Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/768/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413213466
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413213466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľky Y.. Y. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., S. V. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivom Osvaldom, Advokátska kancelária Zvolen, Trhová 1,
proti odporcovi K.. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., S. V. XXX/XX, t. č. A. W. Q., Š. Y. XXX/XX,
zastúpeného JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, Advokátska kancelária Žiar nad Hronom, Námestie
Matice slovenskej 4, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie
navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/147/2013 - 47 zo
dňa 26. 03. 2014 v znení opravného uznesenia č. k. 10C/147/2013 - 63 zo dňa 13. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 50,- EUR mesačne počnúc dňom 11. 10. 2013, ktoré je povinný posielať k rukám navrhovateľky
vždy do 15.-ho dňa v mesiaci vopred, určil zročné výživné za obdobie od 11. 10. 2013 do 26. 03.
2014 spolu v sume 282,20 EUR, ktoré povolil odporcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 20,-
EUR spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania k rukám navrhovateľky, počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok, a v zostávajúcej časti návrh zamietol.

Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 181,43 EUR. Proti
uvedenému rozsudku podali odvolanie obaja účastníci. Navrhovateľka v rozsahu, ktorým v zostávajúcej
časti bol jej návrh zamietnutý a odporca vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o jeho povinnosti prispievať
na výživu navrhovateľky, o zročnom výživnom a jeho splatnosti.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka požadovala od odporcu príspevok
rozvedenej manželky v sume 100,- EUR od podania návrhu 11. 10. 2013. Manželstvo účastníkov
konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4P/51/13-27 z 12. 06. 2013
v znení opravného uznesenia zo dňa 27. 06. 2013. Okresný súd považoval návrh navrhovateľky za

čiastočne dôvodný. Rozvodovým rozsudkom súd na čas po rozvode malol. M., nar. XX. XX. XXXX
zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na neho výživným v sume po 100,-
EUR mesačne. V čase rozhodovania súdu bola navrhovateľka na materskej dovolenke, zabezpečovala
celodennústarostlivosť omaloletéhosynaúčastníkovkonania,jejjedinýmpríjmombolrodinnýprídavok,
rodičovský príspevok a bežné výživné na maloleté dieťa. Nebolo zistené, že by vlastnila hnuteľné
veci vyššej hodnoty, z nehnuteľných vecí je spoluvlastníčkou štvorizbového bytu, ktorý je predmetom
vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca je v služobnom pomere príslušníka

policajného zboru, od 01. 01. 2014 pracoval na odbore kriminálnej polície KR PZ Banská Bystrica.Jeho mesačný príjem v roku 2013 bol 936,16 EUR mesačne. Okresný súd prihliadol na to, že odporca
uhrádzal zo svojich príjmov splátky úveru a náklady za užívanie bytu, a že má ďalšie výdavky spojené
so svojou osobou a s tým, že sa presťahoval k rodičom. Na druhej strane suma určeného príspevku na

výživu navrhovateľky aspoň čiastočne zlepší jej finančné zabezpečenie vzhľadom na jej starostlivosť o
maloleté dieťa účastníkov konania.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 72 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zák. č. 36/2005
Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

Odporca v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1? veta prvá OSPP) podanom odvolaní navrhol
rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nesprávne skutkové

zistenia okresného súdu. Maloletý syn M. má dva roky, môže byť umiestnený v predškolskom zariadení
a navrhovateľka by si mohla nájsť prácu, pokiaľ by o tento spôsob získania finančných prostriedkov
prejavila záujem. Odporca od rozchodu s navrhovateľkou hradí sám spoločné záväzky, úver 300,- EUR
a za užívanie bytu 200,- EUR mesačne. Plní si vyživovaciu povinnosť k maloletému v sume 100,- EUR
mesačne. Má výdavky spojené s cestovaním do práce v Banskej Bystrici. V kalendárnom mesiaci mu

ostáva voľných 216,- EUR, z čoho vynakladá na stravovanie ďalších 120,- EUR.

Navrhovateľka v odvolaní spochybňovala úplnosť zistení okresného súdu a pravdivosť vyjadrení
odporcu. Odporcovi sa od 01. 01. 2014, kedy prišiel pracovať na KR PZ Banská Bystrica zvýšil príjem.
Okrem príjmu dostáva príspevky na stravu a ošatenie. Finančná situácia navrhovateľky sa naproti
tomu nezmenila, stará sa o maloleté dieťa a je odkázaná len na rodičovský príspevok a prídavok na

dieťa. Do primeranej výživy rozvedeného manžela treba zahrnúť náklady vyplývajúce z nevyhnutných
potrieb rozvedeného manžela vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a spôsob života. Navrhla rozsudok
okresného súdu zmeniť, zaviazať odporcu k plateniu príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume
100,- EUR mesačne od 11. 10. 2013 a navrhovateľke priznať náhradu trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní v sume 362,86 EUR. Vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhovateľka uviedla, že

spoločnosť v ktorej pracovala pred materskou dovolenkou, zanikla. Podľa Zákonníka práce má nárok na
rodičovskú dovolenku do 3 rokov veku dieťaťa a navrhovateľka sa takto osobne stará o prvorodeného
syna. Pokiaľ odporca spomínal výdavky, tieto sú nadsadené. Okrem toho sa dohodli, že navrhovateľka
sa spoločného bytu vzdá v prospech odporcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods.

1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 72 ods. 1 zák. č. 36/2005 o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) rozvedený manžel, ktorý nie je
schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Navrhovateľka sa žalobným návrhom domáhala voči odporcovi príspevku na výživu rozvedeného
manžela v sume 100,- EUR mesačne a okresný súd o jej návrhu rozhodol tak, že jej uvedený príspevok
priznal vo výške 50,- EUR mesačne od 11. 10. 2013, keď súčasne rozhodol o zročnom výživnom

od 11. 10. 2013 do vydania rozhodnutia okresného súdu dňa 26. 03. 2014 spolu v sume 282,20EUR. Uvedenú sumu zročného príspevku na výživu rozvedenej manželky povolil odporcovi splácať
v mesačných splátkach po 20,- EUR od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd svoje rozhodnutie
založil predovšetkým na tom, že dôvodom na poskytovanie príspevku pre navrhovateľku je jej osobná

starostlivosť o maloleté dieťa účastníkov konania, s ktorým je na materskej dovolenke a z toho dôvodu
niejeschopnázabezpečiťsiinýzdrojpríjmov.Odporcainúvyživovaciupovinnosťnemalapoberalpríjem
zo zamestnania, ktorý sa mu v priebehu konania zvýšil, ale táto skutočnosť nebola dôvodom na zmenu
rozhodnutia okresného súdu, pretože príjem odporcu treba posudzovať aj z hľadiska náročnosti jeho
práce, povinností a dochádzke do zamestnania. Odvolací súd považuje výšku príspevku rozvedenej

manželky v sume 50,- EUR mesačne za primeranú. Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že každý z
nich odišiel bývať k svojim rodičom, a teda je predpoklad, že sa spoločne s nimi podieľajú na nákladoch,
na ktoré vo svojich vyjadreniach poukázali.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil po stránke skutkovej ako aj z hľadiska právneho vyhodnotenia
správne, rešpektoval právnu úpravu Zákona o rodine, zohľadnil všetky právne významné skutočnosti.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a v ďalšom

poukazuje na dôvody jeho rozhodnutia.

Navrhovateľka ani odporca neboli v odvolacom konaní úspešní a preto krajský súd rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.