Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211221685
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211221685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľa V. Š. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho na E. ul. č. XX v H. zastúpeného JUDr. Ladislavom Lenartom advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie na Pollovej ul. č. 32 v Košiciach proti odporkyni O. Š. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej na Ž. ul. č. XX v H.F. zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou so sídlom na
Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach v konaní o zníženie a zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 25.10.2013 č.k. 45C 93/2011-181 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného od 1.2.2012 do 30.6.2012 a

o trovách konania.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného od 1.4.2013 do budúcna tak, že znižuje
výživné od navrhovateľa pre odporkyňu naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo
17.12.2010 sp.zn. 27P 208/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.5.2011 č.k.
7CoP 59/2011-229 zo 165,97 € na 100 € mesačne od 1.4.2013 do budúcna, ktoré je navrhovateľ povinný
prispievať odporkyni vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti voči odporkyni O. Š. a znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v období od

1.2.2012 do 30.6.2012 zo 165,97 € mesačne na 100 € mesačne a v období od 1.4.2013 do budúcna
zo 165,97 € na 50 € mesačne, ktoré zaviazal navrhovateľa platiť odporkyni vždy do 15. dňa v mesiaci
dopredu, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 27P 208/2008 zo 17.12.2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 59/2011-229 z 30.5.2011, v prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti výroku, ktorým bola znížená vyživovacia povinnosť a nebola účastníkom priznaná náhrada trov
konaniapodalavzákonnejlehoteprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyneodvolanieodporkyňapodľa
§ 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. s tým, že vytkla konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovýmzisteniam.Vyjadrilanázor,žesúdprvéhostupňanesprávneposúdilskutkovýstavspočívajúci
v zistení majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania, ak znížil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči nej za obdobie od 1.2.2012 do 30.6.2012 a od 1.4.2013 do budúcna. V odvolaníkonštatovala, že navrhovateľ sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že od roku
2011 už nie je študentkou obchodnej akadémie pre telesne postihnutých, odbor remenár - sedlár,
pričom za hlavnú príčinu ukončenia jej štúdia považuje jej odmietavý postoj k ďalšiemu vzdelávaniu.

Zdôraznila, že k uvedenému tvrdeniu navrhovateľa boli predložené odborné stanoviská ošetrujúcich
lekárov konštatujúcich existenciu jej závažných zdravotných ťažkostí, ktoré sa doposiaľ nezlepšili a ktoré
sú dôvodom, pre ktorý bola nútená ukončiť štúdium. Zdôraznila tiež, že štúdium skončila 23.1.2012 v
dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, nie však z dôvodu jej nezáujmu. Nestotožnila sa s tvrdením
navrhovateľa v konaní, že dosiahnutím plnoletosti má možnosti a schopnosti sa sama živiť a v tejto

súvislosti uviedla, že dosiahnutie plnoletosti nijako neovplyvnilo jej možnosti živiť sa sama z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu, medzičasom bola nútená podstúpiť operáciu, ktorá jej zdravotné
problémy nevyriešila. Konštatovala, že jej diagnóza je trvalá a úplné vyliečenie nie je možné, jej stav
pretrváva a pretože je takmer úplne imobilná, táto skutočnosť vylučuje jej možnosť zamestnať sa a
sama sa živiť. Dôkazom týchto jej tvrdení je komplexný posudok vypracovaný na účely žiadosti úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny z 15.4.2013 a v dôsledku 80% invalidity poberá iba invalidný dôchodok

a potrebuje stálu opateru. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013 sp.zn.
I. ÚS 2306/12, podľa ktorého objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní
sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo
mať právo na výživné zo strany rodiča) a tiež nález Ústavného súdu ČR a z 24.7.2013 sp.zn. I.

ÚS 1996/12, podľa ktorého samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť
nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Konštrukcia sociálnych platieb (dôchodkov, dávok,
prípadne služieb v širšom slova zmysle) objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne pomery
oprávneného príjemcu. V odvolaní tiež uviedla, že jej príjem z priznaného invalidného dôchodku ani
zďaleka nepokryje náklady, ktoré sú spojené s jej základnými životnými potrebami podmienenými jej

zdravotným stavom, ktoré musí hradiť. Tieto uspokojuje výlučne zo svojho invalidného dôchodku,
vrátane potravín, liekov a hygienických potrieb. Výška jej invalidného dôchodku je v súčasnosti 305,30
€ a teda nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy stanovenej nariadením vlády č. 326/2012 Z.z. z
10.10.2012 s účinnosťou od 1.1.2013. Vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti,
ak vzal do úvahy pri rozhodovaní aj príjem jej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, pretože

jediným zdrojom príjmu jej matky je príspevok osobného asistenta v priemere 250 € mesačne, ktorý
rovnako nedosahuje výšku minimálnej mzdy a jej matka z dôvodu starostlivosti o ňu, ktorá je z časového
hľadiska veľmi náročná, si nemôže zabezpečiť iný príjem. Vytkla konajúcemu súdu, že nevzal do
úvahy všeobecné zvýšenie cien potravín a iných životných potrieb za posledné roky, ktorá skutočnosť
odôvodňuje zachovanie pôvodne určenej výšky výživného aj napriek určitému, nie výraznému rozdielu

v jej príjmoch a v príjmoch jej matky v porovnaní s týmito príjmami v čase posledného súdneho
rozhodnutia. Zdôraznila, že jej matka v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom poberala
opatrovateľský príspevok, ktorý spolu s kompenzačnými poplatkami predstavoval 280 €, preto nevidí
priestor na zníženie výživného. Vytkla konajúcemu súdu, že znížil výživné od odporcu na 100 € za
obdobie od 1.2.2012 až do 30.6.2012 s odôvodnením, že v tomto období prestala navštevovať školu

a nemala náklady spojené so štúdiom. V tejto súvislosti vyjadrila názor, že táto zmena jej pomerov
neodôvodňuje zníženie výživného o 66 €, pretože ukončenie školskej dochádzky neznamenalo pre ňu
zníženie jej životných nákladov. Vzhľadom na jej zdravotný stav a s tým spojené potreby je odôvodnené
výživné 165,97 € mesačne. Rovnako vytkla konajúcemu súdu, že nesprávne vyhodnotil majetkovú
situáciu odporcu, ktorý je nezamestnaný a vykonáva iba príležitostnú činnosť pre spoločnosť, s ktorou

má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, kde výška jeho príjmu striedavo kolíše a bola vyčíslená sumou
50 €. Podľa jej názoru navrhovateľ účelovo uvádza iba tento príjem ako jediný a napriek schopnosti a
možnosti sa aktívne nesnaží o zabezpečenie iného oficiálneho príjmu, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť,
že v určenom období nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom mu tak vznikli
ďalšie náklady v súvislosti s úhradou nemocenského, ako aj sociálneho poistenia. Navrhovateľ nebol

žiadateľom o dávku v nezamestnanosti a ani nedokáže účelne preukázať snahu o aktívne hľadanie
vhodného zamestnania. Zdôraznila, že ak odporca uhradil nájom bytu a na splátku v exekučnom konaní
Ex 830/2012 uhradil v auguste 2012 jednorazovo 3.000 € a mesačne je schopný pravidelne uhrádzať
na túto exekúciu 298 €, je nepochybné, že v konaní neuviedol pravdu o svojich majetkových pomeroch,
pretože z príjmu ním oficiálne priznaného by nebol schopný uvedené čiastky uhrádzať. Vyjadrila názor,

že na základe uvedeného je potrebné pri určovaní výživného vychádzať z jeho predpokladaného príjmu,
pretože disponuje schopnosťami a v súčasnosti má aj možnosti pre získanie vyššieho príjmu. So
zreteľomna§62ods.4Zákonaorodine,podľaktoréhosúdprirozhodovaníovýškevýživnéhoprihliadne
aj na osobnú starostlivosť rodičov upozornila na skutočnosť, že matka sa o ňu niekoľko rokov starávýlučne sama, čím si plní voči nej vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedeného vyjadrila nesúhlas
aj s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania a navrhla, aby jej odvolací súd po posúdení jej miery
úspechu v konaní priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v súlade s § 142 ods. 1

O.s.p.. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok vo výrokoch II a IV zmeniť a návrh navrhovateľa
na zníženie vyživovacej povinnosti v plnom rozsahu zamietnuť a o trovách konania rozhodnúť tak,
že navrhovateľ je povinný uhradiť jej trovy konania, ako aj trovy odvolacieho konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet jej právnej zástupkyne.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa §-u 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75-u ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena
pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v
tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z tohto dôvodu

je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom s
pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o
zmene výživného sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ustanovenie §-
u 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu
výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova,
šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním

vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka.Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je však vždy limitované možnosťami a schopnosťami
rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je možné urobiť záver, že výživné nie je možné určovať
mechanickým výpočtom.

Odvolacísúdpreskúmalrozsudokvnapadnutejčastiajskonaním,ktorémupredchádzalopodľa§-u212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporkyni za obdobie od 1.2.2012 do 30.6.2012 zo 165,97 € na 100 € mesačne a tiež

o trovách konania, preto rozsudok podľa § 219-u ods. 1 O.s.p. ako vecne správny v tejto časti potvrdil a
s odôvodnením v tejto časti sa v plnom rozsahu stotožňuje, preto na odôvodnenie súdu prvého stupňa
ako správne v súlade s § 219-om ods. 2 poukazuje. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, že za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom možno považovať iba ukončenie štúdia navrhovateľky na strednej škole 23.1.2012, v dôsledku
čoho došlo k zníženiu odôvodnených potrieb navrhovateľky, t.j. k zníženiu výdajov vynakladaných na

dochádzku a účasť na študijnom procese a nie v nepatrnej miere tiež výdajov na ošatenie. Odvolací súd
sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ak tento znížil výživné od 1.4.2013 pre navrhovateľku
na 50 € mesačne s odôvodnením, že matka navrhovateľky prestala poberať príspevok za opatrovanie a
jej zdrojom sa stal príspevok za osobnú asistenciu v priemere 250 € mesačne vyplácaný jej žalovanou.

Podľa §-u 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného od 1.4.2013 do budúcna
tak, že znížil výživné od navrhovateľa pre odporkyňu zo 165,97 € na 100 €, pretože príspevok za
opatrovanie je príjmom matky navrhovateľky, z ktorého nie je schopná doplňovať zdroj výživy odporkyne,
ktorá je invalidnou dôchodkyňou na hranicu jej odôvodnených potrieb. Zo zdravotného stavu odporkyne

nepochybne totiž vyplýva, že invalidný dôchodok nepostačuje na úplné uspokojovanie všetkých jej
potrieb. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby odporkyne nepatrí iba ubytovanie a
zdravotné potreby, ktoré deklarovala, ale aj výdavky na stravu a ošatenie, ktoré súhrnne predstavujú
podľa ustálenej súdnej praxe približne 450 € mesačne (260 € bývanie a zdravotné pomôcky a 190 €
strava, oblečenie a iné potreby) a pretože príjem odporkyne je iba 350 € mesačne, potrebuje aspoň 100

€ mesačne na uspokojovanie všetkých svojich najzákladnejších potrieb. Na základe uvedených úvah a
zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil
podľa §-u 220 O.s.p..

Podľa §-u 142 O.s.p. o náhrade trov sa rozhoduje len v sporovom konaní. Miera úspechu alebo
neúspechu účastníkov sa v každej veci posudzuje samostatne, aj keď súd prejednáva viac nárokov na

spoločnom konaní. Plná náhrada trov konania prináleží pri plnom úspechu vo veci podľa §-u 142 ods. 1
O.s.p.. Pri čiastočnom úspechu zásadne platí §142 ods. 2 O.s.p.. Pri pomernom rozdelení náhrady trov
konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) súd prizná tomu z účastníkov, ktorý vo veci prevažne uspel, iba časť z jeho
celkových trov, zodpovedajúcu rozdielu medzi mierou jeho úspechu a neúspechu v konaní. Ak je úspech
a neúspech oboch strán v konaní vyrovnaný, nemá žiadna z nich právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, pretože konajúci súd o
nich zákonne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a aj keď odvolací súd zmenil čiastočne rozsudok
v napadnutom výroku o znížení výživného, neboli splnené podmienky pre zmenu výroku o trovách
konania, pretože aj za tohto skutkového stavu bol úspech každého z účastníkov konania v zásade
rovnaký. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepriznal odporkyni ani náhradu trov odvolacieho konania

podľa §-u 142 ods. 2 O.s.p. a §-u 224 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.