Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 5C/28/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509898729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3509898729.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhomsamosudkyňouJUDr.ErikouTrtalovouvprávnejvecinavrhovateľa

V. W., O. B. XXX, zastúpený opatrovníčkou U. W., O. B. XXX, právne zastúpený JUDr. Bernardom
Pekárom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 24, proti odporcovi U. E., O. O. XX, právne
zastúpený JUDr. Romanom Hošovským, advokátom so sídlom Bratislava Mikulášska 1/A, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta
82, IČO 36 062 235, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4,
IČO 00 151 700 o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi 69,71 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Odporca a vedľajší účastník sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov štátu vo výške
19,- Eur na účet tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou proti odporcovi domáhal zaplatenia bolestného vo výške 2.100,- Sk,
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 306.000,- Sk, náhrady za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti (od 22.4.1999 do 22.7.2000) vo výške 4.720,50 Sk a mesačnej renty (od
23.7.2000) vo výške 314,70 Sk. Ďalej žiadal zaplatiť vecnú škodu za stratené a zničené veci vo výške
9.550,-Sk, náklady na liečenie vo výške 2.455,- Sk a náklady spojené s cestovaním jeho rodičov do

nemocnice v Bratislave vo výške 1.464,- Sk (tam a späť 6 x 61,- Sk) a na Myjavu vo výške 1.612,- Sk.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.07.1998 o 5,45 hod. na ceste č. H. medzi Q. a W.
I. došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom Avia 30 ŠPZ H. XXXAC, ktorého prevádzkovateľom
je odporca, riadeným vodičom X. Č. a vozidlom Škode 105 ŠPZ Q. XXXAB riadeným vodičom X. W..
Dopravnú nehodu zavinil vodič Avie, ktorý prešiel so svojím vozidlom v mierne pravotočivej zákrute
do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim vozidlom riadeným X. W., ktorý spolu
so spolujazdcom Q. Q. sediacim vpredu na následky ťažkých zranení pri nehode zomreli. Navrhovateľ

utrpel ťažké zranenie, a to poranenie mozgu, pričom bol po nehode v bezvedomí s
polytraumou, zlomeninu ľavej nohy a prišiel o slezinu. Následne bol hospitalizovaný v nemocnici
od 28.7. do 16.8.1998 v O. a od 19.8. do 2.9.1998 na Q..Po začatí konania navrhovateľ podaním zo dňa 08.11.2006 a 18.12.2006 navrhol pripustiť zmenu
návrhu rozšírením žalobného návrhu tak, že žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť
mu sumu 1.017 750,- Sk ako náhradu za bolesť, sumu 2.218 500,- Sk ako náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia, sumu 9.550,- Sk ako náhradu za škodu na veciach a
sumu 10.000,- Sk ako náhradu výdavkov spojených s liečbou. Zvýšenie bolestného odôvodnil tým,
že navrhovateľovi bolo následkom dopravnej nehody vykonávaných množstvo nepríjemných úkonov
potrebných na záchranu jeho života a liečba nasledujúca po nej bola veľmi náročná. U navrhovateľa
pretrvávajú časté bolesti hlavy migrenózneho charakteru sťažujúce vnímanie a orientáciu v priestore.

Po fraktúre stehennej kosti sa objavili bolesti, následkom ktorých má navrhovateľ problémy pri chôdzi.
K priznaniu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia poukázal na to, že v čase dopravnej nehody
mal 18 rokov, tešil sa dobrej telesnej a duševnej kondícii, viedol aktívny spoločenský život a po
nehode sa z neho stal 18 ročný invalidný dôchodca. Má problémy s pamäťou, je čiastočne pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľ bol ochudobnený o možnosť profesijnej sebarealizácie,
vrátane finančného prospechu. Je vylúčený z aktívneho športovania, pociťuje fyzickú slabosť, chýba

mu schopnosť orientovať sa v priestore, nedokáže sa koncentrovať. Z dôvodu duševnej poruchy
má problém komunikovať v spoločnosti, osoby rozoznáva len na základe
hlasového prejavu. Z týchto dôvodov žiadal zvýšiť odškodnenie za bolesť a odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia na 60-násobok súm stanovených lekárskym posudkom. Súd navrhnutú
zmenu žalobného návrhu uznesením pripustil. Navrhovateľ si pôvodným návrhom uplatnil 10 násobné

zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom toto bolo neustále predmetom žaloby pôvodnej
podobe 6 rokov, dokonca ešte aj vo svojom vyjadrení doručenom súdu 24.08.2006 navrhovateľ stále
žiadal desaťnásobok spoločenského uplatnenia 306 000,-Sk, vzápätí na to 08.11.2006 došlo k zásadnej
zmene žalobného návrhu v tom smere, že navrhovateľ začal požadovať 60-násobok bolestného,
ktoré dovtedy nebolo vôbec predmetom žalobného návrhu, pričom navrhovateľ disponoval rovnakými

poznatkami o svojom zdravotnom stave, akými už disponoval v roku 1999. Následne navrhovateľ dňa
15.05.2007 zobral návrh v časti o zaplatenie 9.550,- Sk, ako náhrady na veciach, späť vzhľadom k
tomu, že došlo k čiastočnej úhrade vecnej škody zo strany vedľajšieho účastníka a na dôkaznú núdzu
navrhovateľa

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. NM-5C/577/2000-117 zo dňa

06.06.2007 konanie v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
vo výške 314,70 Sk mesačne a o zaplatenie 10.000,- Sk ako náhradu škody na veciach zastavil.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 308.455,- Sk, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Pokiaľ ide o časť náhrady škody za bolesť vo výške 2.100,-
Sk, ktorú navrhovateľ uplatnil dňa 21.07.2000, súd dospel k záveru, že v posudku o bolestnom je

priznaný počet bodov pod pol. 226 vo výške 330 bodov v rozpore s citovanou vyhláškou, ktorá stanovuje
maximálny počet vo výške 260 bodov. Navrhovateľovi na základe vypracovaného posudku o bolestnom
patrí náhrada škody za bolesť pri počte bodov 575 x 30,-Sk vo výške 17 250,- Sk, tak ako mu bola
vedľajšímúčastníkomdobrovoľnevyplatená.Ztohtodôvodusúdnavrhovateľomuplatnenúsumu2.100,-
Sk nepriznal. Súčasne súd nepriznal nárok na náhradu škody na zdraví v časti uplatnenej podaním zo

dňa 08.11.2006, doručeným súdu dňa 14.11.2006, pretože prihliadol na vznesenú námietku premlčania
a po posúdení vyvodil záver, že premlčacia doba začala plynúť dňom 22.04.1999, resp. 31.12.1999
(od okamihu, kedy sa po úraze a liečení ustálil zdravotný stav navrhovateľa natoľko, že bolo zrejmé, či
a v akom rozsahu došlo ku sťaženiu spoločenského uplatnenia) a nárok na náhradu škody na zdraví
bolo nutné uplatniť do 22.04.2001, resp. 31.12.2001. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v časti, v ktorej

rozšíril žalobný návrh a zvýšil žalovanú sumu uplatnil na súde podaním zo dňa 08.11.2006, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 14.11.2006, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, konštatoval súd, že v
tejto časti právo navrhovateľa na náhradu škody na zdraví je premlčané a nemožno ho s poukazom
na vznesenú námietku premlčania priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S poukazom na
premlčanie nároku v rozšírenej časti žalobného nároku a nemožnosť priznať ho v súdnom konaní, súd

nevykonalnavrhnutéznaleckédokazovanie,ktorénavrhovateľžiadaluskutočniťzaúčelomobjektívneho
posúdenia jeho zdravotného stavu, aby bolo možné posúdiť nárok na zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Námietku v tom zmysle, že predložený posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia bol vykonaný v čase, keď zdravotný stav navrhovateľa nebol ustálený, súd
neakceptoval, keďže dokazovaním nebol preukázaný opak. Rozsah bodového ohodnotenia a správnosť

jeho určenia v predloženom posudku nebola podľa záverov súdu spochybnená.Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a to proti časti, v ktorej bol návrh zamietnutý.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že v rámci vykonaného dokazovania nevykonal opakovane navrhované
znalecké dokazovanie so zameraním sa na rozsah zdravotného poškodenia a bodového ohodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného, pretože vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý
bol vypracovaný vo veci ohodnotenia bolestného dňa 21.04.1999 a vo veci ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia dňa 30.12.1999, ktoré neboli vypracované v súvislosti so súdnym konaním.
Bola namietaná objektívnosť znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný 9 mesiacov po dopravnej
nehode, čo nie je možné považovať za dostatočne dlhé obdobie na stabilizáciu zdravotného stavu pri

rozsiahlej polytraume v rámci, ktorej došlo k takému vážnemu poškodeniu mozgu, aké navrhovateľ
utrpel. Zdôrazňoval, že nastali okolnosti v rámci spoločenského uplatnenia, ktoré negatívne zmenili
spoločenské postavenie navrhovateľa tak, že neboli zohľadnené v bodovom ohodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd odmietol znalecké dokazovanie
vykonať, nedostatočne sa právne vyporiadal s premlčaním vo vzťahu k uplatnenému nároku náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia a navrhovateľ zastával názor, že v zmysle ustálenej súdnej praxe

a judikatúry, pokiaľ je nárok sťaženia spoločenského uplatnenia nárokovaný násobkom v dvojročnej
subjektívnej lehote, je možné uplatnený násobok meniť do rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné konanie.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17Co/282/2007-147 zo dňa 15.04.2008 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o náhrade

trov konania a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Odvolací súd zastával názor, že prvostupňový
súd v preskúmavanej veci predčasne akceptoval vznesenú námietku premlčania. Z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ utrpel ťažký úraz s trvalými
následkami. Vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré nastali u navrhovateľa a tieto boli známe v čase
bodového ohodnotenia v roku 1999, ale aj v neskoršom období, keď od roku 2005 bol navrhovateľ

čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony a tiež od roku 2005 sa považuje za občana
s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. Právne dôsledky následkov, ktoré utrpel
navrhovateľ aj jeho vek, dáva podklad pre záver o tom, že je potrebné nariadiť vo veci znalecké
dokazovaniesozameranímnatúokolnosť,čizdravotnýstavnavrhovateľabolprisťaženíspoločenského
uplatnenia ustálený natoľko, že boli zohľadnené všetky trvalé následky dôsledkom úrazu pre ďalší

život navrhovateľa. Pokiaľ ide o bolestné, úlohou znalca bude vyjadriť sa k tom, aké bolestné by
navrhovateľovi pripadalo za ďalšie vytrpené bolesti s prihliadnutím ku skutočnostiam uvádzaným v
odvolaní, kde navrhovateľ uvádza, že u neho nastali okolnosti v rámci spoločenského uplatnenia,
ktoré negatívne zmenili jeho spoločenské postavenie a neboli zohľadnené v bodovom ohodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto odvolací súd konštatoval, že len po vykonaní dokazovania

v naznačenom smere možno správne ustáliť, či nárok je premlčaný.

S poukazom na § 226 O.s.p. v zmysle ktorého je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, súd prvého stupňa doplnil dokazovanie, a to tým, že nariadil znalecké dokazovanie
znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia so zameraním sa na
zhodnotenie zdravotného stavu, vzniknutých následkov v súvislosti s dopravnou nehodou, zistenia, či

zdravotný stav navrhovateľa je ustálený a od ktorého momentu došlo k ustáleniu, ako aj stanovenie
základného počtu bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a vyjadrenie sa k už
stanovenému bodovému hodnoteniu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 06/2013 zo dňa 22.03.2013 vypracovaného MUDr. Mariánom
Nosáľom bolo zistené, že navrhovateľ v čase dopravnej nehody nemal žiadne vážnejšie zdravotné

ťažkosti, neužíval dlhodobo žiadne lieky a pri dopravnej nehode dňa 22.07.1998 utrpel nasledujúce
zranenia: tržná rana v oblasti nosa, početné odreniny tváre a dolných končatín, otras mozgu
ťažkého stupňa s bezvedomím trvajúcim 5 týždňov, pomliaždenie mozgu s opuchom mozgu, chronický
subdurálny hematóm v čelovej oblasti, krvácanie pod pavúčnicu, roztrhnutie sleziny s následným jej
operačným odstránením, roztrhnutie a hematóm okružlia, roztrhnutie strednej časti hrubého čreva,

pomliaždenie obličiek, zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti a poúrazový šok ťažkého stupňa. Počas
liečenia došlo k nasledujúcim komplikáciám: zápal pľúc vpravo (5 dní po úraze), tracheostómia, riadené
dýchanie, zavedenie snímača vnútrolebečného tlaku, nehojaca sa rana v oblasti čela a temena hlavy,
transkeletárna extenzia ľavej dolnej končatiny. Znaleckým dokazovaním bol zistený celkový súčasnýzdravotný stav navrhovateľa a jeho prognóza. U navrhovateľa po úraze došlo k návratu psychomotorický
funkcií a sociálnych zručností do ranných vývinových štádií, úroveň 6 až 9 mesačného dieťaťa. Znovu
sa učil chodiť, jesť, dodržiavať osobnú hygienu, hygienické návyky, rozprávať, čítať a písať, orientovať

v každodennom živote. Poškodené funkcie sa obnovili. Pretrváva však znížená schopnosť vštiepiť
si a uchovávať novej informácie, neschopnosť identifikovať objekty tváre, rýchla únava a znížené
psychomotorické tempo. Na základe poúrazových zmien centrálneho nervového systému vznikla jeho
porucha - organický psychosyndróm. Kvôli tejto poruche je navrhovateľ v sústavnej
ambulantnej starostlivosti psychiatra a psychológa. V máji roku 1999 mu bol posudkovou komisiou

sociálneho zabezpečenia v Senici priznaný invalidný dôchodok. Zdravotný stav navrhovateľa bol
opakovane posúdený posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia v rokoch 2003, 2005, 2007 a
2012. V zápisniciach Sociálnej poisťovne je opakovane priznaná invalidita vzhľadom na to, že zdravotný
stav navrhovateľa sa prakticky nemení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v
percentách 75%. Navrhovateľ má zníženú schopnosť sebapresadzovania, je ľahko ovplyvniteľný a má
tendenciu k rozhodovaniu na základe emočných podnetov. Vzhľadom na vyššie uvedené symptómy

nie je schopný adekvátne nakladať s financiami a majetkovými hodnotami. V dôsledku uvedených
skutočností bol v roku 2005 čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Dňa 30.05.2005
bol uznaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom za občana s ťažkým
zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. Vzhľadom na časový odstup od dopravnej nehody
takmer 15 rokov nemožno očakávať zlepšenie funkcií centrálneho nervového systému, skôr naopak.

Pre poškodenie mozgu navrhovateľa (úbytok nervových buniek po pomliaždení mozgu) môžu u neho
vzniknúť predčasne prejavy stareckej atrofie mozgu so zhoršovaním jeho funkcií (psychické poruchy,
dezorientácia, zábudlivosť, strata hygienických návykov...). Zdravotný stav navrhovateľa je ustálený.
Presný čas ustálenia jeho zdravotného stavu nie je možné presne určiť vzhľadom na to, že aj
v priebehu niekoľkých rokov došlo k minimálnemu zlepšeniu jeho mentálnych funkcií. Z hľadiska

posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia možno považovať jeho zdravotný stav za ustálený
koncom roku 1999. V tomto období bol už plne mobilný, zlomenina stehnovej kosti bola zahojená.
V nálezoch psychiatra a psychológa bol nález už stabilizovaný a pretrváva do súčasnosti. Organický
psychosyndróm, ktorý vznikol po ťažkom poranení mozgu sa ešte v priebehu rokov minimálne zlepšil,
ale jeho zlepšenie nebolo výsledkom reparačný zmien na mozgu, ale získavaním nových životných

skúseností navrhovateľa počas ďalšieho života. Toto zlepšenie nemá vplyv na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Súdny znalec bodové hodnotenie bolestného v súvislosti so zraneniami
navrhovateľa, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, stanovil na hodnotu 1.121,25 bodov, pričom o jednu
polovicu zvýšil položky 223 (otras mozgu ťažkého stupňa) a 224 (pomliaždenie mozgu), tiež zvýšil o
jednu polovicu podľa odseku 6 písm. b). Liečenie poranenia mozgu bolo komplikované zápalom pľúc,

pre dlhotrvajúcu poruchu vedomia bola nutná tracheostómia s riadeným dýchaním, stav si vyžadoval
parenterálnu výživu (infúziami), neskôr cez sondu zavedenú do žalúdka, pre inkontinenciu dlhodobo
zavedený permanentný močový katéter. Posudok o bolestnom MUDr. Skalickej, ktorý potvrdil MUDr.
Milan Mokoš je neúplný, chýbajú tam niektoré z uvedených zranení (položky 2, 5, 73, 90h, 91, 161, 223,
246). Zvýšenie za bolestivejší spôsob liečenia sa vzťahuje na všetky položky poranenia mozgu (položky

223, 224 a 227). Podobne zlomenina stehnovej kosti bola operovaná odloženie po 3 týždňoch, dovtedy
bola fixovaná transkeletárnou extenziou. V posudku doplnil operačné odstránenie osteosyntentického
materiálu zo stehnovej kostí (položka 162), ktoré bolo až v roku 2002. Položku 226 nahradil položkou
227, pretože šlo prevažne o krvácanie do mozgových obalov, nie do mozgového tkaniva. Krvácanie do
mozgu bolo súčasťou pomliaždenie mozgu, ktorý je hodnotený samostatne.

Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa následkom zranení, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode dňa 22.07.1998 stanovil súdny znalec vo výške 1080 bodov, pričom položku 251
organický psychosyndróm po poranení mozgu stanovil vo výške 900 bodov. V porovnaní s posudkom o
sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vypracoval MUDr. Milan Mokoš dňa 30.12.1999, v predmetnom
posudku vypustil položku 307- poúrazová pravostrannú hemiparézu, pretože v neurologickom náleze

z marca 2000 už nie je popisovaná. Táto bola naposledy v zdravotnej dokumentácii zaznamenaná pri
prijatí do NRDC Kováčová dňa 24.02.1999 pri prepustení. Dňa 31.03.1999 bolo popisované iba mierne
oslabenia svalovej sily končatín a trupu. Doplnil položku 259 - strata čuchu a jazvy po zraneniach a
operáciách, ktoré neboli v predchádzajúcom posudku hodnotené. Vzhľadom na vek navrhovateľa, ktorý
v čase úrazu mal 18 rokov, závažnú psychickú poruchu po vážnom poranení mozgu, ktorá znemožnila

navrhovateľovi uplatniť sa v pracovnom, spoločenskom, športovom a rodinnom živote na začiatku
produktívneho veku života s následným priznaním invalidity s úbytkom pracovných schopností 75 % akoaj na jeho odkázanosť na pomoc inej osoby v bežnom živote, odporučil znalec zvýšiť základné bodové
hodnotenie na dvojnásobok. Po zvýšení základnej sadzby by bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
predstavovalo 2.160 bodov

Ďalej bola znalcovi uložená úloha stanoviť pri každej hodnotenej položke bolestného okamih, respektíve
obdobie, kedy navrhovateľ bolesťou trpel a kedy bolo jednotlivé bolestné už možno prvýkrát bodovo
ohodnotiť. V tejto súvislosti súdny znalec mal uviesť, či sa bolesti vyskytli a či majú priamy pôvod v
úraze, následnej liečbe, prípadne operáciách. Znalec k predmetnej otázke uviedol, že navrhovateľ bol
po úraze 5 týždňov v bezvedomí, umelom spánku. Potom sa postupne zlepšoval. Počas tejto doby je

nemožné ohodnotiť bolesť po brušnej operácii (4 až 6 týždňov), v ľavom stehne po zlomenine stehnovej
kostí a pooperačných ranách 6 až 8 týždňov. Interpretácia ťažkostí navrhovateľom
bola skreslená ťažkým úrazom mozgu. V podstate bol na úrovni 6 až 9 mesačného dieťaťa. Bolesťami
hlavy trpí aj v súčasnosti. Užíva bežné analgetiká, nie je odkázaný na užívanie liekov zo skupiny opiátov.
Ohodnotenie bolestného u navrhovateľa bolo možné vykonať aj v priebehu liečenia zranení, ktoré
utrpel. Pri hodnotení bolestného nebolo potrebné čakať na ustálenie jeho zdravotného stavu, pretože

v jednotlivých položkách sú hodnotené jednotlivé zranenia, nie trvalé následky. V priebehu liečenia
môžu vzniknúť komplikácie, prípadne ďalšie operácie, ktoré môžu byť hodnotené v ďalšom bodovom
hodnotení. V prípade navrhovateľa bolo bodové hodnotenie vypracované v apríli 1999. Od tohto obdobia
už v priebehu liečenia nevznikli žiadne komplikácie. Navrhovateľ podstúpil už iba operačné odstránenie
osteosyntetického materiálu z ľavej stehnovej kosti v novembri 2002 (položka 162 hlboká rana dolnej

končatiny). Bolesti, ktorými navrhovateľ trpel po predmetnej dopravnej nehode majú priamy dôvod v
úraze a následnej liečbe, prípadne vykonaných operáciách.

Z hľadiska hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený
koncom roku 1999 (približne 1,5 roka od úrazu). V tomto období bol už navrhovateľ mobilný, zlomenina
stehnovej kosti bola zhojená. V nálezoch psychiatra a psychológa bol organický psychosyndróm

po poranení mozgu už stabilizovaný na určitej úrovni a pretrváva do súčasnosti. Stratu sleziny bolo
možné bodovo ohodnotiť hneď po jej odstránení. Stratu čuchu a jazvy po zraneniach a operáciách
približne po roku od úrazu. Všetky súčasné zdravotné komplikácie navrhovateľa majú pôvod iba v
zraneniach utrpených pri dopravnej nehode 22.07.1998. V zdravotnej dokumentácii pred dopravnou
nehodou a po nej nie sú žiadne záznamy o ochoreniach a zraneniach, ktoré by sa negatívne prejavovali

v súčasnom zdravotnom stave navrhovateľa. Priebeh liečby navrhovateľa po úraze bol odlišný od
obdobných prípadov tým, že v dôsledku ťažkého poranenia mozgu mal dlhotrvajúcu poruchu vedomia.
To si vyžiadalo tracheostómiu, umelú pľúcnu ventiláciu, zavedenie snímača vnútrolebečného tlaku
mozgu. Vzhľadom na celkový stav musela byť operácia zlomeniny ľavej stehnovej kosti odložená o 3
týždne. Po prebratí z bezvedomia bol navrhovateľ na psychomotorickej úrovni batoľaťa. Bol vyživovaný

iba infúziami, neskôr cez sondu zavedenú do žalúdka. Musel sa znovu učiť chodiť a rozprávať, písať,
čítať, osvojiť si hygienické návyky, zorientovať sa v živote. Liečba bola komplikovaná zápalom pľúc,
príčinou zápalu pľúc, pretože bola nedostatočná ventilácia niektorých častí pľúc. Oneskorená operácia
ľavej stehnovej kosti predĺžila bolestivosť v mieste zlomeniny o 3 týždne, pretože hojenie zlomeniny
praktický začalo až po operácii. Dovtedy sa pri manipulácii posúvali úlomky zlomeniny. Absolvovaný

počet operácii navrhovateľa bol porovnateľný s obdobnými prípadmi až na tracheostómiu a zavedenie
snímača vnútrolebečného tlaku. Bolesti navrhovateľa boli zrejme intenzívnejšie ako v obdobných
prípadoch. Navrhovateľ bol udržiavaný v umelom spánku asi 3 týždne. Neskôr boli bolesti tlmené
podávaním analgetík v infúziách injekciách a tabletkách. Bolesti boli ešte zhoršené, o tie ktoré majú
príčiny v ťažkom poranení mozgu pri predmetnej dopravnej nehode. V súčasnosti používa

navrhovateľ na zmiernenie bolestí bežné analgetiká, preto sú porovnateľné s obdobnými prípadmi.

Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ zotrváva na podanom
návrhu v spojení so zmenou zo 14.11.2006 v celom rozsahu. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že
navrhovateľ mal v čase nehody len 17 rokov, končil vyučenie v odbore kuchár čašník, čo bolo v tom
čase lukratívne zamestnanie. Bol aj športovo činný. Po nehode sa z neho stal ťažký invalid, čo nakoniec

viedlo k tomu, že mu bol priznaný status invalidného dôchodcu. Jeho možnosti fyzické ako aj psychické
sa oklieštili. Je pravdou, že je aj manželom a má aj deti, avšak vzhľadom na jeho zdravotný stav
starostlivosť o rodinu zabezpečuje najmä jeho manželka a pomáhajú im rodičia. Ako vyplýva zo záverov
znaleckého posudku jeho zdravotný stav sa bude už len zhoršovať. Navrhovateľ bol vzhľadom na jehopsychoorganický syndróm pozbavený čiastočne spôsobilosti na právne úkony. Má poškodený zrak, ľudí
poznáva len na základe sluchu. Stratil aj čuch, čo môže byť aj niekedy nebezpečné, keď sa stane,
že zabudne zatvoriť plyn. Pôvodne súdom priznaná suma 310.000,-Sk je malou sumou, vzhľadom na

zdravotné poškodenie ku ktorému došlo pri dopravnej nehode. Poukazuje na § 7 vyhlášky 32/1965 Zb., z
ktorého vyplýva, že je na uvážení súdu, aby rozhodol aj o priznaní nad nárok uplatnený navrhovateľom.
V prípade, ak bude návrhu vyhovené, žiada, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

Z výpovede odporcu vyplýva, že čo sa týka návrhu v časti uplatnenia sumy 2.100 Sk, čo v súčasnosti
predstavuje 69,71 Eur, toto nerozporuje, a vedľajší účastník aj súhlasí, že túto sumu vyplatí. Vo zvyšnej

časti navrhuje žalobu zamietnuť. Pripojil sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, poukázal na skutkové
a právne dôvody. S poukazom na ľudský rozmer tohto prípadu si neuplatňuje náhradu trov konania a
žiada, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z výpovede a písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplynulo, že podstatou celého tohto konania
je otázka premlčania, keďže vzniesol námietku premlčania. Odporca sa k tejto námietke pripojil. Vedľajší
účastník na námietke premlčania zotrval z tohto dôvodu, že podľa jeho názoru nemôže byť vyhovené

nárokom navrhovateľa. Výška, ktorá bola v pôvodom rozsudku priznaná je výška, ktorú si navrhovateľ
sám uplatnil a v plnej výške mu ju súd priznal. Čo sa však týka nároku v časti po zmene petitu,
tento považuje s poukazom na námietku premlčania za nedôvodný. Nepopiera negatívne následky
dopravnej nehody na navrhovateľa, ale vyzdvihol aj pozitívne. Zo znaleckého posudku sa dozvedel, že
si navrhovateľ založil rodinu, je schopný pohybu bez zdravotných pomôcok, čo sa v týchto prípadoch

stáva len veľmi zriedkavo. Poukazoval však aj na iné prípady, kedy s ohľadom na okolnosti, za
ktorých došlo k dopravnej nehode sú vo vysokej miere nároky znížené o spoluvinu. V tomto prípade,
navrhovateľ prisadol do auta, kde šofér bol pod vplyvom alkoholu. Túto otázku už však nemienil otvárať,
keďže vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na okolnosti prípadu sa pripojil k vyjadreniu odporcu,
ktorý navrhoval, aby žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhovateľom

žiadaný doplatok v pôvodnom návrhu vo výške 2.100,- Sk (69,57 Eur) nenamietal s ohľadom na závery
znaleckého posudku, avšak vo zvyšnej časti, žiadal návrh zamietnuť.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda

spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane

zmien, účinnej do 31.7.2004, (ďalej len „vyhlášky 32/1965 Zb.“) bolesti a sťaženie spoločenského
uplatnenia spôsobené poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazovo.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkovaichpredpokladanémuvývoju,atov rozsahu,vakomsúobmedzenémožnostipoškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1,3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výške odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia bola od 1.4.1995 do 31.3.1999 za 1 bod 30,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa,môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad
sumu ustanovenú v odseku 1 a 2.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Súd postupoval podľa § 226 O.s.p., v zmysle ktorého je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, a preto nariadil znalecké dokazovanie za účelom doplnenia dokazovania. Avšak súd
vzhľadom na vznesenie námietky premlčania pristúpil opätovne k skúmaniu jej dôvodnosti, pretože

dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v
prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1

Cdo/148/2004).

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je jedným z čiastkových a relatívne samostatných
prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a vzniká vtedy,
pokiaľ morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako výsostne osobné právo
nepostačuje na vyváženie a zníženie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných

práv fyzickej osoby a aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv (obdobne ako
pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia alebo pri priemyselnom vlastníctve) jeho vyjadrenie
peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Ani odlišnosť takéhoto
nároku (náhrada nemajetkovej ujmy) od náhrady škody, ktorá je nepochybne nevymáhateľná v prípade
uplatnenia námietky premlčania, však nespôsobuje to, že by sa predmetný nárok stal nemajetkovým,

a preto táto odlišnosť nemôže spôsobovať jeho nepremlčateľnosť. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby
je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Je to obsah nároku a nie predmet jeho ochrany,
čo je určujúce, z hľadiska uplatnenia všeobecného právneho inštitútu (v tomto prípade premlčania).
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 1 Cdo 100/2009)

S poukazom na skutočnosť, že právo na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je
právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom
inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách
uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému
trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká
povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v

občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok)
priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súd, súd prvého stupňa vykonal znalecké
dokazovanie so zameraním ustálenia počiatku plynutia premlčacej doby, teda zistenia okamihu
ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa, keďže v zmysle súdnej praxe a judikatúry sa za počiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby (pri vylúčení objektívnej premlčacej doby) u bolestného považuje
ukončenie liečebného procesu a u odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia deň, keď
škoda na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre jeho
životné a spoločenské uplatnenie a pre plnenie jeho životných úloh. Keďže pre posúdenie celéhoprípadu je základom posúdenie otázky premlčania nároku, boli znalcovi položené otázky so zameraním
sa na špecifikovanie okolností preukazujúcich ustálenie zdravotného stavu, teda kedy bolo možné
považovať zdravotný stav navrhovateľa za ustálený. Znalec výslovne uviedol, kedy bol zdravotný

stav navrhovateľa ustálený natoľko, že bolo možné vyhotoviť hodnotenie zdravotného stavu. Znalec
konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľa je ustálený. Z hľadiska posúdenia sťaženie spoločenské
uplatnenia možno považovať zdravotný stav navrhovateľa za ustálený koncom roku 1999, pretože v
tomto období bol navrhovateľ už plne mobilný, zlomenina stehennej kosti bola zhojená. V nálezoch
psychiatra a psychológa bol nález už stabilizovaný. Čo sa týka hodnotenia bolestného, nie je potrebné

čakať na ustálenie zdravotného stavu, pretože pri hodnotení bolestného nie je potrebné čakať na
ustálenie zdravotného stavu, keďže v jednotlivých položkách sú hodnotené jednotlivé zranenia, nie
trvalé následky, teda hodnotenie bolestného bolo vykonané v čase, kedy nebol potrebný ďalší časový
priestor na objektivizáciu bolestného.

V prípade náhrady škody na zdraví dvojročná subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu,
kedy sa po úraze a liečení ustálil zdravotný stav navrhovateľa natoľko, že bolo zrejmé, či a v akom

rozsahu došlo ku sťaženiu spoločenského uplatnenia. Nakoľko posúdenie tejto otázky je závislé na
posúdení lekára a i podľa zákonných ustanovení sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vykoná len čo je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený (§ 9 ods. 1
vyhlášky 32/1965 Zb.) mal súd opätovne po vykonanom dokazovaní za to, že v čase vypracovania
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol zdravotný stav navrhovateľa

ustálený. Závery znaleckého dokazovania jednoznačne podporili vyvodený záver súdu prvého stupňa,
že premlčacia doba v časti nároku o zaplatenie bolestného tak začala plynúť dňom 22.4.1999, deň
nasledujúci po vypracovaní lekárskeho posúdenia. Pri hodnotení bolestného nebolo ani potrebné
čakať na ustálenie zdravotného stavu navrhovateľa, pretože v jednotlivých položkách sú hodnotené
jednotlivé zranenia, nie trvalé následky. V priebehu liečenia môžu vzniknúť komplikácie, prípadne ďalšie

operácie, ktoré môžu byť hodnotené v ďalšom bodovom hodnotení. V prípade navrhovateľa bolo bodové
hodnotenie vypracované v apríli 1999. Od tohto obdobia už v priebehu liečenia nevznikli u navrhovateľa
žiadne komplikácie. V prípade uplatnenia nároku na zaplatenie satisfakcie za sťaženie spoločenského
uplatnenia začala premlčacia doba plynúť dňom 31.12.1999, pretože zdravotný stav navrhovateľa bol
ustálený vo všetkých položkách koncom roka 1999, teda posudok z 30.12.1999 bol vypracovaný v čase

už ustáleného zdravotného stavu. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že premlčacia doba
na uplatnenie náhrady škody ublíženia na zdraví tak začala plynúť v časti bolestného dňom 22.4.1999
a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia dňom 31.12.1999, teda nárok na náhradu škody ublíženia
na zdraví bolo nutné uplatniť do dňa 22.4.2001, resp. 31.12.2001. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v
časti, v ktorej rozšíril žalobu, si uplatnil mimoriadne zvýšenie bolestného a zvýšil žalovanú sumu, uplatnil

svoje právo na súde podaním zo dňa 8.11.2006, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2006, teda po
uplynutí subjektívnej premlčacej doby musel súd konštatovať, že v tejto časti právo navrhovateľa na
náhradu škody na zdraví je premlčané a nemožno ho s poukazom na vznesenú námietku premlčania
priznať (§100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ vo svojom pôvodnom návrhu doručenom súdu dňa 21. 07 2000 nepožadoval žiadne

mimoriadne zvýšenie bolestného žiadal len doplatok základu 2.100,- Sk, pričom súd keďže je viazaný
návrhom a navrhovateľ nežiadal v pôdnom návrhu náhradu bolestného vo väčšom rozsahu, po
vykonanom dokazovaní s poukazom na závery znaleckého posudku a existenciu poistného vzťahu
medzi odporcom a vedľajším účastníkom vyvodil záver, že nárok navrhovateľa na doplatok bol podaný
dôvodne, a preto uložil povinnosť vedľajšiemu účastníkovi povinnosť zaplatiť doplatok vo výške 69,71

Eur. Doplatok pôvodne uplatnený v slovenských korunách bol prepočítaný na eurá konverzným kurzom
1 Eur = 30,126 Sk. Vedľajší účastník sa dobrovoľne zaviazal tento doplatok zaplatiť.

Ku skutočnosti namietanej navrhovateľom, že súd má oprávnenie v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky
32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odseku 1 a 2 poukazuje,

že došlo k zvýšeniu, a preto bol navrhovateľovi priznaný doplatok vo výške 69,71 Eur, teda do výšky
uplatnenej navrhovateľom, pretože súd v občianskom súdnom konaní je viazaný návrhom na začatie
konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite návrhu doručenom
súdu dňa 21.07.2000 (§ 79 ods. 1 O.s.p.) Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie,musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú navrhovateľ požaduje. Touto výškou
peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom v návrhu je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť
viac. Výnimočne sa však môže od tejto zásady odchýliť, a to v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2

O.s.p., ktoré dovoľujú súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 1 Cdo 70/2010), avšak predmetné konanie nespĺňa zákonné podmienky, na
ktoré sa vzťahuje výnimka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu, pričom v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti.

O náhrade trov štátu súd rozhodol s poukazom na výsledky dokazovania a priebeh a predmet konania
a v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od

súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Trovy
štátu vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, pričom v zmysle uznesenia Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5C/28/2009-207 zo dňa 27.06.2013 bola časť odmeny vo výške 19,-
Eur vyplatená z rozpočtových prostriedkov

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v

troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.