Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010672
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113010672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.

marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Ľ. L., B.. XX.X.XXXX P. L., O. X. J. Č.. XX, C.. U.

j e v i n n ý

- z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal
tak,

ž e

- 23.06.2012 v čase o 04.00 hod. v I., C.. U., viedol s hladinou najmenej 1,27 promile etylalkoholu v krvi
motorové vozidlo zn. HONDA, EVČ: U.-XXX H.,

t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
ohrozoval život a zdravie ľudí a mohol spôsobiť značnú škodu na majetku

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona za nezistenia poľahčujúcich okolností uvedených
v § 36 Tr. zákona ani priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry L. podal na Ľ. L. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že
23.06.2012 v čase o 07.00 hod. v I., C.. U., viedol s hladinou najmenej 1,11 mg/l alkoholu v krvi motorové

vozidlo zn. HONDA, EVČ: U.-XXX H..

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ.C.T. L., svedkov I.
Č., K. Č., H. T., T. X.Á.W., Q. S., U. T., G. T., znalca T.. T. W., ako aj listinným dôkazmi, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný Ľ. L., na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným z trestného činu, ktorý mu je
kladený za vinu. Vo svojej výpovedi, podobne ako v prípravnom konaní uviedol, že dňa 23.06.2012 bol
doma, keď po predchádzajúcom telefonickom rozhovore sa k nemu domov, do J. dostavil okolo 00.15
hod. G. T., ktorý si chcel zašoférovať a tak šli spoločne do I., následne do G. na Y. a odtiaľ späť do I. do
zariadenia X. J.. Nikto z nich v tom čase nemal vypité. V I. sa v podniku zdržal cca. do 4.00 hod. spoločne

s G. T., I. Č. a nejakým chlapčiskom, ktorého nepoznal, hrdzavých vlasov (neskôr stotožnený ako H. T.).
Obžalovaný podľa svojho tvrdenia vypil asi tri 10° pivá, 2 vodky. Čo pili ostatní, nevedel uviesť. Po tom,
čo musel G. T. domov, kam sa sám odviezol, pokračovali zvyšní traja do hotela V. P. J.. Auto v tom čase
riadil I. Č.. V uvedenom podniku vypil obžalovaný ďalšie 2 dcl vodky a pokračovali na čerpaciu stanicu
do Č., kde obžalovaný zakúpil 2 dcl fľašku vodky a fľašu vína. Z čerpacej stanice sa vracali späť do I.,

obžalovaný sedel v tom čase na zadnom sedadle, kde po vypití zakúpenej fľašky vodky zaspal. Prebral
ho až náraz vozidla okolo 07.00 hod., kedy sa nachádzali na obchvate I. na križovatke. Prikázal preto
Č., aby auto presunul k X., kde však narazil druhý krát a auto ostalo nepojazdné stáť. Nepodarilo sa
im ho ani odtlačiť. Riešenie vzniknutého problému potom všetci spoločne hľadali v krčme u Y., kam ich
zaviezol K. Č.. Tam aj prišiel niekto s nápadom, aby to obžalovaný vzal na seba, pretože I. Č. ešte nemá

vodičský preukaz. Obžalovaný preto požiadal svoju priateľku, aby ho zaviezla k autu, kde ho aj nechala,
aby si to vyriešil. Keďže bol značne opitý a nevedel ako má vzniknutú situáciu riešiť, ľahol si na zadné
sedadlo a vypil fľašu vína. Na to prišla polícia a dala mu fúkať.

Svedok I. Č., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným Ľ.Í.G. L. H. G. T. sa stretol na

jazerách pri G.. Požiadal ich či by ho nemohli zviesť do I., kde prišli pred X. J.. U uvedenom podniku
konzumovali všetci spoločne s Q. S. tvrdý alkohol a pivo. Odtiaľ sa presunuli na čerpaciu stanicu do Č.,
kde kúpili víno a zase späť do I. k podniku I.. Od I. šli k bydlisku G.C.P. T., ktorý musel ísť domov. Kto
šoféroval auto v tom čase sa svedok vyjadriť nevedel, pamätá si len, že po tom, čo G. z auta vystúpil,
si za volant sadol obžalovaný. Ich cesta pokračovala do J., pravdepodobne do hotela V., kde si všetci

traja pili víno a vodku. Z J. sa potom vrátili do I., do krčmy X. W., kde znovu popíjali alkohol. Všetci traja
už boli značne opití, keď sa rozhodli ísť na X.. Za volant auta si sadol obžalovaný, ale cestou nabúrali
a pri X. druhý raz. Vystúpili z auta, odtisli ho, aby nestálo na ceste a šli do krčmy Y., kam ich odviezol
K. Č., otec svedka. V posledne menovanej krčme si dal obžalovaný deci tvrdého alkoholu, nakoľko sa
triasol, o niečom sa ešte rozprávali a následne sa každý z nich vybral svojou cestou. Čo nasledovalo

po ich rozchode, nevedel uviesť.

Svedok K. Č., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň na žiadosť manželky šiel hľadať
syna I., ktorý neprišiel celú noc domov. V I. pred X.Q.I. W. sa mu podarilo nájsť auto obžalovaného, ktoré
dobré pozná a v ňom spať na mieste vodiča obžalovaného, svojho syna I. Č., Q. S. a ešte ďalšiu osobu

s ryšavými vlasmi, ktorej meno nepozná. Keďže ich nevedel zobudiť nechal ich tak a vracal sa domov
do I., keď mu na to volal syn, aby po nich prišiel, pretože nabúrali auto. Po príchode na miesto havárie
sedel za volantom auta obžalovaný, ktorý púšťal hudbu, jeho syn stál pri aute a ostatní dvaja stáli pri
plote vedľa cesty. Keďže sa auto nedalo odtiahnuť, odviezol ich do krčmy Y., kam chceli ísť. Keď ostatní
vystúpili pri krčme z auta, odišiel domov do I..

NahlavnompojednávaníbolvypočutýajsvedokH.T.,ktoréhoponevlastnomotcovivolajúajŽ.anapriek
krátkemu zostrihu je vidieť, že má ryšavú farbu vlasov. Svedok, ktorý je toho času vo výkone trestu
odňatia slobody pre trestný čin vydierania a násilia proti skupine obyvateľov uviedol, že dňa 23.06.2012
sedel v aute spoločne s Q. S., I. Č. a obžalovaným. K tejto trojici sa pripojil v pohostinstve X. W., kde

už v tom čase mal požité alkoholické nápoje, nebol však opitý. V aute sedel na zadnom sedadle a s
ním vzadu aj obžalovaný, ktorý spal. Najskôr šoféroval S. a potom I. Č. s tým, že si pamätá, že cez
mesto riadil vozidlo Č., ktorý po ceste mal 2 nehody, nakoľko šiel dosť rýchlo, najprv narazil do múrika
a potom ešte druhý krát nevybral zákrutu, po čom sa už auto nedalo naštartovať a prišiel po nich otecI. Č.. Ten im povedal, že majú všetci vypité, aby auto nechali tak a spoločne s ním sa potom vybrali do
mesta do hostinca Y., kde sa zdržali ešte asi hodinu a potom sa rozišli domov. Svedok uviedol, že I. Č.
v pohostinstve sľuboval obžalovanému, že mu uhradí škodu na aute, hneď ako si ho tento dá opraviť.

Podľa jeho výpovede každý, kto bol v aute pil v ten deň alkohol, čo videl osobne, keďže pil s nimi. Svedok
si je sto percentne istý, že obidve nehody sa stali v čase, keď šoféroval I. Č..

Za účelom svedeckej výpovede bola na hlavné pojednávanie predvolaná aj priateľka obžalovaného,
svedkyňa T. X., ktorá uviedla, že obžalovaný jej volal ráno okolo 07.30 hod. Keď napokon zodvihla

telefón zdvihla, povedal jej, že má rozbité auto, plakal a požiadal ju, aby po neho prišla za ním do krčmy
na stanicu, ktorá sa volá Y.. Od krčmy šli spolu k autu, kde jej ukazoval, kde narazili. Podľa vyjadrenia
obžalovaného mal auto v čase nárazu šoférovať svedok I. Č.. Túto skutočnosť jej mal potvrdiť aj U. T.,
ktorý v jej prítomnosti sa obžalovaného pýtal, čo to robili v sobotu v I., že to auto ledva vybralo zákrutu a
že prečo požičiava H. I. (I.Š. Č.), keď to takto dopadne. Túto skutočnosť bol svedok T. ochotný dosvedčiť
aj na súde.

Svedok Q. S., na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným, T. H. Č. sa stretol dňa 23.06.2012
v pohostinstve X. J. asi okolo 00.00 hod. alebo 00.30 hod. v noci a zdržali sa tam asi hodinu a potom
odišli autom preč. Šoféroval T., ktorý sa odviezol domov, kde vystúpil. Svedok v tom čase sedel vzadu
ako spolujazdec. V aute mali byť štyria, ale nespomína si, kto sedel vedľa neho. Potom, čo T. vystúpil,
sadol si na jeho miesto obžalovaný a keď sa pohli, svedok zaspal. Po nejakej chvíli sa prebral, keďže

mu bolo zle, požiadal aby zastavili, z vozidla vystúpil a odišiel preč. Kto šoféroval následne ako aj v
čase havárie, nevedel uviesť. Počas doby, kedy bol v aute nevidel, že by bol auto riadil svedok Č..
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok U. T. uviedol, že dňa 23.06.2012 išiel ráno okolo 06.00 - 07.00
hod. na nákup, kde videl auto obžalovaného L. jazdiť na autobusovej stanici, pričom jazdilo rýchlo a zo
strany na stranu. Priamo na vodiča ale nevidel, takže nevedel uviesť, kto riadil. V aute bolo viacero osôb

a navyše ho videl len odzadu, zo vzdialenosti asi 200 m. Že išlo skutočne o auto obžalovaného si bol istý,
až večer keď sa vracal z práce a videl o odstavené a nabúrané. Výčitku obžalovanému, prečo necháva
šoférovať I. Č., ktorú spomínala aj svedkyňa X., mal uviesť až po tom, čo mu obžalovaný povedal, kto
šoféroval.

Znalec T.. T. W. bol taktiež vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že v prípade, že ako uvádza
obžalovaný v čase od 02.30 hod. do 04.00 hod. vypil tri 10 stupňové pivá a 2 vodky štandardného obsahu
40 % alkoholu, mohol mať obžalovaný maximálne 1,27 promile etylalkoholu v krvi.
Ostatne na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok G. T., ktorý vypovedal, že s obžalovaným
bol dohodnutý, že sa pôjdu povoziť na jeho aute, keďže prednedávnom urobil vodičský preukaz. K

obžalovanému prišiel domov do obce J., sadol za volant do auta a odišli najprv na jazerá k G., kde
sa zdržali asi hodinu a následne odišli do I., pred X. J.. So sebou vzali aj I. Č., ktorý však už bol pod
vplyvom alkoholu. Počas celej doby šoféroval svedok, obžalovaný sedel na mieste spolujazdca. V X.
J.C.T. obžalovaný a Č. požívali alkoholické nápoje, obžalovaný bol videný ako si dáva pivo, podobne aj
svedok Č.. Z X. J. odišli spoločne na čerpaciu stanicu do Č., kde kupovali alkohol, späť do I. k hotelu

Lipa, kde si obžalovaný dal ďalšie pivo. Po tom, čo svedkovi zavolala mama, aby šiel domov navrhol
obžalovanému, ktorý mal vypité, že ho odvezie domov do J., kde mal možnosť prespať u priateľky.
Obžalovaný to odmietol s tým, že ešte idú niekam piť. Na to si sadli do auta, vodičom bol obžalovaný a
odviezli svedka domov. Po vystúpení z auta sa s ním obžalovaný rozlúčil dlhým zatrúbením, následne
mu ešte niečo zakričal a odišiel autom preč.

_________________________________________________________________

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel

súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal. Ohľadne
posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného Ľ. L..

Súd chce v prvom rade poukázať na skutočnosť, že skutkom, ktorý je kladený obžalovanému za vinu nie
jespôsobeniedopravnejnehody,haváriemotorovéhovozidlavdôsledkujazdypodvplyvomalkoholu,ale

samotná jazda pod vplyvom alkoholu. Z hľadiska trestnej zodpovednosti je v danom prípade irelevantné
či k havárii došlo alebo nie a kto ju spôsobil, podstatné je, že z viacerých svedeckých výpovedi vyplýva,
že obžalovaný riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného dôvodu súd, za zachovaniatotožnosti skutku uvedeného v obžalobe, tento opravil, resp. doplnil v súlade so zisteným skutkovým
stavom.

Obžalovaného usvedčujú predovšetkým výpovede svedkov I. Č., K. Č., G. T. H. Q. S.Á., ktorý zhodne
vypovedali, že videli obžalovaného konzumovať alkoholické nápoje a po ich požití, viesť motorové
vozidlo. Skutočnosť, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholických nápojov potvrdil vo svojej výpovedi
aj znalec T.. T. W., ktorý vypočítal výšku množstva etylalkoholu v krvi na základe tvrdení uvádzaných
samotným obžalovaným, ktorý popísal koľko toho v daný deň a v predmetnom čase vypil.

Výpovede svedkov T. X. H. H. T. vyhodnotil súd, ako tendenčné, poskytnuté za účelom pomoci
obžalovanému. Svedkyňa T. X. je partnerkou obžalovaného, ktorá navyše nebola prítomná počas skutku
s obžalovaný a ňou tvrdené skutočnosti sú založené len na tom, čo jej o okolnostiach vzniku havárie
povedal obžalovaný. Taktiež jej výpoveď nepotvrdzuje ani nevyvracia skutočnosť, že v uvedenú noc
viedol motorové vozidlo obžalovaný.

Obdobne to je s výpoveďou svedka H. T.. Súd nechce „a priori“ vylúčiť výpoveď svedka len z dôvodu, že
sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ako výpoveď nedôveryhodnej osoby, avšak
v kontexte s ostatnými dôkazmi vo veci, je diametrálne odlišná od výpovedí ostatných svedkov, čo
vzbudzuje istú nedôveru a nabáda ku kritickejšiemu posúdeniu jej obsahu. Rovnako v rovine špekulácii

ostáva odpoveď na otázku pravdivosti a objektívnosti jeho výpovede, vzhľadom na hrozbu stíhania pre
trestný čin krivej svedeckej výpovede, ak je svedok toho času beztak vo výkone trestu odňatia slobody.

Výpoveď svedka U. T. nepriniesla nové skutočnosti do objasňovania veci, nakoľko z jej výpovede nebola
preukázaná skutočnosť, že obžalovaný neriadil ale ani že riadil motorové vozidlo.

Podľa súdu je nepochybné, že sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za
vinu vo vyššie uvedenom skutku, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej ohrozoval život a zdravie ľudí a mohol spôsobiť značnú škodu
na majetku. Obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedný subjekt tak po objektívnej stránke naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty trestného činu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná minimálne formou nepriameho úmyslu podľa § 15
písm. b) Tr. zákona, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže ohroziť resp. porušiť záujem

chránený zákonom t.j. záujem štátu na ochrane bezpečnosti a tým, že pod vplyvom alkoholických
nápojov viedol motorové vozidlo, bol s porušením bezpečnosti uzrozumený.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34
ods. 1 Tr. zákona).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

Obžalovaný Ľ. L. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, je slobodný, býva v rodinnom dome v obci
J., C.. U.. Je nezamestnaný, nemá žiaden vlastný príjem. Podľa odpisu z priestupkového registra bol
v minulosti, konkrétne v roku 2012 opakovane prejednávaný C. Ú. L. za priestupky proti občianskemu

spolunažívaniu. Podľa odpisu z registra trestov má 2x záznam, pri prvom odsúdení sa na neho hľadí
ako keby nebol odsúdený, konanie z roku 2009 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bolo
podmienečne zastavené.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti ale ani
poľahčujúce.Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť
jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na jeden rok.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného Ľ. L. dospel k záveru, že vzhľadom
na jeho doterajší život, nie je potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej
slobody. Súd je toho názoru, že preventívny účel trestu a ponaučenie do budúcna je možné dosiahnuť
aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody v polovice zákonom určenej trestnej sadzby. Súd
preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho

výkonu na primeranú skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Nakoľko k spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom a v súvislosti k
činnosťou vyžadujúcej si osobitné oprávnenie, bolo na mieste aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, ktorú súd určil v trvaní troch rokov.

Počas určenej skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život a splniť uloženú povinnosť, čím
preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí nato, aby sa do budúcna vyvaroval protiprávnemu konaniu.
V opačnom prípade súd, i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský

súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.