Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213228363
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213228363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti V. Š. nar. X.X.X. a A. Š. nar. XX.XX.X. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov: M. Š. nar. XX.X.X. bývajúcej v C. G. R. Č.. X./XX a P. C. nar.
X.X.X. bývajúceho v C. G. G. E. Č.. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 19.3.2014 č.k. 27P 280/2013-31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 19.3.2014 č.k. 27P 280/2013-31 zamietol návrh otca o
zníženie výživného na maloleté deti, ktorým žiadal znížiť výživné na maloleté deti tak, že na každé dieťa

30 € s odôvodnením, že od 1.2.2012 poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 €. Rozhodol o zamietnutí
návrhu podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 § 75 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného
dokazovania, kedy dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom pre maloleté deti
nedošlo k zmene pomerov, deti sú naďalej v celodennej starostlivosti matky, otec je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce. Od 1.8.2013 poberá dávky v hmotnej núdzi 62,50 €, avšak sám uviedol, že
pracovný pomer u posledného zamestnávateľa M.-A. C. s.r.o. s ním bol rozviazaný z dôvodu, že požíval
alkohol, preto súd dospel k záveru, že sa takto vzdal dôležitého dôvodu zamestnania, a teda situáciu

v akej sa nachádza si sám zapríčinil. Okrem toho konajúci súd uviedol, že zníženie výživného nie je
dôvodné aj pre majetkové pomery otca, ktorý má výlučné členské právo k bytu, ktorý zdedil, nebýva v
ňom a byt prenajíma.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že konštatovanie
súdu prvého stupňa, že súčasnú situáciu si zavinil vlastným pričinením, nakoľko posledný pracovný
pomer u zamestnávateľa M.-A. bol rozviazaný z dôvodu, že požíval alkohol, nie je dôvodné, avšak
tento svoj názor v odvolaní ďalej nekonkretizoval, ani neuviedol prečo s týmto názorom súdu nesúhlasí.
Vytkol konajúcemu súdu, že pri hodnotení jeho majetkových pomerov vychádzal aj zo skutočnosti, že

má výlučné členské právo k 1,5 bytu na K. F.. Z. C., ktorý zdedil, avšak táto skutočnosť reálne jeho
finančnej situácii neprospieva, preto napriek tomu, že má výlučné členské právo a je majiteľom bytu,
v súčasnosti reálne nakladá až do konca svojho života bude nakladať jeho matka, ktorá ho prenajala
svojej známej. Z uvedených dôvodov je presvedčený, že zníženie výživného vzhľadom k skutočnosti, že
je v súčasnej dobe nezamestnaný a poberá len sociálne dávky, je dôvodné, preto navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, vyhovel jeho návrhu v plnom rozsahu, resp. zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že nesúhlasí so znížením
výživného a je presvedčená, že otec maloletých detí v prípade skutočného záujmu by si prácu našiel,
a to predovšetkým vzhľadom k svojej profesii a skutočnosti, že je zdravý, mladý, bez akéhokoľvek

pracovného obmedzenia. Vyslovila názor, že postoj otca k maloletým deťom je ľahostajný, vypočítavý,
nezodpovedný a sú uňho predpoklady, aby si prácu našiel. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako správny potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil

ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď zamietol návrh
otca o zníženie výživného pre maloleté deti. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre
rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd
rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy
výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu

záveru ako súd prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov
na strane otca, pretože aj v čase posledného rozhodnutia bola situácia otca totožné s jeho situáciou v
súčasnej dobe. Už v tom čase bol nezamestnaný, nakoľko vo firme M.-A., kde pracoval ako pomocník
na stavbe ho prepustili práve z dôvodu požívania alkoholu. Bol evidovaný na úrade práce a nemal
žiadne brigády. Argumentácia otca v konaní na súde prvého stupňa, ako aj v odvolaní vychádza

zo skutočností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. V
prípade, ak by súd posudzoval uvedené skutočnosti v teraz prebiehajúcom konaní o zníženie výživného,
išlo by o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia. Relevantnými skutočnosťami pre zmenu
rozhodnutia o výživnom sú len okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu v predchádzajúcom konaní
o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd poznamenáva, že otec so zreteľom na svoje vyživovacie

povinnosti by sa mohol, ale aj mal uchádzať o zamestnania aj vo vzdialenejšom regióne Slovenska,
resp. v zahraničí, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti, ak sa nevie zamestnať v mieste
svojho bydliska, pretože je povinný svoje životné a tiež pracovné aktivity usmerňovať tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti voči deťom nebolo ohrozené. Otec v tomto smere nemá žiadne obmedzenia,
pretože je zdravý, má odborné vzdelania a nemá zverené deti do svojej osobnej starostlivosti, preto sa

môže rozhodnúť pracovať aj inde, ako v mieste svojho terajšieho trvalého bydliska. Pretože otec má
dve vyživovacie povinnosti, odvolací súd nehodnotil jeho nezamestnanosť ako objektívnu neschopnosť
plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ale ako nezodpovednosť, pretože takéto správanie
sa otca nie je možnosť hodnotiť inak v zmysle § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine ako tak, že otec
sa vlastným zavinením, a teda zo subjektívnych dôvodov vzdal výhodnejšieho zamestnania. Z vyššie

uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 2196 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody podľa §
219 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.