Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/207/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111219024
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111219024.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa P. R., a.s. so sídlom U., D. XX/A, IČO
XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. J. J. PhD., advokátom so sídlom M., W. X proti odporkyni Y. J., t. č.
na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom H. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská
Bystrica, o zaplatenie 821,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín zo dňa 23. januára 2013 č. k. 12C/189/2011-37 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu

529,77 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 06.01.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 48,35 eur (z toho trovy právneho zastúpenia 34,14
eur) k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. J. J., do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal
zo zistenia, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9110800008 zo dňa 07.01.2008 navrhovateľ
ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške 19.000,- Sk t.j. 630,68 Eur s ročnou

úrokovou sadzbou 15 % na 52 týždenných splátok po (589,-Sk) 19,55 Eur, s ročnou percentuálnou
mierou nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 177,73 %. Súčasťou zmluvy bol Formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy, v ktorom boli uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo výške 11.628,-Sk (385,98
Eur) a zmluvné pokuty za omeškanie splátok. Navrhovateľ uvádzal, že navŕšenie bolo tvorené 15
% úrokom vo výške 48,72 Eur (1.467,74 Sk) a administratívnym poplatkom za poskytnutie a správu
úveru vo výške 337,20 Eur. Podľa splátkového kalendára navrhovateľa, odporkyňa spolu zaplatila sumu

5.889,93 Sk (195,51 Eur) a posledná 52. splátka bola splatná dňa 05.01.2009. Súd prvého stupňa z
úradnej povinnosti podľa ustanovení § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka zisťoval, či predmetná zmluva neobsahovala neprijateľnú podmienku a či nie je v rozpore
s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci z predmetnej zmluvy o
úvere vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 19.000,- Sk t.j. 630,68 Eur s ročnou
úrokovousadzbou15%.Tútosúdpovažovalzaprimeranevysokúvporovnanís priemernýmiúrokovými

mierami z úverov obchodných bánk zverejnených na internete ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré boli
vo výške 14,9 % ročne. Keďže úrok z úveru je vlastne cenou za poskytnutý úver, súd ho nemôže
posudzovať ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, ale iba
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka súd považoval úrok vo výške 15 % ročne za úrok v súlade s dobrými mravmi
a priznal navrhovateľovi tento úrok. Úrok vo výške 15 % ročne zo sumy 19.000,-Sk za obdobie 52

týždňov, predstavuje sumu 2.850,- Sk (94,60 Eur). Teda odporkyňa mala povinnosť zaplatiť úver vovýške 19.000,-Sk, 15 % ročný úrok za 52 týždňov vo výške 2.850,-Sk, spolu 21.850,-Sk. Odporkyňa
zaplatila z dlhu sumu 5.890,-Sk a zostal dlh vo výške 15.960,- Sk ( 529,77 Eur). Súd nepriznal
navrhovateľovi poplatok za poskytnutie a správu úveru ako vedľajšie dojednania o cene pre rozpor s

dobrými mravmi, pretože nejde o samostatnú odplatnú službu dlžníkovi, ale ide o službu, ktorá slúži
výhradne záujmom navrhovateľa pre jeho účtovné potreby a sledovanie stavu plnenia úveru dlžníkom.
Poplatok za poskytnutie úveru je tiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľ neposkytuje
dlžníkovi skutočne žiadne plnenie, ale ide o vedľajšie úkony a služby, poskytované vo vlastnom záujme
veriteľa. Dlžník platí za poskytnutie úveru dohodnutý úrok. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol pre

rozpor s dobrými mravmi. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka okrem plnenie aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania,
výšku stanovuje vykonávací predpis. Odporkyňa sa dostala s plnením svojho celého dlhu do omeškania
nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky, preto má navrhovateľ právo na úrok z omeškania vo
výške 2,5% + 8 bodov = 10,5 % ročne, ale žiadal úrok len vo výške 5% ročne, preto mu bol priznaný

v tejto požadovanej výške. Podľa § 142 ods.2 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi pomernú náhradu trov
konania, pretože mal neúspech len v pomernej časti (64,52 % úspech - 35,48 % neúspech = 29 %
pomerný úspech). Trovy konania pozostávali zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 49,-Eur a trov
právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie veci a žaloba zo dňa 29.7.2011) po 51,45 Eur a 2x režijný
paušál 7,41 Eur, spolu 117,72 Eur. Náhrada vo výške 29 % zo súdneho poplatku 49,-Eur predstavuje

sumu 14,21 Eur a z trov právneho zastúpenia 117,72 Eur predstavuje sumu 34,14 Eur, spolu 48,35 Eur.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.
Dôvodil, že konanie na súde prvého stupňa neprebehlo podľa zásad spravodlivého súdneho konania,
čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vykazuje
všetkyvadyodôvodňujúceodvolaniepodľa§205ods.2písm.a/-f/O.s.p..Poukázalnato,žesúdprvého

stupňa na pojednávaní konanom dňa 18.06.2011 vydal uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na
neurčito. Napriek tomu, že súd neoznámil ďalší termín pojednávania, súd vydal napadnuté rozhodnutie
dňa 23.01.2013 s poukazom na ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p., to znamená, že súd rozhodol vo veci
bez toho aby o termíne odročeného pojednávania, resp. v zmene spôsobu rozhodovania informoval
navrhovateľa a umožnil mu tak účasť na ňom. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o žalobe mal postupovať

spôsobompodľa§115abeznariadeniapojednávania,alebopozačatíprocesnéhopostupusnariadením
pojednávania s týmto riadne pokračovať až do rozhodnutia. Z dôvodu odročenia pojednávania mohol
odôvodnene predpokladať, že bude nariadené ďalšie pojednávanie, na ktorom bude môcť pokračovať
v dokazovaní a bude mu poskytnutý priestor na vyjadrenie k jednotlivým dôkazom, preto nevykonával
ďalšie prípadné procesné úkony. Postupom súdu, ktorý odročil pojednávanie na neurčito, pričom

následne rozhodol bez nariadenia pojednávania, navrhovateľ nemal vedomosť o štádiu, v ktorom sa
konanie nachádza a z uvedeného dôvodu nemal ani možnosť uplatňovať svoje práva a oprávnené
záujmy. Zároveň sa týmto spôsobom mu odňala možnosť uplatniť si nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v plnej výške, nakoľko cestou a účasťou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.06.2012
vznikli navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za úkon právneho zastúpenia, náhradu za stratu času

a náhradu hotových výdavkov. Dôvodil, že súd prvého stupňa týmto postupom mu odňal ústavné právo
na súdnu ochranu, a to najmä možnosti účasti na pojednávaní, možnosti vyjadriť sa k žalobe, vyjadriť
sa k doposiaľ vykonanému dokazovaniu, možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania
ako aj možnosť záverečného zhrnutia priebehu konania. Ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav. Namietal, že súd vydal rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, čoho
následkom je nesprávne právne posúdenie predmetnej veci. Bez náležitého zistenia skutkového stavu
bolo posúdené tvrdenie navrhovateľa o zamietnutom poplatku, ktorý tvorí navýšenie spotrebiteľského
úveru vo výške 337,20 eur pri RPMN 177,33% je administratívnym poplatkom za služby, ktoré sú
klientovi v spoločnosti skutočne poskytované, a to okrem iného osobným výberom splátok. Uviedol, že

súd prvého stupňa preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, že administratívny poplatok spojený s poskytnutím a správou úveru, ktorý splatný s jednotlivými
splátkami úveru v celkovej výške 337,20 eur je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nejde o službu
poskytovanú dlžníkovi, ale ide o službu, ktorá slúži výhradne záujmom navrhovateľa pre jeho účtovné
potreby a sledovanie stavu plnenia úveru dlžníkom, a teda nejde o skutočné poskytovanie služieb, ale

vedľajšie úkony a služby. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jednoznačne predpokladá,
že poskytovateľovi spotrebiteľského úveru bude spolu s istinou úveru vrátený aj úrok, ako odmena anáklady spojené s poskytovaním tohto úveru. Rovnako zákon vznik celkových nákladov s poskytovaním
spotrebiteľských úverov predpokladá a ošetruje právnou úpravou ich výpočtu, ktorá sa nachádza
v prílohe 2 citovaného zákona vo forme vzorca na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov teda zahŕňa celkové náklady veriteľa s poskytovaním
úverov vrátane úroku a poplatkov, pričom jej výška sa odvíja od rôznych premenných ako sú výška
poskytovaného úveru, počet splátok, priebehu splácania a ďalšie. Celková výška nákladov spojených
s poskytnutým úverom je v prípade predmetnej zmluvy vyjadrená jednak konkrétnou sumou a jednak
ako ročná percentuálna miera nákladov. Celkové náklady sú teda tvorené dohodnutým úrokom a

administratívnym poplatkom za poskytnutie a správu úveru, ktorý v danom prípade predstavuje sumu
337,20 eur. Uvedené navýšenie je riadne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru. Navýšenie zmlúv
vo forme úroku a administratívneho poplatku je pevnou časťou zmluvy, ktorú sa odporca ako dlžník
zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi vrátiť. Poukázal na to, že poskytuje spotrebiteľské úvery výhradne
v hotovostnom režime z vlastných zdrojov, pričom nie je držiteľom bankovej licencie. Typickou črtou jeho
produktov je týždenný výber splátok zabezpečený prostredníctvom siete svojich obchodných zástupcov,

ktorí vyberajú splatné splátky od klientov na vopred dohodnutom mieste na území takmer celého
Slovenska. Uvedený spôsob je nákladný vzhľadom na rozsiahly personálny a materiálny substrát, ktorý
tak odbremeňuje práve klienta od povinnosti vybavovania, zakladania a vedenia bankových účtov, ktoré
jespojenésrôznymipoplatkamiastratoučasu.Malzato,ževzhľadomnauvedenéskutočnostinemožno
tvrdiť, že osobný výber splátok u klienta je službou, ktorá slúži výhradne záujmom navrhovateľa pre jeho

účelné potreby a sledovanie stavu plnenia úveru, a teda poplatok za ňu je v rozpore s dobrými mravmi.
Takýtozáversúdujepredčasnýaneodôvodnený.Vprvomradepoukázal,žeúhradanákladovspojených
s poskytnutím spotrebiteľského úveru a úhrada uvedeného nároku je predpokladaná hypotézou právnej
normy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, plnenie ktorého úhrada je predpokladaná a garantovaná
platnou zákonnou normou, sama o sebe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými

mravmi by mohol byť len v prípade, ak by takéto plnenie prekračovalo základné morálne pravidlá. V
tomto smere poukázal, že uvedené plnenie je zohľadnené pri výpočte RPMN, ktorá v danom prípade
nepresiahla zákonom prípustnú mieru, čiže výška uvedeného plnenia nemôže zakladať rozpor s dobrými
mravmi. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (v zamietajúcej časti a
vo výroku o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods.
2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené

a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a
na zdôraznenie správnosti a k námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

V danej veci je základom právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 9110800008 zo dňa 07.01.2008, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky. Je

nesporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch platný v čase uzavretia zmluvy. Odporkyňa ako spotrebiteľka bola nepochybne v danom
prípade z hľadiska informovanosti pri uzatváraní zmluvy a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a
mala na výber, buď zmluvu (spolu so všeobecnými podmienkami) vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať, a to so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Za týchto okolností je

možno dosiahnuť faktickú rovnosť len zásahom súdu. Súd prvého stupňa preto správne postupoval,
keď v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. skúmal podmienky, dohodnuté v zmluve o úvere a vo všeobecných
podmienkach, a posudzoval ich v súlade so zákonom. Občiansky zákonník tiež vo svojom ustanovení
§ 54 ods. 1 určuje všeobecné pravidlo, že zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Zobsahuzmluvyospotrebiteľskomúverezodňa07.01.2008vyplýva,ženavrhovateľposkytolodporkyni
úver vo výške 630,68 eur (19.000,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 15%, ktorý sa zaviazala odporkyňa
splácať v 52 týždňových splátkach po 19,55 eur (589,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov

(ďalej len RPMN) vo výške 177,73%. Súčasťou zmluvy bol formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,vktoromboliuvedenécelkovénákladyspotrebiteľavovýške385,98eur(11.628,-
Sk) a zmluvné pokuty za omeškanie splátok. Odporkyňa úver riadne nesplácala podľa splátkového
kalendára spolu zaplatila sumu 195,51 eur (5.889,93,- Sk), pričom posledná splátka bola splatná dňa
05.01.2009. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi okrem nesplatenej istiny úveru

patrí aj zmluvný úrok vo výške 15% ročne, nakoľko tento považoval za úrok dohodnutý v súlade s
dobrými mravmi. Celkovo priznal navrhovateľovi nezaplatenú istinu z úveru s 15%-tným zmluvným
úrokom spolu v sume 529,77 eur (15,960,- Sk) s 5%-tným úrokom z omeškania od 06.01.2009. Vo
zvyšnej časti týkajúcej sa uplatneného poplatku za poskytnutie a správu úveru, návrh navrhovateľa
zamietolprerozporsdobrýmimravmi,keďkonštatoval,ženejdeosamostatnúodplatnúslužbudlžníkovi,
ale ide o službu, ktorá slúži výhradne záujmom navrhovateľa pre jeho účtovné potreby a sledovanie

stavu plnenia úveru dlžníkom. Mal za to, že poplatok za poskytnutie úveru je tiež v rozpore s dobrými
mravmi, pretože navrhovateľ neposkytuje dlžníkovi skutočne žiadne plnenie, ale ide o vedľajšie úkony
a služby poskytované vo vlastnom záujme veriteľa. Dlžník platí za poskytnutie úveru dohodnutý úrok,
preto vo zvyšnej časti návrh ohľadne uplatneného poplatku za poskytnutie a správu úveru zamietol.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že administratívny poplatok za poskytnutie

úveru a správu úveru uplatnený navrhovateľom vo výške 337,20 eur spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je toto dojednanie absolútne
neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenie zmluvy o
úvere. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné dojednanie medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok

so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva
a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Ak teda navrhovateľ v podanom odvolaní
argumentuje tým, že úhrada nákladov spojených s poskytnutím a správou úveru je predpokladaná
hypotézou právnej normy, keď uvedené plnenie je zohľadnené pri výpočte RPMN, ktorá v danom

prípade nepresiahla zákonom prípustnú mieru, k tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi
účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. V
danom prípade dojednaný administratívny poplatok spojený s poskytnutím a správou úveru vo výške
337,20 eur za poskytnutý úver je neprimeraný, preto túto časť dohodnutých podmienok zmluvy je
potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým aj neplatnú (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Súd

prvého stupňa preto správne postupoval, keď návrh navrhovateľa v časti uplatneného administratívneho
poplatku spojeného s poskytnutím a správou úveru zamietol. Súdna prax už zaujala stanovisko, že
dojednanie poplatku za vedenie účtu a správu úverového účtu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko vedenie úverového účtu vyplýva z účtovných potrieb samotnej banky,
a preto nemôže zaťažovať dlžníka. Aj zákonodarca v rámci zák. č. 132/2013 Z. z. o bankách reagoval

na súdnu prax a zakázal bankám, stavebným sporiteľniam a veriteľom spotrebiteľských úverov žiadať
poplatky, alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu, na ktorom je
úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Poplatky za vedenie
a správu úverového účtu sú teda bez akýchkoľvek pochybností takými zmluvnými podmienkami, ktoré
vyjadrili finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v

skutočnostizáujmomdodávateľa,pretopoplatkyzavedenieúčtusúneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
tak,akotonapokonposúdilvýslovnýmzákazomoznačenomvzákonnejnormeajsamotnýzákonodarca.
Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, keď súd vo veci rozhodol spôsobom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania, k tomu je potrebné uviesť, že ani táto odvolacia námietka navrhovateľa nebola

dôvodná. V danej veci išlo o drobný spor, neprevyšujúci istinu 1.000 eur (§ 200ea O.s.p.), preto súd
prvéhostupňavyužilmožnosť vovecirozhodnúťbeznariadeniapojednávaniapodľa§115aods.2O.s.p.
Termín a miesto verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote
dňa 16.01.2013, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.01.2013, čo znamená, že súd prvého stupňa
postupoval pri verejnom vyhlásení rozsudku v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p. Pokiaľ v danej

veci súd prvého stupňa pred verejným vyhlásením rozsudku nariadil pojednávanie dňa 18.06.2012, táto
okolnosť nezakladá procesnú vadu konania, ktorá by mala za následok odňatie možnosti navrhovateľovi
konať pred súdom. Súd prvého stupňa rozhodoval vo veci na základe listinných dôkazov navrhnutýchnavrhovateľom.Súdprvéhostupňasanedopustilžiadnehoprocesnéhopochybenia,postupovalvsúlade
s príslušnými ustanoveniami O.s.p., preto odvolacie námietky navrhovateľa boli nedôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku

o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania v zmysle konania § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .