Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7P/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200174
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:1514200174.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou vo veci starostlivosti
súdu o malol. dieťa: Ľ. E., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - O. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. - B.,
G..Č.. M. M. M.Ž. B., O. XX, XXX XX Z. a otec: Ľ. E., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. XXX, XXX XX O., G..Č.. O.
Ú. I. O. G. T.Ň. M. B. W., B. XX, XXX XX W., o určenie výživného na malol. dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. Ľ. E., I.. XX.XX.XXXX zveruje do výchovy a starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť výživné na maloletého sumou 40 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám
matky od 8.1.2014.

Zročné výživné za obdobie od 8.1.2014 do 31.10.2014 v sume 500 eur súd povoľuje otcovi splácať
mesačne sumou po 20,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa dňa 08.01.2014 podala na Okresnom súde Bratislava V návrh na určenie
výživného na maloleté dieťa.

Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa žila pred narodením syna už 5 rokov v Y.
W.. Po narodení jej syna, ju otec maloletého opustil a zostala sama so synom a s dcérou (súčasne
vychováva aj H. G.Ó., I.. XX.XX.XXXX). Keďže otec maloletého neplatil od narodenia syna naňho žiadne
prostriedky, odišla bývať do Z. k bratovi na ubytovňu. Vzhľadom na nevhodné životné podmienky sa
neskôr odsťahovala do Y.. Matka v návrhu uviedla, že s maloletými deťmi žije sama a poberá 45,- eur
výživného na deti. Otec maloletého sa v súčasnosti nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
pre mladistvých v W..

Nakoľko sa matka s maloletým dieťaťom nachádzala v Y., Okresný súd Bratislava V postúpil spis
tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej nepríslušnosti v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 O.s.p..

Na pojednávaní dňa 21.10.2014 matka maloletého uviedla, že bývala v Z., potom v Lehniciach a z toho
dôvodu bol spis postúpený na tunajší súd. Ďalej uviedla, že toho času býva v krízovom centre v M. M.
M. B. M. M. O. XX, XXX XX Z.. Matka maloletého trvá na návrhu, nakoľko otec sa o maloletého vôbec
nestará a od narodenia syna sa oňho stará ona sama. Aj keď bol otec maloletého na slobode, ničím
neprispieval na výživu svojho syna a ani sa s ním nestretával. Matka maloletého poberá sociálne dávky
vo výške 134,- eur a rodinné prídavky vo výške 45,- eur na dve deti. Je nemajetná.

Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávane dňa 21.10.2014 nedostavil, nakoľko sa nachádza v ÚVTOS
B. W. O. W.. Čistá mzda otca v ÚVTOS bola za rok 2013 v priemere vo výške 57,29 eur a za pomernú
časť roka 2014 v priemere vo výške 102,99 eur.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 21.10.2014 navrhol určiť výživné aspoň sumou 50,- eur mesačne
na maloleté dieťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1/ zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 a 25 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 1 / zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 veta prvá / zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa.

Podľa ust. § 24 ods. 3/ zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodičia, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1/ zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. § 25 ods. 2/ zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1 veta druhá zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Z tohto dôvodu je potrebné rozhodnúť o
úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Treba rozhodnúť v koho starostlivosti bude
maloleté dieťa, ktorý z rodičov, prečo a v akej výške bude platiť a odkedy výživného.

Pokiaľ sa týka výživného, v tomto smere súd akceptoval návrh matky maloletého dieťaťa len čiastočne
čo do výšky aj čo do počiatku.

Matka žiadala o určenie výživného pôvodne v sume 80,- eur mesačne od narodenia maloletého, t.j.
od 10.05.2009. Na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu. Návrh matky na určenie výživného
spätne súd nepovažoval za dôvodný. Výživné určil len od 08.01.2014, teda od podania návrhu, nakoľko
otec maloletého sa nachádza v ÚVTOS pre W.. Spätné určenie výživného až na obdobie od 10.05.2009
nebolo s poukazom na ust. § 77 ods. 1 veta druhá / zák. o rodine možné. V konaní matka nepreukázala,
že jej bránili nejaké vážne dôvody, pre ktoré nemohla návrh na výživné podať skôr. Nepreukázala, že
by tu existovali dôvody hodné toho, aby súd mohol výživné určiť spätne aj na obdobie dlhšie, teda od

10.05.2009. Naopak. Matka mala hájiť záujmy maloletého dieťaťa a návrh podať už skôr, ale bez vážnych
dôvodov tak neurobila.

Pokiaľ sa týka výšky výživného, ani v tomto smere nebolo možné v celom rozsahu vyhovieť návrhu
matky maloletého dieťaťa čo do výšky 80,- eur. Ide o výšku síce primeranú potrebám maloletého dieťaťa
ale neprimeraná možnostiam a schopnostiam otca maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa je t.č. v
Ú.. Otec by si mal uvedomiť, že má zákonom danú povinnosť zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa a nie
sa len spoliehať, že tak spraví popri výchove o dieťa len sama matka maloletého dieťaťa. Jej podielom
na výžive maloletého dieťaťa je jej osobná celodenná starostlivosť o dieťa.

Počiatok výživného bol určený dňom 08.01.2014. Pri výške 40,- eur mesačne tak dlh na zročnom
výživnom do 31.10.2014 predstavuje sumu 500,- eur. Otec maloletého dieťaťa totiž za toto obdobie
výživné nezaplatil v žiadnej čiastke. V zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., súd otcovi maloletého,
vzhľadom na jeho súčasné pomery, povolil splátky na zročnom výživnom, a to mesačne sumou po 20,-
eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Keďže ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu o trovách konania súd rozhodol podľa ust.
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/
O.s.p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.