Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 11, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010200
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010200.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému F. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona a iné, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
F. L. B. H. Š. D. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom A., Q. XX

j e v i n n ý , ž e :

dňa 25.9.2013 v čase o 10.15 hod. na ceste č. III/05136 asi 200 m za obcou U. v smere do Nitry, fyzicky
napadol pracovníkov Regionálnej správy a údržby ciest A. tým spôsobom, že potom ako poškodený P.
W., ktorý v tom mieste reguloval dopravu a pomocou terčíka dával znamenie na zastavenie, obžalovaný
pri vedení osobného motorového vozidla zn. Audi, toto nerešpektoval a prešiel do protismeru, kde
následne zastavil motorové vozidlo, z tohto vystúpil a najskôr slovne konfrontoval poškodeného P. W. a
následne ho aj bezdôvodne fyzicky napadol tak, že ho minimálne jedenkrát udrel rukou do oblasti čela
a následne ho držal jednou rukou a druhou ruku ho opakovane udieral do rôznych častí tela, pričom
poškodený sa mu snažil vytrhnúť, čo sa mu aj podarilo, avšak ako bol otočený bokom, dostal úder
päsťou značnej intenzity do ľavej časti hrudníka, následkom čoho poškodený spadol na zem; potom
obžalovaný sa otočil k prichádzajúcemu poškodenému G.. F. U., ktorého fyzicky napadol tak, že ho
päsťami opakovane udieral do oblasti hrudníka a chrbta, následne od svojho konania upustil, nastúpil
do vozidla a odišiel smerom na A.,
pričom uvedeným konaním obžalovaný poškodenému P. W. spôsobil sériovú zlomeninu 4. až 8.
rebra vľavo a povrchové odierky hlavy v čelovej oblasti s dobou liečenia najmenej a s dobou
práceneschopnosti od 15.9.2013 do 4.11.2013 a poškodenému G.. F. U. nespôsobil zranenia vyžadujúce
liečenie a práceneschopnosť,

t e d a :

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného

t ý m s p á ch a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u dz u j e :

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 4
Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému P.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. XX, škodu vo výške 805,- Eur

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. XX, so
zvyškom nároku na nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení:
- G.. F. U., nar. X.X.XXXX, bytom A., P.A. XXXX/X a
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874 s nárokom na
náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkov poškodených P. W.,
G.. F. U., svedkyne X. L., znalca P.. Y. X., prečítaním výpovedí svedkov U. O. a P. O., oboznámením
sa s obrazovým záznamom a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný F. L. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku tak, ako
sa mu tento kladie v obžalobe za vinu. Vo svojich výpovediach uviedol, že s motorovým vozidlom jazdil
v smere od U. na A.. Po tom ako prešiel 20-30 m za značku opravovaného cestného úseku, zastavoval
ho pracovník cesty s terčíkom. Na jeho pokyn začal cúvať, pričom mal stiahnuté okienko. Komunikoval
s týmto pracovníkom z akého dôvodu ho zastavoval až za značkou, pretože mohlo dôjsť k dopravnej
nehode. Tomu pracovníkovi sa to nepáčilo a vyzval ho, aby vystúpil z auta s tým, že keď sa mu to neľúbi
tak mu s tou lapaňou najebe. Na to on z auta vystúpil a hneď ho tento trafil terčíkom. Ako sa s ním
naťahoval tak videl, že ten F. - veľký chlap, uteká smerom k nim. Preto od seba odsotil toho s terčíkom
a otočil sa na Peťa a udrel ho päsťou do brucha jeden krát. Počas toho ho ten s terčíkom stále udieral
na chrbát a do hlavy, tak sa na neho otočil schmatol ho za montérky a žiadal ho aby prestal, pričom ho
oprel o cestárske auto kde ho tento chytil dolu pri bedre, niečo ho zaštípalo a zabolelo a tak ho udrel do
brucha. Zobral si hodinky, ktoré mu spadli, nasadol do auta a odišiel. Toto sledovala z jeho motorového
vozidla X. L. jeho teta a zo svojho motorového vozidla za ním jazdiaci P. O.. Poškodeného W. udrel
dva krát a to do čela dlaňou a do brucha rukou zovretou v päsť. Poškodený U. ho neudrel, ani sa na
neho nezahnal, iba utkal smerom k nemu, gestikuloval a z toho usúdil, že ho chce napadnúť. So svojím
zranením (natrhnuté znamienko v oblasti ladvín, modriny, trochu oškreté čelo) bol na ošetrení na druhý
deň ale nevedel uviesť meno ošetrujúceho lekára.

Svedok poškodený P. W. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v časti
úseku, kde sa opravovala cesta reguloval dopravu. Obžalovaný vošiel so svojím motorovým vozidlom
do protismeru, a preto s terčíkom v jednej ruke a s mobilom v druhej ruke ho zastavoval, a žiadal ho aby
vycúval späť. Za ním jazdilo ďalšie vozidlo a keď prechádzal okolo vozidla obžalovaného k ďalšiemu

vozidlu, obžalovaný zo svojho vozidla vystúpil, otočil ho k sebe a udrel päsťou do čela, do ramena a tela.
Obžalovaný ho jednou rukou držal v oblasti ramena a druhou ho udieral. Svedok nevedel uviesť počet
úderov, ale posledná rana päsťou do ľavej časti hrudníka v oblasti boku bola silná, v dôsledku ktorej mal
zlomených 5 rebier. Keď na neho obžalovaný útočil kričal na svojho kolegu F., že ho napadli. Po údere
do hrudníka spadol na zem, a snažil sa dostať mimo dosah obžalovaného. Vtedy na miesto pribehol
jeho kolega, nevidel správanie sa obžalovaného voči tomuto, iba predpokladá, že aj tohto obžalovaný
bil, lebo počul svojho kolegu ako slovne žiadal obžalovaného, aby ho nebil.
Svedok poprel, že by s terčíkom bil obžalovaného. Obžalovaný ho napadol ako prvý a voči útoku sa
bránil iba rozpätými rukami, keď v jednej ruke držal terčík a v druhej mobil. V dôsledku zranení bol
42 práceneschopný, z toho dva dni bol hospitalizovaný, desať dní sa mu zle dýchalo, potom sa to
zlepšovalo. V obvyklom spôsobe života bol obmedzený pri vykonávaní hygieny.

Z výpovedí svedkyne X. L., vypočutej v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že
táto sa viezla ako spolujazdkyňa vo vozidle obžalovaného L.. Keď prešli s vozidlom v protismere
opravovaného cestného úseku asi 20-30 m z pravej strany spoza odstaveného vozidla vystúpila osoba
a museli zastaviť. Obžalovaný s touto osobou komunikoval cez stiahnuté okienko, táto osoba bola voči
obžalovanému arogantná a vulgárne ho vyzývala, aby z vozidla vystúpil, ak sa mu to nepáči. Na to
obžalovaný z auta vystúpil a ten pracovník ho začal hneď s placačkou mlátiť do hlavy, tak ho obžalovaný
udrel dlaňou po hlave, potom ho chytil za golier aby prestal. Pracovník ho stále bil a kričal na druhého,
ktorý sa k nim rozbehol a keď bol pri nich obžalovaný ho odstrčil jednou ranou. Vtedy ho ten prvý buchol
rovno s placačkou do hlavy, na to ho obžalovaný znovu chytil za golier a dal mu jednu ranu rovno do
brucha.

V rámci dokazovania boli prečítané výpovede svedkov U.D. O. Y. P. O..
Z výpovede svedka P. O. bolo zistené, že tento o podstatných skutočnostiach vypovedal rovnako ako
svedkyňa X. L. s tým, že videl ako najprv pracovník mláti obžalovaného, na to obžalovaný mu dal do hlavy
s otvorenou dlaňou, keď sa na neho pracovník vrhol, tak ho obžalovaný chytil za golier, a keď pribehol
ten druhý tak obžalovaný pustil prvého tomu dal päsťou, počas toho ten prvý ho udieral placačkou a
na to obžalovaný mu dal päsťou do brucha.
Z výpovede svedka U. O. bolo zistené, že tento nebol svedkom incidentu. Zaregistroval dve motorové
vozidlá, ktoré vbehli medzi dva stroje, ktoré valcovali asfalt na opravovanej ceste, potom jeho stroj vozidlá
obišli a išli - leteli smerom na A..

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia, traumatológia P.. Y. X., vypočutý k znaleckým
posudkom aj na hlavnom pojednávaní, zotrval na obsahu znaleckých posudkov k zraneniam
poškodeného P. W. a obžalovaného F. L.D..
Poškodený P. W. dňa 25.9.2013 utrpel sériovú zlomeninu 4.-8. rebra vľavo t.j. zlomeniu 5 rebier a
povrchové odierky hlavy v čelovej oblasti, práceneschopný bol od 25.9.2013 do 4.11.2013 t.j. 40 dní.
Poranenie na čele bolo spôsobené úderom päsťou do čela alebo úderom dlaňou, tento úder a pôsobiaca
sila spôsobili len povrchovú odierku kože čela, intenzita úderu nebola veľká. Zlomenina 5 rebier bola
spôsobená jedným úderom veľmi silnej intenzity. Táto zlomenina bola bez komplikácii, bez poranenia
pľúc, bez krvácania do pohrudničnej dutiny a preto toto zranenie znalec hodnotil ako zranenie skôr ľahké
až stredne ťažké a s prihliadnutím na mieru obmedzení.
Znalec zdôraznil, že znalecký posudok k zraneniam obžalovaného vypracoval len na základe zaslanej
fotodokumentácie (nie originálov), z ktorých nevyplýva časový údaj, kedy zranenia boli nasnímané.
Obžalovaného nevyšetril a nemal k dispozícii ani jeho zdravotnú dokumentáciu a preto iba na základe
predloženej fotodokumentácie sa nevedel vyjadriť k rozsahu zranenia, k osobe zraneného a k miestu
kde sa zranenie nachádzalo. V písomne vypracovanom znaleckom posudku na základe dokumentácie
ustálil pomliaždeninu ľavej strany čela s kožnou a podkožnou krvnou podliatinou, pomliaždeninu kože
a podkožia na ľavej strane dolnej časti hrudníka s povrchovou odierkou kože a znamienka a kožnou
a podkožnou podliatinou. Išlo o ľahké poranenie spôsobené pôsobením tupej sily neveľkej intenzity
najpravdepodobnejšie s predmetom tvaru tyčky, paličky, rúrky. V mieste znamienka na ľavej strane
hrudníka mohlo byť zranenie spôsobené poštípaním, stlačením, poškriabaním. Pri ustálení mechanizmu
vzniku zranení znalec vychádzal iba z vyjadrenia obžalovaného.

Z lekárskych správ týkajúcich sa poškodeného, obsah ktorých súd prečítal na hlavnom pojednávaní,
zistil tie isté skutočnosti, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania v odbore zdravotníctvo.
Z vyčíslenia a doloženia nároku na náhradu škody spôsobenej poškodenej Všeobecnej zdravotnej

poisťovni z titulu jej regresných nárokov, súd zistil, že náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodeného P. W. predstavujú čiastku vo výške 1.229,02 Eur, ktoré pozostávajú z nákladov za ústavnú
starostlivosť, ambulantnú starostlivosť, lekársku službu prvej pomoci a spoločné vyšetrovacie a liečebné
zložky. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj so zápisnicou o ohliadke miesta miesta priestupku
a fotodokumentáciou, náčrtkom, zápisnicou o rekognícii s fotoalbumom. činu a fotodokumentáciou
nachádzajúcou sa v spisovom materiáli.

Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Priestupkovo bol postihnutý v rokoch
2009-14.8.2013 spolu 26 krát, z toho 21 krát v ostatných dvoch rokoch (2011-2013) vždy za porušenie
pravidiel v cestnej premávke. Podľa odpisu z registra trestov doposiaľ bol súdne riešený jeden krát, hľadí
sa na neho akoby nebol odsúdený.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine, treste aj o nároku na náhradu škody.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Priznal, že došlo síce k fyzickému
kontaktu medzi ním a poškodenými, ale na svoju obranu uviedol, že konflikt vyvolal poškodený P. W.,
keď ho vyzýval vystúpiť z auta a keď to urobil, tak na neho zaútočil zastavovacím terčíkom, a on sa iba
bránil, keď ho najskôr udrel dlaňou do oblasti čela a potom keď poškodený neprestával v útoku voči
nemu s terčíkom a keď mu tento stlačil bok v oblasti znamienka, päsťou ho udrel do oblasti brucha. Aj
voči poškodenému Ing. Petrovi Jančovi sa iba bránil, pretože keď tento utekal smerom k nemu, bál sa
že ho chce napadnúť, aj tohto udrel päsťou do brucha. Podľa obžalovaného a obhajoby obžalovaný
konal v nutnej obrane.

Podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
Podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná
útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k
osobe obrancu.
Podstata nutnej obrany spočíva v odvracaní priamo hroziaceho alebo trvajúceho protiiprávneho útoku
človeka na záujem chránený Trestným zákonom,

Súd pri posudzovaní okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu teda nutnú obranu, na ktorú sa odvolával
obžalovaný, sa zaoberal výpoveďou obžalovaného aj poškodeného P. W. o priebehu skutku, a tiež
výpoveďou svedka G.. F. U.Č., ktorý bol z časti aj priamym svedkom incidentu medzi obžalovaným a
poškodeným P. W. a výpoveďami svedkov X. L. a P. O..

Rozdielne s výpoveďou obžalovaného F. L., ktorý tvrdil, že po tom, čo vystúpil z vozidla tak ho W. hneď
trafil terčíkom a keď ho išiel trafiť druhý krát tak sa jednou rukou chránil a druhou s otvorenou dlaňou
mu dal do čela a trafil ho s náramkom, vypovedali jeho príbuzní svedkovia X. L. a P. O., keď obaja
ako priami svedkovia incidentu vo svojich výpovediach, podľa názoru súdu v snahe pomôcť vyviniť sa
obžalovanému, a pri tom popísali konanie poškodeného odlišne od výpovede obžalovaného, keď tvrdili,
že po tom, čo obžalovaný vystúpil z auta „ten pracovník ho začal hneď mlátiť, potom sa na neho ten
pracovník vrhol a keď sa obžalovaný bránil, poškodený ho mlátil ďalej“. Tieto tvrdenia obžalovaného a
svedkov X. L. a P. O. boli však vyvrátené výpoveďou poškodených P. W., ktorý zhodne v prípravnom
konaní ako aj na hlavom pojednávaní o podstatných skutočnostiach vypovedal zhodne a poprel, že by
terčíkom zaútočil na obžalovaného. V zhode s výpoveďou P. W. o začiatku incidentu vypovedal aj svedok
G.. F. U..

Ak by aj súd pripustil, že poškodený W. použil voči obžalovanému zastavovací terčík tak, ako to popísal
obžalovaný, išlo by vzhľadom na intenzitu jeho použitia o drobný útok, na ktorý obžalovaný reagoval
zjavne neprimerane, čo vyplýva z následku spôsobeného jednou ranou (zlomenina 5 rebier), pričom
v osobe obžalovaného (podľa jeho vlastného vyjadrenia) ide o osobu športovo zdatnú, trénujúcu box.
Súd ani z konania poškodeného G.. F. U., ktorý smeroval k obžalovanému (podľa obžalovaného s
pohybujúcimi sa rukami) nezistil a nemal preukázané, že by tento zaútočil na obžalovaného a že by sa
z toho dôvodu obžalovaný musel voči nemu brániť. Podľa názoru súdu, ak by sa obžalovaný skutočne
cítil byť zo správania a konania poškodených ohrozený, tak mal možnosť únikom do svojho motorového
vozidla, chrániť svoju telesnú integritu.

Na obhajobou predložený záznam o informácii televíznou stanicou o prejednávanom incidente, súd
pri ustálení viny obžalovaného neprihliadol, pretože v tejto správe vystupuje nestotožnená osoba
vyjadrujúca sa k útoku obžalovaného na poškodeného W. bez toho, že by táto osoba uviedla, či bola
alebo nebola priamym alebo nepriamym svedkom incidentu.

Pokiaľ ide o znalecký posudok vyhotovený k zraneniam obžalovaného F. L., tento ako uviedol
sám znalec, bol vyhotovený na základe fotodokumentácie. Zo samotnej fotodokumenatácie, ktorá
je súčasťou spisu, nie je zrejmé komu zranenia boli spôsobené a nevyplýva z nej ani časový údaj
nasnímania zranení, a preto súd nemal preukázané ani základnú skutočnosť, akej osoby sa tieto
nasnímané zranenia týkajú.
Návrh obhajoby na zaistenie mobilného telefónu, ktorým boli nasnímané zranenia obžalovaného, za
účelom preverenia časových údajov, súd ako nedôvodný zamietol, na vyššie uvedené skutočnosti a
dôkazy.

Preto súd v konaní obžalovaného nevzhliadol splnenie zákonných podmienok na použitie ustanovenia
o nutnej obrane v zmysle § 25 odsek 1 Trestného zákona.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako jeho vznik a priebeh ustálil vo
výrokovej časti rozsudku, pričom súd skutkovú vetu uvedenú v obžalobe upravil v súlade s vykonanými
dôkazmi, vychádzajúc pritom nielen z výpovedí poškodených ale aj z výpovede obžalovaného a
znaleckého dokazovania.

Súd považoval jednoznačne za preukázané, to že obžalovaný použil voči poškodenému P. W. a G.. F.
U. fyzické násilie a to tak, že po predchádzajúcej slovnej konfrontácii s poškodeným P. W. hádke
najprv udrel tohto rukou do oblasti čela, opakovane ho udieral rukou do rôznych častí tela a keď mu
poškodený stál bokom udrel ho päsťou značnej intenzity, čím mu spôsobil, lekárskymi správami a
znaleckým posudkom zistené zranenia, majúce z medicínskeho hľadiska charakter ľahkého poranenia.
Okrem toho obžalovaný päsťami zaútočil aj na poškodeného G.. F. U., ktorému nespôsobil zranenia
vyžadujúce liečenie. Tohto konania, ktoré je jednoznačne protiprávne a úmyselné sa obžalovaný dopustil
fyzicky na mieste verejnosti prístupnom, za ktoré sa cestná komunikácia, na ktoré má prístup široký
okruh individuálne neurčených ľudí, a výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam
nemusia byť prítomní.

Z konania obžalovaného ako aj z ďalších vykonaných dôkazov mal súd potom preukázané, že
obžalovaný svojim úmyselným konaním poškodenému P. W. ublížil na zdraví, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob
života poškodeného, ktorý okrem toho, že trpel bolesťami, bol obmedzený aj v pohybe. Obžalovaný
svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej
stránky skutkových podstát prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr.zák. a prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák., pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto jeho
protiprávnym konaním a úmyselným zavinením na strane jednej a následkami vzniknutými na záujmoch
chránených ustanoveniami § 364 a § 156 Tr. zák. (občianske spolužitie a zdravie ľudí) nemal súd žiadne
pochybnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Tr. zák. súd prihliadol na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy,
na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Pri ukladaní trestu súd nezohľadnil v prospech obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Trestného zákona. V neprospech obžalovaného bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37
písmeno h/ Trestného zákona, a to že spáchal viac trestných činov. S prihliadnutím na prevažujúci pomer
priťažujúcich okolností, kedy sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, ako aj na následky,
ktoré konaním obžalovaného vznikli, súd považoval za postačujúce uložiť obžalovanému za dva trestné
činy úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a to v rámci trestnej sadzby (§ 156 odsek 1
Trestného zákon 6 mesiacov až 2 roky a § 364 odsek 1 Trestného zákona až 3 roky) 6 mesiacov až 3
roky upravenej v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona (zvýšená dolná hranica o jednu tretinu) na 16

mesiacov až 3 roky, na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, so súčasným uložením skúšobnej doby
v trvaní 2 roky berúc do úvahy jeho doterajšiu netrestanosť.

Tento trest podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného
postačujúci na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti
nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.

Poškodený P. W. si uplatnil nárok na náhradu škody a to bolestné vo výške bodového ohodnotenia, preto
mu za 50 bodov bolo priznané bolestné vo výške 805,- Eur pri hodnote 16,10 Eur za bod. Okrem toho
si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody 500,- Eur ako náklady spojené s liečením, uplatnený
nárok však poškodený ani na hlavnom pojednávaní nepreukázal. Preto obžalovanému bola uložená
povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 850,- Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody
nebol poškodený odkázaný na občianske súdne konanie.

Poškodená organizácia Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si v prípravnom konaní písomne uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške 1.229,02 Eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému
P. W.. Toto písomné uplatnenie nároku súd nepovažoval za nárok uplatnený riadne a včas, pretože
jednak zdravotná poisťovňa nepreukázala či skutočne došlo k úhrade faktúr zdravotníckym zariadeniam,
pretože až v takom prípade došlo u nej k reálnemu vzniku škody a jednak tento písomný nárok nie je
riadne opatrený podpisom poverenej osoby a pečiatkou organizácie.
Poškodený G.. F. U. si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na
zdraví vo výške 150,- Eur, výšku škody však nepreukázal.
Vzhľadom na to, že poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a G.. F. U. si riadne a včas neuplatnili
nárok na náhradu škody, obaja boli so svojím nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne
konanie.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného a náhrade škody
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.