Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/197/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114221661
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114221661.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: T.
W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., Z.-W. XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Zdenka Hrušková,
advokát so sídlom Makovického 7, Žilina, proti odporkyni: J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
U., Z.-W. XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Kristína Jošthová, advokát so sídlom Nám. M. R.
Štefánika, Žilina, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov T. W., nar. X.X.XXXX a J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa
XX.X.XXXX na matričnom úrade obce X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku 3,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že manželstvo uzatvárali pre 33 rokmi a
bolo súladné do roku 1995. Postupne začali sa prejavovať názorové rozdiely v životných hodnotách a
vzájomne sa odcudzili. Manželstvo po dobu 17 rokov je len formálne, manželia spolu nežijú, aj keď bývajú
na jednej adrese, vzájomne nekomunikujú, priamo sa nevyhľadávajú a žijú obaja úplne samostatne. Ich
manželstvo je vážne narušené a nie je predpoklad, žeby sa tento stav v budúcnosti zmenil. V priebehu
konania navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti má nový vzťah s inou ženou a obnovenie manželského
spolužitia nie je reálne.

Odporkyňa s návrhom na rozvod nesúhlasila. Pripustila, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené, mala
záujem na vyriešení vzájomných nezhôd, avšak navrhovateľ odmieta komunikovať a ich vzťah vníma
každý z nich odlišne. Potvrdila, že dlhodobo spoločne nežijú, spoločne nehospodária a poukázala na
to, že navrhovateľ počas ich manželstva mal viacero mimomanželských vzťahov. Má zato, že rozvodom
sa naruší jej ďalší život, zo strany navrhovateľa ide čisto o vypočítavosť, keď určitým spôsobom chce ju
„vyhodiť“ zo spoločného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a ktorý zrekonštruovali
zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 10.7.1981 na matričnom úrade obce Belá, manželstvo
je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XX. Obaja sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR, u oboch ide o manželstvo
prvé.

Priestor pre úpravu vzťahov psychologickou intervenciou nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie
navrhovateľa, ktorý rozvod vidí ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy.

Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako
základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi,
akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje
len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého
manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc
v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej
povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon
môže viesť k jeho rozvodu.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia
vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa
manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o
rodine.

Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní bolo nesporné, že manželstvo
účastníkov si dlhodobo (17 rokov) neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia,
v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za
stavu, kedy účastníci spoločne nežijú, nehospodária a každý z nich dlhšiu dobu zabezpečuje svoje
potreby sám, možno konštatovať, že ich manželstvo nezabezpečuje plnenie základných zákonných
funkcií a manželstvo účastníkov konania je už len formálnym zväzkom. Je zrejmé, že nedostatočná
komunikácia, správanie sa navrhovateľa (mimomanželský vzťah) a jeho neochota zmeniť spôsob života
viedlo k citovému odcudzeniu a tieto okolnosti ovplyvnili ich ďalšie spolužitie. Manželstvo je dobrovoľný
a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr
okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu a preto súd za stavu,
že jeden z nich (navrhovateľ) nechce v ňom zotrvať, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a
manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Nakoľko v prejednávanej
veci súd nezistil predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov rozhodol o ich
náhrade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 144 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. je tento rozsudok v časti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti predbežne
vykonateľný, lehota na plnenie nastáva od doručenia rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.