Rozhodnutie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216180
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6612216180.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedených

na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 C 169/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 683/2013, z 26. novembra 2013
sp. zn. 13 Co 691/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 684/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13
Co 685/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 686/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 687/2013,
26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 688/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 689/2013, 26. novembra
2013 sp. zn. 13 Co 690/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 692/2013, takto

r o z h o d o l :

Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 102/2014, 6 Cdo 103/2014, 6 Cdo 104/2014, 6 Cdo
105/2014, 6 Cdo 106/2014, 6 Cdo 107/2014, 6 Cdo 108/2014, 6 Cdo 109/2014, 6 Cdo 110/2014 a 6
Cdo 111/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 102/2014.

Dovolania o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresný súd Lučenec žaloby, ktorými sa voči žalovanej
domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
514/2003 Z.z.“). V žalobách medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným

postupom Okresný súd Lučenec, preto jeho sudcovia nemôžu žiadnu danú vec prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o prikázaní každej z týchto veci
inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O. s. p.).

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uzneseniami z 19. novembra 2012 č. k. 12 C
169/2012-14, z19.novembra2012č.k.12C197/2012-13,z19.novembra2012č.k.12C176/2012-15,

z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 177/2012-13, z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 179/2012-14, z 19.
novembra 2012 č. k. 12 C 181/2012-13, z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 182/2012-13, z 19. novembra
2012 č. k. 12 C 183/2012-14, z 19. novembra 2012 č. k. 12 C 184/2012-15, z 19. novembra 2012 č. k. 12
C 199/2012-15, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992

Zb.“).Uznesenia súdu prvého stupňa napadla žalobkyňa odvolaniami argumentujúc tým, že v danom prípade
nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1
O. s. p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by

ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho
poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.

Súd prvého stupňa uznesením z 2. mája 2013 č. k. 12 C 169/2012-27 spojil veci sp. zn. 12 C 169/2012,
12 C 176/2012-15, 12 C 177/2012-13, 12 C 179/2012, 12 C 181/2012, 12 C 182/2012, 12 C 183/2012,

12 C 184/2012, 12 C 197/2012, 12 C 199/2012, 6 C 174/2012 a 13 C 121/2012 na ňom vedené na
spoločné konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 12 C 169/2012.

KrajskýsúdvBanskejBystriciuzneseniamiz26.novembra2013sp.zn.13Co683/2013,z26.novembra
2013 sp. zn. 13 Co 691/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 684/2013, 26. novembra 2013 sp.
zn. 13 Co 685/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 686/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co

687/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 688/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 689/2013,
26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 690/2013, 26. novembra 2013 sp. zn. 13 Co 692/2013, uznesenia
súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodneniach sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska
obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu
Lučenec; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za

námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným
v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho
súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na
súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.

Uvedené uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaniami, v ktorých žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolania
odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že v predmetných veciach rozhodoval
vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti,

pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú
prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v
konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcov súdu, ktorého nezákonným
postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho
záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny

poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.

Podľa § 112 ods. 1 O. s. p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,

ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe žalobkyne i žalovanej a skutkovú i
právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom pod sp. zn. 6 Cdo 102/2014, 6
Cdo 103/2014, 6 Cdo 104/2014, 6 Cdo 105/2014, 6 Cdo 106/2014, 6 Cdo 107/2014, 6 Cdo 108/2014,

6 Cdo 109/2014, 6 Cdo 110/2014 a 6 Cdo 111/2014 rozhodol dovolací súd, aplikujúc ustanovenie § 112
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania
ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolací(§10aods.1O.s.p.)pozistení,žedovolaniapodala

včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tieto opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiam,
proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pri tom k záveru, že dovolania v predmetnej veci nie sú
prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O. s. p.).Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach §
237 a 239 O. s. p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie
stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o

uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je

konaniepostihnuténiektorouzvádvymenovanýchv§237 O.s.p.,možnonímnapadnúťajrozhodnutia,
proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o
prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade
skutočne došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O. s. p. netvrdila a ich existenciu nezistil
ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné.

Nedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta O. s. p. (tam,

kde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý v konečnom
dôsledkuvediekzastaveniukonaniavktoromkoľvekjehoštádiu.Tentonedostatokzakladávadukonania
v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O. s. p.

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrhy na začatie konania (žaloby) 27.

9.2012avychádzajúczich obsahu(§41ods.2O.s.p.)možnoustáliť,žežalobkyňanimiuplatnilanárok
na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514//2003 Z. z. a navrhla tiež prikázať
veci inému súdu z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Lučenec sú z prejednávania a rozhodovania
týchto vecí vylúčení so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrhy (žaloby),
ako procesnoprávny úkon účastníka konania, ktorými žalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci z

právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (žalobcom a žalovaným), ale súčasne (vzniesla) uplatnila
aj námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah
medzi účastníkmi konania, ale vzniká vzťah osobitný finančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom
a štátom, v ktorom návrh na začatie konania podľa § 79 ods. 1 O. s. p. nie je potrebný. Pre vznik
tohto vzťahu je relevantné samotné uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka konania, pričom

takáto námietka môže byť uplatnená buď samostatným podaním (v konaní, ktoré je už začaté) alebo
môže tvoriť aj súčasť iného podania (tak ako v predmetnej veci bola uplatnená v návrhu na začatie
konania - v žalobe). Prikázanie veci v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy
len vtedy, ak súd nemôže vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností musí
byť vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda

„viazaná“ na ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre
ktorý je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Takáto námietka (a s ňou spojená nutná
delegácia) nemôže byť predmetom samostatného súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo
veci už začalo na návrh (ako sa to stalo aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť,či majú relevantný vzťah k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Bez konkrétnej veci,
nemôžu byť ani účastníci konania, ani ich zástupcovia.

Možno ešte uviesť, že v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych
otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti,
ustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto
otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo
osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného

občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy,
keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti
účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním
návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek
tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú
vadu v zmysle § 237 písm. e/ O. s. p.

Tvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď žalobkyňa nevzniesla námietku
zaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O. s. p.;
dovolateľka ním totiž zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa
zákona potrebný, s takým procesným stavom, v ktorom konanie bolo (podaním žaloby) riadne začaté

a v jeho rámci bol vyrubený súdny poplatok.

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutí odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na
predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn.
7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo

spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu
nastanevtedy,akodvolacísúdsvojerozhodnutie„nečakane“založilnainýchprávnychzáverochnežsúd
prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho
názoru na inštančne vyššom súde. V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny
záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil

a účastník v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru
odvolacieho súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto je námietka žalobkyne v tomto
smere nedôvodná.

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca
sa nedostatočného odôvodnenia písomných vyhotovení rozhodnutí odvolacieho súdu, lebo tieto
rozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením
§ 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 3 O. s. p.

Odvolací súd v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedol, ktoré žalobkyňou predložené listiny
preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec
a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, pričom
tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaniach. S poukazom na
relevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v

podanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Lučenec; za
správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku
zaujatosti. Odôvodnenia dovolaniami napadnutých uznesení dali tak odpoveď na relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedali, prečo má
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu

neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenia nespĺňajú parametre zákonného rozhodnutia v zmysle §
157 ods. 2 O. s. p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to,
že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa predstáv či požiadaviek žalobkyne.

Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom
prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenia dovolaním napadnutých rozhodnutí odvolacieho
súdu požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňajú.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodoval (a
teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď ustanovenie § 14 ods. 1 O.
s. p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou
zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať,
že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to
možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú
dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod
pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania

.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na
ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej

veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na
súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci
založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218

ods.1písm.c/O.s.p.akoprocesneneprípustnéodmietol,beztoho,abysamoholzaoberaťsprávnosťou
právneho posúdenia veci, na ktorom spočívajú dovolaniami napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5, v spojení s
ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., keď žalovanej (ktorej vzniklo právo na náhradu trov

konania) v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.