Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8102890337
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8102890337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2014 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) na podklade odvolania
obžalovaného X. T. a prokurátora z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T151/2002
zo dňa 13.03.2014 v celom rozsahu.

Na základe § 259 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného X. T. - nar. XX.XX.XXXX v P., trvale prihlásený na adrese P., U. O. XX, t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVTOS P. - F.

uznáva vinným, že

1/ ako súkromný podnikateľ a majiteľ firmy STEPHAN SERVIS, bezpečnostná služba, so sídlom v
Prešove, Nám. mieru č. 1, dňa 14.10.1996 uzatvoril s firmou Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr,
okr. Beroun, zastúpený Ing. K. N., príkaznú zmluvu, v ktorej si firma Králodvorské železárny a.s. ako
príkazca objednala u príkazníka X. T. zabezpečenie úhrady pohľadávok podľa priloženého zoznamu
od rôznych firiem na Slovensku v celkovej výške 11.317.445,- Kč v prospech účtu príkazcu, následne
obžalovaný vymohol tieto pohľadávky:
dňa 18.04.1997 - sumu 497,91 eur (15.000,- Sk) od firmy CINGEL Dolný Kubín

dňa 28.05.1997 - sumu 668,33 eur (20.134,- Sk) od firmy CINGEL Dolný Kubín
dňa 06.05.1997 - sumu 3.319,40 eur (100.000,- Sk) od firmy STAVMONT a.s. Humenné
dňa 30.06.1997 - sumu 13.277,57 eur (400.000,10 Sk) od firmy VAP a.s. Prešov,
avšak tieto peniaze napriek urgenciám neodviedol na účet príkazcu, ale použil pre vlastnú potrebu,
uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške 17.765,32 eur (535.198,10 Sk) pre Králodvorské železárny
a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun

2/ ako súkromný podnikateľ a majiteľ vyššie uvedenej firmy požiadal v zmysle príkaznej zmluvy zo
dňa 14.10.1996 príkazcu a to Králodvorské železárny a.s. Králův Dvůr, okr. Beroun, o zálohu vo výške
213.145,- Kč za účelom vykonania exekúcie voči SLOVPEDAL, výrobné družstvo Poproč, okr. Košice-
okolie, dňa 29.11.1996 mu táto suma bola príkazcom poskytnutá, avšak exekúcia vo firme SLOVPEDAL
v.d. Poproč nebola vykonaná a peniaze napriek urgenciám príkazcu nevrátil, ale použil pre vlastnú
potrebu,uvedenýmkonanímspôsobilškoduvovýške8.122,22eur(244.690,-Sk)prefirmuKrálodvorské
železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun,teda

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu

tým spáchal

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 , ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného od 01.01.2006.

Podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na čl. 13 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd u p ú š ť a od potrestania obžalovaného X. T..

Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú stranu KŽ REAL a.s. v likvidácii, so sídlom U Průhonu

č. 466/22, Praha 7 - Holešovice, odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na konanie o veciach
občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T151/2002 zo dňa 13.03.2014 bol obžalovaný X. T. uznaný
vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného od 01.01.2006 na tom

skutkovom základe, že

1/ ako súkromný podnikateľ a majiteľ firmy STEPHAN SERVIS, bezpečnostná služba, so sídlom v
Prešove, Nám. Mieru č. 1, dňa 14.10.1996 uzatvoril s firmou Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr,
okr. Beroun, zastúpený Ing. K. N., príkaznú zmluvu, v ktorej si firma Králodvorské železárny a.s. ako

príkazca objednala u príkazníka X. T. zabezpečenie úhrady pohľadávok podľa priloženého zoznamu
od rôznych firiem na Slovensku v celkovej výške 11.317.445,- Kč v prospech účtu príkazcu, následne
obžalovaný vymohol tieto pohľadávky:
dňa 18.04.1997 - sumu 497,91 eur (15.000,- Sk) od firmy CINGEL Dolný Kubín
dňa 28.05.1997 - sumu 668,33 eur (20.134,- Sk) od firmy CINGEL Dolný Kubín

dňa 06.05.1997 - sumu 3.319,40 eur (100.000,- Sk) od firmy STAVMONT a.s. Humenné
dňa 30.06.1997 - sumu 13.277,57 eur (400.000,10 Sk) od firmy VAP a.s. Prešov,
avšak tieto peniaze napriek vypovedaniu zmluvy a urgenciám neodviedol na účet príkazcu, ale použil
pre vlastnú potrebu, uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške 17.765,32 eur (535.198,10 Sk) pre
Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun

2/ ako súkromný podnikateľ a majiteľ vyššie uvedenej firmy požiadal v zmysle príkaznej zmluvy zo
dňa 14.10.1996 príkazcu a to Králodvorské železárny a.s. Králův Dvůr, okr. Beroun, o zálohu vo výške
213.145,- Kč za účelom prevedenia exekúcie vo výške SLOVPEDAL, výrobné družstvo Poproč, okr.
Košice-okolie, dňa 29.11.1996 mu táto suma bola príkazcom poskytnutá, avšak exekúcia vo firme

SLOVPEDAL v.d. Poproč nebola vykonaná a peniaze napriek urgenciám príkazcu nevrátil, ale použil
pre vlastnú potrebu, uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške 8.122,22 eur (244.690,- Sk) pre firmu
Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun,

za čo mu bol podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 za nezistenia poľahčujúcich okolností

uvedených v § 36 Tr. zákona a priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 1 roka, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba 1 rok.

Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku poškodený KŽ REAL a.s. bol so svojím nárokom na náhradu škody

odkázaný na občianske súdne konanie

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol doručený obžalovanému dňa 01.07.2014, jeho obhajcovi dňa
19.05.2014, prokurátorovi dňa 14.05.2014 a poškodenému dňa 22.05.2014, podal odvolanie obžalovaný
ihneď po vyhlásení rozsudku a prokurátor dňa 20.05.2014.Obžalovaný v dodatočne predložených dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že obžaloba
je postavená na písomnostiach, ktoré sú podvodom, pretože antidatovanou zmluvou, ktorou sa N.
sám vyhlásil ako zástupca K.Ž. a.s., sa pokúsil podvodne nahradiť zmluvu. N. firmu nezastupuje, čo

preukazuje obchodný register KŽ a.s. v časti zastupovanie firmy v obchodnom styku a plnomocenstvo,
ktoré muselo byť vydané, aby mohol zastupovať firmu. Keďže N. firmu K.Ž. a.s. nezastupuje, sú
všetky jeho písomnosti bezpredmetné v obchodnom styku a teda aj ako dôkazy v súdnom konaní. Na
písomnostiach a tvrdeniach osoby, ktorá firmu nezastupuje, má prokurátor postavenú celú obžalobu.
Takže neexistuje žiadne vypovedanie zmluvy, ani vyzývanie faxovými správami, ktorých existenciu nikto

nepreukázal. Príkazná zmluva podpísaná dňa 14. října 1996 Ing. M. M. CSc. a Ing. Z. N., nebola nikdy
napadnutá, vypovedaná ani ukončená, preto sa jedná o stále neukončený zmluvný vzťah. Prokurátor pre
absenciu faktov, jasných a preukázaných dôkazov vyťahuje veci z kontextu a zavádza fantazírovaním
o vzniku škody, pričom ignoruje platnú zmluvu, podľa ktorej mu vznikol z každej ním uvádzaných súm
nárok na náklady a odmenu, pričom zmluva nedefinuje, kedy a ako si svoj nárok uplatní, ale necháva
na jeho rozhodnutí, čo on nie je ochotný akceptovať, a zasahuje do zmluvy, hoci na to nemá žiadne

právo. Prevedenie zápočtu obchodnému partnerovi, ktorý si neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvného vzťahu, je legálna legitímna ekonomicko-účtovnícka operácia, čo potvrdzuje aj znalkyňa
z odboru ekonómie, a je závažným zásahom do jeho práv vzniknutých na základe zmluvy, keď to
dodatočne účelovo začne prokurátor označovať ako trestnú činnosť, čo znamená, že aktívne vstupuje
do zmluvného vzťahu a bráni zmluvnej strane domáhať sa svojich oprávnených nárokov a zavádza

podmienky k výkonu práce, ktoré neboli dopredu definované, a preto sa nedali plniť, čo je neprípustný
zásah do zmluvného vzťahu. Vzhľadom k tomu, že sa jedná stále o neukončený zmluvný vzťah, je
trestné stíhanie neprípustným zasahovaním do zmluvného vzťahu.

Dôvody odvolania obžalovaný predložil aj prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorých napadol tak

výrok o vine, ako aj výrok o treste. Predovšetkým poukázal na to, že v napádanom rozsudku je jeho
trestnoprávna zodpovednosť postavená na tom, čo je uvedené v uznesení odvolacieho súdu sp. zn.
5To/14/2013 z 05.11.2013, t. j. že konal v rozpore s predmetom zmluvy a že si ponechal vymožené
finančné prostriedky, lebo mal podľa názoru odvolacieho súdu konať inak ako sa zaviazal. Z uvedeného
vyplýva, že jeho trestnoprávna zodpovednosť sa vyvodzuje predovšetkým z porušenia mimo trestnej

normy, ktorej porušenie podmieňuje aplikáciu ust. § 248 Tr. zákona. Má za to, že zo strany okresného
súduideocelkomnesprávnehodnoteniezistenéhoskutkovéhostavuatopreto,žesastotožnilsvadným
a nesprávnym právnym rozborom mimo trestných noriem zo strany odvolacieho súdu. K tomuto záveru
ho vedú nasledovné skutkové a právne závery. Príkazná zmluva z 14.10.1996 na čísle listu 46 až 48
nie je podpísaná za KŽ a.s. dvoma členmi predstavenstva, takže z toho dôvodu je neplatná. Príkazná

zmluva zo 14.10.1996 už je podpísaná dvoma členmi predstavenstva KŽ a.s, takže ide o zmluvu, podľa
ktorej je potrebné posúdiť danú vec. Z odôvodnenia napádaného rozsudku nie je zistiteľné, z ktorej
zmluvy okresný súd vychádzal, pretože je v ňom uvedený iba dátum a ten je identický na obidvoch
zmluvách. V tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny. Príkazná zmluva na čísle listov 49
až 51 bola uzatvorená podľa slovenského práva, pretože podľa § 10 ods. 2 písm. e/ zák. č. 97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení sa príkazné zmluvy a im podobné
spravujú právom miesta, kde má sídlo ten, kto vykonáva príkaz v čase uzavretia zmluvy, čo znamená, že
popri ustanoveniach tejto príkaznej zmluvy sa v danej veci musia použiť tiež ustanovenia § 724 až 732
Obč. zákonníka SR v znení vtedy platnom. Pokiaľ okresný súd prevzal právny názor odvolacieho súdu,
že by malo ísť o mandátnu zmluvu, tak poukazuje na to, že na príkaznej zmluve bol označený v zmysle

pečiatky, ktorú vtedy používal, ale ak nie je použité IČO, tak na strane príkazníka danú zmluvu uzatvoril
ako fyzická osoba. V konečnom dôsledku postupoval v intenciách podpísanej zmluvy a v podstate je
irelevantné po 18 rokoch bazírovať na tom, či strany mali použiť režim Obchodného zákonníka alebo
Občianskehozákonníka.Zjavneušlopozornostiodvolaciehosúduvcitovanomuznesení,žerozhodujúci
je čl. 3.2 príkaznej zmluvy a ten nie je v rozpore s ustan. Obč. zákonníka o príkaznej zmluve a ani s

ustan. Obch. zákonníka o mandátnej zmluve, a to najmä preto, že § 574 ods. 1 Obch. zákonníka nie je
uvedený v 263 ods. 1 Obch. zákonníka, kde sa vypočítavajú ustanovenia, od ktorých sa strany nemôžu
odchýliť. Treba dodať, že žiadne z ustanovení o mandátnej zmluve nie je kogentným, t. j. takým, od
ktorého by sa nemohli strany odchýliť a zvoliť si inú úpravu. Vzhľadom na uvedené je zmluva obsiahnutá
na čísle listov 49 až 50 platnou a neukončenou. Opätovne poukazuje na to, že vypovedanie príkaznej

zmluvy zo dňa 24.09.1997 nie je preukázané doručením a už vyššie bolo uvedené, že príkazca môže
príkaznú zmluvu odvolať, a nie vypovedať. Naviac, ak by aj táto listina bola vyhodnotená ako odvolanie
príkaznej zmluvy, tak je tu čl. 3.2, ktorý neumožňoval odvolanie príkaznej zmluvy do zaplatenia odmeny.
Záver ohľadne trvania príkaznej zmluvy obsiahnutej na čísle listov 49 až 51 potom je ten, že príkaznázmluva je naďalej platná a zaväzujúca obe zmluvné strany, napriek prebiehajúcemu trestnému stíhaniu.
Okrem práve uvedeného tzv. vypovedanie príkaznej zmluvy je podpísané iba p. N., hoci podľa výpisu
z obchodného registra, tak ako pri zmluve, ho museli podpísať dvaja členovia predstavenstva, čo je

ďalší dôvod neplatnosti tohto jednostranného úkonu KŽ a.s. Vzhľadom na platnosť príkaznej zmluvy
potomúvahysúduoneodvedenívymoženýchpeňazísúpredčasnéanesprávne.Podľaplatnejpríkaznej
zmluvy bol oprávnený obstarať úhradu pohľadávok KŽ a.s. s tým, že zmluva bola uzatvorená na dobu
neurčitú a žiadny termín na ukončenie činnosti, vykonanie vyúčtovania, ako aj odvedenia peňazí nemal
stanovený, v tomto smere odkazuje na § 727 Obč. zákonníka za bodkočiarkou, podľa ktorého príkazník

predloží príkazcovi vyúčtovanie po vykonaní príkazu. Aj v tomto prípade, že danú zmluvu odvolací súd
posudzuje ako mandátnu, tak z jej textu čl. 2 ods. 2.2, je zrejmé, že strany prevzali do zmluvy znenie
§ 727 Obč. zákonníka, čo dispozitívnosť mandátnej zmluvy nevylučuje. Náklady, ktoré mu nepochybne
vznikli s plnením príkaznej zmluvy, vyúčtoval faktúrou z 11.10.1999 a dňa 13.10.1999 odoslal na adresu
KŽ a.s., pričom prevzatie tejto faktúry potvrdzuje svedok N. na čl. 226, pričom uviedol, že túto faktúru
nevrátili, ale si ju ponechali pre prípad súdneho sporu, t.j. nijako ju nespochybnili a s určitosťou táto jeho

faktúra tvorí nákladovú položku v ich účtovníctve za rok 1999. Touto faktúrou si započítal pohľadávku
vo výške 2.270.860,- Sk oproti vymoženým sumám a poskytnutej zálohy vo výške 213.145,- Sk, a
teda nezvratným spôsobom nastúpili dôsledky jednostranného zápočtu, t.j. tieto pohľadávky zanikli a k
úhrade v jeho prospech ostáva suma 1.422.517,- Sk. Ak pohľadávky zanikli, potom absentuje cudzia
vec, ktorú by bolo možné si prisvojiť, takže posúdenie jeho konania ako trestný čin sprenevery aj z

tohto pohľadu je vylúčené. Aj pribratá znalkyňa do konania z odboru ekonomiky Ing. R. potvrdila, že
úhrady pohľadávok sa stali súčasťou jeho obchodného majetku, čím nemôže ísť o cudziu vec, a všetko
ostatné sú daňové, resp. účtovné súvislosti, ktoré nič nemôžu zmeniť na tom, že tieto príjmy mohli byť
použité na úhradu jeho záväzkov, ktoré mu vznikali v rámci jeho podnikania, čo znalkyňa pri svojom
výsluchu tiež potvrdila. Nie je zistiteľné, ako sa okresný súd s týmito závažnými závermi vysporiadal pri

hodnotení dôkazov, pretože v rozsudku sa nachádza iba čiastočný opis znaleckého posudku a to jednej
z odpovedí znalkyne. Podľa predmetnej príkaznej zmluvy je zrejmé, že jeho činnosť bola vykonávaná
na náklady KŽ a.s., teda každá pracovná cesta, každý pracovný úkon v ich prospech sa po zavedení do
účtovníctva stal okamžite splatnou pohľadávkou voči KŽ a.s. a tá mohla byť započítaná z akýchkoľvek
peňazí vo vlastníctve KŽ a.s., pričom KŽ a.s. s takýmto postupom súhlasilo v predmetnej zmluve. Keď

sa stretla splatná pohľadávka so splatným záväzkom v danom právnom vzťahu medzi ním a KŽ a.s.,
tak sa započítanie deje automaticky a nastupujú právne dôsledky zápočtu. Vzhľadom k tomu, že s
týmito skutočnosťami sa krajský súd nezaoberal vo svojom rozhodnutí a okresný súd odkazuje iba na
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, tak v danom smere je napádaný rozsudok nepreskúmateľný.
Suma 213.145,- Sk bola poukázaná na to, že bude použitá na úhradu preddavku súdneho exekútora.

V tom čase nevedel, že svedok N. ho zaviedol, keď pohľadávku voči družstvu SLOVPEDAL Poproč
mu podsúval ako právoplatnú a vykonateľnú, čo, ako sa ukázalo neskôr, nebola pravda. Keďže
exekúciu bez exekučného titulu nebolo možné uskutočniť, tak uvedenú sumu nepoužil na preddavok
súdneho exekútora, ale po telefonickom rozhovore s p. N., ktorý odsúhlasil použitie týchto finančných
prostriedkov, tieto použil na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli s inkasom ostatných pohľadávok podľa

príkaznej zmluvy. Pokiaľ túto skutočnosť svedok N. popiera, tak on tvrdí, že nehovorí pravdu. Tam, kde
nie je možné bezpečne a na 100 % určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti,
musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia, čo je vyjadrením právnej zásady v
pochybnostiach miernejšie, resp. v podmienkach trestného práva vychádzajúc z § 2 ods. 2 Tr. poriadku v
pochybnostiach v prospech obžalovaného. Za tohto skutkového a právneho stavu je neprípustný záver

súdu,ženeodviedolpeniazevprospechKŽa.s.,atedaichspreneveril.Zjehostranynedošlokporušeniu
príkaznej zmluvy ani inej mimotrestnej normy, takže konštatovanie, že naplnil objektívnu a subjektívnu
stránku uvedeného trestného činu je absurdné, ktoré sa musí odmietnuť. S poukazom na uvedené
navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby prokurátora oslobodil podľa
§ 226 písm. a/ Tr. poriadku.

Prokurátor podal odvolanie iba proti výroku o treste. Nestotožňuje sa s uloženým trestom, pretože
obžalovaný spôsobil škodu najmenej 779.888,10 Sk (25.887,54 eur), ktorá významne prevyšovala
spodnú hranicu väčšieho rozsahu a je takmer na hranici väčšieho a značného rozsahu. Pritom aj
napriek značnému časovému odstupu od spáchania skutku až doteraz obžalovaný neuhradil ani len

časť tejto škody a vzhľadom na jeho osobné pomery (deklaroval svoju nemajetnosť) je zrejmé, že
poškodená strana nemá reálnu šancu, že si náhradu spôsobenej škody niekedy vymôže. Tieto okolnosti,
teda spôsobenie vysokej škody, spôsobenie reálnej nevymožiteľnosti náhrady škody, ako aj postoj
obžalovaného k trestnej činnosti kladenej mu za vinu (k spáchaniu trestného činu sa nikdy nepriznal asvoje konanie neoľutoval), podľa jeho názoru pri existencii jedinej poľahčujúcej okolnosti (obžalovaný
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) nedovoľujú vyslovenie záveru, že na nápravu
obžalovaného postačí iba uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby s odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu tiež na minimálnej hranici ako trestu samostatného.
Takéto postihnutie obžalovaného považuje za nepostačujúce a nezabezpečujúce v dostatočnej miere
účel trestu ustanovený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Podľa jeho názoru na naplnenie účelu trestu popri
podmienečnom treste odňatia slobody, ktorý by mal byť uložený prísnejší než je uložený v napadnutom
rozsudku, je potrebné obžalovanému uložiť aj peňažný trest primeraný výške ním spôsobenej škody,

keďže je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním získal nemalý majetkový prospech. Preto navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a v tejto časti aby vec bola vrátená okresnému súdu alebo
aby odvolací súd sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu odňatia slobody za súčasného uloženia
peňažného trestu.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovaným a prokurátorom ako osobami na

to oprávnenými, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 253 ods. 3 Tr. poriadku
(zák. č. 141/1961 Zb. so zreteľom na ustanovenie § 564 ods. 3 zák. č. 300/2005 Z. z.), krajský súd
ako súd odvolací v zmysle § 254 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

a zistil, že odvolania sú dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov.

Odvolací súd svoj prieskum v prvom rade zameral na konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, pričom zistil, že obžalovaný mal možnosť predniesť argumenty k svojej nevine, mal možnosť
sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, robiť návrhy na doplnenie dokazovania, pričom v tomto konaní bol

zastúpený obhajcom, ktorý sa zúčastňoval úkonov nariadených súdom. Jeho právo na obhajobu bolo
zachované. Taktiež je potrebné uviesť, že konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami pre
vykonávanie dôkazov a v rozsahu dostatočnom pre ustálenie skutkových zistení, preto zabezpečená
dôkazná situácia mohla tvoriť podklad výrokov napadnutého rozsudku.

Obžalovaný síce prostredníctvom svojho obhajcu namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť
napadnutého rozsudku, s čím sa čiastočne stotožnil aj odvolací súd, avšak vzhľadom na dĺžku trestného
stíhania, ktorá je neúmerne dlhá a trvá viac ako 16 rokov, odvolací súd aj napriek tejto vytknutej chybe
prerokoval odvolania a o nich rozhodol.

Konajúci súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj s odkazom na právny názor
odvolaciehosúduuzavrel,žeskutkyuvedenévobžalobesastaliatietospáchalobžalovaný.Sozreteľom
na takéto stručné zdôvodnenie skutkových zistení a ich právne posúdenie odvolací súd považuje na
tomto mieste uviesť, že vina obžalovaného Š. T. bola preukázaná nielen na podklade výpovedí svedkov
a znaleckého dokazovania, ale aj na podklade listinných dôkazov.

Z príkaznej zmluvy uzavretej dňa 14.10.1996, a to nielen založenej na čísle listov 46 až 48, ale aj na č.l.
49 až 51 totiž plynie, že obžalovaný ju uzavrel pod obchodným menom Stephan Servis, Bezpečnostná
služba, Nám. mieru 1, Prešov, s obchodnou spoločnosťou Králodvorské železárny a.s. Králův Dvůr so
sídlom v Českej republike (ďalšom aj KŽ a.s.), čo deklaroval aj pripojením odtlačku pečiatky podnikateľa

k svojmu podpisu. Obžalovaný X. T. túto skutočnosť potvrdil na hlavnom pojednávaní konanom dňa
29.12.2011, keď vypovedal, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba zapísaná do živnostenského
registra.Skutočnosť,žeobžalovanýkonalakopodnikateľ priuzavieranízmluvyvzmysle§2ods.2písm.
b/ Obchodného zákonníka (v ďalšom len Obch. zák.) sa opiera aj o výsledky znaleckého dokazovania,
keďznalkyňazodboruekonomikyposúdila,žesuma213.145,-Kčbolazaúčtovanávpeňažnomdenníku

pod položkou 210 dňa 12.12.1996 v sume 245.116,- Sk. Uvedené zistenie je v rozpore s odvolacou
námietkou obžalovaného, že príkaznú zmluvu podpisoval ako fyzická osoba, pretože v tom prípade by
platby poškodeného KŽ a.s. nezahrňoval do účtovníctva podnikateľa a nevystavoval by faktúru na sumu
2.270.860,- Sk z 11.10.1999, ako aj výdavkový pokladničný doklad na sumu 816.000,- Sk z 19.02.1998
za úhradu nákladov súvisiacich zo zabezpečovaním úhrady pohľadávok v prospech U. X. pod svojím

podnikateľským menom.

Vychádzajúc zo zistenia, že obžalovaný uzavrel zmluvu o obstaraní úhrady pohľadávok v prospech
KŽ a.s. v celkovej výške 11.317.445,- Kč, ktorý predmet zmluvy bol dodatkom 3 rozšírený o ďalšiepohľadávky v celkovej výške 4.939.814,20 Kč, možno potom uzavrieť, že právny vzťah medzi účastníkmi
príkaznej zmluvy z 14.10.1996 sa má riadiť podľa ustanovení Obch. zákonníka o mandátnej zmluve
podľa § 566 a nasledujúce a to s poukazom na ust. § 261 ods. 1, 5.

Z výsledkov vykonaného dokazovania tiež plynie, že obžalovaný na podklade uzavretej zmluvy obstaral
úhrady pohľadávok poškodeného na jeho účet v dvoch prípadoch - obch. spoločnosti TEMOS Levice,
ktorá uhradila sumu 56.000,- Sk, a obch. spoločnosti Kovové konštrukcie Prešov, ktorá uhradila
30.000,- Sk. Pohľadávky od obchodných spoločností CINGEL Dolný Kubín, STAVMONT a.s. Humenné

a VAP a.s. Prešov boli v prvom prípade uhradené na účet obžalovaného a v ostatných prípadoch
uhradené v hotovosti obžalovanému. Tieto skutkové zistenia sa opierajú o výpovede svedkov J. I.,
E. V., Ing. A. I. a Ing. F., ako aj o listinné dôkazy predložené týmito svedkami, najmä o zápočet o
vyrovnaní pohľadávky vo vzťahu k obch. spol. CINGEL Dolný Kubín, pokladničnú zloženku predloženú
Agrobanke a.s. spoločnosťou CINGEL k úhrade 20.200,- Sk, správu z obch. spoločnosti STAVOMONT
Humenné a.s. z 10.10.1997 o úhrade sumy 100.000,- Sk v prospech KŽ a.s. a o predložené výdavkové

pokladničné doklady na úhradu tejto sumy v hotovosti pre STEPHAN SERVIS, Prešov, ako aj o
výdavkové pokladničné doklady č. 1130 z 30.06.1997 o úhrade sumy 400.064,10 Sk v hotovosti
pre STEPHAN SERVIS, Prešov. Týmito dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný obstaral úhrady
pohľadávok v celkovej výške 535.198,10 Sk a tieto neodviedol na účet poškodenej spoločnosti KŽ a. s.

Obžalovaný tieto zistenia nepopiera, ale namieta hodnotenie neodvedenia uhradených finančných
prostriedkov poškodenej KŽ a. s. ako porušenie zmluvnej povinnosti. Podľa jeho názoru sa vyúčtovanie
malo vykonať podľa zmluvy až po vymožení celkovej sumy od všetkých dlžných firiem a KŽ a. s., ktorá
mu mala uhradiť jeho náklady a zmluvne dohodnutú odmenu vo výške 35 % z vymoženej sumy.

V nadväznosti na obsah vznesenej odvolacej námietky je potrebné tiež uviesť, že z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že medzi obžalovaným a poškodenou KŽ a.s. bola dohodnutá
v čl. 3.1 uzavretej zmluvy odmena vo výške 35 % z uhradenej čiastky dlžníkom zo strany poškodenej
stranyKŽa.s.vprospechobžalovaného,pričomnákladypodľačl.2.1vsúvislostisobstaranímpredmetu
zmluvy znáša poškodená strana KŽ a. s.

Podľa názoru odvolacieho súdu dôležitým pre právne posúdenie konania obžalovaného je dohodnutý
predmet zmluvy, t. j. že obžalovaný mal obstarať úhradu pohľadávok na účet poškodenej spoločnosti
KŽ a. s. Ak obžalovaný obstaral úhrady pohľadávok od dlžníkov a tieto nepoukázal na účet poškodenej
spoločnosti, ale v rozpore so zmluvou si ich ponechal a použil pre svoju potrebu, porušil tak svoju

povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu vzniknutého uzatvorením tzv. príkaznej zmluvy dňa
14.10.1996. Týmto konaním naplnil objektívnu stránku trestného činu sprenevery podľa § 248 ods.
1 Tr. zákona, keď si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, pričom spôsobil škodu vo výške
zodpovedajúcej celej takto prisvojenej peňažnej čiastky a to bez ohľadu na to, či a v akej výške
obžalovanému vznikol nárok na odmenu.

Obstarané pohľadávky poškodenej spoločnosti zhmotnené v peniazoch v príslušnej výške
zodpovedajúcej neuhradeným faktúram boli pre obžalovaného od počiatku cudzou vecou, ku zvereniu
ktorých došlo práve na podklade uzavretej mandátnej zmluvy z 14.10.1996 s poškodenou spoločnosťou
KŽ a. s. Tento záver nemôže zmeniť ani fakt, že obžalovaný si vymožené finančné prostriedky zaviedol

do svojho účtovníctva a stali sa tak súčasťou jeho obchodného majetku, pretože vlastníkom týchto
pohľadávok bola poškodená spoločnosť KŽ a. s. a tento vlastnícky vzťah k obstaraným finančným
prostriedkom sa nezmenil ani po vnesení finančných prostriedkov do podnikania obžalovaného. To
vyplýva zo skutočnosti, že mandatár koná v mene mandanta a na jeho účet, čo znamená, že sa nestáva
vlastníkom ani užívateľom vecí, ktoré pri obstaraní záležitosti mandanta získal. Ak si teda obžalovaný

tieto vymožené finančné prostriedky ponechal, konal v rozpore s predmetom zmluvy, keďže s finančnými
prostriedkami nakladal iným spôsobom, ako sa zmluvne zaviazal.

V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým poukázať na ustanovenie § 569 Obch. zákonníka, podľa
ktorého je mandatár povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal

pri vybavovaní záležitosti. Termín bez zbytočného odkladu je potrebné pritom vykladať „v krátkom
časovom termíne“, a nie po uplynutí niekoľko mesiacov, prípadne rokov. Za odovzdanie vecí možno
považovať pre posudzovaný prípad zmluvne dohodnutú podmienku a tou je poukázanie finančných
prostriedkov na účet poškodenej spoločnosti KŽ a. s.Na právne posúdenie konania obžalovaného nemalo vplyv ani započítanie nákladov a vyplatenie
odmeny, na čo poukázal obžalovaný v odvolaní.

Dohodnutá odmena vo výške 35 % z uhradenej čiastky dlžníkom podľa čl. 3.1 zmluvy mala byť
poškodenou KŽ a. s. vyplatená až po splnení úlohy špecifikovanej v zmluve, čo v prvom rade
predpokladá poukázanie obstaraných úhrad pohľadávok v prospech účtu poškodenej KŽ a. s. Keďže
sa tak nestalo a obžalovaný si ponechal obstarané pohľadávky, poškodená KŽ a. s. nemohla pristúpiť

k vyplateniu odmeny obžalovanému.

K dohodnutej úhrade nákladov pri obstaraní záležitosti podľa čl. 2.1 je potrebné uviesť, že tento
článok neobsahuje kritériá, za akých sa náklady nevyhnutné na obstaranie záležitosti zúčtujú, avšak
obžalovaný, pokiaľ si chcel uplatniť uhradenie nákladov, bol povinný tieto fakturovať s ich špecifikáciou a
preukázateľnosťou ich vynaloženia. Fakturácia nákladov predložená obžalovaným na sumu 2.270.860.-

Sk z 11.10.1999 však nezodpovedá týmto kritériám, keďže obžalovaný v nej uviedol iba celkovú výšku
vynaložených nákladov bez toho, aby súčasne oznámil, z akého dôvodu, v akej konkrétnej výške a v čí
prospech finančné prostriedky pri obstarávaní záležitosti použil. Taktiež neboli preukázané ani výdavky
vo výške 886.000,- Sk, ktoré podľa VPD z 19.02.1998 čl. 156 mali byť vyplatené svedkovi X.. Tento
svedok totiž na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2002 poprel, aby prijal od obžalovaného uvedenú sumu

a zotrval na tom, že obžalovaný mu v rámci úhrady nákladov súvisiacich s obstarávaním pohľadávok,
ktoré tak isto nešpecifikoval, vyplatil iba sumu 30.000,- Sk, keďže viac finančných prostriedkov nemal,
pričom výdavkový pokladničný doklad mu vyhotovil na jeho požiadanie. Za danej situácie nemožno
uznať opodstatnenosť vyúčtovania výdavkov na obstaranie záležitosti.

V nadväznosti na uvedené potom vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného spočívajúcej v zániku
pohľadávok poškodenej strany KŽ REAL a. s. na základe jednostranného započítania pohľadávky z
jeho strany odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 358 a nasledujúce Obch. zák. takýto spôsob zániku
pohľadávok ustanovuje, avšak predpokladom pre započítanie pohľadávok je existencia záväzkov medzi
tými istými subjektmi, ktoré majú voči sebe pohľadávky, pričom oba subjekty sú v postavení veriteľa a

dlžníka zároveň (tzv. vzájomnosť pohľadávok). So zreteľom na vyššie rozvedené nemožno uzavrieť, aby
na strane obžalovaného ako dlžníka existovala voči poškodenej strane pohľadávka z titulu vynaložených
nákladov na obstaranie záležitosti. To zakladá záver, že k započítaniu pohľadávok nemohlo dôjsť.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného spočívajúcu v tom, že zmluvný vzťah naďalej trvá, odvolací súd k

tejto uvádza, že existencia zmluvného vzťahu nemá žiadny vplyv na konštatované zistenie porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany obžalovaného. Odvolací súd akceptoval výhradu, že výpoveď zo strany
poškodenej spoločnosti nebola účinná, a preto v tomto rozsahu bolo potrebné upraviť aj skutkové
zistenia ustálené konajúcim súdom.

Skutkové zistenia uvedené pod bodom 2/ v prevzatí sumy 213.145,- Kč obžalovaný Š. T. nepopieral.
Táto skutočnosť je preukázaná aj znaleckým dokazovaním, z ktorého plynie, že obžalovaný prijal sumu
245.116,-Sk,ktorázodpovedalasume213.145,-KčposkytnutejpoškodenouKŽa.s.obžalovanémuako
záloha na úhradu poplatkov s exekúciou vo vzťahu k pohľadávke družstva SLOVPEDAL, v. d. Poproč.
Poskytnutie a účel zálohy potvrdil svedok Ing. N., ktorý okrem iného aj vypovedal, že neudelil súhlas

obžalovanému na použitie poskytnutej zálohy vo výške 213.145,- Kč určenej na exekúciu vo vzťahu
k vymáhaniu pohľadávky od obch. spoločnosti SLOVPEDAL, v. d. Poproč na iné účely. Udeliť súhlas
ostatne ani svedok nemohol sám, keďže za poškodenú spoločnosť rozhodovali vždy dvaja štatutári,
na čo poukázal aj obžalovaný vo vzťahu k vypovedaniu zmluvy a ktorá skutočnosť plynie aj z výpisu
obchodného registra.

V tomto posudzovanom prípade poskytnutá záloha bola pre obžalovaného cudzou vecou, ktorá mu bola
zverená,abysňounakladalurčitýmdohodnutýmspôsobom.Aktedaobžalovanýfinančnéprostriedkyzo
zálohypoužilnainýakourčenýúčelpoškodeným,ktorýmbolaúhradanákladovsúvisiacichsexekučným
konaním vo vzťahu k spoločnosti SLOVPEDAL v. d. Poproč, prisvojil si tak cudziu vec, ktorá mu bola

zverená. Neobstojí ani obrana obžalovaného, že pohľadávka povinného SLOVPEDAL v. d. Poproč
nebola vykonateľná, pretože pokiaľ to obžalovaný zistil, jeho povinnosťou bolo túto skutočnosť oznámiť
poškodenej KŽ a. s. a finančné prostriedky vrátiť na účet tejto obchodnej spoločnosti.S poukazom na uvedené aj odvolací súd uzavrel, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky trestného
činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku, za ktorý
zákon umožňoval uloženie sankcie odňatia slobody na dva až osem rokov. Vzhľadom k tomu, že od

spáchania činu uplynula dlhá doba, v rámci ktorej bol prijatý nový Trestný zákon (č. 300/2005 Z. z.),
konajúci súd skúmal podľa § 2 ods. 1 tohto zákona účinného od 01.01.2006, či nie je pre obžalovaného
priaznivejší neskôr účinný zákon. Po posúdení trestnosti činu dospel konajúci súd k záveru, že Trestný
zákon účinný od 01.01.2006 je pre obžalovaného priaznivejší so zreteľom na výšku spôsobenej škody
a jeho podradenie pod skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/, za ktorý je

možné uložiť sankciu odňatia slobody na jeden až päť rokov. Z porovnania trestných sankcií za trestný
čin sprenevery podľa zákona účinného v čase spáchania činu a v čase rozhodovania o čine, je potrebné
súhlasiť s názorom konajúceho súdu, že teraz účinný zákon je priaznivejším pre obžalovaného.

Odvolací súd však zistil, že skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine bolo potrebné upraviť v
bode 1/ s poukázaním na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré nepreukázali účinnosť výpovede

zo zmluvy uzavretej dňa 14.10.1996 pre absenciu jej podpísania dvoma štatutárnymi zástupcami
poškodenej obchodnej spoločnosti, vypustením tvrdenia „aj napriek vypovedaniu zmluvy“. V bode 2/
skutkové zistenia obsahovali nelogické gramatické vyjadrenie „ za účelom prevedenia exekúcie vo výške
SLOVPEDAL“, ktoré bolo potrebné upraviť na stav zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania
„za účelom vykonania exekúcie voči SLOVPEDAL“.

Okrem toho vo výroku o vine odvolací súd zistil aj formálnu chybu pri právnom posúdení konania
obžalovaného, keď konajúci súd uznal obžalovaného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 2 písm. a/
Tr. zákona účinného od 01.01.2006. Základné zákonné znaky prečinu sprenevery sú vymedzené v ods.
1 § 213 Tr. zákona, pričom ods. 2 tohto ustanovenia nadväzuje na základnú skutkovú podstatu prečinu

sprenevery s vymedzením kvalifikovaných okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby, čo
v danom prípade bolo spôsobenie väčšej škody.

Následne sa odvolací súd zaoberal výrokom o treste, ktorý bol napadnutý v neprospech obžalovaného
prokurátorom, keďže ho považuje za mierny.

Konajúci súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, výkon ktorého mu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Vychádzal pritom zo zistenia, že obžalovanému
žiadne okolnosti nepriťažovali ani nepoľahčovali, pričom vzal na zreteľ aj dobu, ktorá uplynula od
spáchania prerokúvaného prečinu.

Odvolací súd sa nestotožnil s vysloveným záverom o neexistencii poľahčujúcej okolnosti, keďže z
vykonaných dôkazov plynie, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo
predovšetkýmmožnozistiťzodpisuregistratrestov,podľaktoréhopredspáchanímprerokúvanejtrestnej
činnosti nemal v ňom žiadny záznam, pričom nebolo ani zistené, aby obžalovaný spáchal priestupok.

Uvedené zistenie bolo potrebné hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zákona.

Najvyššia účinnosť zabezpečenia účelu trestu vymedzeného v § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorý sa ukladá
páchateľom trestných činov, sa dosahuje v krátkej dobe po spáchaní trestného činu. Čím je dlhší časový
odstup medzi spáchaným trestným činom a ukladaním trestu zaň, tým sa účinok tohto trestu znižuje, a

to nielen vo vzťahu k ochrane spoločnosti, ale aj k prevýchove obžalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu účel trestu, ktorým sa má dosiahnuť primárne zabránenie páchateľovi
v páchaní trestnej činnosti, po uplynutí doby 16 rokov nemá zásadný význam, najmä za situácie, ak
obžalovaný po dobu takmer 10 rokov po spáchaní trestného činu viedol riadny život. Na tomto závere

nemení nič ani zistenie, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV uznaný vinným zo
spáchania skutku v roku 2007 právne kvalifikovaného ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, 4 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

S poukázaním na uvedené zistenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora, ktorým
sa domáhal uloženia prísnejšieho podmienečne odloženého trestu za súčasného uloženia peňažného
trestu, je nedôvodné. Ostatne, uloženie peňažného trestu podľa názoru odvolacieho súdu už vôbec
neprichádza do úvahy pre jeho nízku až takmer žiadnu vykonateľnosť, najmä na základe zistenia, žeobžalovaný nemá žiadny príjem, keďže nikde nepracuje, nemá svoje stále bydlisko a je v podstate
bezdomovcom.

Okrem toho dôležitou a podstatnou skutočnosťou, ktorá mala byť zohľadnená pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu, je existencia dlho trvajúceho trestného stíhania. Z obsahu spisového materiálu plynie, že
obžalovanému Š. T. bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa OÚV PZ Prešov dňa 21.05.1998
pod ČVS: OUV-192/30-PO-98. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 118/2011 zo dňa
13.07.2011 konštatoval, že právo obžalovaného Š. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v ďalšom Dohovor) boli porušené.

Účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru je v prípade porušenia takéhoto práva
zohľadnenie dĺžky konania pri rozhodovaní o treste. Odvolací súd preto berúc do úvahy porušenie práva
obžalovaného prejednať jeho vec v primeranej lehote v súhrne so zistením, že obžalovaný dlhú dobu

po spáchaní skutku, ako aj pred jeho spáchaním viedol riadny život, dospel k záveru, že v súdenom
prípade možno upustiť od potrestania obžalovaného, aj keď pre takýto postup neboli splnené podmienky
uvedené v § 40 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom na zistené chyby vo výroku o vine a po vyhodnotení, že uložený trest konajúcim súdom

je neprimeraným, odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) v celom rozsahu
a následne rozhodol vo veci sám tak, že vo výroku o vine opravil skutkové zistenia vo vyššie
uvedenom rozsahu ako aj označenie právnej kvalifikácie prečinu sprenevery. Zohľadniac všetky do
úvahy prichádzajúce okolnosti pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu následne rozhodol o upustení

od potrestania obžalovaného podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona s poukázaním na čl. 13 ods. 1 a čl. 6 ods.
1 Dohovoru ako právneho základu pre takýto postup, čo umožňoval čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, keďže
Dohovor sa stal súčasťou právneho poriadku a má prednosť pred zákonom.

Výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená spoločnosť KŽ REAL a. s. v likvidácii podľa § 229 ods. 1

Tr. poriadku odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych,
nebolnapadnutýpoškodenouspoločnosťouvneprospechobžalovanéhoaaniprokurátorom,ktorýpodal
odvolanie iba proti výroku o treste. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vo svojom rozhodnutí,
s poukázaním na ust. § 259 ods. 3 Tr. poriadku, nemenil tento výrok o náhrade škody v prospech
poškodenej strany, ale túto s jej nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku

na občianskoprávne konanie.

V podstate z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné
a odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného ako nedôvodné, pričom na ich podklade,
keďže o odvolaní prokurátora mohol rozhodnúť aj v prospech obžalovaného, rozhodol spôsobom

uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.