XX/XX, XXX XX K. X., pre vymoženie pohľadávky 1.223,17 Eur s
príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č. k. 7Er/2167/2011-36 zo dňa 20. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnostivzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejiba„Exekučnýporiadok“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Súd prvého stupňa uviedol, že exekučný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
názory orgánu, ktorý v základnom konaní vydal exekučný titul, ale uvedená zásada je prelomená ust.
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov. Podľa
tohto ustanovenia môže exekučný súd odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia i bez toho,
aby došlo k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Navyše exekučný súd po začatí exekučného konania v

každom štádiu skúma, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia.
Z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) sp. zn. WHA/0111/0224 zo
dňa 30.9.2011, vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadením pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava súd prvého stupňa zistil, že
právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinná uzavreli dňa 11.5.2006 zmluvu o
úvere č. 9858659506 podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 18.5.2009 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z Poštovej banky,
a.s. na oprávneného. Konaniu pred rozhodcovským súdom predchádzalo nesplnenie si povinnosti
povinnou. Rozhodca založil svoju právomoc na základe článku 9 bodu 9.2 Obchodných podmienok
pre úver (verzia 2/2005). Podľa čl. 9 bod 9.2 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a Obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutiadohody,klientprijímanávrhbankynariešenievzájomnýchsporovvzniknutých nazáklade

alebo v súvislosti so zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35
862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/b (RAM) podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude
pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Základnou povinnosťou

rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia rozhodcovského konania skúmať otázku svojej právomoci.
V prípade, ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledkuktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný
titul. Skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským vzťahom je daná
charakterom zmluvných strán ako aj samotnej zmluvy. Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv

je obsiahnutá v ust. Občianskeho zákonníka a právny poriadok SR obsahuje aj špeciálnu úpravu
spotrebiteľského úveru, ktorou bol v čase uzavretia zmluvy zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Navyše, aj rozhodca pri posudzovaní sporu v základnom konaní prihliadal na právne predpisy
upravujúce problematiku spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa. V spotrebiteľských právnych
vzťahoch je vylúčené, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom

konaní.ZozneniarozhodcovskejdoložkyvObchodnýchpodmienkachpreúvervyplýva,ževšetkyspory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a. s., rozhodnutie bude pre nich konečné. Spory zo spotrebiteľských zmlúv zákon o rozhodcovskom
konaní zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodca, nevylučuje. Občiansky zákonník však jasne definuje
neprijateľnú podmienku, podľa ktorej nemá spotrebiteľ inú možnosť, ako prípadný spor riešiť výlučne

pred rozhodcom. Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže
však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci
samej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený v podanom odvolaní
poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného

súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne by vo vzťahu k účastníkom konania uplatnil rozdielny procesný postup.
Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako
je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého výrok

právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak
ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora nie je podľa oprávneného exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú
správnosť(skutkovéaprávnezávery)rozsudkuvšeobecnéhosúdu,anirozsudkurozhodcovskéhosúdu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ

ide o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné,
len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom). Z uvedeného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie
a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená

ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či
plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod
umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2012 prijaté v obdobnej veci, ktorým Najvyšší súd SR zrušil uznesenie
prvostupňového súdu, keďže prvostupňový súd vec neposudzoval z hľadísk uvedených v § 45 zákona

č. 244/2002 Z. z. Záverom odvolania oprávnený dodal, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská
doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká

nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Nazákladevyššieuvedenéhooprávnenýnavrhol,abysúdnapadnutérozhodnutiezmeniltak,žežiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo aby príslušný súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka, preto sa v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. k
podanému odvolaniu vyjadrila zákonná sudkyňa s tým, že odvolaniu nie je možné v celom rozsahu
vyhovieť. Zákonná sudkyňa dodala, že v spotrebiteľských zmluvách je poskytovateľ povinný pristupovaťk tvorbe zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a s dobrými mravmi. V
súlade s judikatúrou ESD, prostredníctvom eurokonformnej interpretácie, je nevyhnutné smernicu Rady
č. 93/19/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, používať ako

interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.
Vnútroštátnemu súdu následne prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho
práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol nedovoleným plnením viazaný.

Krajský súd, ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §

214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje

aj odvolací súd.

K procesnému postupu odvolací súd poznamenáva, že okresný súd postupoval správne, keď pred
skúmaním obsahu rozhodcovského rozsudku (vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s.) vykonal prieskum právomoci rozhodcovského
súdu, ktorá bola v danom prípade založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 9. Prechodné a

záverečné ustanovenia, bod 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2005), ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere.

V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011). Pritom nie

je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 159 O.s.p.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený preskúmavať prípadný rozpor
exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne
náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či tu nie sú dané ustanovenia zákona, ktoré bránia vykonaniu
exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok (na rozdiel od iných exekučných

titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku) preskúmava exekučný súd aj z hľadiska
hmotného práva. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vychádza z ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z označeného ustanovenia preto možno bez dôvodných
pochybností vyvodiť záver, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského
rozsudku, nesmie tento exekučný titul zaväzovať účastníkov rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené, resp. nesmie odporovať dobrým mravom (§ 45 ods. 1
písm. c/ vyššie označeného zákona). O význame materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí niet
žiadnych pochybností. Európsky súd pre ľudské práva v súlade so svojou judikatúrou (Brumarescu
proti Rumunsku) v tomto smere uviedol, že jedným zo základných aspektov právneho štátu je princíp
právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby tam, kde súdy konečným spôsobom rozhodli, nebolo

ich rozhodnutie ďalej spochybňované. Pokiaľ však ide o rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul,
Súdny dvor vo svojom rozhodnutí zo dňa 6.10.2009 pripomenul, že vnútroštátny súd aj v štádiu núteného
výkonu právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa musí (aj bez návrhu)
skúmať a posudzovať neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve,
ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel je možné také posúdenie vykonať. Ak sa zistí takáto

neprimeraná doložka, vnútroštátny exekučný súd je povinný vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
vnútroštátneho práva vyplývajú, aby sa ubezpečil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný
(rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom telecomunicationes SL proti Kristina Rodriquez
Nogueira).Dojednanie o rozhodcovskej doložke v posudzovanej veci je zaradené do obchodných podmienok, ktoré
sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne a povinná pri uzatváraní zmluvy nemohla ovplyvniť jej obsah.

Keďže Občiansky zákonník len demonštratívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok,
súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu pritom nebráni, aby judikoval
neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky
medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom
vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v

štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Od spotrebiteľa totiž vyžaduje, aby všetky spory vzniknuté
zo zmluvy alebo s ňou súvisiace, v prípade, ak nebudú vyriešené dohodou zmluvných strán, boli

riešené v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. podľa jeho vnútorných predpisov. Spotrebiteľ nemal inú možnosť
a viac-menej "musel súhlasiť" s obchodnými podmienkami, v ktorých je rozhodcovská doložka
zakomponovaná. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom
viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na smernicu č. 93/13/ EHS).

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo
stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred
stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa

všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky "nekalosti" teda spĺňa už (len)
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd odporcu; a nie
všeobecný súd spotrebiteľa. Ak pôžička bola poskytnutá na základe štandardnej formulárovej zmluvy,
povinný ju mohol prijať ako celok vrátane všeobecných obchodných podmienok a v nich obsiahnutej
rozhodcovskej doložky alebo ju odmietnuť ako celok.

Rozhodcovská doložka dojednaná medzi oprávneným a povinným je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy (dokonca je obsiahnutá len v časti všeobecných obchodných podmienok), ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru odvolacieho súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným
spôsobom, v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka neplatná. Okresný súd logicky a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej
doložky, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
odkazuje. Zároveň je nutné pripomenúť, že dojednaná rozhodcovská doložka mala výhradný charakter -
určovala ako jediný súd na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd. Podstatnou je v danom
prípade skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného

vzťahu a na základe toho aj rozhodcovskú doložku, čo rozhodcovský súd úplne opomenul. Princíp
arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch,
ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.

Primárnym základom záveru okresného súdu je nekalosť samotnej rozhodcovskej doložky, s ktorým
konštatovaním sa na základe vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd. Neplatnosť rozhodcovskej

doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe, nie je materiálne
vykonateľným exekučným titulom.

Exekučné súdy v prípade zistenia, že exekučný titul je v rozpore so zákonom zamietajú žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z hľadiska procesnej hospodárnosti a rýchlostikonania je plne zodpovedajúcim právnej úprave vykonanie posúdenia súladu exekučného titulu a ním
priznaného plnenia so zákonom (a dobrými mravmi) už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Bolo by absolútne neúčelné vydať takéto poverenie (vyhovieť žiadosti

súdneho exekútora o jeho udelenie vcelku) a takmer súčasne s ním z úradnej povinnosti rozhodnúť o
zastavení exekúcie, na vykonanie ktorej bolo práve vydané poverenie.

Podľa ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (11.5.2006)
boli banky a pobočky zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú

rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. Druhostupňový súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že povinnosť ponúknuť nedovolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným nanúteným klientovi
(spotrebiteľovi).

Na základe uvedeného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č.

244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.