Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/398/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207456
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813207456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

COFIDIS, a.s., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária
Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovaným: 1. B. N., C..
XX.X.XXXX, S. XXX XX L. B. Č.. XXX, X. T. N., C.. XX.X.XXXX, S. XXX XX L. B. Č.. XXX, o zaplatenie
sumy 397,78 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa16.7.2013domáhalvočižalovanýmzaplateniasumy
397,78 eur, ktorá pozostáva z úveru v sume 353,28 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 42,87 eur

a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca dňa 7.2.2008 uzatvoril so žalovanými
zmluvu o revolvingovom úvere č. 70071847. Návrh zmluvy a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahovali údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe -
2,14% mesačne, poistnom a hodnotu RPMN - 29 %. Po posúdení podkladov predložených žalovanými
bol týmto poskytnutý úverový limit vo výške 1 328,- eur, čerpanie ktorého sa uskutočnilo v súlade s
Všeobecnými podmienkami poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet určený žalovanými
v zmluve o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky, s
ktorými sa žalovaní oboznámili, čo potvrdili podpisom zmluvy o úvere. Žalobca a žalovaní si dohodli

podmienky splácania úverového limitu, riadnych úrokov, výšku minimálnej mesačnej splátky, dátum
splatnosti mesačnej splátky najneskôr do 15. dňa v mesiaci, sadzbu riadneho úroku vo výške 2,14%
mesačne , výšku poistného za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,65%. Žalovaný v 2. rade
je spoludlžníkom žalovaného v 1. rade a nadobudol tak záväzok spoločne a nerozdielne so žalovaným
splatiť veriteľovi poskytnutý úver s príslušenstvom. Žalovaní v 1. a 2. rade splátky neplatili riadne a
včas, čím porušili ustanovenia zmluvy a Všeobecných podmienok, preto žalobca listom od zmluvy
odstúpil. Následne citoval ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok a uviedol, že žalovaní

ku dňu podania žalobného návrhu uhradili sumu 2 733,38 eur a žiadnu ďalšiu splátku už neuhradili.
Žalovaným bola zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy a ponuka uzatvoriť splátkový kalendár, no títo
na to nijako nereagovali.

Žalovaná v 1. rade a 2. rade so žalobou nesúhlasili a navrhli ju v celom rozsahu zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
revolvingovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpením od zmluvy a od poistenia,
pokusom o zmier, prehľadom platieb, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 15.4.2014, výsluchom

žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník uzavreli dňa
1.2.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. 70071847, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver s úverovým limitom 40 000,-Sk . Úroková sadzba platná ku dňu uzavretia zmluvy bola vo
výške2,14%mesačne.Výškaminimálnejsplátkyboladohodnutána53,08eur(1599,-Sk).Dlžníksiako

prvéčerpaniežiadalpreviesťnasvojúčetsumu40000,-Sk(1327,76eur).Žalovanáv1.radeakodlžník
svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila so zmluvou o úvere, súhlasí s ňou a berie na vedomie, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa riadne oboznámila,
považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Žalovaný v 2. rade
ako spoludlžník svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil so zmluvou o úvere a že berie na vedomie,
že sa tým stáva osobou, ktorá je zaviazaná spoločne a nerozdielne s dlžníkom a že berie na vedomie,

že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa riadne oboznámil,
považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná.

Podľa článku 1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“) tieto upravujú vzájomné práva
a povinnosti medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru, spoločnosťou COFIDIS, a.s. a klientom a
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom a klientom. Zmluva o úvere

je zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a
Obchodného zákonníka.

Úver je revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý veriteľ poskytuje klientovi na základe zmluvy o úvere a v
súlade a týmito VOP, formou poskytovania návratných peňažných prostriedkov na priebežné čerpanie

klientom za účelom financovania jeho finančných potrieb a to do výšky úverového limitu dohodnutého v
zmluve o úvere, s možnosťou opätovného čerpania zostatku úverového limitu ( čl. 1 bod. 1.3.2 VOP ).

V zmysle článku 2 bod 2.1 VOP, na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na žiadosť klienta,
za predpokladu splnenia podmienok poskytnutia úveru podľa týchto VOP a zmluvy o úvere, poskytnúť
klientovi peňažné prostriedky až do výšky dohodnutého úverového limitu a klient sa zaväzuje, takto

poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi z úveru a prípadnými poplatkami
spojenými s poskytnutím a správou úveru. V prípade porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, alebo týchto VOP, je klient okrem toho povinný uhradiť veriteľovi prípadné sankcie uvedené v
týchto VOP, zmluve o úvere alebo sadzobníku poplatkov veriteľa.

Podľa článku 3 bod 3.1 VOP, ak bola riadne uzavretá zmluva o úvere a splnená odkladacia podmienka

poskytnutiaúveru,poskytneveriteľklientoviúverdovýškyuvedenejvzmluveoúverenazákladežiadosti
klienta o čerpanie úveru. Prvé čerpanie úveru poskytne veriteľ vo výške uvedenej v zmluve o úvere
na bankový účet. Čerpanie úveru sa považuje prevod finančných prostriedkov vo výške podľa žiadosti
klienta až do výšky úverového limitu veriteľom na bankový účet určený dlžníkom

V zmysle článku 4 bod 4.1 VOP, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so

zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže
veriteľ v súlade s čl. 8.4. týchto VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. Klient je povinný úver splácať
až do okamihu úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov.

Podľa článku 4 bod 4.3. a 4.4. VOP, keďže zmluva o úvere je uzavretá na dobu neurčitú a ide o
revolvingový úver, ktorého čerpanie a splácanie závisí na klientovi, nemožno presne vyčísliť počet

splátok úveru a ani dobu splácania úveru. Počet minimálnych splátok úveru v prípade, že klient čerpá
úver iba jednorázovo, vo výške úverového limitu a zároveň spláca iba minimálne splátky, je uvedený v
Prílohe nákladov a splátok úveru. Konečná splatnosť úveru nie je určená, vzhľadom na uzavretie zmluvyo úvere na dobu neurčitú, platí však, že úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň trvania
zmluvy o úvere, ak došlo k úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie tejto zmluvy o úvere. Prvá splátka úveru
je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru. Klient

je povinný splácať úver na bankový účet veriteľa špecifikovaný v zmluve o úvere.

V zmysle článku 5 bod 5.1, úver je úročený a klient sa zaväzuje okrem istiny platiť veriteľovi úroky z
úveru. Okrem toho sa klient zaväzuje platiť poplatky veriteľa súvisiace s poskytovaním úveru a jeho
splácaním a tiež sankcie spojené s porušením povinnosti podľa zmluvy o úvere.

Podľa článku 5 bod 5.2. a 5.3. VOP, klient je povinný platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo
sumy poskytnutého úveru a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa. Úročenie úveru je denné a

vykonáva sa od okamžiku prevedenia peňažných prostriedkov na účet klienta až do dňa splatenia úveru
a to podľa aktuálnej výšky čerpania úveru na úverovom účte klienta.

Podľa článku 5 bod 5.5. VOP, veriteľ je oprávnený klientovi okrem úroku účtovať a klient sa zaväzuje
platiť poplatky súvisiace s úverom. Okrem takýchto poplatkov je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu ďalších nákladov skutočne vynaložených veriteľom v súvislosti s poskytovaním úveru alebo

splácaním úveru dlžníka vrátane napríklad nákladov na poštovné, na prevody prostriedkov na účet a
pod.

V zmysle článku 7 bod. 7.1 a 7.2 VOP, v prípade, že klient poruší niektorú zo zmluvných povinností
podľa zmluvy o úvere alebo týchto VOP, má to za následok právo veriteľa žiadať sankciu podľa zmluvy o
úvere a týchto VOP. V prípade, že má porušenie týchto povinností klienta povahu omeškania s plnením

peňažných záväzkov voči veriteľovo, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške
0,08% z dlžnej čiastky denne, počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho, v prípade omeškania
klienta s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok
z omeškania a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol v omeškaní viac
ako 15 dní.

Podľa čl. 7 bod 7.3 VOP, v prípade, že nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku 8 bod 8.2,
ktorá je dôvodom na uplatnenie práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený
žiadať a v takom prípade je klient povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu až do sumy zodpovedajúcej
100% v tej dobe dlžnej čiastky úveru.

Zánikom alebo skončení zmluvy o úvere nezaniká platnosť tohto článku 7, pokiaľ ide o nároky veriteľa,

ktoré vznikli do dňa zániku alebo skončenia zmluvy o úvere ( článok 7 bod 7.7 VOP ).

Podľa Článku 8 bod 8.4. VOP, zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o
úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4. týchto VOP.
Veriteľ je oprávnený odstúpiť s okamžitou účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia
zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej

dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšie ako 3 mesiace, alebo
klient nevrátil bezodkladne čerpanú sumu prevyšujúcu úverový limit alebo zaniklo alebo sa zhoršilo
zabezpečenie úveru a klient neposkytol dodatočné zabezpečenie požadované veriteľom, alebo klient je
v omeškaní s akoukoľvek inou platbou veriteľovi po dobu dlhšie ako 3 mesiace.

Veriteľ zasiela akékoľvek oznámenia a korešpondenciu súvisiacu so zmluvou o úvere na adresu dlžníka.

Zásielka zaslaná klientovi sa považuje za doručenú v okamžiku, keď klient zásielku prevzal alebo sa
zásielka vrátila veriteľovi ako nedoručiteľná alebo v ostatných prípadoch uplynutím 10 dní odo dňa
odoslania zásielky ( čl. 12 bod 12.4 VOP ).

Podľa Článku 12 bod 12.7. VOP, právo a povinnosť veriteľa a klienta výslovne neupravené v týchto VOP,
alebo v zmluve o úvere, sa riadi právom Slovenskej republiky. Vzťahy medzi zmluvnými stranami voveciach, ktoré nie sú osobitne upravené zmluvou o úvere, týmito VOP ani Zákonom o spotrebiteľských
úveroch, sa na základe dohody zmluvných strán v súlade s § 262 ods.1. Obchodného zákonníka, riadia
ustanoveniami Obchodného zákonníka, týkajúcimi sa zmluvy o úvere.

Listom zo dňa 2.1.2013 adresovaným žalovaným žalobca týmto oznámil, že ich aktuálny dlh predstavuje
407,78 eur. Ďalej im oznámil, že v súlade s ustanovením článku 8.4 VOP odstupuje od zmluvy o
revolvingovom úvere s tým, že toto odstúpenie je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4
VOP. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na
jej základe, celý do tej doby nesplatený úver, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere

sa stávajú splatnými a je povinný ich bezodkladne uhradiť v plnej výške.

Pokusmi o zmier zo dňa 19.6.2013 adresovaných žalovaným v 1. a 2. rade ich žalobca vyzval na
zaplatenia celkového dlhu vo výške 484,25 eur do troch dní od doručenia výzvy.

Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaní čerpali dňa 30.1.2008 sumu 1 327,76 eur, dňa
22.12.2008 sumu 265,55 eur a dňa 27.11.2009 sumu 303,96 eur, teda celkovo sumu 1 897,27 eur.
Žalovaní v prospech žalobcu celkovo uhradili finančné prostriedky vo výške 2 733,38 eur.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.4.2014 uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá
a to vrátane príslušenstva a trov konania.

Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že pohľadávku, ktorá im bola poskytnutá
zo strany žalobcu, už preplatili a preto žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázali na to,
že žalobca si uplatňuje svoj nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorej im bol poskytnutý

revolvingový úver pri úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne, t.j. 26,65 % ročne, pričom sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň uviedli, že si trovy konania neuplatňujú.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a
§ 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

V zmysle § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou v 1.
rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom bola uzavretá zmluva o revolvingovom

úvere. Podľa zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia,
pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto súd
daný právny vzťah posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je

zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je pre žalovaných ako spotrebiteľov
výhodnejšia, preto súd odstúpenie od zmluvy posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka.

Je nepochybné, že žalobca využil svoje právo v zmysle VOP a listom zo dňa 2.1.2013 od zmluvy o
revolvingovom úvere odstúpil. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ruší od samého začiatku a ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda

spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457
Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal.

Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne

stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho
stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal.Ako už súd uviedol vyššie, žalovaní čerpali úver v sume 1 897,27 eur, pričom žalobca v žalobnom návrhu
uviedol, že žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu v celkovej výške 2 733,38 eur. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaní nemajú vo vzťahu k žalobcovi žiadnu ďalšiu povinnosť

na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená od začiatku v dôsledku odstúpenia žalobcu a teda
žalobcovi, vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a výšku uhradených finančných prostriedkov zo
strany žalovaných, nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého

žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, vznikol nárok na
náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalovaní náhradu trov nežiadali a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli, súd rozhodol tak, že im
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.