Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 26, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212230873
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212230873.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky O. I. J..

X.X.XXXX, Y. G. Z. Y. XX, H. proti odporcovi V. I. J.. XX.X.XXXX, Y. G. V. X, H. za účasti matky O. I. J..
XX.X.XXXX, Y. G. Z. Y. XX, H. v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 1.9.2011 do 31.8.2014.

Zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 100,- eur na sumu 120,- eur
mesačne, počnúc dňom 1.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný uhrádzať vždy do
15.-dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k.
27P/365/2010 zo dňa 21.9.2011.

Dlžné výživné neurčuje.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podaným návrhom dňa 29.10.2012 žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy
100,- eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2011 budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým

že v čase posledného zvýšenia výživného mal. O. navštevovala prvý ročník strednej školy a toho
času navštevuje druhý ročník. Pri poslednom zvýšení výživného na pojednávaní bezprostredne po
vyhlásení rozsudku sudkyňa ústne prikázala odporcovi prispievať okrem určeného výživného aj na
školské výlety a exkurzie, určené v odbore, ktorý študuje a to rovnakou polovicou celkovej sumy, ktorú
je potrebné uhradiť. Otec do dnešného dňa napriek výzvam matky neprispel okrem výživného ničím.
Okrem školských aktivít sa začínajú v triede dcéry finančne skladať na stužkovú slávnosť, ktorá by mala
vyjsť na 260,- eur na jedného žiaka. V prvom ročníku maloletá absolvovala školskú exkurziu do Q. M.

O. X.. kde náklady spolu predstavovali sumu 345,- eur. Matka svojim návrhom žiadala zvýšiť výživné o
sumu, ktorá pokryje výdavky na exkurzie a vzdelávanie súvisiace so študijným odborom maloletej.

Otec (odporca) svojim písomným vyjadrením zo dňa 21.11.2012 žiadal návrh matky zamietnuť z toho
dôvodu, že od poslednej úpravy výživného uplynul iba 1 rok, finančná situácia otca sa nezlepšila, býva
v podnájme, kde platí 95,- eur za bývanie a 150,- eur na stravu. Má mesačné výdavky na lieky 40,- eur v
súvislosti so zdravotným stavom, keďže je diabetik a platí výživné na syna O. vo výške 40,- eur mesačne.Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 14.12.2012 vyplýva, že navrhuje zvýšiť výživné
na mal. dieťa primerane odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím na zárobkové možnosti a
schopnosti otca.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 45P/262/2012-69 zo dňa 16.5.2013 tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Na základe odvolania podaného matkou odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie s odôvodnením, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s tým, či otec ako diabetik
poberá čiastočný invalidný dôchodok a príspevok na stravu, ktoré by mu mohli zlepšovať pomery do tej
miery, že by z nich prispievať na výživu teraz už plnoletej dcéry O. vo zvýšenom rozsahu a vo vzťahu

k tvrdeniu otca, že mu od poslednej úpravy výživného klesol príjem. Odvolací súd poukázal na to,
že pri posudzovaní príjmu povinného rodiča je relevantný jeho čistý priemerný príjem za posledných
12 mesiacov, pretože ten poskytuje súdu spoľahlivejší obraz o všetkých položkách jeho platu. Zároveň
odvolací súd uviedol, že pokiaľ je predchádzajúceho rozhodnutie o výživnom limitované príjmovými
schopnosťami a možnosťami povinného a neskôr dôjde k ich trvalej a výraznej pozitívnej zmene, súd

môže zvýšiť výživné aj keď od poslednej súdnej úpravy výživného nedošlo k podstatnému nárastu
odôvodnených potrieb dieťaťa. Dôvodil, že v tomto konkrétnom prípade je nesporné, že výživné určené
posledných súdnym rozhodnutím v rozsahu 100,- eur mesačne nezohľadňoval všetky nevyhnutné
potreby maloletej a v prípade, ak by už vtedy otec zarábal viac, mohlo mu byť zvýšené výživné vo
väčšom ako v určenom rozsahu. Odvolací súd vyjadril stanovisko, že po vrátení veci bude povinnosťou

prvostupňového súdu preveriť, či je otec je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, či poberá
príspevok na stravovanie, vyžiadať si od neho potvrdenie o výške jeho výdavkov, resp. platieb za
užívanie bytu aj ročné vyúčtovanie, aktualizovať jeho príjmy vyžiadaním nových mzdových listov od
súčasného zamestnávateľa a rovnako aktualizovať odôvodnené potreby plnoletej O..

V priebehu konania O. I. J.. X.X.XXXX nadobudla plnoletosť a splnomocnením zo dňa 23.10.2013

splnomocnila na svoje zastupovanie v tomto konaní svoju matku O. I. J.. XX.X.XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi: opisom mzdového listu matky a otca, správou kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením
otca, rodným listom dieťaťa, rozsudkami o zvýšení výživného a zistil tento skutkový stav vecí:

Vyživovacia povinnosť otca bola prvotne upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.

22C/184/2000 zo dňa 31.10.2000, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol pričom na čas po rozvode
bola maloletá zverená do výchovy matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1100,- Sk
mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.9.2003 č. 25P/184/2002-41 bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Košice II č. 22C/184/2000 zo dňa 31.10.2000 tak, že otcovi zvýšil výživné
na maloletú O. z 1100,- Sk na 1500,- Sk mesačne od 1.9.2002 do budúcna. Rozsudkom Okresného

súdu Košice II č.k. 23P/406/2006-40 zo dňa 27.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.5.2007 bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II č. 25P/184/02 zo dňa 29.9.2003 tak, že súd zvýšil výživné
zo strany otca na mal. O. zo sumy 1500,- Sk na 2000,- Sk mesačne počnúc dňom 1.9.2006, Rozsudkom
Okresného súdu Košice II pod č.k. 27P/365/2010-48 z 21.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
19.10.2011, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II č. 23P/406/2006-40 zo dňa 27.3.2007

tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. O. zo 66,39 eur na 100,- eur mesačne počnúc od
1.8.2011 do budúcna. V čase posledného zvýšenia výživného maloletá navštevovala prvý ročník Q. M.
I. H.. Otec v tom čase poberal čistú mzdu vo výške 453,58 eur mesačne, otec v tom čase poberal čistú
mzdu vo výške 453,58 eur mesačne a medzi jeho výdaje bola zohľadnená platba za podnájom vo výške
70 eur, platba za lieky 30 eur a zároveň bolo zohľadnené, že mal aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči

synovi O. v sume 40 eur mesačne. Matka bola zamestnaná na Krajskom N. I. H., kde čistá priemerná
mzda činila 498,74 eur.Matka na pojednávaní dňa 26.4.2013 uviedla, že trvá na návrhu na zvýšenie výživného a žiada, aby
súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne a to od
1.9.2011, pričom na výzvu súdu, aby uviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, pri zohľadnení ktorých

je možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť nielen od podania návrhu, teda odo dňa 29.10.2012, ale spätne,
ako to požaduje matka uvádza, že ona žiada zvýšiť výživné spätne z dôvodov, ktoré uvádzala už
v návrhu, teda že naposledy bolo súdom určené výživné na pojednávaní dňa 21.9.2011, kde súd vo
výroku určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca v sume 100,- eur mesačne, avšak ústne sudkyňa
vyzvala otca, aby prispieval aj mimo tejto čiastky na potreby mal. dieťaťa, nakoľko otec si túto povinnosť

neplní, podala návrh na zvýšenie aj s požiadavkou o spätné zvýšenie výživného. Uviedla, že dcéra je v
súčasnosti študentkou strednej školy, kde študuje cestovný ruch, v dôsledku čoho sú zvýšené výdaje aj v
spojitosti s tým, že absolvuje rôzne výlety, prax a s tým je spojené aj cestovanie, napr. v čase pôvodného
rozhodovania súdu už bolo známe, že maloletá v prvom ročníku absolvuje pobyt v M., avšak nebola
známa cena pobytu a práve z tohto dôvodu sudkyňa rozhodla o výške výživného v sume 100,- eur
mesačne, avšak zároveň ústne vyzvala otca a uložila mu povinnosť, aby uhradil jednu polovicu týchto

nákladov. Otec však si túto povinnosť nesplnil. Uviedla, že otca oboznámila s výslednou sumou, ktorú
bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s výletmi, ktoré dcéra absolvovala, načo on reagoval tým spôsobom,
že prispeje, avšak iba postupne formou splátok, s čím matka súhlasila. Neskôr otec uviedol, že nemôže
prispieť, že bol určité obdobie v nemocnici, že má matka počkať, avšak na opätovnú urgenciu matky o
zaplatenie polovice výdavkov na dcéru otec oznámil, že nezaplatí nič. Ďalej poukázala na to, že sa

dcére zhoršil zdravotný stav, keďže sa stala onkologickou pacientkou, pričom vybrala liečbu, kde matka
doplatila 320,- eur, 100,- eur za chirurgický zákrok a 220,- eur ako platby za vitamíny a výživové doplnky.
Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že dcére uhradila 500,- eur za vodičský kurz, ktorý absolvovala v
roku 2012, ukončila ho v decembri 2012. Taktiež bolo potrebné jej zakúpiť nový notebook, keďže starý
už nefungoval a dcéra potrebuje v škole notebook na prezentácie aj s príslušným programom. Tento stál

340,- eur, z čoho jednu polovicu matke prispel jej otec, čiže starý otec mal. O..

Otec(odporca)vosvojejúčastníckejvýpovediuviedol,žesnávrhomnesúhlasívcelomrozsahu.Uviedol,
že na predchádzajúcom pojednávaní mu bolo zo strany sudkyne ústne odporúčané, aby prispel na
výdaje v súvislosti s výletmi a iné mimoriadne výdaje v súvislosti so štúdiom dcéry, bolo to z dôvodu,
že v tom čase matka ešte nemala vyčíslené presné výdaje, avšak v žiadnom prípade to nebolo

nariadené. Taktiež poukázal na to, že vtedy ešte neboli vyčíslené zvýšené výdaje v súvislosti so
zmenou školy mal. dieťaťa, napriek tomu súd zvýšil vyživovaciu povinnosť o sumu cca 33,- eur,
pričom z teraz predložených dokladov vyplýva, že výdaje na mal. sa zvýšili v priemere o 28,- mesačne,
pričom z toho jedna polovica, ktorá by mala pripadnúť na otca činí 14,- eur, preto sa domnieva, že
zvýšené výživné o sumu 33,- eur pokrýva takéto zvýšené výdaje. Poukázal ďalej na skutočnosť, že jeho

zamestnávateľ D. K. koncom roka 2012 skrachoval, preto otec ukončil pracovný pomer a preto bol od
1.1.2012 do 5.3.2012 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, kde však nepoberal žiadnu podporu v
nezamestnanosti z dôvodu, že nemal odpracovaný potrebný počet rokov. Od 5.3.2012 sa zamestnal
u nového zamestnávateľa - X. N., kde jeho čistý príjem za mesiac marec činil 378,26 eur, pretože v
zmysle uzatvorenej zmluvy je jeho hrubá mzda 452,- eur mesačne. Jedná sa o pracovný pomer, ktorý

bol uzatvorený na dobu určitú a skúšobná doba končí práve koncom tohto mesiaca. Ďalej poukázal
na tú skutočnosť, že aj keď matka uvádzala, že má nedoplatky na výživnom, nie je to pravda, všetko
doplatil, o čom doložil do spisu doklad osvedčujúci úhradu čiastky 133,65 eur v mesiaci september 2011
a zároveň uviedol, že bol vypočutý na polícii z dôvodu šetrenia hlásenia matky pre zanedbanie povinnej
výživy, kde podľa tvrdenia matky nebolo uhradené výživné za mesiac február, marec a apríl 2013, ktorá

skutočnosť nie je pravdivá, zdokladoval, že toto výživné uhradené bolo a z uvedeného dôvodu bolo
trestné stíhanie zastavené. Vo vzťahu k zdravotnému stavu mal. O. poukázal na to, že aj on je už 5
rokov diabetik, v dôsledku čoho má zvýšené výdaje na stravu, lieky a práve z tohto dôvodu nevie vykryť
požadované čiastky. V neposlednom rade poukázal na to, že aj keď ho matka písomne žiadala o úhradu
spomínaných súm z titulu absolvovania výletov, nedoložila doklad osvedčujúci, akú čiastku skutočne

uhradila, alebo je potrebné uhradiť a on matke nedôveruje, preto nič neuhradil.

Navrhovateľka sa ospravedlnila a nezúčastnila pojednávania, pričom sa plne stotožnila s tým, čo uviedla
jej zástupkyňa (matka).Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odvody do sociálnej poisťovne uhrádzali za odporcu ako
zamestnanca v jednotlivých obdobiach nasledujúce spoločnosti:

14.7.2011 až 31.12.2012 - D. K. &. G. N..V..Q.., 15.1.2013 do 29.1.2013 I. N..V..Q.., 1.3.2013 -

12.10.2013 X. N.Á. V. I..Q..N.., 22.11.2013 - 21.1.2014 D. - K. N..V..Q...

Lustráciou v Sociálnej poisťovni realizovanou dňa 25.9.2014 súd zistil, že ako platiteľ odvodov je
evidovaný vo vzťahu k V. I. zamestnávateľ spoločnosť E. N..V..Q.. H. od 17.9.2014 titulom dohody o
vykonaní práce - pravidelný príjem.

Predchádzajúci zamestnávatelia Q. N..V..Q.. od 1.6.2014 do 12.9.2014 a ako zamestnanec a N. Y.
N..V..Q.. od 17.2.2014 do 26.6.2014 na základe dohody o vykonaní práce - pravidelný príjem.

Z opisu mzdového listu otca u zamestnávateľa D. K. M. G., N..V..Q.. vyplýva, že čistý mesačný zárobok
otca za obdobie 1-11/2012 predstavovala suma 483,- eur.

Zo správy spoločnosti I. N..V..Q.. vyplýva, že V. I. v tejto spoločnosti pracoval v období od 15.1.2013 do
29.1.2013 a jeho hrubá mzda bola 181,75 eur, čistá mzda 146,2 eur bez bonusu a zrážok. Pracovný
pomer mu skončil v skúšobnej lehote z dôvodu nezapadnutia do kolektívu.

Z potvrdenia o príjme za obdobie 3/2013 vyplýva, že u zamestnávateľa X. N. V. I..N..Q.. otec dosiahol
čistý príjem 378,26 eur.

Zo správy spoločnosti X. N. zo dňa 15.5.2014 vyplýva, že pracovný pomer V. I. bol ukončený v tejto
spoločnosti dňa 12.10.2013 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.

Zo správy spoločnosti X. N. zo dňa 26.6.2014 vyplýva, že V. I. bol v tejto spoločnosti zamestnaný od

1.3.2013do12.10.2013vhlavnompracovnompomerenadobuneurčitúapracovnýpomerbolukončený
podľa § 60 Zákonníka práce dohodou. Priemerný zárobok počas trvania pracovného pomeru bol v sume
445,13 eur.

Zosprávyzodňa19.2.2214zospoločnostiD.-K.N..V..Q..vyplýva,žeV.I.pracoval vuvedenejagentúre
od 22.11.2013 do 21.1.2014 na hlavný pracovný pomer, pričom hrubá mzda činila v mesiaci január

223,46 eur, čistá mzda 193,55 eur a v mesiacoch november 2013 čistá mzda 84,15 eur, december 2013
čistá mzda 295,28 eur.

Zo správy spoločnosti D. - K. N..V..Q.. zo dňa 21.5.2014 vyplýva, že pracovný pomer menovaného bol
uzavretý na dobu určitú do skončenia prác u užívateľského zamestnávateľa a vzhľadom na rozhodnutie
užívateľského zamestnávateľa, ktorý ukončil dočasné pridelenie menovaného bol s p. V. I.D. skončený

pracovný pomer uplynutím dňa 21.1.2014.

Z predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom Q. N..V..Q.. a zamestnancom V.
I. vyplýva, že pracovný pomer bol dohodnutý s nástupom od 1.6.2014 na dobu určitú do 30.11.2014 s
dojednanou mzdou 352,- eur brutto mesačne.

Zo správy spoločnosti Q. N..V..Q.. zo dňa 24.6.2014 vyplýva, že pracovný pomer s V. I. uzatvorený

na dobu určitú do 30.11.2014 môže po uplynutí tejto lehoty pokračovať na dobu neurčitú alebo sa mu
predĺži zmluva o ďalšiu dobu určitú, prípadne s ním bude ukončený pracovný pomer.Zo správy spoločnosti N. Y. N..V..Q.. zo dňa 1.4.2014 vyplýva, že V. I. pracoval v tejto spoločnosti na
základe dohody o vykonaní práce a nemal trvalý pracovný pomer. V čase podania správy mu bola
počítaná mzda iba za mesiac február 2014, hrubá mzda vo výške 2,023 eur na hodinu, spolu 40,46 eur.

Čistý príjem činil 35,07 eur, po odrátaní zrážky manka bola poukázaná suma 26,71 eur.

Zo správy spoločnosti N. N. N..V..Q.. zo dňa 11.7.2014 vyplýva, že V. I. pracoval v tejto spoločnosti na
základe dohody o vykonaní práce od 17.2.2014 do 24.6.2014 spolu jeho hrubá mzda za toto obdobie
činila 202,31 eur spolu na výplatu 171,52 eur.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 6.2.2014 vyplýva, že V. I. vznikol nárok na výplatu dávky
v nezamestnanosti vo výške 50% z denného vymeriavacieho základu 20,5943 eur v období od

22.1.2014 do uplynutia zostávajúcej časti podporného obdobia (predchádzajúce vedenie v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, kedy bola priznaná dávka v nezamestnanosti, bolo v období od 13.10.2013
do 21.11.2013).

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 27.6.2014 vyplýva, že V. I. je poberateľom dávok v
nezamestnanosti od 22.1.2014 až do dňa podania správy, nie je poberateľom dávok nemocenského

poistenia. Zároveň sociálna poisťovňa poukázala na to, že neeviduje poberateľa dôchodkovej dávky V.
I. J.. XX.X.XXXX.

Z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.8.2009 súd zistil, že miera
funkčnej poruchy pána V. I.D., J.. XX.X.XXXX je 50% podľa prílohy č. 3, časti III. ods. 8 písm. b/ k
zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona považuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Menovaný nemá sociálne dôsledky, ktoré by bolo potrebné
kompenzovať. Kompenzácie nenavrhujú.

Z opisu mzdového listu matky u zamestnávateľa Krajský N. I. H. za obdobie 11/2011 - 10/2012 vyplýva,
že priemerný čistý mesačný príjem matky bola suma 417,11 eur.

Zo správy Krajského súdu v Košiciach - zamestnávateľa O. I. vyplýva, že v období 2/2013 až 1/2014
čistý priemerný mesačný príjem menovanej činil 554,13 eur.

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že v školskom roku 2014/2015 je navrhovateľka žiačkou 4.
ročníka Q. M. I. H..

Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 14.12.2012 vyplýva, že matka býva spolu s dcérou

v 2-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Pracuje na súde ako asistentka, okrem príjmu zo
zamestnania nemá ďalší príjem. Mal. O. navštevuje 2. ročník Q. M., odbor cestovný ruch. Navštevuje
zubnú ambulanciu a paradontológiu, kde matka uhradila 14,50 za úpravu strojčeka, 6,- eur kontrola,
plomby 10 - 20 eur. Učí sa dobre, matka s ňou nemá problémy týkajúce sa prospechu, ani školskej
dochádzky, ani výchovné problémy. Mimo školy nenavštevuje žiadne krúžky. Zo školy boli v minulom šk.

roku v M. kvôli jazyku, za čo matka uhradil 250,- eur a 50,- eur vstupné, v K., návšteva S. - 42,- eur, okrem
toho vstupné do divadla, kina. Toho roku majú mať plavecký výcvik v Y., čo bude stáť 260,- eur. Ďalej
matka kúpila dcére notebook, učebné pomôcky ako knihy, pracovné zošity. Matkine výdavky: na bývanie
128,- €, úvery cca 400 €, poistky na dcéru 305 € mesačne, úrazové poistenie raz ročne 4,- €, životné
poistenie do 18 r. - 8 € mesačne, životné poistenie do 25 r. - 9 € mesačne, mobil pre dcéru 12 €, MHD 24,-€ za štvrťrok, internet 16,- € mesačne, ZRPŠ - 30,- €, stužková 20,- €. Otec platí výživné v riadnej výške.
S dcérou v kontakte nie je, občas si píšu cez internet. Otec je zamestnaný ako knihárenský pracovník
v D. K. M. G. - tlačiareň. Žije v 3-izbovom byte s priateľkou, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Otec má

ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. O. I.. Otec je diabetik, má zvýšené výdaje na lieky. Otcove
výdavky: na bývanie prispieva 90,- € mesačne, na stravu - 70,- € mesačne, na lieky 35-40,- € mesačne,
výživné na mal. O. - 100,- € mesačne, mobil - 15,- € mesačne, výživné na mal. O. - 40,- € mesačne.

Po vrátení veci Krajským súdom v Košiciach na prvostupňový súd navrhovateľka doručila súdu písomné
vyjadrenie ozrejmujúce jej aktuálne príjmy a výdaje písomným podaním doručeným súdu 26.2.2014, kde
poukázala na to, že nemá vlastný príjem, nakoľko je študentkou 3. ročníka strednej školy (Q. M. I. H.F.)

a čistý priemerný mesačný príjem matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je 480,- eur plus poberá
prídavky na dieťa v sume 23,10 eur. Uviedla zoznam ich spoločných mesačných výdavkov nasledovne:

- internet UPC 11,29 €

- moje obedy 20 €

- školské obedy 24,40 €

- nájomné za byt 91,87 €

- inkaso 37,94 €

- vedenie účtu 5,- €

- splátka za nedoplatok na kúrení 50,- €

- O. poistka od októbra 2013 20,65 €

- Moje cestovné náklady 25,- €

- O. cestovné náklady 8,83 €

- Úroky z debetu 16,- €

- Zubár (moje výdavky) 7,20 €

- Zubár (O. výdavky) 8,30 €

- Strava za 2 osoby 231,- €

- Oblečenie + obuv (2 osoby) 87,- €

- Lekáreň (2 osoby) 23,- €

- Drogéria (2 osoby) 59,- €

- Životné poistenie - študentské - O. 9,19 €

- Moje životné poistenie 11,74 €

- Moje životné poistenie - Profit 8,30 €

- Mobily (2 osoby) 33,- €

- Úver na kúpu bytu 69,71 €

- Úver - plastové okná 34,66 €

- Úver - stavebná sporiteľňa 35,- €- Úver - na doplatok za väčší byt 105,- €

- Spotrebný úver v SLSP 60,04 €

- Spotrebný úver v SLSP 68,07 €

- Splátka na úverovú kartu Home credite 45 €

SPOLU mesačné výdavky na mňa a na dcéru: 1,206,19 € mesačne.

Ďalšie výdavky, ktoré uhrádzam nepravidelne, resp. raz ročne:

- Daň za byt 18,59 € (1x ročne)

- Poplatok za zavedenie internetu v januári 2013 bol 27,42 €

- Odvoz odpadu (za 2 osoby) 62,70 € (1x ročne)

- Nedoplatok za elektriku 90,71 € (v septembri 2013)

- Výmena vodného filtra 97 € (1x ročne)

- Karta O2 11,- € (1x ročne)

- Poplatky na stavebné sporenie za vedenie účtov 30 € (1x ročne)

- Cestovné k starým rodičom 50 € (ročné náklady)

- Kaderník (2 osoby) 50 € (ročné náklady)

- Elektro+domáce potreby do domácnosti 50 € (ročné náklady)

- Šport + relax 350 € (2o soby)

- Poistenie úveru za byt 20 € (1x ročne)

- Poistenie úveru na doplatok za väčší byt 20,15 € (1x ročne)

- Poplatok za študentskú kartu ISIC 10 € (1x ročne)

- Školské výdavky 410 € (za 1 rok spolu)

- Úrazové poistenie O. 4,- € (1x ročne)

- Poistenie stavebného úveru 22,24 € (1x ročne)

SPOLU výdavky ročné: 1323,81 € ročne, čo je v priemere 110,31 € mesačne.

Okrem toho stále treba niečo dokúpiť do zariadenia bytu. V r.2012 som zakúpila gauč do obývačky v
hodnote500€,matracpreO.vauguste2013vsume160€,vmarci2012mipraskolzhrdzavenýradiátor,
nákup radiátorov v byte bol v hodnote 364 €, poplatok za preklad meračov na radiátory som uhradila v
sume 14 €, zakúpila som O. ortopedické kancelárske kreslo v sume 60 €, uhradila som jej poplatok za
vodičský kurz v sume 500 € ( v roku 2012), zakúpenie nového notebooku v marci 2013 v sume 329 €

+ poplatok 43 € za predĺženie záruky.

K tomuto podaniu navrhovateľka pripojila potvrdenie triednej profesorky osvedčujúce, že v školskom
roku 2013/2014 mala výdavky v sume 25,- eur na ZRPŠ, , 10,- eur triedny fond, 3,- eur poistenie, 250,-
eur plavecký výcvik Y., 12,- eur školské akcie, 17,- eur kniha + pracovný zošiť z RUJ, 13,- eur knihaz ANJ, 80,- príspevok na stužkovú. Rovnako pripojila doklady osvedčujúce ďalšie jej výdaje, na ktoré
poukazovala v písomnom podaní.

Odporca doručil súdu 3.3.2014 písomné vyjadrenie a listinné dôkazy osvedčujúce jeho aktuálne príjmy

a výdaje, pričom poukázal na to, že invalidný dôchodok nepoberá (ani čiastočný), rovnako nepoberá
príspevok na stravu, na základe rozhodnutia komplexného posudku Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny v Košiciach, kde mu neboli schválené žiadne kompenzácie. Zároveň uviedol, že výška poberanej
podpory v nezamestnanosti činí 300,- eur, je evidovaný na úrade práce. Výdavky na stravu má 100,-
eur mesačne, výživné na mal. dieťa uhrádza v sume 40,- eur mesačne a prispieva jednou polovicou na
náklady na bývanie, ktorých výšku zdokladoval pripojeným vyúčtovaním služieb spojených s užívaním

bytu, zálohovým predpisom a dokladom SIPO.

Z pripojeného zálohového predpisu vyplýva, že zálohové platby za byt na X. J. Č.. XX I. H. platiteľa M.
Z. činí 147,33 eur a z dokladu SIPO vyplýva, že platba za rozhlas a televíziu, elektrinu a plyn činí spolu
48,64 eur opäť pre platiteľa M. Z. F.., X. J. XX, H.F..

Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 za byt X. J. Č.. XX, H., Z. M. vyplýva, že

vyčíslený bol nedoplatok v sume 42,72 eur.

Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 26P/74/2006-27, že bola schválená rodičovská
dohoda, v zmysle ktorej mal. O. I.D. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný k
povinnosti prispievať na výživu sumou 1.200,- Sk mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§62ods.1,2,3,4,5 Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľka (pôvodne matka návrhom podaným dňa 29.10.2012)
domáhala zvýšenia výživného zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2011
do budúcna, a preto súd „zameral“ svoje dokazovanie na zistenie či došlo na strane účastníkov

konania k takým podstatným zmenám ich pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu právoplatného
rozhodnutia súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti, pričom súd opakovane tak, ako vo svojom
prvom rozhodnutí poukazuje na tú skutočnosť, že nie akákoľvek zmena pomerov je spôsobilá privodiť
zmenu právoplatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, ale iba taká zmena okolností rozhodujúcich
pre určenie výživného, ktorá je závažnejšieho charakteru a teda, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví

v pomeroch účastníkov.

Súd podobne ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí k tvrdeniu matky, že od poslednej úpravy
uplynula dlhšia doba poukazuje na to, že takéto tvrdenie nie je správne, keďže za posledné rozhodnutia
ourčenívýživnéhonemožnopovažovaťrozhodnutieorozvodemanželstva(aninasledujúcerozhodnutia
o zmene výšky výživného), ale za takéto rozhodnutie je potrebné považovať posledné rozhodnutie o
výške vyživovacej povinnosti, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/365/2010 zo dňa

21.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2011 a ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť
otca na mal. O. zo sumy 66,39 eur na sumu 100,- eur mesačne. Súd teda porovnával aktuálne pomery
účastníkov s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri tomto konkrétnom rozhodovaní.

Súd zároveň uvádza, že zákon síce pripúšťa zmeniť výšku vyživovacej povinnosti aj spätne pred
dňom podania návrhu na zvýšenie výživného, avšak k takémuto spätnému zvýšeniu môže dôjsť iba

v prípade ak sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré je možné považovať iba
závažné skutočnosti, ktoré bránili skoršiemu podaniu návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti (napr.
závažné zdravotné, rodinné problémy). V tomto konkrétnom prípade súd bol toho názoru, že matka
a neskôr navrhovateľka nepreukázala žiadne závažné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť spätne odo dňa 1.9.2011, a teda pred podaním návrhu, ktorý

bol súdu doručený 29.10.2012. V tejto súvislosti súd poukazuje zároveň na tú skutočnosť, že samotné
predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bolo naposledy rozhodované o výške vyživovacej povinnosti, bolo
vyhlásenédňa21.9.2011anadobudloprávoplatnosťdňa19.10.2011,čosamoosebeodôvodňujezáver,
že nie je možné zmeniť pôvodne určenú výšku výživného už odo dňa 1.9.2011, ktorý dátum predchádza
dňu, kedy bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti a kedy súd

zohľadnil vtedy aktuálne pomery na strane účastníkov konania. Jednalo by sa o neprimeranú reparáciu
pôvodného rozhodnutia, ku ktorej mohlo dôjsť iba tým spôsobom, že by po vyhlásení predchádzajúceho
rozhodnutia bol podaný opravný prostriedok voči takémuto rozhodnutiu, k čomu v danom prípade
nedošlo a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2011.

Vo vzťahu k posudzovaniu či je možné zmeniť výšku vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu,

t.j. od 29.10.2012 súd potom postupoval aj v súlade s pokynmi Krajského súdu v Košiciach, ktorý zrušil
predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového súdu a dôsledne zisťoval, k akým zmenám na strane
účastníkov konania došlo, pričom dospel k záveru, že na strane matky zostala situácia nezmenená,
keďže naďalej je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere s priemerným čistým mesačným zárobkom
v obdobnej výške, ako bola v predchádzajúcom období.

Vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky (predtým mal. dieťaťa) súd vychádzal z názoru
vysloveného v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, ktorý poukázal na to, že v tomto konkrétnom
prípade pôvodne určená čiastka výživného 100,- eur nezohľadňovala všetky nevyhnutné potreby
dieťaťa a v prípade, ak by už vtedy otec zarábal viac, mohlo mu byť zvýšené výživné vo väčšom ako v
určenom rozsahu. Súd vychádzal z úvahy, že aj aktuálne odôvodnené potreby navrhovateľky sú vyššie,

pričom ako novú skutočnosť zohľadnil aj jej zdravotné problémy, na ktoré poukazovala v rámci tohto
konania (onkologické aj hystamínovú intoleranciu).

S poukazom na uvedené súd potom zameral dôsledné dokazovanie na zistenie aktuálnych zárobkových
a majetkových pomerov otca, aby tak zistil, do akej miery otcove príjmy a výdaje umožňujú zvýšiť
vyživovaciu povinnosť na t.č. už plnoleté dieťa.Tak ako to vyplýva z vyššie uvedených listinných dôkazov, súd zistil, že u otca sa striedali obdobia,
kedy bol krátkodobo zamestnaný či už v trvalom pracovnom pomere alebo pracoval na základe dohody
s obdobiami, kedy nebol zamestnaný, pričom zo správ od jednotlivých zamestnávateľov okrem iného

vyplynula aj tá skutočnosť, že aj otec sám spôsobil zníženie svojich príjmov, keďže došlo k ukončeniu
pracovného pomeru z dôvodov na jeho strane (nezapadnutie do kolektívu, ukončenie pracovného
pomeru dohodou bez toho, aby sa jednalo o organizačné dôvody na strane zamestnávateľa). Súd
preto pri posudzovaní jeho aktuálnych príjmov vychádzal z výšky čistej mzdy, akú mohol dosahovať u
zamestnávateľov, kde bol ukončený pracovný pomer v dôsledku správania sa otca, t.j. z priemerného

príjmu otca cca 350 až 450,- eur mesačne v čistom.

Súd zároveň na základe správy od sociálnej poisťovne mal za preukázané, že otec nepoberá čiastočný
invalidný dôchodok ani príspevok na stravu alebo iné kompenzácie tak, ako na to poukazovala matka.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť
odporcu na navrhovateľku v období od 1.9.2014 do budúcna majúc za to, že v šk. roku 2014/2015 je
navrhovateľkažiačkou4.ročníkastrednejškoly,vktoromročníku sazúčastníjednakstužkovejslávnosti,

jednak maturitných skúšok, prijímacích pohovoroch na vysokú školu, s čím jednoznačne sú spojené
zvýšené výdavky a teda súd bol toho názoru, že od 1.9.2014 došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb
dieťaťa vo väčšej miere, ako tomu bolo v predchádzajúcom období a preto napriek tomu, že na strane
otca nedošlo k zvýšeniu jeho príjmov a zlepšeniu jeho majetkových pomerov, súd výživné zvýšil zo sumy
100,- eur na sumu 120,- eur od 1.9.2014 do budúcna.

Súd zamietol návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 1.9.2011 do 31.8.2014 (t.j. jednak
obdobie do podania návrhu z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené a jednak za obdobie od 29.10.2012
do 31.8.2014). Súd rozhodol takýmto spôsobom zohľadňujúc najmä zvýšenie odôvodnených potrieb
dieťaťa, nakoľko podľa jeho názoru nedošlo k trvalej a výraznej pozitívnej zmene u povinného odporcu,
ktorá by umožňovala zvýšiť výživné aj v predchádzajúcom období, resp. vo vyššej miere tak, ako na to

poukazoval Krajský súd v Košiciach.

Nakoľko súd zvýšil výživné iba od 1.9.2014 t.j. od začiatku mesiaca, kedy rozhodoval, odporcovi
nevzniklo žiadne dlžné výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).