Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209469
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5114209469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o maloleté deti T.,
a to O., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyŽilina,detirodičov:matkyM.T.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, K., zastúpenej advokátkou JUDr. Zdenkou Hruškovou, so sídlom U. X, K. a otca F. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. XX, K., zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Romaníkovou, so sídlom E.
XX, K., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 15P/70/2014-241 zo dňa 25. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca na maloletú O. zo sumy 1.500,- Sk mesačne
na sumu 120,- eur mesačne a na maloletého Y. zo sumy 1.500,- Sk na 90,- eur mesačne s účinnosťou

od 01.03.2014 a zaviazal ho platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, keď
na nedoplatok na zvýšenom výživnom splatný za obdobie od 01.03.2014 do 31.07.2014 na maloletú
O. v sume 351,- eur a na maloletého Y. v sume 201,- eur povolil otcovi splátky po 40,- eur mesačne
na každé z maloletých detí splatné spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku,
pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že vo zvyšnej časti súd návrh matky, ktorým sa domáhala
zvýšenia výživného od 01.09.2013, zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P
31/2007-37 zo dňa 28.06.2007. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že o výživnom na maloleté deti bolo
naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.07.2007.
Obidve deti v čase rozhodnutia súdu navštevovali materskú školu. Matka bola zamestnaná na Žilinskej
univerzite, kde mala priemerný mesačný príjem 9.979,- Sk. Otec bol v pracovnom pomere vo firme
REKO PRAHA, kde mal priemerný mesačný príjem 18.880,- Sk a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu z manželstva, a to k maloletej R., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej mal za to, že nároky maloletých detí

sa podstatne zmenili, keďže tieto sú už školopovinné a sú v 5., resp. 6. triede základnej školy, keď
došlo k zmenám na ich strane nielen v súvislosti s výdavkami na školu, ale aj vzhľadom k ich telesnému
rastu, ako i k zvýšeným výdavkom, či už ide o oblečenie, obutie, stravovanie alebo postupne pribúdaním
mimoškolských činností. Na strane matky mal súd preukázané, že v pracovnom pomere u pôvodného
zamestnávateľa má priemerný mesačný príjem 488,- eur, keď matka žije v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi, ktorým na túto prispieva 200,- eur mesačne. Na strane otca mal preukázané, že naďalej
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a takisto je v pracovnom pomere v rovnakej firme, kde má priemerný

mesačný príjem 18.900,- Kč (620,- eur) s tým, že nebolo preukázané, že by otec u tohto zamestnávateľamal iné príjmy, než tie, ktoré boli súdu oznámené. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že návrh matky je dôvodný, pokiaľ žiadala zvýšiť výživné na maloletú O. na sumu 120,- eur na
maloletého Y. na 90,- eur mesačne, ktorá výška obstojí aj pri prihliadnutí k skutočnosti, že nielen otec,

ale matka má k deťom vyživovaciu povinnosť a túto vzhľadom k svojim príjmom, ale aj k veku detí si
už do určitej miery môže plniť aj finančne a nielen výkonom osobnej starostlivosti o ne. Návrh matky na
zvýšenie výživného spätne od septembra 2013 zamietol z toho dôvodu, že táto nepreukázala dôvody
osobitného zreteľa, ktoré by takéto rozhodnutie odôvodňovali. Pri nedoplatku výživného mal za to, že
tento nevznikol zavinením otca, a preto mu ho v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. povolil splácať v 40,-

eurových mesačných splátkach na každé z maloletých detí za ďalej stanovených podmienok. Platenie
výživného na maloleté deti o 8,- eur viac nepovažoval za dôvodné zohľadňovať pri výpočte nedoplatku
výživného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol
rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že výživné na maloletú O. sa zvyšuje zo sumy 1.500,- Sk mesačne
(50,- eur mesačne) na sumu 90,- eur mesačne a na maloletého Y. zo sumy 1.500,- Sk mesačne (50,-

eur mesačne) na sumu 65,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Poukázal
na to, že do podania návrhu na zvýšenie výživného platil výživné pravidelne každý mesiac a okrem
toho prispieval sumou 16,18 eur na kultúrne podujatia a iné výdavky pre deti. Uviedol, že uhrádzal
záujmové krúžky, ktoré deti navštevovali a zakúpil im lyžiarsku výstroj. Od roku 2009 posiela deťom
okrem výživného čiastku 16,60 eur na sporiaci účet. Takisto deťom poskytol darčeky, ktoré nie sú

hodnotovo zanedbateľné, napr. školskú tašku v hodnote 980,- Sk, príspevok za namaľovaný portrét 65,-
eur, lyžiarsku výstroj v sume 150,- eur, hračky, knihy a iné veci. Ďalej poukázal na to, že v roku 2006
uzatvoril nové manželstvo, z ktorého sa narodila dcéra R., voči ktorej má tiež vyživovaciu povinnosť. S
matkou maloletých detí čerpal úver zo Stavebnej sporiteľne, ktorý sám splácal i po rozvode, a preto si
nemohol nadobudnúť nové bývanie s terajšou rodinou. Toho času má schválený úver na bývanie, ktorý

bude od decembra roku 2014 splácať vo výške cca 220,- eur mesačne. S manželkou a dcérou bývajú
stále u rodičov manželky, kde prispieva na stravu čiastkou 200,- eur mesačne a hradia s manželkou
aj iné výdavky na domácnosť jej rodičov. Uvedené skutočnosti nebral súd do úvahy, pretože inak by
nemohol zvýšiť výživné na maloleté deti o 115 % oproti teraz uhrádzanému výživnému, keď nezohľadnil
ani to, že dobrovoľne prispieva na svoje maloleté deti viac, napriek zvýšeniu výživného na maloleté

deti, k zvýšeniu jeho príjmu v takomto rozsahu nedošlo. Ďalej uviedol, že v potvrdení o jeho mesačnom
príjme od zamestnávateľa sú zahrnuté i jeho cestovné náhrady, ktoré musí použiť ako výdavky spojené
so služobnou cestou, t. j. nocľažné, stravné, cesta do zahraničia - Českej republiky.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil, keďže

otec v rámci podaného odvolania nevytýka žiadne vady rozsudku ani konania, ktoré mu predchádzalo
a v odvolaní prezentuje tú istú obranu, ktorú používal po celý čas pred prvostupňovým súdom.
Okrem skutočností ňou uvedených v prvostupňovom konaní ďalej uviedla, že tvrdenie otca o tom, že
maloletým zakupuje veci, sú zavádzajúce, vzhľadom k tomu, že z predložených dokladov vyplýva, že
boli realizované v dávno minulom období, netýkajúcom sa času zvýšenia výživného od 01.03.2014

(napr. školská taška v roku 2006, kulma v roku 2011, portrét v roku 2012, bicykel, lyžiarske okuliare a
prilbu v roku 2012, keď lyže a lyžiarky deťom zakupovala ona, prvé sväté prijímanie v roku 2011 a v
roku 2012). Aktuálne otec nepreukázal ani netvrdil, že by nejaké veci v období rozhodujúcom deťom
zakupoval. Ďalej mala za to, že otec predložil súdu potvrdenie od zamestnávateľa, z ktorého jasne
vyplýva jeho čistá mzda, a teda aj obrana o tom, že v čistej mzde sú uvedené cestovné náklady, je

neopodstatnená a účelová. Čo sa týka ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ani v tomto smere nenastala
žiadna zmena v porovnaní s predošlým rozhodnutím o výživnom, keď uvedená okolnosť bola vzatá do
úvahy už aj v predchádzajúcom rozhodnutí. Pokiaľ sa otec odvolával na jeho iné výdavky, kvôli ktorým
údajne nedokáže plniť výživné v súdom určenej výške, a to konkrétne schválený úver, ktorý začína od
decembra 2014 splácať v mesačných splátkach vo výške 220,- eur, vlastne tým potvrdil, že je v jeho

schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletých detí spolu v sume 110,- eur mesačne,
vychádzajúc z toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Vzhľadom na vysoký príjem
otca majú deti právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Ďalej poukázala na to, že si nemôže dovoliť
vziať úver, pretože najskôr myslí na potreby maloletých detí, a preto býva s nimi u jej rodičov v byte. Ďalej
poukázala na to, že o deti sa stará sama a sama hradí všetky náklady, pričom otec sa o náklady delí

pomerne so svojou manželkou. Ďalej mala za to, že nie je namieste, ak otec uvádza, o koľko percent sazvýšilo výživné v porovnaní s posledne upravovaným výživným, ale namieste je to, že výživné nežiadala
zvýšiť počas celých siedmich rokov, keď naposledy pri rozhodovaní mala O. 6 rokov a Y. 3 roky a v
súčasnosti má O. 13 rokov a Y. 11 rokov, a teda otcom navrhované výživné 65,- eur mesačne na Y. a

90,- eur mesačne na O. nepokryje ani len stravu pre deti.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. tento rozsudok v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o zvýšení výživného a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca krajský súd dopĺňa,
že správne okresný súd neprihliadol k plateniu výživného otcom na maloleté deti o 16,18 eur mesačne
naviac vzhľadom k tomu, že z jeho písomného vyjadrenia, ako aj odvolania vyplýva, že takto činil len
do podania návrhu na zvýšenie výživného matkou a pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Správne okresný súd neprihliadol ani k zaplateniu výživného o 8,09
eur na každé maloleté dieťa naviac pri rozhodovaní o nedoplatku výživného za mesiac marec 2013
vzhľadom na jeho zanedbateľnosť pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloleté deti. Pri odvolacej
námietke otca, že splácal po rozvode manželstva s matkou sám úver od Stavebnej sporiteľne, poukazuje
krajský súd na ust. § 76 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého na výživné započítanie vzájomných

pohľadávok nie je možné. V súvislosti s odvolacou námietkou otca, že od decembra 2014 bude splácať
úver na bývanie vo výške 220,- eur mesačne, krajský súd dopĺňa, že v zmysle § 62 ods. 5 veta prvá
Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a teda ak otec maloletých detí je
schopný splácať úver vo výške 220,- eur mesačne, je schopný platiť aj zvýšené výživné na maloleté
deti o 110,- eur mesačne. Je potrebné prihliadnuť aj k tej skutočnosti, že ani matka maloletých detí

doposiaľ nemá zabezpečené samostatné bývanie a býva u svojich rodičov, aby tak ušetrila náklady a
mohla ušetrené peniaze použiť na výživu maloletých detí. Na druhej strane na uhrádzaní nákladov na
domácnosťotcaa výživudieťaťazdruhéhomanželstvasapodieľazosvojhopríjmuajterajšiamanželka.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s.
p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa

konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle § 81 ods.
1 O. s. p. konaním, ktoré možno začať bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho
konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .