Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511206036
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8511206036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta právnej veci žalobcu: V. C., rod. C., nar. XX. X. XXXX,
bytom XXX XX W. W. č. XX, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Bicom,
so sídlom Stará Ľubovňa, 17. novembra č. 20, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna
prokuratúra SR, 812 72 Bratislava 1, Štúrova 2, o náhradu škody z nezákonného rozhodnutia v sume
1.330,23 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
5C/18/2012 - 69 zo dňa 25.6.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej,

ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Michala Dica
náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 79,18 eur do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.330,23 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1. 6. 2012 do zaplatenia a trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 315,92 eur na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Michala Dica vedený v B. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že predmetom konania je nárok škody vo výške
1.360,23 eur s 9 % úrokom z omeškania od 2.12.2011 do zaplatenia z dôvodu

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní -

uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva PZ, Odboru Justičnej a kriminálnej polície,
Odboru skráteného vyšetrovania Poprad, Oddelenia Stará Ľubovňa sp. zn. ORP-2734/OSV-SL-2004
zo dňa 16.6.2004, ktorým bolo vznesené žalobcovi obvinenie. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal
sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni sp. zn. Pv 299/04
- 25 dňa 11.3.2005 zamietnutá. Dňa 21.6.2004 právny zástupca predložil do vyšetrovacieho spisu

plnomocenstvo, ktoré mu udelil žalobca na zastupovanie v trestnom konaní. Okresná prokuratúra v
Starej Ľubovni dňa 11.3.2005 podala na žalobcu obžalobu. Dňa 19.6.2008 Okresný súd Bardejov
rozsudkom č. k. 1T/19/05 - 433 obžalovaného - žalobcu podľa § 226 písm. a) Trestného poriadku
spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.8.2008. Dňa 22.9.2008 právny zástupca žalobcu vyúčtoval
odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby v trestnom konaní za úkony realizované v roku 2004
podľa § 15 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 163/2002 Z. z. účinnej do 31. 12. 2004, sadzba znížená o 20 %,

základná tarifná odmena za 1 úkon právnej služby je 1/7 výpočtového základu, t. j. 1.943,- Sk znížená o
20 % pri spoločných úkonoch pri obhajobe dvoch osôb 1.554,- Sk. Základná tarifná odmena za 1 úkon
právnej služby 1/12 výpočtového základu predstavuje v roku 2005 sumu 1.251,- Sk, v roku 2006 sumu
1.365,- Sk a v roku 2007 sumu 1.485,- Sk a v roku 2008 sumu 1.588,- Sk zníženú o 20 % v roku 2005
na sumu 1.000,- Sk, v roku 2006 na sumu 1.092,- Sk, v roku 2007 na sumu 1.182,- Sk a v roku 2008

na sumu 1.270,- Sk. Odmena vrátane cestovného a náhrady za stratu času predstavuje 34.492,- Sk. Z
predložených príjmových pokladničných dokladov a z výpovede svedka C. C. vyplýva, že žalobca uhradil
právnemu zástupcovi osobne v hotovosti dňa 31.3.2006 sumu 7.000,- Sk, dňa 19. 6. 2008 sumu 10.000,-
Sk, dňa 21.6.2004 sumu 5.000,- Sk a dňa 17.12.2008 uhradil sumu 17.492,- Sk za neho jeho brat C. C. z
jehoúčtu. Žalobcasiuplatnilajnákladycestovnéhoastravného,ktorémuvsúvislostisúkonmitrestného
konania vznikli, a to cestovné vo výške 21,- Sk za cestu W. W. - B. C. a späť za dni 21.6.2004 - účasť

u obhajcu, dňa 23.7.2004 - výsluch na ORPZ Stará Ľubovňa, dňa 30.12.2004 - účasť na konfrontácii
(3x 21,- x 2 = 126,- Sk, t.j. 4,16 eur). Taktiež si uplatnil stravné za tieto dni vo výške 80,- Sk na deň (80
x 3 = 240,- Sk, t.j. 7,93 eur). Podľa opatrenia MPSVR SR č. 467/2003. V súvislosti s jeho účasťou na
hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Bardejov mu vznikli náklady na cestovné a stravné. Žalobca
sa zúčastnil hlavného pojednávania dňa 31.1.2008. Cestovné z miesta bydliska W. W. do A. je 65,- Sk

a za cestu tam a späť je 130,- Sk (4,30 eur) a stravné za 1 deň 89,- Sk (2,95 eur) v zmysle Opatrenia č.
615/2005 Z. z. Náhradu cestovného si uplatnil celkom 8,46 eur (4,16 eur + 4,30 eur) a náhradu stravného
celkom 10,88 eur (7,93 eur + 2,35 eur). Za právne služby bola zaplatená odmena vo výške 1.310,89
eur, teda spolu 1.330,23 eur. K uplatneniu práva na náhradu škody došlo na základe skutočnosti, že
žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Je potrebné vziať na zreteľ, že po oslobodení spod obžaloby už

neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože je
to z hľadiska trestného konania bezpredmetné. Zmyslom zák. č. 514/2003 Z. z. je, aby každá majetková
ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odstránená. Rovnaký
význam (dôsledky), ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť,
má aj oslobodenie spod obžaloby. K námietke žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný, pretože

prokurátor žalobcovi škodu nespôsobil, súd uviedol, že žalobcovi bola spôsobená škoda v trestnom
konaní. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najmä do 48
hodín. Ak je po začatí trestného

stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania
vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi. Po skončení

vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie žaloby alebo iné rozhodnutie.
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva
prokurátor. Z toho je zrejmé, že na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí
trestnéhostíhaniaajeukončenépodanímobžaloby,vykonávajúsvojupôsobnosťtakpolicajtPolicajného
zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom

verejnej moci, preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR,
ako aj Generálna prokuratúra SR. Žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 4 ods.
1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z. adresoval Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR žiadosť
postúpila Generálnej prokuratúre SR, ktorá začala vo veci konať a ako prvá oznámila žalobcovi listom
zo dňa 19.10.2011, že jeho nárok neuznáva. Z hľadiska určenia, ktorý zo skôr uvedených orgánov je

orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, ktorý orgán začal konať ako prvý. Keďže žalovaný
začal konať ako prvý, je v tomto smere pasívne legitimovaný v zmysle § 4 ods. 1 písm. f), m) zák.
č. 514/2003 Z. z. aj s poukazom na rozsudok NS SR 3Cdo/194/2010 z 30. 3. 2011. Prokurátor podal
obžalobu a žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 1T/92/2005 - 433 zo dňa 19.6.2008
oslobodený spod obžaloby (§ 226 písm. a) Trestného poriadku), pretože nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Skutočnosť, že žalobca bol v konečnom dôsledku oslobodený
spodobžalobypodanejprokuratúrou,preukazujenezákonnosťpodanejobžaloby,resp.celéhotrestného
konania. K námietke žalovaného, že na vec je treba aplikovať zák. č. 58/1969 Zb., podľa ktorého
predbežné prerokovanie nároku neprichádzalo do úvahy a ako jediný možný zástupca štátu bolo
Ministerstvo spravodlivosti SR, prvostupňový súd uviedol: keďže obžaloba bola podaná na súde po

ukončení prípravného konania dňa 11. 3. 2005, t.j. za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z., nejde o prípad,
ktorý nastal pred účinnosťou zák. č. 514/2003 Z. z., t. j. pred 1.7.2004, preto na tento prípad nie je
možné aplikovať zák. č. 58/1969 Zb., ale zák. č. 514/2003 Z. z.. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánučinnéhovtrestnomkonanífyzickáosobavynaložilanákladynatrovyobhajobysmerujúcenaodstránenie
nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (žalobcu), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu
podľa § 1 ods. 1 , § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom

konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si zvolil sám. V súvislosti so zvolením si obhajcu
žalobcovi nepochybne vznikli trovy, preto štát zodpovedá za vznik škody. Ide o objektívnu zodpovednosť,
ktorej sa nemôže zbaviť. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č.
514/2003 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/183/2009, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 8Co/3/2010). Náhrada škody žalobcu pozostáva z náhrady trov konania, ktoré žalobcovi
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie (§ 18 ods. 1 zákona). Súčasťou trov
konania sú trovy právneho zastúpenia (§ 18 ods. 3). Nie je sporné, že žalobca v trestnom konaní bol
zastúpený advokátom, ktorý si uplatnil odmenu za právnu pomoc vo výške 1.330,23 eur. Okrem trov
právneho zastúpenia vznikli trovy žalobcovi v súvislosti s cestovným z miesta jeho bydliska do B. C. a
do A. vo výške 8,46 eur a v súvislosti so stravným vo výške 10,88 eur, t. j. spolu 19,34 eur. Žalobca

zaplatil právnemu zástupcovi osobne 17.000,- Sk a sumu 23.490,- Sk mu za žalobca uhradil jeho brat
C. C. z účtu žalobcu. K námietke žalovaného týkajúcej sa premlčania súd uviedol, že žalobca si uplatnil
nárok v zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej lehote.

Žalobca sa o výške škody dozvedel oznámením vyúčtovania odmeny a náhrady za poskytnuté právne
služby, t.j. najneskôr 22. 9. 2008. V období od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody Ministerstvu vnútra SR, t.j. od júna 2011 do času doručenia rozhodnutia, t.j. minimálne
do 20. 10. 2011 (cca 4 mesiace) premlčacia lehota neplynula (§ 19). Keďže žaloba bola doručená súdu
dňa 2. 12. 2011 a 3-ročná premlčacia lehota by uplynula 22. 1. 2012, žalobca uplatnil svoj nárok v
zákonom stanovenej premlčacej lehote. Súd neodročil pojednávanie z dôvodu hospodárnosti za účelom
výsluchu žalobcu, keďže tento pracuje v S.. S prihliadnutím na výsluch jeho brata - svedka C. C.,

ako aj s prihliadnutím na právoplatný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/260/2011
zo dňa 4.12.2012 výsluch žalobcu nebol nevyhnutný. Zo spisu sp. zn. 2C/260/2011 vyplýva, že v
tejto veci bol žalobcom druhý obžalovaný C. C.. Prvostupňový súd žalobe (C. C.) vyhovel a zaviazal
Generálnu prokuratúru SR zaplatiť mu sumu 1.351,98 eur s prísl. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.
3Co/16/2013 - 94 zo dňa 15.5.2013 potvrdil prvostupňový rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

31.5.2013. Žalobca si v preskúmavanej veci uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy 1.330,23
eur od 2. 12. 2011 do zaplatenia vo výške 9 % ročne. Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal,
aby sa žalovaný dostal do omeškania dňom 2.12.2011. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od
nasledujúceho dňa po doručení žaloby, t. j. od 1.6.2012, pretože má za to, že žalovaný najneskôr týmto
dňom sa dostal do omeškania. V prevyšujúcej časti žalobcom uplatnený úrok z omeškania zo žalovanej

sumy do 1.6.2012 zamietol. Výrok o trovách súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 3 O.s.p. a tým, že žalobca
mal neúspech len v nepatrnej časti, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Súd vychádzal z
hodnoty predmetu sporu 1.330,23 eur a odmena za 1 úkon právnej služby sa rovná sume 71,37 eur. Súd
mu priznal odmenu za 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm.
a)), spísanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. b)), účasť na pojednávaniach dňa 28.5.2013 a 25.6.2013 (§ 14

ods. 1 písm. b)). K tejto odmene sa pripočítavajú paušálne náhrad miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov za 2 úkony v roku 2011 - 1 úkon 7,41 eur a za 2 úkony v roku 2012 - 1
úkon 7,64 eur, čo je spolu 30,44 eur. Spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia žalobcovi vo výške
315,92 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a

vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade potvrdenia rozsudku pripustiť proti nemu
dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Ako dôvod uviedol, že
prvostupňový súd odmietol na zistený skutkový stav aplikovať ustanovenie právneho predpisu, ktorý sa
na predmetný skutkový stav vzťahuje, t. j. zák. č. 58/1969 Zb. Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 27 ustanovil, že
zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli

vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Je nesporné, že uznesenie policajného orgánu
Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Oddelenie Stará Ľubovňa sp. zn. ORP-2734/OSV-SL-2004 bolo
vydané dňa 16. 6. 2004, t.j. pred účinnosťou zák. č. 514/2003 Z. z.. V tomto rozsahu súd vec nesprávne
právne posúdil. Napriek tomu, že žalovaný opakovane namietal, že nie je orgánom oprávneným v danej
veci konať v mene štátu, súd dospel k odlišnému právnemu záveru. V súlade s § 9 zák. č. 58/1969

Zb. je orgánom príslušným na konanie len a výlučne Ministerstvo spravodlivosti SR. V tejto súvislostiodcitoval žalovaný z rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/412/2011. Žalovaný ďalej napádal
výšku škody, ktorú súd priznal žalobcovi. Súd sa námietkami žalovaného podrobne nezaoberal,

dokonca nezohľadnil ani skutočnosť, že škoda, ktorú priznal žalobcovi, je odlišná od škody, ktorú žalobca

reálne uhradil. Z predložených dokladov sa javí, že žalobca uhradil právnemu zástupcovi 39.492,- Sk,
čo predstavuje sumu 1.310,89 eur. To uviedol súd aj na str. 2 rozsudku. Následne na str. 4 rozsudku už
uvádza, že predmetom konania je náhrada škody zodpovedajúca výške 1.360,23 eur a nakoniec súd
priznal žalobcovi sumu 1.330,23 eur. Napriek tomu, že nárok na náhradu škody by sa mal spravovať
zák. č. 58/1969 Zb., súd posudzoval celý nárok podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale urobil tak nedôsledne.

Nárok na náhradu škody by mal zahŕňať len účelne vynaložené trovy, ktoré predstavuje len tarifná
odmena právneho zástupcu. Súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či trovy vyčíslené advokátom sú trovami
účelne vynaloženými a či sú vyčíslené v zmysle tarifnej odmeny vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Úkony označené
vo vyčíslení číslami 3, 4, 5, 6 boli vyčíslené nesprávne, keď v zmysle vyhlášky právnemu zástupcovi
prislúchala odmena len za 2 úkony a nie 4.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a

priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,18 eur. Ako dôvod uviedol, že zrejme ušlo
pozornosti žalovaného, že na str. 8 až 10 rozsudku prvostupňový súd veľmi podrobne opisuje ním
napadané skutočnosti uvedené v bode I. a II. odvolania. Na úseku trestného konania, ktoré začína
vydaním uznesenia o začatí trestného stínania a je zavŕšené podaním obžaloby, vykonáva svoju
pôsobnosť tak vyšetrovateľ, ako aj prokurátor. Preto vo veci náhrady škody spôsobenej na tomto úseku

trestného konania prichádzajú do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.
Z hľadiska určenia, ktorý z nich je ako orgán príslušný konať v mene štátu, je rozhodujúce, ktorý z nich
vo veci začal konať ako prvý. Z obsahu spisu je zrejmé, že týmto orgánom bol žalovaný, ktorý žalobcovi
podaním z 19.10.2011 oznámil, že jeho nárok neuznáva. V tomto smere poukázal aj na rozsudok KS
v Prešove sp. zn. 3Co/16/2013 z 15. 5. 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Stará Ľubovňa sp.

zn. 2C/260/2011 vo veci spoluobžalovaného brata žalobcu C.. Suma 1.310,89 eur tvorí odmenu za
poskytnuté právne služby. Suma 19,34 eur predstavuje cestovné a stravné žalobcu. Tieto závery sú
zrejme z prvého odseku na str. 2 rozsudku. Vyhl. č. 655/2004 Z. z. nadobudla účinnosť dňom 1.1.2005
a zrušila vyhl. č. 163/2002 Z. z.. Úkony pod bodmi 3 až 6 vyúčtovania boli vykonané pred nadobudnutím
účinnosti vyhl. č. 655/2004 Z. z., a preto vyhlášku citovanú v odvolaní žalovaného nie je možné na daný

prípad aplikovať. Uvedené úkony boli vyúčtované podľa ust. § 16 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 163/2002 Z.
z., podľa ktorého odmena patrí za každý tam uvedený úkon: „a to za každé začaté 2 hodiny a za každý
úkon osobitne“. Tieto skutočnosti v priebehu konania pred súdom prvého stupňa napriek poučeniu podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. neboli napadané a nemohli byť ani predmetom odvolacieho konania.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania
preskúmavať. Odvolaním bol napadnutý len výrok o prisúdení sumy 1.330,23 eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 1.6.2012 do zaplatenia žalobcovi, ako aj výrok o trovách konania. Túto časť
rozsudku odvolací súd preskúmal bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa, pričom tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214

ods. 2 O.s.p.). Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je viazanosť odvolacieho súdu
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa. Táto viazanosť sa však netýka právneho posúdenia
predmetu konania. Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne

vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na
úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti
rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je opodstatnené.Na úvod je treba upozorniť na dôsledky opakovaného právneho poučenia účastníkov prvostupňovým
súdom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti

predložené a označené neskôr súd neprihliada. Takéto dôkazy a skutočnosti uplatnené neskôr môžu byť
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., ktoré v preskúmavanej veci splnené
neboli.

Napriek trojnásobnému poučeniu účastníkov v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. žalovaný až v podanom
odvolaní namietal neúčelnosť 4 úkonov právnej služby tvoriacich súčasť vyúčtovania právneho zástupcu

žalobcu za jeho zastupovanie v trestnom konaní vypracovaného dňa 22. 9. 2008. Žalovanému nič
nebránilo spochybniť neúčelnosť jednotlivých úkonov právnej služby už aj v priebehu prvostupňového
konania. Na tom nemení nič skutočnosť, že žalovaný opakovane na pojednávaniach dňa 28. 5. 2013
a 25. 6. 2013 navrhoval vypočuť žalobcu, keďže dôvodom tohto výsluchu mali byť platby preddavkov
platených žalobcom a jeho bratom C. C.. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nemohol uvedeným
odvolacím dôvodom zaoberať.

Základným právnym problémom a aj na najdôležitejším odvolacím dôvodom bolo tvrdenie žalovaného,
že preskúmavaná vec má byť právne posudzovaná podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zák. č.
58/1969 Zb. účinný do 30. 6. 2004).

Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

- ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu účinného od 1. 7. 2004, zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími
predpismi.

V tejto súvislosti Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. II.ÚS 467/2008 zo dňa 16.12.2008

zaujal názor: „Podstata základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR spočíva v
oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávislé a nestranne
vo veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na náhradu škody vykonávajú (čl. 46

ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy). Inými slovami, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl.

46 ods. 3 ústavy nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení
s § 51 ods. 1 Ústavy) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie...“.

Podľa citovaného ustanovenia § 27 ods. 2 Zákona o náhrade škody je dôležitým kritériom na rozlíšenie

adekvátnej právnej úpravy, ktorú je potrebné aplikovať na konkrétny prípad, okamih spôsobenia škody,
t. j. kedy ku škode došlo a nie okamih, kedy si ho právne neuplatnil nárok na jej náhradu...“

V tejto súvislosti je treba rozlišovať medzi okamihom začatia trestného stíhania, vydaním rozhodnutia,
ktoré vznik škody žalobcovi vyvolalo a medzi okamihom vzniku samotnej škody, ktorá vznikla až
následne ako dôsledok tohto rozhodnutia. Nepochybne ku škode na strane žalobcu došlo až po

1.7.2004, teda po účinnosti zákona o náhrade škody. Preto nepochybil prvostupňový súd, keď právne
posúdil túto vec podľa zák. č. 514/2003 Z. z..

Legitímnosť označenia žalovaného ako Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR náležite
odôvodnil prvostupňový súd, pričom odvolací súd sa s dôvodmi tejto časti jeho rozsudku stotožňuje.
Zdôrazňuje len to, že prvostupňový súd takto prezentoval názory Najvyššieho súdu SR uverejnené v

rozsudku sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011, ako aj v uznesení sp. zn. 4 M Cdo/15/2009 zo dňa18.8.2010. Nie je preto právne významné, že žalobca podal svoj návrh na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škodu na Ministerstvo vnútra SR, ale podstatné je to, že ako prvá začala konať v
tejto veci Generálna prokuratúra SR, ktorej bol tento návrh odstúpený.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu je možné uviesť len to, že predmetom tohto konania podľa podanej
žaloby je jednak zaplatenie sumy 1.310,89 eur zodpovedajúcej výške trov právneho zastúpenia, ktoré
si uplatnil právny zástupca žalobcu voči nemu a žalobca v žiadosti adresovanej Ministerstvu vnútra SR
zo dňa 17.6.2011. Táto suma po prepočte zodpovedá čiastke 39.492,- Sk, ktorú aj žalovaný uznáva
ako čiastku, ktorú žalobca uhradil svojmu právnemu zástupcovi. Zostávajúcich 19,34 eur tvorí náhradu

cestovného a stravného, ktoré náklady vznikli priamo žalobcovi, a teda nie jeho právnemu zástupcovi.

Náhrada škody podľa § 18 Zákona o náhrade škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní,
v ktorom bolo rozhodnutie zrušené. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta.

Nepochybne za takéto účelne vynaložené trovy konania je treba považovať aj tie, ktoré vznikli osobne
žalovanému v priebehu spomínaného konania.

Na rozdiel od prvostupňového konania žalovaný ako odvolací dôvod neuviedol premlčanie uplatneného
nároku. Preto týmto dôvodom, ako aj novotvrdeným odvolacím dôvodom týkajúcim sa neúčelnosti
právnym zástupcom uplatňovaných trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní, sa nemôže

odvolací súd zaoberať.

Je možné len konštatovať, že takmer totožný nárok si uplatňoval voči žalovanému brat žalobcu C. C.
v konaní vedenom na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 2C/260/2011. Rozsudkom tohto
súdu zo dňa 8.11.2012, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/16/2013 - 94 zo
dňa 15.5.2013 bol tomuto žalobcovi prisúdený uplatňovaný nárok v plnom rozsahu, a to z tých istých

dôvodov, akými zdôvodnil prvostupňový súd svoje rozhodnutie v tejto preskúmavanej veci. Spomínané
súdy vo svojich rozhodnutiach uznali za opodstatnené a teda za účelne vykonané a správne vyčíslené
všetky úkony právnej služby účtované právnym zástupcom žalobcu vo vyúčtovaní zo dňa 22.9.2008.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.

Žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil správnosť prisúdených trov prvostupňového konania.
Odvolací súd je aj v tejto časti viazaný dôvodmi podaného odvolania, aj keď týmto odvolaním proti
zaväzujúcemu výroku vo veci samej bol napadnutý ako závislý výrok aj výrok o náhrade trov. Tak, ako
odvolací súd nebol oprávnený sa zaoberať premlčaním žalovaného nároku, či účelnosťou uskutočnenia
úkonov právnej služby, ktorých hodnota tvorí predmet tohto sporu, nie je oprávnený bez odvolacieho

dôvodu sa zaoberať ani trovami prvostupňového konania. Preto musel byť bez ďalšieho potvrdený aj
tento výrok napadnutého rozsudku.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. V dôsledku toho mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.
1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca si
uplatnil len náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z náhrady za 1 úkon právnej služby, a to

za napísanie vyjadrenia zo dňa 12. 9. 2013 k odvolaniu žalovaného.

Tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní tvorí suma 1.330,23 eur (§ 9 ods. 2 a § 10 ods. 1, 2 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len
vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vypočítaná z tejto tarifnej hodnotyveci sa rovná sume 71,37 eur (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky). K tejto odmene sa pripočítava paušálna
náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov v zmysle § 16 ods. 3
vyhlášky, ktorej výška bola v roku 2013 7,81,- eur. Spolu sa jedná o náhradu vo výške 79,18 eur. Žalobca

si neuplatnil zvýšenie tejto náhrady o DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Túto náhradu je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.