Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210210485
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2210210485.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň

JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom,
Bratislava, Nám. Martina Benku 9-C1, proti žalovanej: O. O., narodená X.X.XXXX, bytom X. M., I. I. X, o
zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda z 19. novembra 2012 č.k. 12C/342/2010-85, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie návrhu o zaplatenie 20,50 eur p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 20,50 eur r u š í a konanie o zaplatenie 20,50 eur z a s t a v u j e.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 30 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania p o - t v r d z u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 29,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Vladimíra Kána,
advokáta, Bratislava, Nám. Martina Benku 9-C1.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
50,50eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudkuapovinnosťžalovanejnahradiťžalobcovitrovykonania
vo výške 73,17 eur, z toho 56,67 eur trovy právneho zastúpenia a 16,50 eur ďalšie trovy k rukám
právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka a tým, že

žalovaná nesplnila povinnosti uložené jej Prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave, platným od 1.2.2009. Vychádzal z toho, že žalovaná nastúpila do dopravného prostriedku
žalobcu 28.3.2010 na linke MHD č. 2 a nepreukázala sa platným cestovným lístkom alebo iným platným
cestovným dokladom. Prepravný poriadok v súlade so zákonom určuje postih vo výške 100-násobku
cestovného, pričom súd nepovažoval túto sankciu za neprimeranú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka a preto nemal dôvod ju znižovať. Uvedeným spôsobom určená výška pokuty -
postihu umožňuje žalobcovi priamo zákonná úprava, ktorá má mať aj prevenčný charakter. Navyše, ako

žalovaná uviedla v odpore, nie je to jej prvý prípad, napriek tomu sa nepoučila, že finančne výhodnejšie
je dodržiavanie zmluvných podmienok. Poukázal na to, že písomná žiadosť žalovanej, adresovaná
žalobcovi, o odklad splatnosti do 30.6.2010 bola reakciou v inej veci. Rozhodnutie vo výroku o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 s použitím § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „O.s.p.“) a prisúdil žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku
16,50 eur a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava veci a podanie
žaloby po 16,60 eur spolu s paušálnou náhradou výdavkov 2 x7,21 eur, k tomu DPH, spolu 56,67 eur.

Neprisúdenie trov konania vo výške hodnoty právneho úkonu za pokus o zmier - výzva na zaplatenie,
ďalšia porada s klientom v hodnote 16,60 eur plus paušálne výdavky plus DPH odôvodnil tým, že
ide o trovy konania, ktoré nevznikli v priebehu súdneho konania, ale pred podaním žaloby, teda pred
začiatkom súdneho konania, ktorých účelom je riešenie sporného právneho vzťahu inou ako súdnou
cestou, ktoré nie sú podmienkou uplatnenia práva žalobcu na súde a preto tieto náklady spojené s

týmto úkonom nepovažoval za účelne vynaložené v súvislosti s týmto konaním. V zmysle uvedeného
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal žalobcovi trovy ani za ďalší úkon - písomné vyjadrenie k
odvolaniu žalovanej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla jeho zmenu tak, že
žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 20,50 eur a vo zvyšku bude žaloba zamietnutá
a žalobcovi nebude priznaná náhrada trov konania. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní nebola

vypočutá, nakoľko na pojednávanie 1.10.2012 sa žalobca nedostavil a na pojednávanie 19.11.2012 sa
opätovne nedostavil žalobca a ona s niekoľko minútovým meškaním z dôvodu zdravotnej indispozície
(chrípka), pričom sudkyňa odmietla pojednávať vo veci. V odvolaní potvrdila, že 28.3.2010 bola
pristihnutá na linke MHD č. 2, keď cestovala zo železničnej stanice Bratislava - Nové Mesto na
autobusovú stanicu Bratislava - Mlynské Nivy po nočnej brigáde, keď zmeškala vlak s odchodom 7:34

hod. z Bratislava - Nové Mesto do Dunajskej Stredy, nakoľko meškala električka č. 1, ktorou išla z mesta
na železničnú stanicu. Vzhľadom k tomu, že najbližší vlakový spoj mal odchod až 10:50, rozhodla sa, že
pôjde autobusom, preto zo zastávky stanice Bratislava - Nové Mesto prešla pešky na zastávku Zátišie
a nastúpila do prichádzajúcej električky č. 2 a až vo vozidle zistila, že nemá platný cestovný lístok.
Keďže sa v nej viezlo len pár dôchodcov a bola nedeľa, nemal jej kto lístok predať. Keďže nemala

pri sebe hotovosť 40 eur na pokutu, nemohla ju zaplatiť revízorovi na mieste. Namietala nesprávne
právne posúdenie veci, nakoľko pokuta vo výške 100-násobku cestovného lístku vo výške 50 eur
je neprimeranou za skutkovú podstatu prečinu za 0,50 eur. Poukázala na to, že 50 eurová pokuta
sa uplatňuje v prípade nezaplatenia diaľničného poplatku, ktorý je vyšší, než cena cestovného lístka
0,50 eur. Vyjadrila ochotu zaplatiť 20 eur, čo už aj urobila 17.1.2012, ktorú výšku pokuty považovala

za dostatočnú, vzhľadom na svoje skratové konanie. Nemá úmysel jazdiť pravidelne načierno, ktorá
skutočnosť vyplýva z vyjadrenia žalobcu. Uviedla, že nie je pravdou, že bola viackrát vyzvaná na úhradu
dlžnej sumy pred začatím súdneho konania, pretože okrem pokusu o zmier, neobdržala od žalobcu
žiadnu inú korešpondenciu. V odvolaní namietala tiež výšku trov v časti paušálne výdavky 2 x 7,21 eur,
keď jedna zásielka, ktorú údajne poslal 3.6.2010 žalobca, bola obyčajnou listovou zásielkou za 0,40 eur.

Náhradu trov konania navrhla znížiť v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. a náhradu výšky trov určiť len vo výške
súdneho poplatku 16,50 eur prvostupňového konania.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej vzal späť návrh na začatie konania vo výške
20,50 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť a vo zvyšnej časti žaloby navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania za

jeden úkon právnej služby - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu zo 6.2.2013 po 16,60 eur, spolu s
paušálnou náhradou výdavkov 7,81 eur a DPH. Poukázal na to, že sama žalovaná priznala, že bola
prichytená revízorom bez platného cestovného lístka a jeho nárok na zaplatenie ceny cestovného
lístka a výšky pokuty vo výške 100-násobku základného cestovného lístka je v súlade so zákonom č.
168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ako aj tarifou a Prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy

v Bratislave. Jeho nárok vyplýva z článku 3 ods. 1 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave účinného k 28.3.2010, z ktorého vyplýva, že cestujúci je povinný dodržiavať ustanovenia
tohto prepravného poriadku, tarify a pokyny oprávnenej osoby dopravcu. Z článku 3 ods. 3 prepravného
poriadku vyplýva, že cestujúci je povinný pred prepravou si zakúpiť cestovný lístok podľa tarify a byť
na zastávke pripravený na nastúpenie do vozidla. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná si nesplnila svoju

povinnosť vyplývajúcu z článku 3 odseku 3 prepravného poriadku, pretože si nezakúpila cestovný
lístok pred prepravou. Skutočnosť, že odporkyňa až po nástupe do električky zistila, že nemá lístok
a nikto z cestujúcich jej ho nepredá, neodôvodňuje neprimeranosť výšky úhrady za cestovanie bez
platného tarifného vybavenia. V zmysle čl. 2 ods. 1 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave,
účinnej k 28.3.2010, je cena základného cestovného lístka 0,50 eur, v prepočte 15,06 Sk. V zmysle

článku 6 ods. 3 prepravného poriadku cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článkunemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu
vo výške do 100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Tarifa v článku 5 úhradu
za cestovanie bez platného tarifného vybavenia určuje vo výške 50 eur. Žalobca ďalej uviedol, že

odporkyňa pravidelne a vedome zneužíva služby žalobcu, nakoľko eviduje voči žalovanej celkovo 5
neuhradených pohľadávok, ktoré všetky uhradila len vo výške 20,50 eur. K tvrdeniu žalovanej, že trovy
konania sú neprimerané voči pohľadávke uviedol, že zákon nedefinuje pojem neprimerané a ani súdna
a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny

poriadok vyplýva, že súd môže pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach
neprimerané, v ktorých konania najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako
samotná pohľadávka. Z uvedeného vyplýva, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle
logického výkladu dôvodovej správy chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu, ako samotná istina.
Uviedol, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia a
príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je zložitý proces, vyžadujúci si

primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania
ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobu - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
potvrdiť.

Predmetom konania je zaplatenie 50,50 eur titulom pokuty za cestovanie verejnou dopravou bez

cestovného lístka.

Žalobca žalobou zo 14.7.2010 žiadal súd uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,50 eur titulom
vzniku nároku na zaplatenie cestovného 0,50 eur a úhrady 50 eur v zmysle článku 6 Prepravného
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná na výzvu revízora (zamestnanca žalobcu povereného

vykonaním kontroly cestovných lístkov) 28.3.2010 na linke MHD č. 2 sa nepreukázala platným
cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Dlžnú sumu vo výške 50,50 eur žalobcovi
doposiaľ neuhradila a nereagovala ani na písomnú upomienku.

Na platobný rozkaz vo veci vydaný súdom prvého stupňa 15.7.2010 č. k. 11Ro/118/2010-7 žalovaná v
odpore uviedla, že v prvom polroku bola revízormi pristihnutá celkom štyrikrát, písomne sa kontaktovala

s právnym zástupcom žalobcu, avšak odpoveď nedostala, čo považovala za súhlas. Poukázala na výšku
pokuty a výšku tzv. príslušenstva s tým, že prístup žalobcu v dobe krízy považuje za nekorektný a
neetický vzhľadom na výšku minimálnej mzdy. Žiadala preskúmať adekvátnosť výšky stanovenej pokuty,
nakoľko stonásobok nie je primeraný skutkovej podstate. Uviedla, že vinou krízy prišla koncom minulého
roka o prácu, pracuje v súčasnosti len na dohodu s obmedzeným počtom pracovných hodín a žiada o

odklad splatnosti do 30.6.2010.

Podľa hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, spísaného 28.3.2010, cestovala
žalovaná linkou MHD č. 2 bez cestovného lístka na úseku zastávok Nová doba a Trhové mýto.
Požadovanú sumu za porušenie prepravného poriadku a tarify MHD odmietla zaplatiť. Pokusom o zmier
z 3.5.2010 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky vo výške 51,50 eur z titulu nezaplateného

cestovného vo výške 0,50 eur, úhrady vo výške 50 eur a poštovného vo výške 1 euro v lehote najneskôr
do 5 dní od doručenia výzvy.Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Citované ustanovenie presnejšie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osôb, ide o
neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa
druhu a spôsobu dopravy - napríklad zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného
prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta, určenia dopravy a podobne. V danom prípade prišlo k uzavretiu zmluvy o preprave žalovanej

tým, že nastúpila do dopravného prostriedku žalobcu a zúčastňovala sa ním uskutočňovanej prepravy
osôb. Z uvedeného dôvodu sa na ňu vzťahovali prepravné a tarifné predpisy žalobcu.

Podľa čl. 3 bodu 1 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného od
1.2.2009, je cestujúci povinný dodržiavať ustanovenia prepravného poriadku, tarify a pokyny oprávnenej
osoby dopravcu. Podľa bodu 3 je cestujúci povinný pred prepravou si zakúpiť cestovný lístok podľa tarify
a byť na zastávke pripravený na nastúpenie do vozidla.

Podľa čl. 6 bodu 2 je cestujúci povinný na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu cestovný lístok, v
prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.

Podľa bodu 3 cestujúci, ktorý sa na vyzvanie nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný
zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške 100-násobku základného cestovného bez príplatkov
a zliav.

V zmysle článku 2 tarify MHD v Bratislave, platnej od 1.1.2009, je základné cestovné - cestovný lístok
s časovou platnosťou na 15 minút v cene 0,50 eur.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach dopravou na dráhe sa rozumie
železničnádoprava,mestskáelektričkovádopravaatrolejbusovádoprava(ďalejlen„mestskádoprava“),
doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.

Podľa § 8 ods. 2, 5 a 6 zákona č. 514/2009 Z. z., ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku
nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy. Cestujúci, ktorý
sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným
prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť
prirážkukzákladnémucestovnému(ďalejlen"prirážka")acestovnéodnástupnejstanicealebozastávky

do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti
na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na
mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká
nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z
prepravy. Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom

pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.

Podľa § 16 ods. 2 písm. b) a 4 písm. c) a d) zákona č. 514/2009 Z. z. zisťovať totožnosť
cestujúcich na účely vymáhania prirážky základného cestovného, ktorá nebola zaplatená na mieste,
a na účely zisťovania nároku na zľavu základného cestovného. Cestujúci je povinný preukázať sa v
dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným

osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady, preukázať sa preukazom totožnosti označenej
osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným
prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste.Odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka si žalovaná nesplnila
povinnosti uložené jej Prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platným od
1.2.2009 tým, že žalovaná nastúpila do dopravného prostriedku žalobcu 28.3.2010 na linke MHD č.

2 a nepreukázala sa platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Keďže
prepravný poriadok v súlade so zákonom určuje postih vo výške 100-násobku cestovného, odvolací súd
nepovažoval túto sankciu za neprimeranú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a preto
nemal dôvod ju znižovať. Uvedeným spôsobom určená výška pokuty - postihu umožňuje žalobcovi
priamo zákonná úprava, ktorá má mať aj prevenčný charakter. Pokiaľ súd prvého stupňa uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,50 eur, rozhodol správne.

Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa, z ktorého

obsahu jednoznačne vyplýva jeho prejav, že na prejednaní svojho návrhu celkom, prípadne v presne
vymedzenej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu
súdom meritórne rozhodnuté. Navrhovateľ môže vziať návrh na začatie konania späť aj po rozhodnutí
súdu prvého stupňa, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie
o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, je

závislé na stanovisku druhého účastníka k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa. Ak tento druhý
účastník so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí, odvolací súd späťvzatie návrhu pripustí, zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V prípade, že dôjde len k čiastočnému späťvzatiu
návrhu, postupuje odvolací súd obdobne. Odvolací súd pripustí späťvzatie návrhu, ak došlo k procesne
účinnému úkonu o späťvzatí, ako aj (kumulatívne) procesne účinnému udeleniu súhlasu. Súčasne zruší

rozhodnutie súdu prvého stupňa a celé konanie zastaví.

Vychádzajúc z prejavu vôle žalobcu, prejaveného v procesnom dispozitívnom úkone, ktorým vzal svoj
návrh čiastočne, o zaplatenie 20,50 eur, späť z dôvodu, že žalovaná v tejto časti jeho žalovaný nárok
splnila, po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, za súhlasu žalovanej,
odvolací súd späťvzatie návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie 20,50 eur pripustil, rozsudok

súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie 20,50 eur zastavil.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 a 2 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi 30 eur z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Rovnako potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa aj vo výroku o trovách konania, nakoľko správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a
úspešnému žalobcovi prisúdil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu

16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 56,67 eur, nakoľko žalobca bol zastúpený v konaní advokátom.
Pre aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. niet dôvodu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods.
1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi prisúdil náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 29,30 eur titulom právneho zastúpenia advokátom podľa vyhlášky č. 644/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby, písomné
vyjadrenie k odvolaniu žalovanej 6.2.2013 vo výške 16,60 eur s DPH 3,32 spolu s paušálnou náhradou
výdavkov 7,81 eur s DPH 1,562 eur.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.