Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113234601
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113234601.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci navrhovateľa:

AUSTROMARSK,s.r.o.,sosídlomKutlíkovač.17,85102Bratislava,IČO:36677515,práv.zast.:JUDr.
Viktor Mišík, advokát so sídlom v Bratislave, proti odporcovi: R. U. V., M. Q. Č. Č.. X, XXX XX Bratislava,
S.. G.: R. F., P. A. Okresného P. Bratislava I., o zaplatenie 4 095,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľ, na základe žalobného návrhu zo dňa 16.10.2013, ktorý bol doručený súdu toho istého dňa,
žiadal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 4 095,97 Eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tvrdením, podľa ktorého ako dopravca zabezpečoval pre odporcu

ako odosielateľa kombinovanú námornú prepravu zo Slovenska (Bratislava) do sídla príjemcu na Kube
(Havana). Miestom námornej nakládky bol prístav Moerdijk v Holandsku a miestom vykládky bol prístav
Havana, Kuba. Táto preprava bola vo forme zásielky zo strany navrhovateľa riadne uskutočnená a
zásielka bola prepravená a odovzdaná príjemcovi, t.j. odporcovi.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že faktúra za prepravné a súvisiace poplatky mala byť pôvodne vystavená
spoločnosti SEANERGY, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 47 002 999, nakoľko táto pre odosielateľa
zabezpečovala dopravu, avšak na požiadavku jej konateľa, U.. A. s odôvodnením, že SEANERGY,

s.r.o. ukončuje svoju činnosť, navrhovateľ vystavil faktúru českej pobočke spoločnosti, t.j. SEANERGY
BOHEMIA, s.r.o., so sídlom v Prahe, Česká republika. Táto však faktúru neuhradila a následne
si zmenila obchodné meno na súčasný názov TRANSPORTINO, s.r.o. Vymoženie pohľadávky od
uvedenýchspoločnostíjepodľanavrhovateľanemožné.Navrhovateľakodopravcaazástupcalodiarskej
spoločnosti NIRINT Shipping B.V. Holansko je tak nútený si uplatňovať náklady za vykonanie prepravy
priamo voči odosielateľovi, t.j. odporcovi, nakoľko vystavením konosamentu (nákladného námorného
listu zo dňa 17.10.2011) došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi odporcom (ako odosielateľom)

a navrhovateľom (ako prepravcom).

Vzhľadom k tomu, že odporcov aktuálny pobyt nie je súdu známy, súd odporcovi podľa ustanovenia §
29 ods. 2 , ods. 6 O. s. p. ustanovil pre toto konanie opatrovníčku.

II.Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100 ods. 1 Obč.
súd. por.) a to oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom
spise. Z vykonaného dokazovania boli súdu preukázané tieto skutočnosti:

1. z obsahu faktúry, č. 11-6-1-002358, vystavenej dňa 30.12.2011 v Bratislave (č.l. 6) vyplýva, že
navrhovateľ si uplatnil voči spoločnosti Seanergy Bohemia s.r.o., so sídlom Durychova č. 101, 14201
Praha, Česká republika sumu 4 095,97 Eur,

2. z obsahu nákladného námorného listu, vyhotoveného v anglickom jazyku (č.l. 7), vyplýva, že
navrhovateľ bol vo vzťahu k spoločnosti NIRINT Shipping B.V. Holansko jej agentom, t.j. zástupcom. Z

obsahu ďalej vyplýva, že spoločnosť NIRINT Shipping B.V. Holansko vykonala pre odporcu doručenie
zásielky loďou s miestom doručenia v Havane, Kuba.

Podľa čl. 21 ods. 1 Dohovoru OSN o preprave tovaru po mori - Hamburské pravidlá, v súdnom konaní
týkajúcom sa prepravy tovaru podľa dohovoru, môže žalobca podľa svojej voľby podať žalobu na súde,
ktorý je príslušný podľa právneho poriadku štátu, kde má súd svoje sídlo a v ktorého obvode leží jedno
z týchto miest: ... b) miesto, kde bola zmluva uzatvorená za podmienky, že žalovaný tam má svoje sídlo,

pobočku alebo zastúpenie, ktorého prostredníctvom bola zmluva uzatvorená.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák.) a
zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak.

III.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo k neúspechu v exekúcii. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo

oprávnenia v konaní, má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdenej
hmotnoprávnej povinnosti v konaní, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku
exekúcie tvrdí. Ak sa v priebehu konania ukáže, že odporca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
súd žalobu zamietne.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

Súd, po preskúmaní navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu a jeho nároku na úhradu dlžnej
istiny s príslušenstvom dospel k záveru, podľa ktorého odporca nemá v tomto konaní pasívnu vecnú
legitimáciu. Z faktúry na úhradu dlžnej istiny vyplýva, že postavenie dlžníka má v tomto konaní
spoločnosť Seanergy Bohemia s.r.o., so sídlom Durychova č. 101, 14201 Praha, Česká republika.
Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by odporcovi vystavil faktúru na sumu 4 095,97 Eur, preto nemôže

riešiť neuhradenie splatnej pohľadávky zo strany Seanergy Bohemia s.r.o., takým spôsobom, že si
splatnú pohľadávku uplatní voči subjektu, ktorý nie je totožný so subjektom, uvedeným vo faktúre a ani
niejejehoprávnymnástupcom.Akbyodporcauhradilsplatnúpohľadávkunavrhovateľovibezexistencie
účtovného dokladu, navrhovateľ by sa voči nemu dopustil bezdôvodného obohatenia.Podľa § 80 písm. b) Obč. súd. por., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 132 Obč. súd. por., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd zistil, že
navrhovateľovi sa nepodarilo bez pochybností preukázať existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi
ním a odporcom. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a
odporcom, resp. dôkaz o existencii zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a spoločnosťou Seanergy
Bohemia s.r.o., so sídlom Durychova č. 101, 14201 Praha, Česká republika. Jediným dôkazom o

existencii zmluvného vzťahu medzi holandskou spoločnosťou, v zast. navrhovateľom a odporcom je
nákladný námorný list (konosament), avšak tento sám o sebe nepostačuje k tomu, aby súd vyhovel
žalobnému návrhu. Navrhovateľ nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky voči odporcovi,
uzavretú medzi holandskou námornou spoločnosťou a navrhovateľom, a ani faktúru, vystavenú voči
odporcovi,pretospoukazomnauvedenéskutočnostianedostatokvecnejlegitimácienastraneodporcu,

súd žalobu zamietol.

IV.

Súd na pojednávaní, konanom dňa 26.08.2014 rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu (§ 101 ods. 2 druhá veta Obč. súd. por.), pričom súd mal preukázané doručenie predvolania
zástupcovi navrhovateľovi na pojednávanie (č.l. 31).

Právny zástupca navrhovateľa na základe podania zo dňa 22.08.2014 požiadal súd o odročenie
pojednávania z dôvodu svojej pracovnej neschopnosti, pričom v prílohe žiadosti pripojil fotokópiu
potvrdenia o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, zo dňa 18.08.2014, vystavenú L.. Q. B.,
všeobecným lekárom.

V zmysle § 101 ods. 2 Obč. súd. por., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vzmysle§119ods.3Obč.súd.por.,akjedôvodomnaodročeniepojednávaniazdravotnýstavúčastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

V zmysle § 1 Obč. súd. por., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb.

V zmysle § 6 Obč. súd. por., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,
aby ochrana práv bola rýchla a účinná.Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, základnou povinnosťou súdu
a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,
podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03)
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj
na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne
IV. ÚS 117/04 a III. ÚS 142/08).

Pri rozhodovaní súdu o tom, či pojednávanie, konané dňa 26.08.2014 vykoná v neprítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, vzal súd do úvahy nasledujúce okolnosti:

a) dĺžka súdneho konania (konanie trvalo takmer jeden rok),

b) právna a faktická zložitosť veci (z vykonaného dokazovania ku dňu 28.06.2014 bolo zrejmé, že v
danom prípade sa nejedná o právne a fakticky zložitú vec, nakoľko navrhovateľ sporoval neuhradenie

pohľadávky s tým, že opodstatnenosť, či neopodstatnenosť jeho nároku mal súd ku dňu 28.06.2014
preukázanú z listinných dôkazov),

c)potrebavýsluchunavrhovateľa(súdnepovažovalzanevyhnutnévypočuťúčastníkovaniichzástupcov
na pojednávaní dňa 28.06.2014),

d) preukázanie doručenia predvolania zástupcovi navrhovateľa na pojednávanie,

e) z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zástupcu navrhovateľa nevyplýva vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na
pojednávaní, resp. že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 O.s.p.).

Z dôvodu, aby v konaní nedochádzalo k zbytočným prieťahom, súd na pojednávaní, dňa 26.08.2014

konal a rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov.

V.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, súd postupoval v zmysle
§ 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporca ako
úspešný účastník konania toto právo neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.