Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226204
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113226204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu EOS KSI Česká republika, s.r.o. so
sídlom Praha 4, Ul. Novodvorská č. 994, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul.
Pajštúnska č. 5, proti žalovanému: T. W., bytom U., Ul. G. č. XXX/XX, toho času na neznámom mieste, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
so sídlom Prešov, Námestie legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo
Svidníku, Ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 102.871,15 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu ako aj
vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 298/2013 - 122 z 15.04.2014

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania žalovaného.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak,
že vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov prvostupňovo konania vo výške 570,40 Eur a
žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 263,18 Eur a žalobca
jepovinnýjuzaplatiťJUDr.IgoroviŠafrankovi,advokátovi,atodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

Náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobcu o zaplatenie 102.871,15 Kč s prísl. zamietol.

Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania vo výške 392,74 Eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že nároky uplatnené v konaní zo spotrebiteľského úveru sa stali splatnými
15.09.2009, čo bolo konštatované v podaní právneho predchodcu žalobcu z 12.08.2009, v ktorom bol
žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade dlžnej čiastky s tým, že pokiaľ vyššie uvedená čiastka nebude v
tomto termíne uhradená, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatný nasledujúcim dňom po
márnom uplynutí dňa 14.09.2009.Žaloba bola doručená súdu dňa 10.09.2013, pričom premlčacia doba uplynula 15.09.2012. Súd, ak by v
konaní dospel k záveru, že žalobca má pohľadávku voči žalovanému z titulu nedoplatku na poskytnutom
spotrebiteľskom úvere, nemohol by túto žalobcovi podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať,

pretože právo sa uplatnilo v súdnom konaní po uplynutí premlčacej doby a vedľajší účastník na strane
žalovaného namietal premlčanie nároku. Súd sa preto touto otázkou nezaoberal a nárok žalobcu ako
premlčaný zamietol.

V danej veci súd vychádzal zo záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012
- 279 zo 14.02.2013, ktorý je použiteľný aj v tejto právnej veci, napriek aplikácii predpisov

platných v Českej republike, pretože sa jedná o ochranu spotrebiteľa, ktorá musí byť ponímaná
eurokonformne, pričom odvolací súd poukázal na to, že nijako nepopiera argumenty, že úver je
absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však založená na spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu, teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi

najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že
v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly
oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľovi ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie.

Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, ani občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Súd osobitne uznal námietku premlčania podanú vedľajším účastníkom na strane žalovaného, lebo
osobitné postavenie aj tohto typu účastníka mu umožňuje túto námietku podať. Analogicky by námietka
premlčania v rámci dôslednej obrany práv svedčila pravidelnému vedľajšiemu účastníkovi, ktorý by mal

vlastný záujem na výsledku sporu.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že nepriznal
účtovanú odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nakoľko
charakter oznámenia vstupu do konania vedľajšieho účastníka bez informácií o skutkových a právnych
okolnostiach veci, nemožno charakterizovať ako úkon prevzatie a príprava zastúpenia.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca a vedľajší účastník.

Žalobca poukázal na to, že súd by na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka
nemal prihliadať. Medzi účastníkmi vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 497 až § 507 zákona
č. 513/1991 Sb. - Obchodní zákonník. Súd prvého stupňa síce správne aplikoval právny poriadok
Českej republiky, nakoľko zmluvné strany sa výslovne dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať

právnym poriadkom Českej republiky, avšak vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide o posúdenie
premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva
je absolútnym obchodom a je potrebné použiť úpravu Českého Obchodného zákonníka bez ohľadu
na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie Českého Obchodného zákonníka o premlčaním nie je
ustanovením diskriminujúcim dlžníka len preto, že premlčacia doba k uplatneniu práv zo zmluvy podľa

Českého Obchodného zákonníka je dlhšia ako podľa Občianskeho zákonníka. Tomu nasvedčuje aj
doterajšia judikatúra českých súdov.

V súvislosti s priznaním trov konania vedľajšiemu účastníkovi je potrebné poukázať na to, že tento
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú

právnické vzdelanie a má možnosť využívať aj určenú podporu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným
subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a bude v danej oblasti aj
materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný.Predmetné združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov
konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočností, že žalovaným je spotrebiteľ
bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v

predmetnej veci a naplniť podstatu právneho úkonu príprava a prevzatie zastúpenia. Tomu nasvedčuje
aj judikatúra slovenských súdov. Súd by mal priznať len trovy účelne vynaložené, pričom trovy konania
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Nepriznaním náhrady trov konania sa vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe toho

navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník podal odvolanie len čo do výroku o trovách konania.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia bez odmeny za úkon
prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné
určiť, prečo súd posúdil oznámenie o vstupe do konania ako úkon, za ktorý si vedľajší účastník vyčíslil
trovy konania. Nie je známe, aby súd vo všeobecnosti skúmal vykonanie úkonu prevzatie a príprava

zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom aj vo vzťahu k žalobcovi. Nakoľko súd prvého stupňa s
vedľajším účastníkom zastúpeným právnym zástupcom koná a vedľajší účastník takto koná so súdom,
nemali by byť pochybnosti o tom, že musel byť uskutočnený právny úkon, na základe ktorého vznikol
medzi vedľajším účastníkom a jeho právnym zástupcom právny vzťah s obsahom, ktorý umožnil, že súd
s vedľajším účastníkom koná.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách
konania a priznal mu náhradu trov prvostupňového konania v celkovej sume 672,67 Eur.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vo veci samej navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka sa pridržiaval svojho stanoviska vyjadreného

už v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že Združenie na ochranu spotrebiteľa
ako vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie vedľajšieho účastníka je

čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci samej vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého
správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu

odvolacieho konania.

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I.) článku 4 " rozhodné právo pri absencii voľby“ bod 1. b/pokiaľ nedošlo k voľbe
rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8 zmluva o poskytovaní služieb
sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Podľa § 497 zák. č. 519/1991 Sb. Obchodného zákonníku (ďalej len Obchodného zákonníka) smlouvou
o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádaní dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do
určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prosředky vrátit a zaplatit úroky.Podľa § 498 Obchodného zákonníku strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany
nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v

téže měně platit úroky.

Podľa § 504 Obchodního zákonníku dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané
lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je zároveň potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu
opäť podľa českej právnej úpravy konkrétne Občanskeho zákonníku v znení účinnom čase uzavretia
zmluvy, podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskými so zmluvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně

jiné, smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodávatel.

Podľa § 52 ods. 2 OZ dodavatelem je fyzická osoba, která při uzávirání a plnění smlouvy nejedná v
rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavíraní a plnění smlouvy nejedná v
rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 55 ods. 1 OZ smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v
neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo
jinak zhoršit své smluvní postavení.

Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver. Tento jeho upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých
podmínkach zjednávaní spotřebitelského úvěru. Je potrebné vychádzať zo znenia zákona účinného v

čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 2 zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru ( v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), pro účely tohoto zákona se rozumí

a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě
úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není

1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr,

2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr,

3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení
spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel

nemá možnost volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena
za přijetí platby,

4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru,

5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit

splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo
nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně
úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru,

b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván,c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob,

d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je

spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo se promlčí, jestliže nebylo vykonáno v době v tomto zákoně stanovené (§
101 až 110). K promlčení soud přihlédne jen k námitce dlužníka. Dovolá-li se dlužník promlčení, nelze
promlčené právo věřiteli přiznat.

Podľa § 101 OZ pokud není v dalších ustanoveních uvedeno jinak, je promlčecí doba tříletá a běží ode
dne, kdy právo mohlo být vykonáno poprvé.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že úver, ktorého nezaplatená časť je v súčasnosti
predmetnom tohto konania, sa stal splatný 15.09.2009, nakoľko žalovaný nezaplatil dlžnú sumu
právnemu predchodcovi žalobcu na základe jeho výzvy z 12.08.2009. V závislosti od toho začala
plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka
Českej republiky, pričom ide vlastne o totožnú právnu úpravu akou sa riadia právne vzťahy v Slovenskej

republike.

V zmysle vyššie uvedeného súd prvého stupňa správne aplikoval aj ustanovenia právneho poriadku
Českej republiky so zreteľom na dohodu účastníkov o rozhodnom práve a na aplikáciu Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 a správne prihliadol súd prvého stupňa k ustanoveniu
§ 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky, ktoré zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v

podobe zabránenia vzdania sa práv, ktoré mu zákon poskytuje alebo v podobe iného zhoršenia svojho
zmluvného postavenia.

PráveztohtoustanoveniaČeskéhoObčianskehozákonníkajepotrebnéodvodiť,ževotázkepremlčania
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Občianskeho práva, ako to správne
konštatuje aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Takéto právne úvahy sú plne v korešpondencii s judikatúrou odvolacieho súdu (rozsudok č.k. 6Co
81/2012-279 zo 14.02.2013 Krajského súdu v Prešove), v ktorom taktiež bolo deklarované, že napriek
kvalifikácii úverového vzťahu ako absolútneho obchodu so zreteľom na ustanovenie § 54 ods. 1
Slovenského Občianskeho zákonníka (a v danom prípade so zreteľom na ustanovenie § 55 ods.
1 Českého Občianskeho zákonníka) je potrebné vždy v takýchto veciach aplikovať ustanovenia

občianskeho práva v záujem ochrany spotrebiteľa, pretože táto právna úprava je pre spotrebiteľa
výhodnejšia.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, pokiaľ sa riadil týmito právnymi úvahami, aplikoval správne právne
predpisy a rešpektoval aj judikatúru nadriadeného súdu a v závislosti od toho vo veci samej aj správne
rozhodol. Preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo veci samej ako vecne

správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a presvedčivé dôvody uvedené v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré si osvojuje.

Správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania žalovaného, ktorému napriek úspechu
žiadne preukázateľné trovy spojené s týmto konaní nevznikli. Preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdený podľa § 219 ods. 1 O.s.p.Pochybil však súd prvého stupňa v otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom, pokiaľ nepriznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania a to pokiaľ ide o
úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, pričom nesprávne stotožnil tento

úkon právnej pomoci so vstupom vedľajšieho účastníka do predmetného konania. V tejto súvislosti je
potrebné si uvedomiť, že ide o rozdielne záležitosti, teda na jednej strane je tu procesný právny úkon,
na ktorý je vedľajší účastník legitimovaný, a to na vstup do konania a na strane druhej je tu úkon právnej
služby, za ktorý je možné účtovať odmenu a táto sa následne stáva trovami konania, pričom ide o úkon
prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, ktorý sa štandardne uznáva ako úkon

právnej služby, ktorý je spojený s každým právnym zastúpením a predmetná právna vec nemôže byť
v tomto smere výnimkou.

Preto postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách konania a priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania
vo výške 578,38 Eur, tak ako si ich právny zástupca vedľajšieho účastníka vyúčtoval v pôvodnom
vyúčtovaní zo 16.04.2014, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené 17.04.2014. Trovy konania

pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za
tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie z 31.03.2014 a zastúpenie pri
pojednávaníz15.04.2014),pričomzakaždýzúkonovpatríodmenavovýške141,07Eurarežijnýpaušál
(§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.- Advokátskej tarify) vo výške 7,81 Eur za úkony z roku 2013 a vo
výške 8,04 Eur za úkony v roku 2014, čo spolu predstavuje sumu 447,10 Eur.

K tomu je potrebné pripočítať hotové výdavky a to cestovné, ktoré použil právny zástupca vedľajšieho
účastníka v súvislosti s účasťou na pojednávaní a ktoré sú špecifikované vrátane pripojenia technického
preukazu dokumentujúceho výšku spotreby pohonných hmôt, pričom na základe tohto vyčíslenia sú
dôvodné hotové výdavky vo výške 34,88 Eur vrátane DPH.

K odmene a režijnému paušálu vo výške 447,10 Eur je potrebné taktiež pripočítať DPH vo výške 20

%, čo predstavuje sumu 89,42 Eur a spolu takto odmena a režijný paušál s DPH predstavujú sumu
535,52 Eur. Hotové výdavky v zmysle vyššie uvedeného s DPH predstavujú sumu 34,88 Eur a trovy
prvostupňového konania na strane vedľajšieho účastníka takto predstavujú sumu 570,40 Eur.

Odvolací súd neakceptoval vyčíslenie vo výške 578,38 Eur, nakoľko ide o nesprávny výpočet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka v jeho vyčíslení, kde sa duplicitne počíta DPH k hotovým výdavkom zo

sumy, ktorá už bola daná pripočítaním DPH (29,07 Eur + 5,81 Eur = 34,88 Eur s DPH).

Preto v zmysle vyššie uvedeného bolo potrebné postupom podľa § 220 O.s.p. rozsudok v jeho výroku
o trovách konania zmeniť a ustáliť trovy konania vedľajšieho účastníka v zmysle vyššie uvedeného.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na
poskytovanie právnej pomoci a ochrany práv spotrebiteľov, jeho účasť v konaní je plne legitímna a

korešponduje s ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p.

Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva to, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, pričom koná sám za seba a je nepochybné, že je legitimovaným subjektom aj na náhradu
trov konania práve so zreteľom na to, že ide o relatívne samostatné postavenie vedľajšieho účastníka
v konaní.

Preto je nespochybniteľné právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť právnym zástupcom a v závislosti
od toho uplatňovať aj trovy konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému žiadnepreukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada mu nebola priznaná a
vedľajší účastník, ktorý mal vo veci samej plný úspech, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi, ktorý v zmysle vyššie uvedeného v odvolacom konaní úspešný nebol.

Trovy konania na strane vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní pozostávajú z trov právneho
zastúpenia a to z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej pomoci
(odvolanie proti výroku o trovách konania a vyjadrenie vo veci samej). Pokiaľ ide o úkon odvolanie
voči rozsudku čo do trov konania, patrí odmena vo výške 70,54 Eur k čomu je potrebné pripočítať tzv.
režijný paušál vo výške 8,04 Eur a DPH vo výške 5,71 Eur, čo spolu predstavuje sumu 84,25 Eur (§ 13a

ods. 2 písm. b/ Advokátskej tarify, § 16 ods. 3 Advokátskej tarify). Za úkon právnej pomoci v podobe
vyjadrenia vo veci samej k odvolaniu žalobcu patrí odmena vo výške 141,07 Eur (§ 13a ods. 1 písm. c/
Advokátskej tarify) a režijný paušál vo výške 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 Advokátskej tarify), čo predstavuje
sumu 149,11 Eur a k tejto je potrebné pripočítať DPH vo výške 20 %, čo predstavuje sumu 29,82 Eur,
nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom tejto dane. Spolu takto predstavuje odmena
za tento úkon právnej pomoci, vrátane režijného paušálu a DPH sumu 178,93 Eur a celkové trovy

vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní po pripočítaní sumy 84,25 Eur predstavujú sumu 263,18 Eur.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi,
aby túto náhradu trov odvolacieho konania zaplatil priamo právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.