Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/258/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207005
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214207005.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: P. T., E..
XX.XX.XXXX, I. K. A., F. E. B. XXXX/XX, o zaplatenie 721,13 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 31.03.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný
k zaplateniu sumy 721,13 eur s príslušenstvom (0,065% zmluvnou pokutou denne, 2,525% úrokom z
omeškania ročne, 8,75% úrokom z omeškania ročne a náhradou trov konania). Žalobný nárok odôvodnil
tým, že dňa 10.08.2010 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 630 eur, žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 36 splátkach po 35,77
eur mesačne v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke číslo 10, na úvere zaplatil celkom 566,59 eur.
Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).

Žalovanému bola doručená žaloba dňa 29.04.2014, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Žalobca podľa výpisu z obchodného registra okrem iných činností poskytuje úvery a pôžičky
nebankovým spôsobom a poskytuje aj spotrebiteľské úvery nebankovým spôsobom.

Listom zo dňa 19.12.2011 žalobca oznámil žalovanému s poukazom na jeho omeškanie s úhradou
splátok č. 13,14,15 v dĺžke 74 dní sumu omeškaných splátok celkom 107,31 eur s výzvou na úhradu do
15 dní pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a straty výhody splátok úveru.

Úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením
veriteľa - žalobcu, s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom

úvere“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal žalovaný podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo
výške 1.200 eur s tým, že úver bude splácať v 36 splátkach vždy k 6. dňu mesiaca po 68,12 eur,
pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov mala predstavovať 686,65 eur. Formulár žalovaný
podpísal dňa 05.08.2010. Na formuláre sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s
výslovným označením „nevypĺňať“, z ktorého bodu vyplýva schválená výška úverového limitu 630 eur s
podmienkami splácania po dobu 36 mesiacov v 6. deň mesiaca po 35,77 eur s tým že poskytnutá čiastka
peňažných prostriedkov predstavuje sumu 360,56 eur. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN za
úver bola vyčíslená na 56,12%. Žalobca formulár podpísal dňa 10.08.2010, preukázateľne do formulára
dopĺňal nové údaje, po podpísaní formulára žalovaným.

Žalobca zároveň dňa 10.08.2010 vystavil aj dokument s názvom „Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100030915“, z ktorého vyplývajú údaje zo zmluvného
formulára, ďalej údaje k schválenej výške revolvingu - 417,20 eur, výška splátok revolvingového úveru,
RPMN, odplata za poskytnutie služby 93,46 eur, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom
úvere - 10.08.2010 a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 10.08.2010.

Podľa predloženej „Karty klienta“ k zmluve č. 8100030915 zo dňa 15.11.2013 bola žalovanému na úvere
vyplatená čiastka celkom 536,54 eur a do septembra 2013 splatil celkom sumu 566,59 eur.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa
navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Žalobca má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle
§ 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3
OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval
ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 OZ aj z § 3 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,

táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal
žiadnymi dôkazmi.

Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka.

V danom prípade by teda malo ísť (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú
a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy
a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať
žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda
o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa -
dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu
nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ). Spotrebiteľským úverom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Tu touto formou má byť, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva
o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané
podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
podľa ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 1 zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaný požiadal
dňa 05.08.2010 o úver vo výške 1.200 eur, žalobca však do formulára dopísal ďalšie, hoci aj zhodné
údaje. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu
(§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mal žalovaný prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaný mal formulár opäť opatriť svojím
podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície žalobcovi. V danom prípade však tento postup
nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že
zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup taký,
že 1./ dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5 žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie je vyplnená
v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka „nevypĺňajte“, 2./ takto podpísaná a v bode 6 nevyplnená
zmluva ide žalobcovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej výške, 3./ žalobca ako
dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4./ po vyhodnotení, keď žalobca
do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to bolo
považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu
a následne 5./ tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že spotrebiteľ, a teda aj žalovaný
vlastne najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité,
či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. Naviac, samotný žalobca do zmluvných dojednaní
zapracoval text o tom, že takto vyplnená a žalovaným podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje iba za
návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní). Žalobca ako veriteľ si vyhradil právo žiadosť dlžníka posúdiť a
prípadne ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie
samo o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi a ani s obchodnými zvyklosťami a
zásadami poctivého obchodu. Žalobca však zapracoval do zmluvy dojednania, že takéto zmeny môže
urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť
spotrebiteľ, teda aj žalovaný sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto
návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ ako dodávateľ. Do zmluvy (do jej zmluvných dojednaní, tzv.
všeobecných zmluvných podmienok) dokonca zapracoval súhlas dlžníka, že s oznámením o schválení
úveru bude oboznámený po jeho odoslaní žalobcom žalovanému (ale až potom, čo už žiadosť/zmluvu
žalovaný podpísal). Takže s obsahom oznámenia by sa mal dlžník oboznámiť podľa dojednaní v zmluve
až po tom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech
výlučne jednej strany - dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmito
dojednaniami zbavujú jeho práva slobodného rozhodnutia či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi
dodatočne prijme alebo nie a zaväzujú ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia
a vôle týmito dojednaniami. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s
dobrými mravmi, ale aj rozpore so zákonom. Ide o neplatnosť absolútnu. Na dôvod absolútnej neplatnosti
musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie. Dôvodom
absolútnej neplatnosti zmluvy je tiež skutočnosť, že žalobcom vypracované zmluvné dojednania, ktoré
obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané
drobným a ťažko čitateľným písmom, že je prakticky nemožné a vylúčené sa s nimi riadne oboznámiť a
posúdiť ich obsah a spôsobuje to neurčitosť a nezrozumiteľnosť (čo je dôvodom absolútnej neplatnosti),
na ktorú, ako už bolo uvedené, musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal alebo nie.

V zmysle § 43 až 44 OZ zmluva je uzavretá, ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez
výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu
nebolo, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje
za nový návrh od druhej zmluvnej strany. V danej veci žalobca dopĺňal údaje v zmluvnom formuláre
(bez ohľadu na to, či sa zhodujú s údajmi uvádzanými žalovaným). Z toho vyplýva, že návrh žalovaného
odmietol, v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Mala preto nasledovať ďalšia fáza, a to prijatie takto zmeneného,
teda nového návrhu zo strany žalobcu žalovaným. Aby došlo k platnému uzavretiu (písomnej) zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, mal byť taký návrh žalobcu prijatý a podpísaný žalovaným ako druhou zmluvnou
stranou opätovne. V danom prípade takto postupované nebolo. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno
o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom
mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru aj s úrokmi a prípadne s poplatkami,
zmluvnou odmenou, zmluvnou pokutou.

Je však nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanému poskytol. Nebola to však čiastka 630 eur, ako
to tvrdí v žalobe, ale ako vyplýva z Karty klienta, poskytol mu iba sumu 536,54 eur. Takúto sumu by
tak žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa
zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovaného. Žalovaný však žalobcovi (pred podaním žaloby) vrátil
na poskytnutých peňažných prostriedkoch sumu 566,59 eur, ako vyplýva z Karty klienta. Žaloba teda
nebola podaná dôvodne, nárok žalobcu nie je oprávnený a preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., žalovaný ako úspešný účastník konania má
právo na náhradu trov voči žalobcovi, žiadne si však v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2
O. s. p.).