Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411206893
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411206893.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného SKP, k. s., so sídlom Banská Bystrica,
Lazovná 64, IČO: 44915691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o. v konkurze, Košútska
1342, Sládkovičovo, IČO: 36814148, proti povinnej G. R., nar. X. X. XXXX, bytom F. nad R., R.
XXX/XX, zastúpenej Centrom právnej pomoci - kancelária Banská Bystrica, so sídlom Kukučínova
24, Banská Bystrica, IČO: 30798841, vedenej pod sp. zn. EX 1596/11 súdnym exekútorom JUDr.

Stachom Chladným, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Hurbanova 14A, o vymoženie 206,08 EUR
s príslušenstvom, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k.
9Er/890/2011-13 zo dňa 9. 5. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania voči povinnej n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že povinná sa návrhom zo dňa 12. 4. 2012 domáhala zastavenia exekúcie
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod sp. zn. EX 1596/2011 o vymoženie 206,08
EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že zmluva o nájme, ktorú povinná uzavrela s
oprávneným, a na ktorej základe bol vydaný exekučný titul, je zmluvou spotrebiteľskou. Súčasťou tejto
zmluvybolineprijateľnépodmienky,ktoréspôsobujú,žeuvedenánájomnázmluvajeabsolútneneplatná,

a preto by mal exekučný súd exekúciu vymáhajúcu plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
zastaviť.

Exekučný súd však návrh na zastavenie exekúcie nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že úlohou súdu
v exekučnom konaní nie je posudzovať, či spotrebiteľská zmluva na podklade ktorej bol vydaný
exekučný titul (platobný rozkaz v základnom konaní) obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a
teda, či je uvedená zmluva absolútne neplatná. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Pokiaľ
teda súd v základom konaní vydal platobný rozkaz (ktorý je v exekučnom konaní exekučným titulom),

mohla ho povinná v zákonnej lehote napadnúť odporom, o čom bola v platobnom rozkaze poučená.
Nakoľko však povinná proti platobnému rozkazu odpor nepodala, tento nadobudol právoplatnosť a stal
sa vykonateľným. Exekučný súd je platobným rozkazom, resp. jeho výrokom viazaný. Z uvedených
dôvodov exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Uviedla, že
okresný súd pochybil v tom, že rozhodol o zastavení exekúcie (pozn. správne má byť: o zamietnutí

návrhu na zastavenie exekúcie) pred tým, ako rozhodol o prípustnosti prejudiciálnej otázky v súvislosti
s mimoriadnym opravným prostriedkom - obnovou konania vo veci vedenej Okresným súdom Žiar andHronom pod sp. zn. 9Ro/141/2009. Nakoľko sa povinná domnieva, že obnova konania by mala byť
prípustná a o samotnom návrhu vo veci obnovy konania nebolo rozhodnuté, do tohto času nie je možné
rozhodnúť o zastavení exekúcie, pretože nie je zrejmé, či existujú dôvody z materiálnej a formálnej

stránky na jej pokračovaní alebo zastavení. Na základe uvedeného povinná navrhla odvolaciemu súdu,
aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej vyjadril s napadnutým rozhodnutím spokojnosť a
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vo výroku vecne správne
potvrdil. Uviedol, že okresný súd správne usúdil, že úlohou exekučného súdu nie je posudzovať, či

spotrebiteľská zmluva, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul obsahuje neprijateľné podmienky,
keď uvedenú skutočnosť mala povinná možnosť namietať v zákonnej lehote na podanie odporu proti
platobnému rozkazu. Navyše uvedené skutočnosti pred vydaním platobného rozkazu musel skúmať i
okresný súd v základnom konaní. Exekučný titul, na podklade ktorého oprávnený podal dňa 30. 5. 2011
návrh na vykonanie exekúcie v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodovania súdu o návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie spĺňal a v súčasnosti stále spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti

stanovené Exekučným poriadkom. Uvedené rozhodnutie je právoplatné i vykonateľné. Oprávnený
odmietol tvrdenie povinnej, ktorá uvádzala, že o zastavení exekúcie súd nemôže rozhodnúť, pretože z
dôvodu podania návrhu na obnovu konania nie je zatiaľ zrejmé, či existujú dôvody na jej pokračovanie
alebozastavenie.Vpredmetnomprípadebyakodôvodnazastavenieexekúcie,sprihliadnutímnaobsah
podaní povinnej, prichádzala do úvahy len skutočnosť, v zmysle ktorej by bolo rozhodnutie, na podklade

ktorého sa exekúcia vedie zrušené alebo by sa stalo neúčinným. Podanie mimoriadneho opravného
prostriedku však nemôže zasahovať do plynulého priebehu exekúcie, navyše keď v čase rozhodovania
súdu o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie neexistoval žiaden dôvod na jej zastavenie. Spolu s
odvolaním si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 18,42 EUR.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením

§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O. s. p.") a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.
1 O. s. p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj
„Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 228 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p."), návrhom
na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak

možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;
to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a
šekový platobný rozkaz.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa

tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55 Exekučného poriadku),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného zo dňa 30. 5. 2011, ktorým sa voči povinnej
domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 206,08 EUR s príslušenstvom na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia - platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9Ro/141/2009

zo dňa 23. 7. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 8. 2009. Dňa 13. 4.
2012 doručila povinná na okresný súd podanie zo dňa 12. 4. 2012, ktorým sa domáhala obnovy
konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Ro/141/2009 a zároveň zastavenia
prebiehajúcej exekúcie z dôvodu, že nájomná zmluva, na základe ktorej bol vydaný predmetný platobný
rozkaz (exekučný titul) obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a z tohto dôvodu je absolútne

neplatná. Okresný súd napadnutým uznesením návrh na zastavenie exekúcie zamietol, keď uviedol,
že otázku platnosti nájomnej zmluvy bolo možné skúmať v základnom konaní (kde povinná jej platnosť
nenamietala) a právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, resp. jeho výrokom je exekučný
súd viazaný.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), po preskúmaní

uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie ich správnosti navyše dodáva :

Exekučný poriadok ustanovuje dôvody zastavenia exekúcie taxatívne v § 57 ods. 1 písm. a/ až j/.
Okrem toho môže exekučný súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z osobitného zákona,

alebo z iných ustanovení exekučného poriadku. O zastavení exekúcie súd rozhoduje tak na návrh,
ako aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva povinnosť exekučného súdu v každom štádiu exekučného
konania skúmať zákonnosť vedenej exekúcie. Pri skúmaní zákonnosti exekúcie exekučný súd skúma
najmä, či sa táto vedie zákonným spôsobom a v rozsahu plnenia priznaného exekučným titulom, či
smeruje proti osobe, ktorá dobrovoľne nesplnila povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, resp.

proti jej právnemu nástupcovi, či sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,
a či po vydaní exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhateľného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, a preto exekučný súd
sa v jeho priebehu v zásade nemôže zaoberať hmotnoprávnymi námietkami, ktoré povinná mala a
mohla uplatniť v základnom konaní, t.j. v konaní, v ktorom bol exekučný titul (súdne rozhodnutie)

vydaný. Pokiaľ teda povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a následne aj v odvolaní
poukazovala na skutočnosť, že nájomná zmluva uzatvorená medzi ňou a obchodnou spoločnosťou
Drukos obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktoré ju robia absolútne neplatnou, uvedené mala
namietať v základom konaní vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Ro/141/2009.
Uvedeným spôsobom však povinná nepostupovala, keď odpor proti platobnému rozkazu, ktorý je v

prebiehajúcom exekučnom konaní exekučným titulom, nepodala a v konaní ostala pasívna. Neskôr,
t. j. po právoplatnom skončení konania vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn.9Ro/141/2009, mohla povinná namietané skutočnosti uplatniť len v konaní o mimoriadnych opravných
prostriedkoch tak, ako to povinná nakoniec aj urobila. Nemožno však súhlasiť s jej názorom, že samotné
podanie mimoriadneho opravného prostriedku - návrhu na obnovu konania, má za následok vznik

prekážky, ktorá bráni exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu na zastavenie exekúcie, resp. prekážky,
ktorá bráni v pokračovaní exekúcie. Samotné podanie návrhu na obnovu konania totiž nemá vplyv na
právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, teda ani na priebeh exekúcie,
a rovnako nepredstavuje ani prekážku rozhodovania o zastavení exekúcie. Priebeh konania o návrhu
na obnovu konania sa totiž rozdeľuje na dve fázy, z ktorých prvá (obligatórna) sa označuje ako konanie

o povolení obnovy a druhá (fakultatívna) ako konanie vo veci samej. Podaním návrhu na obnovu
konania sa konanie dostáva do prvého štádia, ktorého podstata spočíva v tom, že súd sa zaoberá len
otázkou, či obnovu konania povoliť alebo nie. V tejto fáze preto musí najmä preskúmať, či sú splnené
procesné podmienky, t. j. či návrh podala na to oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote, či
je daný niektorý zo zákonných dôvodov obnovy, či návrh smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
obnova konania prípustná, či obsahuje všetky predpísané náležitosti a pod. Ak je pravdepodobné, že sa

návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Návrh
na obnovu konania súd buď odmietne, alebo zamietne, alebo obnovu povolí. Ak súd obnovu konania
povolí, vyhlásením tohto uznesenia sa priamo zo zákona odkladá vykonateľnosť rozhodnutia vo veci.
Odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu
suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Dočasnosť tohto opatrenia sa prejavuje v tom, že

vykonateľnosť sa odkladá len do právoplatnosti rozhodnutia o obnove konania. Z uvedeného vyplýva,
že ani odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré je exekučným titulom, nie je dôvodom na
zastavenie exekúcie, nakoľko uvedené rozhodnutie svoju vykonateľnosť nestráca (táto sa len odkladá),
a je rovnako dobre možné, že rozhodnutie napadnuté obnovou konania zostane v platnosti, ako to, že
bude nahradené rozhodnutím novým. Odklad vykonateľnosti exekučného titulu je však dôvodom, na

základe ktorého môže exekučný súd povoliť odklad exekúcie (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku) až
do právoplatného skončenia konania o obnove konania. Až v prípade, že súd rozhodujúci o návrhu na
obnovu konania právoplatným uznesením povolí obnovu konania, prechádza vec do druhého štádia,
v ktorom je povinnosťou súdu vec znovu prejednať a rozhodnúť. Následné rozhodnutie súdu o návrhu
na obnovu konania potom závisí od zistenia, k akému tento súd po opätovnom preskúmaní skutkového

stavu dospeje. Ak považuje obnovou napadnuté rozhodnutie za vecne správne, uznesením návrh na
jeho zmenu zamietne, pričom účinky pôvodného rozhodnutia ostávajú zachované. Len v prípade, že
súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vecne
správne, po dodatočnom zistení skutkového stavu vydá nové rozhodnutie o veci, ktorým napadnuté
rozhodnutie zmení. Len v tomto prípade nové rozhodnutie nahradí rozhodnutie pôvodné, a teda len v

tomto prípade exekučný súd, pred ktorým exekúcia na základe už zrušeného rozhodnutia vykonáva, je
povinný rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

Možno teda sumarizovať, že povinná dôvody na zastavenie exekúcie nepreukázala. Preto bolo potrebné
napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým tento návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol,
ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť.

Oprávnený spolu s vyjadrením k odvolaniu povinnej uplatnil aj trovy odvolacieho konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 18,42 EUR. Uvedené trovy však odvolací súd oprávnenému
nemohol priznať. Pokiaľ totiž Exekučný poriadok v § 200 ods. 1 posledná veta uvádza, že oprávnený
a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, v odseku 2 § 200
Exekučného poriadku uvádza, že súd rozhodne o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade,

že rozhodne o zastavení exekúcie. V prejednávanom prípade však exekúcia zastavená nebola. Preto o
náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým
zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Pred vydaním tohto príkazu však exekútor musí upovedomiť oprávneného aj povinného o ďalších
trovách exekúcie a umožniť im obranu najmä proti výške náhrady trov v zmysle § 202 Exekučného

poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.