Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/270/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113231640
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113231640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľky: L. E., U. XX.X.XXXX, R. M. XXX, A., Š. O. E. A., proti odporcovi: A. E., U. XX.XX.XXXX,
F. Č. Z. H. Ú. D. H. F. O. E., G. U. X, B., Š. O. E. A., o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 27.9.2013 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi
ako jej otcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200,- eur mesačne odo dňa začatia súdneho
konania. Návrh odôvodnila tým, že odporca prestal platiť výživné už v roku 2009, dovtedy neplatil každý
mesiac a ani pevne stanovenú sumu, Nakoľko boli v dostačujúcej finančnej situácii, v tom čase to

neriešili, avšak nakoľko sa matka navrhovateľky rozvádza, zostane na jej vyživovanie už len sama.
Navrhovateľka je študentkou 3. ročníka vysokej školy a bez ďalšej finančnej podpory podľa nej nebude
možné. Navrhovateľka prišla o podporu od rodiny vo forme ubytovania a 1.6.2013 podpísala dohodu
o rozviazaní dohody o brigádnickej práci študenta Keďže štúdiom na vysokej škole sa navrhovateľka
pripravuje na budúce povolanie, momentálne nemá žiaden príjem ani iný majetok, trvá vyživovacia
povinnosť odporcu ako jej otca až do doby, pokiaľ nebude schopná sama sa živiť. Matka si vyživovaciu
povinnosť plní príkladne, aj napriek príjmu, ktorý im obom nepostačuje. Navrhovateľka predpokladá,
že finančná situácia odporcu nie je priaznivá, nakoľko sa podľa jej posledných informácií nachádza

vo väzení, a teda nie je zamestnaný. O iných jeho príjmoch nič nevie. Pretože odporca jej prestal
platiť výživné v roku 2009 a nijak jej neprispieva na výživu, navrhovateľka žiada určiť výživné v ňou
požadovanej výške.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 12.2.2014, v ktorom uviedol, že sa nachádza
vo výkone trestu na dobu 44 mesiacov, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 125,60 eur, z
čoho polovica pripadá na trovy výkonu trestu a zo zostávajúcej sumy 62,80 eur pravidelne platí štátom
uznanépohľadávky.Suma,ktorúnavrhovateľkažiada,jepodľaodporcuneadekvátna,nakoľkopremieru

poklesu zdravotnej spôsobilosti (50 %) odporca nie je vo výkone trestu pracovne zaradený. Odporca sa
podľa svojho vyjadrenia nebráni plateniu výživného, ale nie v takej miere, ako to žiada navrhovateľka;
po ukončení výkonu trestu je odhodlaný prispievať na štúdium navrhovateľky podľa dohody, súčasne
uviedol, že chápe zložitú situáciu, v ktorej sa nachádza jeho dcéra, a vynaloží všetko úsilie, aby sa
celková situácia rodiny zlepšila, keď to bude z jeho strany možné.V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 8.7.2014 odporca doplnil svoju argumentáciu v tom zmysle, že
si uvedomuje, že sa nepodieľal na výchove detí, ale bývalá manželka si to nepriala a neumožnila jemu
ani jeho rodičom styk s deťmi, hoci ich snahou bolo pomôcť, ako im to finančná situácia dovoľovala.

Zasahovať do rodiny po apelácii jeho bývalej manželky nechceli a ona si to ani nepriala. To, že neplatil
výživné pravidelne, je pravda len sčasti, lebo dlžné peniaze v druhom mesiaci uhradil. Výška, ktorou
prispieval, zodpovedala jeho finančným možnostiam. Jeho snahou bolo a bude prispievať na výchovu
detí, i keď len čiastkou, ktorou bude môcť vzhľadom na svoju situáciu prispieť.

Dňa 19.8.2014 súd pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý sa vzdal práva zúčastniť sa na

pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu na začatie konania. Uviedla, že odporca prestal
platiť výživného už v roku 2009 s tým, že aj dovtedy platil viac menej nepravidelne. Mama sa o ňu
riadne a príkladne stará, avšak jej príjem dosahuje maximálne 400,- eur v čistom, čo nepostačuje na
pokrytie všetkých potrieb navrhovateľky, ktoré sú spojené predovšetkým aj so štúdiom na vysokej škole.
Navrhovateľka schopnosť trvalého príjmu nemá, nakoľko sa stále pripravuje na budúce povolanie, len

brigádnicky, pokiaľ je takáto príležitosť, získava finančné prostriedky, ktoré používa predovšetkým na
štúdium. Tento príjem však je náhodný viac menej a tiež nepravidelný.

Súd okrem výsluchu navrhovateľky na pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením s
predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami.

Z predloženého rodného listu navrhovateľky na č. l. 14 mal súd preukázané, že odporca je jej otcom.

Z predloženého rozhodnutia dekana Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína
Filozofa v Nitre č. FSV-SO-2014-20/439-8:104400 zo dňa 26.6.2014 na č. l. 37 mal súd preukázané,
že navrhovateľka je prijatá na magisterské štúdium v dennej forme v akademickom roku 2014/2015 v
študijnom programe psychológia.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 75 ZR: (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko v konaní bolo preukázané, že v súčasnosti nie je v
možnostiach odporcu, ktorý sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a jeho jediný
príjem spočíva v mesačnom invalidnom dôchodku vo výške 125,60 eur (z ktorého polovica pripadá na

trovy výkonu trestu), prispievať na výživu navrhovateľky požadovaným výživným vo výške 200,- eur.

Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené
výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal (žiaden
z nich si náhradu trov konania ani neuplatňoval).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolovydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).