Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/164/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114216519
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114216519.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky S. O.,
bytom v L. C. nad E., I. ul.č. X proti odporkyni E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., Y. č. XXXX/X, v konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporkyni, naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.4.2010, č.k. 30P/446/2009-56 zanikla ku dňu 01.09.2014.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 16.7.2014, domáhala zrušenia svojej
vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá je jej dcérou z dôvodu ukončenia jej prípravy na budúce
povolanie.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľky súhlasila.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Dňa 10.09.2014 bol súdu doručený súhlas navrhovateľky a dňa 18.9.2014 súhlas odporkyne s tým, aby
súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania.

Súd rozhodol vo veci podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania na
základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise (rozsudok Okresného súdu Trenčín zo
dňa 19.4.2010, č.k. 30P/446/2009-56, potvrdenie o štúdiu odporkyne zo dňa 4.6.2014), oboznámil sa s
návrhom navrhovateľky a vyjadrením odporkyne a zistil nasledujúci skutkový stav.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je matkou odporkyne. Výživné navrhovateľky na odporkyňu
bolo naposledy určené v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 30P/446/2009, a to vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona s účinnosťou od 1.4.2010. Z predloženého potvrdenia D. T. K. T. zo dňa 04.06.2014

mal súd preukázané, že odporkyňa dňa 03.6.2014 ukončila štúdium na strednej škole vykonaním
maturitnej skúšky.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Zánik vyživovacej povinnosti nastáva momentom, kedy dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. U
každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny - podľa toho, kedy je schopné získať
pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady.
Rozsudok, ktorým súd rozhoduje o zániku tejto povinnosti rodiča je iba rozsudkom deklaratórnym, ktorým
konštatuje splnenie či nesplnenie podmienok pre zánik zákonnej vyživovacej povinnosti, aj napriek tomu,
že pojem zrušenie navádza na názor, že súd je tým orgánom, ktorý zruší vyživovaciu povinnosť rodiča
voči dieťaťu. Túto právomoc však súd nemá. Zánik vyživovacej povinnosti nastáva zo zákona momentom
získania schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť; súd iba deklaratórne potvrdzuje, či dieťa túto schopnosť
získalo alebo nie.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyňa dňa 03.6.2014 ukončila svoju prípravu na budúce
povolanie, a nateraz nepokračuje v ďalšom štúdiu, čím mal súd preukázané, že ku dňu 1.9.2014, kedy
navrhovateľka navrhla zrušenie vyživovacej povinnosti, bola schopná samostatne sa živiť. Ako už súd
vyššie uviedol, dôležité v tomto konaní je, či odporca získal schopnosť získať pravidelný príjem, a nie
či pravidelný príjem naozaj získal.

Vzhľadom na uvedené závery má súd za to, že došlo k naplneniu podmienok stanovených zákonom pre
zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa, v súlade s citovaným ustanovením § 62 zákona o rodine.

Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu navrhovateľa a s účinnosťou od 1.9.2014 (podľa návrhu
navrhovateľa, ktorým bol súd viazaný) konštatoval zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa na
odporcu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Nakoľko navrhovateľka si trovy konania neuplatnila súd rozhodol, že jej náhradu trov konanie
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).