Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212223
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113212223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXXX/XX, U., proti odporcovi: Základná škola, Námestie Slovenského učeného tovarišstva 15, Trnava,
IČO: 36 080 772, zastúpený: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná
31, Trnava, IČO: 36 865 281, o neplatnosť výpovede, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 28. októbra 2013, č.k. 19Cpr/3/2013-44, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento

domáhal určenia, že výpoveď odporcu, ktorá mu bola doručená dňa 26.11.2012, je neplatná. O trovách
konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške
407,34 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám splnomocneného zástupcu odporcu.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 61 ods. 1, 2, 3, § 63 ods. 1 písm. b/, § 63 ods.
2 a § 77 Zákonníka práce, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je
možné vyhovieť. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení § 61 Zákonníka práce, výpoveď musí
byť písomná a doručená, inak je neplatná, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť. V danej veci podľa názoru súdu nebolo sporné, že výpoveď po

formálnej stránke spĺňala všetky náležitosti, odporcovi bola riadne doručená, výpovedný dôvod bol
skutkovo presne vymedzený. Z citovaných zákonných ustanovení ďalej vyplýva, že podmienkou použitia
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť
zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so
zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami,

alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce
zamestnancami. O tom, ktorý zamestnanec je nadbytočný, rozhoduje len zamestnávateľ, súd neskúma,
ktorého zamestnanca určil zamestnávateľ za nadbytočného. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď len vtedy, ak sú súčasne splnené aj podmienky uvedené v § 63 ods. 2 Zákonníka práce
- hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, ktoré musia byť splnené
ešte pred daním výpovede zamestnancovi. V prípade, ak zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto
a zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. V danej veci odporca v konanípodľa názoru súdu, preukázal i príčinnú súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou u odporcu a
nadbytočnosťou navrhovateľa, keď v konaní bolo preukázané, že rozhodnutím o organizačnej zmene
č.1/2012/P zo dňa 15.02.2012 bolo zrušené pracovné miesto údržbár - kurič z dôvodu úspory finančných

prostriedkov s odôvodnením, že časť náplne práce týkajúcej sa kuriča už nie je potrebná, nakoľko
kotolňa je plne automatizovaná, čo nebolo v konaní sporné, keď sám navrhovateľ potvrdil, že kotolňa
bola automatizovaná už asi 5 rokov. V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že po tom,
ako mu bola daná výpoveď, prácu, ktorú vykonával, vykonáva iný pracovník. Uvedené nepotvrdil ani
svedok J. P., ktorý uviedol, že po ukončení pracovného pomeru navrhovateľa mu pribudli nejaké práce.

Nový pracovník bol prijatý po tom, ako bol okamžite skončený pracovný pomer s navrhovateľom a
pracoval u odporcu do februára 2012. V konaní nebolo preukázané ani to, že odporca disponoval voľným
pracovným miestom, ktoré by mohol ponúknuť navrhovateľovi, čo napokon ani nikto netvrdil. Čo sa týka
tvrdenia navrhovateľa, že výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi a konanie odporcu bolo len účelové,
súd poukazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie, teda, že bolo jednoznačne preukázané, že dôvod
výpovede existoval, navrhovateľ sa stal nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa

o znížení počtu nepedagogických zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, navrhovateľ
nepreukázal žiadny rozpor výpovede s dobrými mravmi. Nakoľko mal súd preukázané, že v danej veci
pri výpovedi z pracovného pomeru danej navrhovateľovi boli splnené všetky zákonom požadované
podmienky, návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania vo výške 407,34 eur,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov - prevzatie zastúpenia a porada s klientom
dňa 31.05.2013; písomné vyjadrenie k veci zo dňa 03.06.2013; zastupovanie na pojednávaní dňa
24.06.2013, 04.09.2013 a 28.10.2013 podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 60,08
eur + 5x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky po 7,81 eur, t.j. spolu 339,45 eur + 20%
DPH, t.j. 67,89 eur. Náhradu trov konania súd uložil navrhovateľovi zaplatiť k rukám splnomocneného

zástupcu odporcu v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Namietol, že prvostupňový súd na pojednávaní dňa
24.06.2013 vydal uznesenie, ktorým nepripustil otázku jeho splnomocneného zástupcu odporcovi „či je
pravda, že ste povedali navrhovateľovi, citujem“ „je mi z vás na blvanie.“ Túto skutočnosť považoval

za závažné porušenie jeho práv na objasnenie skutkového stavu a tým aj na objektívne a nestranné
rozhodovanie v procese. Taktiež poukázal na to, že svedok J. P. tvrdil, že keď sedel pred pojednávacou
miestnosťou, počul, čo navrhovateľ hovoril, pričom z jeho osobnej skúsenosti vie, že ak stál na chodbe
tesne pred dverami pojednávacej miestnosti, nepočul nič. Uvedeného pojednávania sa zúčastnili taktiež
dve jemu neznáme osoby ako verejnosť, ktorá je podľa jeho názoru umožnili pomocou mobilného

telefónu, prípadne inej techniky svedkovi odpočúvať, čo sa hovorí v pojednávacej miestnosti. Ďalej
uviedol, že časť jeho výpovede týkajúcej sa jeho ohrozenia autom riaditeľky zo dňa 04.09.2013 a
po jeho námietke opäť 28.10.2013 bola zaprotokolovaná nesprávne a nebolo v nej jeho ohrozenie
autom odporkyne, aj pohŕdavé správanie po uvedenom incidente. Splnomocnený zástupca odporcu vo
svojom odôvodnení uviedol, že pre predmetný spor nie je podstatné, či navrhovateľ videl alebo nevidel

ostatných zamestnancov odporcu, pričom povinnosťou odporcu nebolo informovať navrhovateľa, kto na
akej pracovnej pozícii pracuje. Uviedol, že toto nikdy nežiadal a nevie, prečo splnomocnený zástupca
odporcu tento fakt uvádza vo svojom vyjadrení, ale z kópií školenia BOZP zo dňa 25.10.2010 a kópie
organizačnej štruktúry Základnej školy platnej od dňa 01.09.2010 je zrejmý rozdiel dvoch pracovníkov.
Pri 6 dňovom rozdiely sa ponúkajú dve možnosti: buď sa jedná o sfalšovanie dôkazov, alebo čierne

duše. Štatutárna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľ nedbal na svoju osobnú hygienu, často
zapáchal, bol špinavý, neupravený, v kotolni často prespával a rodičia sa na neho sťažovali a dokonca
menšie deti sa ho báli. Uviedol, že ani jedno z týchto tvrdení sa nezakladá na pravde. Čo sa týka prístupu
riaditeľky Základnej školy k nemu, tak tento dokumentuje vyjadrenie, že pokiaľ bol s niečím nespokojný,
mohol kedykoľvek odísť. Mal podozrenie, že svedok P. nehovoril pravdu, keď tvrdil, že ako technický

pracovník pracuje na škole sám. Poukázal na to, že skúšal na daňovom úrade a na Sociálnej poisťovni
zistiť skutočný stav zamestnancov Základnej školy, ale tieto údaje mu neposkytli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 19Cpr/3/2013 je určenie, že výpoveď
odporcu doručená navrhovateľovi dňa 26.11.2012 je neplatná.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a navrhovateľovi bolo uložené zaplatiť odporcovi náhradu
trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v

zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí
skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne,
či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok
hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia §
132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z
hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/

O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami navrhovateľa a vzhľadom na to,

že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne rozhodol i o trovách konania
s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci v celom rozsahu úspešnému odporcovi priznal náhradu trov

konaniatitulomtrovprávnehozastúpenia,pričomsvojerozhodnutieivtejtočastidostatočnýmspôsobom
odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
tento na ich priznanie návrh nepodal.Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.