Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/496/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213108
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613213108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľa Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska
kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615 proti odporcovi
O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie 385,60 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8C/314/2013-31 zo dňa
12. 2. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 315,14
eur a kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu 65,38 eur, úroku
z omeškania 0,024 % denne z 385,60 eur od 12. 12. 2013 do zaplatenia, zamietol.

Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.vsúvislostisust.§151ods.1O.s.p.sprihliadnutím
na úspech odporcu v spore a skutočnosť, že zo spisu nezistil, že by mu účelne vynaložené výdavky
vznikli.

Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená 12. 9. 2007
pod č. 3709032732 telefónna pôžička SR, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru 25 000,- Sk (829,85

eur) s tým, že odporca sa zaviazal vrátiť úver v 60 mesačných splátkach, každá vo výške 859,- Sk
(28,51 eur), teda spolu 51 540,- Sk, čo zodpovedá 1 710,81 eur (28,51 x 60). Dohoda o výške ročnej
úrokovej sadzby na prvej strane zmluvy uvedená nebola. Zmluva obsahovala údaj o 38,80 % RPMN,
priemerná hodnota RPMN uvedená v zmluve nebola a neboli uvedené ani termíny splatnosti jednotlivých
splátok. Dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený na 1 mesiac od dátumu poskytnutia úveru, pričom
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s.. Zo splátkového kalendára bolo preukázané, že odporca zaplatil v čase od 22. 10. 2007

do 22. 11. 2007 a od 22. 1. 2008 do 22. 9. 2008 12 splátok po 28,5136 eur, 3 splátky po 28,5135 eur,
v dňoch 22. 11. 2007, 22. 10. 2008 a 22. 11. 2008 31 splátok po 28,51 eur, od 22. 1. 2009 do 22.
7. 2011 a dňa 22. 8. 2011 zaplatil 13,5402 eur, takže celkovo zaplatil na úhradu dlhu 1 325,05 eur. Z
tohto listinného dôkazu tiež vyplýva, že odporca zaplatil na istinu úveru 604,7533 eur a na úrok z úveru
849,3104 eur. S prihliadnutím potom na takto zistené skutočnosti a platnú právnu úpravu okresný súd
dospel k záveru, že odporca svoj záväzok zo zmluvy o úvere splnil v celom rozsahu riadne a včas. Svoj
postup okresný súd zdôvodnil tým, že obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy musí byť dohoda ovýške úroku, za ktorý si dlžník peniaze požičal. V úverovej zmluve zo dňa 12. 9. 2007 takáto dohoda
obsiahnutá nie je. Pokiaľ i navrhovateľ v doplnení žaloby tvrdil, že výška úroku sa zistí ako rozdiel
súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru, čo je uvedené v § 1 hlavy

5 úverových podmienok, okresný súd ustálil, že vzhľadom na požiadavku zrozumiteľnosti, určitosti a
jednoznačnosti každej zmluvy nemožno považovať dojednanie o výške úroku uvedené v § 1 hlavy 5
za jasné a dostatočne určité. Požiadavka určitosti dohody o výške úroku je zvýraznená faktom, že ide
o formulárovú zmluvu uzatvorenú s odporcom ako spotrebiteľom a z tohto dôvodu je potrebné podľa
okresného súdu postupovať podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 12. 9. 2007,

kedy navrhovateľ s odporcom zmluvu uzatvoril.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Okresnýsúdžalobuzamietolzdôvodu,ževúverovej
zmluve chýba výška úroku z úveru. S takýmto právnym posúdením sa navrhovateľ nestotožnil. Uviedol,
žeokremtoho,žepredmetnáúverovázmluvajezmluvouspotrebiteľskou,naktorúsavzťahuješpeciálna

právna úprava, primárne je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka ust. § 497, podľa
ktorého sa dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky z úveru vrátiť a zaplatiť úroky. Podstatnými
náležitosťami úverovej zmluvy je teda poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľa a
vrátenie úveru spolu s úrokmi. V tejto súvislosti odkazoval na § 1 hlavu 5 úverových podmienok, podľa
ktorýchklientjepovinnýriadneavčassplácaťposkytnutýúver,atovpravidelnýchmesačnýchsplátkach,

ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto
úverových podmienok povinný platiť. Poukazoval tiež na § 4 ods. 2 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. a zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
s tým, že uzavretá úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, tak aby mohol byť

poskytnutý úver považovaný za úver s úrokmi a poplatkami. Uviedol, že podľa zákona o spotrebiteľskom
úvere v ust. § 4 výslovne tento sankcionoval úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou
a bez poplatkov len v jednom prípade, a to v prípade neuvedenia RPMN, pričom v čase uzavretia
zmluvy, t.j. 12. 9. 2007 medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepatril údaj o
výške úrokovej sadzby za poskytnutie úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v čase uzavretia

predmetnej úverovej zmluvy nebol povinný uvádzať údaje o výške úrokovej sadzby úroku za poskytnutie
úveru, pričom všetky povinné obsahové náležitosti, vrátane RPMN v zmysle § 4 ods. 2 a 3 ZSÚ v zmluve
uviedol, zastal názor, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil úroky a poplatky spojené s poskytnutím
úveru dôvodne. V nadväznosti na uvedené zastal názor, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil,
preto žiadal buď rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a

návrhu navrhovateľa vyhovieť. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Z odôvodnenia
jeho rozhodnutia je dostatočne zrejmé, na podklade akých skutočností návrh navrhovateľa zamietol.

Ako napokon vyplýva i z odvolania navrhovateľa, okresný súd správne na vec aplikoval príslušné
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Ajkeďjepotrebnéprisvedčiťodvolateľovivtom,žeZSÚvust.§4výslovnesankcionovalúverovúzmluvu
bezúročnosťou a bez poplatkov len v prípade neuvedenia RPMN, v odseku 5 na druhej strane stanovil,
že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.Tak ako správne uviedol okresný súd, zmluva o spotrebiteľskom úvere, údaj o výške úroku z
poskytnutého úveru neobsahuje, a pokiaľ i navrhovateľ odkazuje na úverové zmluvné podmienky, je
potrebné uviesť, že tieto podobne ako celá úverová zmluva, sú písané tak drobným a nečitateľným

písmom, že je len ťažko uveriť tomu, že odporca ako spotrebiteľ sa s nimi vôbec oboznámil a
pochopil ich zmysel. Pokiaľ i v § 1 hlava 5 bol uvedený spôsob výpočtu úroku poskytnutého úveru,
nemožno od priemerného spotrebiteľa v čase uzatvárania zmluvy požadovať, aby pri tak neprehľadne a
drobnýmpísmompísanýchúverovýchpodmienkachbolschopnýprepočítaťsivýškuúrokupodľavzorca,
vyplývajúceho z tohto ustanovenia.

Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 5 jednoznačne uvádza, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom v § 4
ods. 2 písm. a/ jednoznačne zákon stanovil požiadavku, v ktorej zákon o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tieto náležitosti, vrátane sumy úrokov a iných poplatkov, musí
obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere, písomný právny úkon vyjadrujúci zhodnú vôľu
účastníkov zmluvy s tým, že nie je možné takúto náležitosť, ako je výška úroku požadovaná z
poskytnutého úveru, uviesť do úverových podmienok, ktoré medzi účastníkmi ani neboli individuálne
dojednané a boli vopred naformulované zo strany dodávateľa.

Ako sám navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy podľa §
497 Obchodného zákonníka je poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľa a vrátenie
úveru spolu s úrokmi zo strany dlžníka. To znamená, že dlžníkovi musí byť už v čase podpísania
úverovej zmluvy jednoznačne zrejmé a jasné, akú výšku úrokov má spolu s poskytnutými peňažnými
prostriedkami veriteľovi vrátiť, pričom § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch na úpravu v

Obchodnom zákonníku nadväzuje tým, že veriteľa sankcionuje za neuvedenie úrokov a poplatkov
priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere tým, že takéto neuvedené úroky a poplatky od dlžníka ako
spotrebiteľa nemôže požadovať.

Okresný súd pri svojom rozhodnutí aplikoval správny právny predpis, svoje rozhodnutie, i keď
stručným, avšak dostatočne zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, v nadväznosti na čo odvolací súd jeho

rozhodnutie ako správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, nakoľko ani z obsahu spisu nezistil,
že by mu účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním podaným zo strany navrhovateľa vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.