Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cbi/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219997
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113219997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu:

Continental Barum, s.r.o. so sídlom Objízdná 1628, Otrokovice, Česká republika, IČO: 457 88 235,
právne zastúpený Soňou Hekelovou, advokátkou, Znievska 44, Bratislava, proti žalovanému: JUDr.
Václav Sosna, Nám. Slobody 2, Skalica, správca úpadcu PNEUMAT INTERNATIONAL, s.r.o. so sídlom
Galantská 699/8, Dunajská Streda, IČO: 31 443 320, o určenie popretej pohľadávky s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi PNEUMAT INTERNATIONAL, s.r.o.
so sídlom Galantská 699/8, Dunajská Streda, IČO: 31 443 320 v celkovej výške 374.052 eur, pričom táto

pohľadávka je uplatnená prihláškou v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 25K/2/2013.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 372,66 eur za trovy právneho zastúpenia, do rúk právnej zástupkyne žalobcu a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2008 domáhal určenia, že žalobca je veriteľom
pohľadávky proti úpadcovi v celkovej výške 374.052 eur tvorenej istinou vo výške 220.746,31 eur, úrokmi
z omeškania vo výške 130.502,08 eur a nárokom na náhradu trov konania vo výške 22.803,59 eur
(prihlásených ako náklady z uplatnenia), ktorá vznikla v dôsledku nezaplatenia faktúr za tovar dodaný

na základe Kúpnej zmluvy a na základe Rozsudku, pričom táto pohľadávka je v konkurznom konaní na
majetok Úpadcu vedenom Okresným súdom v Trnave pod sp. zn. 25K/2/2013 tzv. inou pohľadávkou v
zmysle § 95 ods. 1 ZKR a je vymáhateľná. Žalobca v žalobe uviedol, že ako predávajúci uzavrel dňa
24.02.2009 so spoločnosťou PNEUMAT INTERNATIONAL s.r.o. - úpadcom ako kupujúcim rámcovú
kúpnu zmluvu. Na základe Kúpnej zmluvy dodával žalobca úpadcovi tovar - rôzne druhy pneumatík
z kaučuku. Úpadca dlhodobo uhrádzal kúpnu cenu za dodaný tovar s omeškaním resp. niektoré
faktúry neuhradil vôbec. Dňa 03.04.2013 bol na majetok úpadcu Okresným súdom Trnava vyhlásený

konkurz pod sp. zn. 25K/2/2013 a žalovaný bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu.
Žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi vo výške 374.052,00 eur do konkurzu prihláškou
zo dňa 24.04.2013. Právnym dôvodom vzniku časti Pohľadávky - istiny a úrokov z omeškania (spolu
351.248,39 eur) je nezaplatenie faktúr, ktoré vystavil žalobca v súvislosti s tovarom dodaným na
základe kúpnej zmluvy, pričom toto právo žalobcu bolo priznané aj rozhodcovským rozsudkom, ktorým
rozhodca zaviazal úpadcu na zaplatenie neuhradenej kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcom úpadcovi
na základe Kúpnej zmluvy a úrokov z omeškania. Vo vzťahu k časti Pohľadávky - náklady z uplatnenia

(22.803,59 eur) je právnym dôvodom vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok, ktorým súd prikázal
úpadcovi nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný oznámením zo dňa 19.06.2013, doručenýmžalobcovi dňa 1.7.2013, informoval, že Pohľadávku dňa 18.06.2013 poprel v celom rozsahu čo do
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky. Žalovaný odôvodnil popretie Pohľadávky troma dôvodmi.
Pohľadávka nie je judikovaná, pohľadávka nie je úpadcom uznaná, úpadca tvrdí, že záväzok voči

žalobcovi neeviduje, keďže podľa vyjadrenia úpadcu pohľadávka zanikla v dôsledku započítania s
časťou pohľadávky úpadcu voči žalobcovi. Žalobca má ale za to, že jeho pohľadávka existuje a nemala
byť žalovaným popretá. Vo vzťahu k vzniku Pohľadávky a jej výške (pred údajným zánikom v dôsledku
započítania) neexistovali medzi žalobcom a úpadcom pochybnosti. Pohľadávka vznikla v dôsledku
neuhradených faktúr za dodávky tovaru. Žalovaný pohľadávku poprel z dôvodu, že nebola judikovaná,

keďže rozhodcovský rozsudok, ktorým bola priznaná, bol spochybnený a súd odložil jeho vykonateľnosť.
Uvedený postup žalovaného bol nesprávny, keďže pohľadávka judikovaná bola a zároveň podľa
názoru žalobcu skutočnosť, že pohľadávka nie je judikovaná sama o sebe nestačí na jej popretie v
konkurznom konaní. Keďže úpadca napriek ústnym a písomným prísľubom ako ani po písomnom uznaní
záväzku nesplnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu za tovar, bol úpadca nútený pristúpiť k súdnemu
vymáhaniu pohľadávky. V uznaní záväzku zo dňa 12.04.2010 sa žalobca a úpadca dohodli, že spory

vzniknuté z Kúpnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované, podľa voľby žalobcu, buď
pred všeobecným súdom Úpadcu alebo v rozhodcovskom konaní podľa českého zákona č. 216/1994
Sb. o rozhodcovskom konaní a výkone rozhodcovských nálezov („ZoRK“) pred jedným rozhodcom
podľa rokovacieho poriadku pre rozhodcovské konanie vydaného Úniou pro rozhodčí a mediační řízení
ČR, a.s. („URMR ČR“). Žalobca a úpadca poverili URMR ČR, aby podľa uvedeného rokovacieho

poriadku určila rozhodcu. Dňa 16.8.2011 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodca zaviazal
úpadcu, aby zaplatil žalobcovi dlžnú sumu vo výške 220.746,31 eur, úroky z omeškania vo výške
0,05% denne až do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
9.9.2011 a vykonateľnosť 13.9.2011. Dňa 16.11.2011 podal úpadca žalobu na zrušenie rozsudku a
žiadosťoodkladjehovykonateľnosti,príslušnékonaniejevsúčasnostivedenénaKrajskomsúdevBrne.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZoRK prípadné podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
nemá vplyv na právoplatnosť ani vykonateľnosť takéhoto rozsudku. Iba na žiadosť povinného je možné
odložiť vykonateľnosť rozhodnutím súdu. Úspešne poprieť pohľadávku, ktorá je priznaná právoplatným
rozhodnutím súdu, je možné len v dôsledku skutočností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia (napr.
pohľadávka alebo jej časť bola zaplatená, postúpená a pod.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že keďže

právoplatný rozsudok priznávajúci žalobcovi pohľadávku má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu, t.j. zakladá prekážku res iudicatae, je pohľadávku nutné považovať za judikovanú. Vzhľadom na
to by podľa názoru žalobcu súd nemal pri posudzovaní existencie pohľadávky opätovne posudzovať, či
Pohľadávka vznikla (keďže toto bolo už právoplatne rozhodnuté), ale len to, či po jej vzniku nedošlo k
jej zániku. K jej zániku nedošlo. Aj keby pohľadávka judikovaná nebola, tento fakt sám o sebe nemôže

byť dôvodom popretia pohľadávky. Judikovanie pohľadávky nie je predpokladom jej existencie resp.
možnosti prihlásenia pohľadávky do konkurzu. Takáto požiadavka nevyplýva zo zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalším dôvodom popretia pohľadávky je, že pohľadávka nie je úpadcom
uznaná. Úpadca uznal v zmysle § 323 Obchodného zákonníka svoj záväzok voči žalobcovi v rozsahu
250.435,86 eur a úrokov z omeškania písomným uznaním záväzku zo dňa 12.04.2010. Zároveň ho

uznal aj čiastkovými plneniami v zmysle § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka (čím došlo k zníženiu
pôvodne dlžnej sumy) a skutočnosť, že existenciu pohľadávky nepopiera vyplýva aj z viacerých listov
Úpadcu Žalobcovi. Samotná snaha úpadcu o jednostranné započítanie jeho domnelej pohľadávky voči
pohľadávke dokazuje, že úpadca uznával existenciu pohľadávky. Zároveň výška istiny uvedená v liste
úpadcu, ktorým žalobcu informoval o započítaní, korešponduje s istinou, ktorá bola žalobcovi priznaná

Rozsudkom a ktorú si uplatnil v prihláške pohľadávky. Ak by bol úpadca presvedčený o neexistencii
pohľadávky, neuskutočnil by započítanie. Pohľadávka teda jednoznačne bola Úpadcom uznaná.
Posledným dôvodom popretia je tvrdenie úpadcu, že pohľadávka zanikla v dôsledku jednostranného
započítania. Predmetom započítania mala byť pohľadávka úpadcu voči žalobcovi na zaplatenie
finančného zadosťučinenia vo výške 500.000 eur. Žalobca spochybňuje existenciu takejto pohľadávky

úpadcu voči žalobcovi. Úpadca odvodzuje vznik svojej pohľadávky na finančné zadosťučinenie z
domnelého porušenia záväzku mlčanlivosti obsiahnutého v čl. I bode 1.3 Kúpnej zmluvy. Porušenia
záväzkumlčanlivostisamalžalobcadopustiťtým,žepodalžalobunarozhodcovskýsúd,keďsadomáhal
vydania rozsudku. Je absolútne neprípustný taký výklad zmluvného záväzku mlčanlivosti, podľa ktorého
bysatentozáväzokvzťahovalajnauplatňovanieveriteľovejpohľadávkynasúde,príp.vrozhodcovskom

konaní na základe rozhodcovskej doložky. Takáto interpretácia by znamenala, že záväzok mlčanlivosti
by mal v podstate za následok vzdanie sa práva vopred (so sankciou podľa § 574 ods. 2 českého
i slovenského zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka v platnom znení) ako aj vzdanie sa
práva na ochranu svojich práv a na ich nerušený výkon zakotveného v § 4 Občianskeho zákonníka(českého aj slovenského) a garantovaného aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, a teda by išlo o
vzdanie sa práv, ktorých vzdanie sa právny systém nepripúšťa. Žalobcovi nie je známe, o aký právny
dôvod úpadca opiera nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Ak by sa aj pripustilo, že došlo k

porušeniu zmluvnej povinnosti, je podľa slovenského práva možné domáhať sa následkov porušenia
povinností predpokladaných zmluvou alebo následkov porušenia povinnosti predpokladaných zákonom.
Kúpna zmluva neobsahovala žiadnu osobitnú úpravu následkov porušenia dohodnutej povinnosti
mlčanlivosti. Ak si zmluvné strany nedohodli nič iné, uplatní sa zákonná úprava následkov porušenia
právnej povinnosti. Vo všeobecnosti je možné domáhať sa nárokov zo zodpovednosti za omeškanie,

zodpovednosti za vady (ktoré v súvislosti s porušením povinnosti mlčanlivosti neprichádzajú do úvahy,
a preto sa nimi ďalej nezaoberáme), a nárokov zo zodpovednosti za škodu. Úpadca si uplatnil nárok na
finančné zadosťučinenie, ktoré je možné požadovať výlučne v špecifických prípadoch predpokladaných
zákonom (ako napr. v prípadoch žalôb na ochranu osobnosti, ústavnej sťažnosti a pod.). Finančné
zadosťučinenie nie je v slovenskom právnom systéme upravené ako všeobecný nárok akéhokoľvek
porušenia záväzku, ale len ako nárok za porušenie špecifickej zákonnej povinnosti, o ktorom rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní aplikujúc príslušné hmotnoprávne ustanovenie. V platnom práve
neexistuje žiadne ustanovenie, o ktoré by úpadca mohol opierať vznik práva na finančné zadosťučinenie
za porušenie zmluvnej povinnosti mlčanlivosti. Úpadca listom zo dňa 31.05.2011 informoval žalobcu, že
pri stanovení výšky požadovaného finančného zadosťučinenia „vychádzal z obvyklých zásad, ktorého
základom je výška základného imania spoločnosti“. Táto kalkulácia odporuje logike základného merítka

výškyzadosťučinenia,ktorýmjepožiadavkaprimeranosti.Vtomtozmyslenikdyniejerozhodujúcavýška
základného imania porušovateľa či poškodeného ale závažnosť zásahu do práv poškodeného, ktorú
je treba „odčiniť“. Ak by súd dospel k záveru, že povinnosť mlčanlivosti porušená bola, nemá úpadca
nárok na náhradu škody. Dôvodom je, že absentuje jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
a síce existencia samotnej škody ako majetkovej ujmy. Úpadcovi žiadna škoda údajným porušením

záväzku mlčanlivosti zo strany žalobcu nevznikla. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pohľadávka úpadcu
na finančné zadosťučinenie z dôvodu porušenia záväzku mlčanlivosti nemohla vzniknúť. Z tohto dôvodu
ani nemohlo dôjsť k započítaniu tejto „pohľadávky“ s Pohľadávkou.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.9.2013 (č.l. 65 spisu) uviedol, že žalobu
žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že prihlásenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu poprel.

Úpadca sa k pohľadávka vyjadril nesúhlasne a vyhlásil, že nesplatené záväzky voči žalobcovi nemá.
Naopak úpadca dlhuje žalobcovi. Vo vzťahu k rozhodcovskému nálezu úpadca doložil rozhodnutie
Krajského súdu v Brne, z ktorého vyplývajú pochybnosti o predmetnom rozhodcovskom náleze.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má správca za to, že pohľadávka je sporná. Je toho názoru,
že pohľadávka judikovaná nie je, nakoľko nebola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, ale len

pochybným rozhodcovským nálezom. K tvrdeniu žalobcu, že úpadca pohľadávku uznal, uviedol, že
akýkoľvek úkon úpadcu urobený v minulosti, je potrebné posudzovať podľa stavu v čase preskúmavania
prihlásených pohľadávok, ak úpadca resp. jeho štatutárny zástupca tvrdí, že predmetnú pohľadávku
neuznáva, je zrejmé, že pohľadávka je sporná a správca je povinný pohľadávku poprieť, takisto ako
z dôvodu keď úpadca tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním pohľadávky

úpadcu.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2013 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k
otázke judikovania pohľadávky tvrdí, že podľa jeho názoru ide o judikovanú pohľadávku len v prípade,
že bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, čo nie je prípad pochybného rozhodcovského
nálezu. Podľa § 35 č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní „Doručený rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“ Prípadné podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku nemá vplyv na právoplatnosť ani vykonateľnosť takéhoto rozsudku. Krajský súd v Brne síce
rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, týmto rozhodnutím však nebola dotknutá
jeho právoplatnosť. Zároveň opätovne zdôraznil, že judikovanie pohľadávky nie je predpokladom

jej existencie resp. možnosti prihlásenia pohľadávky do konkurzu. Preto v prípade ak prihlasovaná
pohľadávka judikovaná nebola, nie je uvedená skutočnosť sama o sebe dôvodom na jej popretie. Ďalej
uviedol, že dôsledkom uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka je vznik vyvrátiteľnej
domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Vyvrátiteľnosť domnienky
znamená, že dlžník má naďalej možnosť preukázať, že uznaný záväzok neexistoval. Na vyvrátenie

domnienky existencie záväzku však nestačí zmena názoru dlžníka na túto otázku alebo len jeho ničímnepodložené tvrdenie. Zároveň podľa § 133 Občianskeho súdneho poriadku platí, že ak dlžník neunesie
dôkazné bremeno o tom, že záväzok v čase uznania neexistoval, súd bude považovať na základe
domnienky skutočnosť jeho existencie za preukázanú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu,žalovaného, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s prihláškou, faktúrami, potvrdeniami o prevzatí tovaru, uznaním
záväzku zo dňa 12.04.2010, návrhom úpadcu na mimosúdnu pokonávku zo dňa 20.04.2011, listom
úpadcu - Započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 3.5.2011, ako i s celým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že na žalobe trvá aj naďalej a žiadala, aby súd určil,

že žalobca je veriteľom pohľadávky voči úpadcovi vo výške 374.052 eur, ktorá vznikla v dôsledku
nezaplatenia faktúr za tovar dodaný na základe kúpnej zmluvy, pričom táto pohľadávka bola uplatnená
v konkurznom konaní na majetok úpadcu PNEUMAT INTERNATIONAL s.r.o. vedenom pred OS Trnava
pod sp. zn. 25K/2/2013. Žalobca ako predávajúci uzavrel dňa 24.2.2009 s úpadcom ako kupujúcim
rámcovú kúpnu zmluvu na základe ktorej dodával úpadcovi tovar, úpadca dlhodobou uhrádzal kúpnu

cenu s omeškaním resp. niektoré faktúry neuhradil vôbec. Dňa 3.4.2013 bol na majetok úpadcu
vyhlásený konkurz a žalovaný bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca prihlásil
svoju pohľadávku voči úpadcovi vo výške 374.052 eur do konkurzu, z toho istina predstavuje sumu
220.746,31 eur, úroky z omeškania 130.502,8 eur, zároveň si prihlásil aj pohľadávku vzniknutú titulom
trov rozhodcovského konania 22.803,59 eur. Existenciu prihlásenej pohľadávky žalobca preukazuje

predloženými listinnými dôkazmi a to jednotlivými faktúrami vystavenými žalobcom úpadcovi za dodaný
tovar ako aj potvrdeniami o prevzatí tovaru. Faktúry boli úpadcovi riadne doručené, nikdy neboli
spochybnené ani reklamované. Poukázala na to, že úpadca 12.4.2010 sám písomne uznal pohľadávku
žalobcu vo výške 250.435,86 eur, ide o uznanú pohľadávku titulom kúpnej ceny za dodaný tovar a
úroky z omeškania, ktorá bola prihlásená predmetnou prihláškou. Výška uznanej a prihlásenej istiny

sa líši, nakoľko od jej uznania ku dňu prihlásenia v konkurznom konaní došlo zo strany úpadcu
k čiastkovým úhradám dlhu. Úpadca tak žiadnym spôsobom nárok na zaplatenie kúpnej ceny v
minulosti nespochybňoval, ba naopak ho uznal. Úpadca si uplatnil voči žalobcovi pohľadávku „finančné
zadosťučinenie“ vo výške 500.000 eur z titulu domnelého porušenia záväzku mlčanlivosti obsiahnutého
v kúpnej zmluve a túto pohľadávku si jednostranne započítal voči pohľadávke žalobcu a tým malo dôjsť

podľa názoru žalovaného k zániku pohľadávky žalobcu, čo je aj jeden z hlavných dôvodov popretia
prihlásenej pohľadávky správcom. Žalobca sa po prvýkrát o existencii a uplatnení tejto pohľadávky
úpadcu dozvedel z podania úpadcu zo dňa 20.4.2011 označeným ako „návrh na mimosúdnu pokonávku“
v ktorej prvýkrát žiada od žalobcu úhradu resp. poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 500.000 eur. Povinnosť mlčanlivosti bola dohodnutá medzi žalobcom a úpadcom v článku 1.3

kúpnej zmluvy, ktorý však neobsahuje žiadnu zmienku o sankcii v podobe finančného zadosťučinenia vo
výške 500.000 eur. Výšku finančného zadosťučinenia určil sám úpadca, pričom vychádzal z „obvyklých
zásad ktorého základom je výška základného imania žalobcu“. Žalobca pohľadávku úpadcu neuznáva v
žiadnom rozsahu a tvrdí, že k porušeniu povinnosti mlčanlivosti z jeho strany nedošlo, pretože žalobca
vykonávalsvojeprávonaochranusvojichprávnazákladedohodnutejrozhodcovskejdoložky.Porušenie

povinnosti mlčanlivosti zo strany žalobcu má podľa názoru úpadcu spočívať v konaní žalobcu, že doručil
tretej osobe (Únii pro rozhodčí a mediační řízení ČR a.s.) rámcovú kúpnu zmluvu s ďalšími prílohami
a tým mal porušiť povinnosť mlčanlivosti. Žalobca doručil uvedené dokumenty Únii pro rozhodčí a
mediační řízení ČR a.s. keď si uplatnil svoju pohľadávku voči úpadcovi na základe rozhodcovskej
doložkydohodnutejsúpadcomvuznanízáväzkuzodňa12.4.2010.Vzmyslespomínanejrozhodcovskej

doložky táto únia mala určiť rozhodcu ad hoc, ktorý mal následne rozhodnúť spor medzi žalobcom
a úpadcom. Zmluvné strany si samy dohodli takýto postup, že rozhodcu ad hoc vyberie tretí subjekt
podľa jednacího řádu rozhodčího řízení, uvedená dohoda o treťom subjekte je obsiahnutá v článku IV
uznania záväzku zo dňa 12.4.2010. Úpadca si svoju domnelú pohľadávku na finančné zadosťučinenie,
ktorú žalobca popiera, neuplatnil v žiadnom súdnom konaní a nebola mu tak nikdy priznaná súdom

ako dôvodná. K vyjadreniu žalovaného a k jeho návrhu na doplnenie dokazovania uviedla, že žalobca
nepovažuje výsluch konateľky K. za potrebný, nakoľko listinné dôkazy preukazujú, že žalobca nekonal
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, konateľka nikdy takéto skutočnosti voči žalobcovi
v listoch nenamietala a žalobca popiera akýkoľvek nátlak vyvíjaný na konateľku úpadcu, ide o účelové
vyjadrenie. V uznaní záväzku bol jasne písomne dohodnutý splátkový kalendár s tým, že dlh sa má

splácať v splátkach.Žalovaný v konaní zotrval na obsahu písomného vyjadrenia a naďalej mal za to, že uplatnenú
pohľadávku žalobcu nemožno uznať. Žalovaný pri popieraní prihlásenej pohľadávky vychádzal okrem
vyjadrenia konateľky úpadcu aj z účtovnej evidencie úpadcu a podľa účtovnej evidencie úpadca

žiadny záväzok voči navrhovateľovi neevidoval, naopak, podľa účtovnej evidencie úpadcu, má úpadca
pohľadávku voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorá je špecifikovaná v návrhu na mimosúdnu pokonávku
z 20.4.2011 v spojitosti s listom z 31.5.2011, pričom táto pohľadávka zanikla započítaním, ktoré úpadca
jednostranne vykonal svojim listom zo dňa 3.5.2011. Navrhol v konaní vypočuť svedkyňu K. ktorá konala
v mene úpadcu v rozhodnom čase a ktorej výsluch má preukázať, že žalobca konal voči úpadcovi v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo sa prejavilo aj tým, že konateľka úpadcu bola
v podstate proti svojej vôli nútená podpísať písomné uznanie záväzku z 12.4.2010. Na otázku súdu v
čom mal spočívať nátlak žalobcu na vtedajšiu konateľku úpadcu vyvíjaný pri podpise uznania záväzku,
žalovaný uviedol, že žalobca nútil konateľku úpadcu k podpisu na uznaní tým, že v prípade ak uznanie
nepodpíše spoplatní všetky svoje pohľadávky napriek tomu že medzi účastníkmi bolo dohodnuté že tieto
sa budú uhrádzať v postupných splátkach.

Z rámcovej kupní smlouvy č. O. (č.l. 10 spisu) súd zistil, že dňa 24.2.2009 uzavrela spoločnosť Barum
Continental spol. s r.o. ako predávajúci PNEUMAT INTERNATIONAL s.r.o. ako kupujúci rámcovú kúpnu
zmluvu, v zmysle ktorej predávajúci začlenil kupujúceho do skupiny zákazníkov Market SK, ktorý
nakupujú tovar od predávajúceho v systéme SAP čo je veľkoobchodný systém dodávok z centrálnych
skladov.Kupujúcisazaviazalzmluvnévýrobky(plášte,dušeavložky)predávaťvosvojichpredajniach.V

článku I. bod 1.3 zmluvné strany prehlásili, že žiadna z nich nevyzradí tretím stranám žiadnu informáciu,
ktorú sa dozvie v súvislosti s touto zmluvou a jej plnením. Zmluvné strany majú zodpovednosť za
porušenie tejto povinnosti zachovávať dôvernosť. Podľa článku II bod 2.5 cena zmluvných výrobkov a
tovaru bude fakturovaná v eurách podľa cenníka predávajúceho a kupujúci sa zaviazal zaplatiť cenu
fakturovanú podľa podmienok obsiahnutých v prílohe zmluvy č. 1.

Z oznámenia správcu o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 19.6.2013 (č.l. 14 spisu) súd zistil,
že správca JUDr. Václav Sosna veriteľovi Continental Barum s.r.o. oznámil, že veriteľom prihlásenú
pohľadávku v celkovej sume 374.052 eur zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 1. Po
tom čo ju preskúmal, zistil, že prihlásená pohľadávka je sporná a preto je povinný ju poprieť. Dôvodom
popretia právneho dôvodu pohľadávky sú najmä pochybnosti o pravosti pohľadávky. Prihlásená

pohľadávka nie je judikovaná (rozhodcovský nález bol spochybnený a súd odložil jeho vykonateľnosť)
ani úpadcom uznaná. Z vyjadrenia úpadcu vyplýva, že nárok veriteľa neexistuje, že k zániku pohľadávok
veriteľa prišlo započítaním z 3.5.2011 a ďalej úpadca poukázal na skutočnosť, že veriteľ dlhuje úpadcovi
sumu222.216,89eur,ztohovyplýva,žeprihláškouprihlásenápohľadávkajesporná.Čodovýškypoprel
správca pohľadávku v plnom rozsahu z rovnakého dôvodu ako poprel jej právny dôvod. Z opatrnosti

poprel aj vymáhateľnosť a poradie. Popretie pohľadávky správca zapísal do zoznamu pohľadávok dňa
18.6.2013. V závere poučil veriteľa, že má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky
incidenčnou žalobou do 30 dní od doručenia oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi.

Z Uznání závazku (č.l. 52 spisu) súd zistil, že dňa 12.4.2010 dlžník PNEUMAT INTERNATIONAL s.r.o.
písomne uznal záväzok a splátkový kalendár za neuhradené faktúry za odobraný tovar v celkovej výške

250.435,86 eur záväzok, ktorý mu vznikol voči veriteľovi Barum Continental spol. s r.o.. Prílohou uznania
jesúpisneuhradenýchfaktúrakoajsplátkovýkalendár.Dlžníkuznalsvojzáväzokčododôvodu,rozsahu
a výšky a zaviazal sa uhradiť dlžnú čiastku podľa splátkového kalendára. V článku IV. uznania sa
zmluvné strany dohodli, že všetky ich spory vzniknuté z tejto zmluvy, budú rozhodované podľa voľby
žalobcu buď pred všeobecným súdom žalovaného alebo v rozhodcovskom konaní podľa zákona o

rozhodcovskomkonaní predjedinýmrozhodcompodľa„jednacíhořádurozhodčíhořízenívydanéhoUnií
pro rozhodčí a mediační řízení ČR a.s.“ a zmluvné strany týmto výslovne poverili Unií, aby určila podľa
jednacího řádu rozhodčího řízení rozhodcu pro rozhodcovské konanie založené touto rozhodcovskou
doložkou.

Z návrhu na mimosúdnu pokonávku zo dňa 20.4.2011 (č.l. 54 spisu) súd zistil, že úpadca PNEUMAT

INTERNATIONAL adresoval žalobcovi Barum Continental spol. s r.o. návrh na mimosúdnu pokonávku,
v ktorom úpadca reaguje na to, že dňa 10.2.2011 mu bol doručený dokument nazvaný usnesení zo dňa7.2.2011, v ktorom mu bolo oznámené, že pán W. prijal funkciu rozhodcu a bol určený k prejednaniu
a rozhodnutiu sporu v rozhodcovskom konaní, ktorý sa začal na základe žaloby žalobcu o zaplatenie
221.196,31 eur s príslušenstvom. K uzneseniu bola pripojená aj žaloba s prílohami. Úpadca v návrhu

ďalej poukázal na článok I. bod 1.3 rámcovej zmluvy obsahujúci doložku mlčanlivosti. V zmysle
uvedeného dojednania žaloba a jej prílohy obsahovali informácie, ktoré boli dôverné a tvorili predmet
obchodného tajomstva. Poskytnutie týchto informácií tretím osobám znamená porušenie mlčanlivosti v
zmysle citovaného ustanovenia. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Barum Continental spol. s r.o. žalobu
s vyššie uvedenými prílohami doručila tretej osobe - Unii pro rozhodčí a mediační řízení ČR a.s. porušila

zmluvne dohodnutú povinnosť mlčanlivosti. Za toto porušenie preto úpadca v návrhu žiadal poskytnutie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500.000 eur, do 3 dní odo dňa doručenia návrhu.

Zo započítania (č.l. 55 spisu) súd zistil, že dňa 3.5.2011 úpadca adresoval spoločnosti Barum
Continental spol. s r.o. podanie označené ako „započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným
právnym úkonom - oznámenie“. V podaní konštatuje, že veriteľ Barum Continental spol. s r.o. vedie
záväzky voči úpadcovi z 9 neuhradených faktúr k 29.4.2011 spolu vo výške 277.783,11 eur (istina +

úroky z omeškania. Proti tejto celkovej výške pohľadávok si úpadca uplatnil na započítanie formou
jednostranného právneho úkonu svoju pohľadávku zo dňa 20.4.2011 v podobe „Návrhu na mimosúdnu
pokonávku“, ktorá bola splatná dňa 29.4.2011 v hodnote 500.000 eur. Tento jednostranný zápočet je
vykonaný dňom 29.4.2011 t.j. dňom kedy sa vzájomne pohľadávky čiastočne kryjú.

Z rozhodcovského nálezu sp. zn. 10/51/004 (č.l. 56 spisu) súd zistil, že dňa 16.8.2011 vydal

rozhodcovský orgán Unie pro rozhodčí a mediační řízení ČR rozhodcom Mgr. JP. vo veci žalobcu Barum
Continental spol. s r.o. proti žalovanému PNEUMAT INTERNATIONAL s r.o., ktorým uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi čiastku 220.746,31 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo
výroku rozhodnutia ako aj zaplatiť náklady konania vo výške 415.223 Kč za rozhodcovský poplatok
a za trovy právneho zastúpenia 173.748 Kč. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2011 a

vykonateľnosť 13.9.2011.

Zfotokópieprihláškypohľadávky,por.č.1zodňa24.4.2013súdzistil,ževeriteľContinentalBarum,s.r.o.,
si uplatnil v konkurznom konaní sp.zn. 25K/2/2013 voči dlžníkovi PNEUMAT INTERNATIONAL, s.r.o.,
pohľadávku v celkovej sume 374.052 eur, pozostávajúcu z istiny 220.746,31 eur, úrokov z omeškania
130.502,08 eur a nákladov z uplatnenia 22.803,59 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedené,

že „Rozhodčí nález sp.zn. 10/51/004 Unie pro rozhodčí a mediační řízení ČR, Brno, právoplatný dňa
9.9.2011 a vykonateľný dňa 13.9.2011 povinnosť zaplatiť 220.746,31 eur istiny + úrok z omeškania +
poplatok za náklady riadenia + trovy právneho zastúpenia. Pohľadávka vznikla na základe nezaplatenia
faktúr za tovar na základe Rámcovej koupní smlouvy č. SK 2009/03. Výpočet úrokov z omeškania
vo výške 0,05% denne zo žalovaných čiastok podľa Rozhodčího nálezu sp.zn. 10/51/004. Prepočet

poplatku na náklady riadenia + trovy právneho zastupovania, C. dňa 3.4.2013“

Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 5/2005 Z.z. pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška.
V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny
dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky
s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku;

prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak
prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo
podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.

Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná
s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj

na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.

Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacímprávom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom
rozsahu poprieť.

Podľa § 32 ods. 6 citovaného zákona veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od

uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil
právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie
zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol
v prihláške.

Podľa § 32 ods. 9 citovaného zákona rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné
voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej

pohľadávkysapopretápohľadávkavrozsahuurčenomsúdompovažujezazistenú;vozvyšnomrozsahu
sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.

Podľa § 32 ods. 11 cit. zákona zistenie prihlásenej pohľadávky sa zapisuje do zoznamu pohľadávok.
Správca je povinný zapísať zistenie prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po
tom, čo sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo čo prihlásenú pohľadávku uznal.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady,
ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so

zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže
robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

V konaní mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že žalobca si ako veriteľ prihlásil
v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp.zn. 25K/2/2013 voči dlžníkovi PNEUMAT INTERNATIONAL,
s.r.o., pohľadávku v celkovej sume 374.052 eur, pozostávajúcu z istiny 220.746,31 eur, úrokov z
omeškania 130.502,08 eur a nákladov z uplatnenia 22.803,59 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky
uviedol, že „Rozhodčí nález sp.zn. 10/51/004 Unie pro rozhodčí a mediační řízení ČR, Brno, právoplatný

dňa 9.9.2011 a vykonateľný dňa 13.9.2011 povinnosť zaplatiť 220.746,31 eur istiny + úrok z omeškania +
poplatok za náklady riadenia + trovy právneho zastúpenia. Pohľadávka vznikla na základe nezaplatenia
faktúr za tovar na základe Rámcovej koupní smlouvy č. O.“. Pohľadávku žalovaný zapísal do zoznamu
pohľadávok pod poradovým číslom 1. Dňa 18.6.2013 žalovaný uplatnenú pohľadávku poprel v celom
rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, a to z dôvodov, že pohľadávka nie

je judikovaná, pohľadávka nie je úpadcom uznaná a úpadca tvrdí, že záväzok voči žalobcovi neeviduje,
keďže podľa vyjadrenia úpadcu pohľadávka zanikla v dôsledku započítania s časťou pohľadávky úpadcu
voči žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi je uvedené sporné, je potrebné sa vyporiadať z
každým dôvodom popretia pohľadávky jednotlivo.

Predovšetkým je nutné sa vysporiadať so samotným vznikom a existenciou prihlásenej pohľadávky

žalobcu. Žalobca v konaní tvrdil, že jeho pohľadávka mu vznikla titulom kúpnej ceny za dodaný tovar
úpadcovi, ktorý si tento riadne prevzal avšak kúpnu cenu za jeho dodanie riadne a včas žalobcovi
neuhradil, pričom žalobca na úhradu kúpnej ceny vystavil úpadcovi faktúry, ktoré mu boli riane doručené
a ktorých obsah a dôvodnosť úpadca v minulosti nespochybňoval. V konaní mal súd z listinných dôkazov
a to z faktúr č. 9054189505, 9054190214, 9054190742, 9054193200, 9054193623, 9054194480,

9054194629, 9054194921, 9054197030 a medzinárodných nákladných listov, ktoré žalobca pripojil kžalobe dostatočne hodnoverne preukázané, že žalobca úpadcovi ako dodávateľ dodal tovar a následne
mu vystavil faktúry za dodanie tovaru bližšie špecifikovaného vo faktúrach na úhradu kúpnej ceny.
Dodanie tovaru, jeho množstvo ani výška kúpnej ceny preukazovaná žalobcom listinnými dôkazmi

nebola v konaní žalovaným spochybňovaná a nebola medzi účastníkmi sporná. Súd tak mal preukázanú
existenciu ako aj dôvodnosť a výšku pohľadávky žalobcu uplatnenú prihláškou v konkurznom konaní
na majetok úpadcu v celkovej výške 374.052 eur, pozostávajúcu z istiny 220.746,31 eur, úrokov z
omeškania 130.502,08 eur a nákladov z uplatnenia 22.803,59 eur. Pohľadávka žalobcu vo výške
220.746,31 vznikla titulom dlžnej kúpnej ceny za dodaný tovar. Treba zdôrazniť, že k obdobnému

záveru o dôvodnosti nároku žalobcu dospel už rozhodcovský súd Unie pro rozhodčí a mediační řízení
ČR v konaní pod sp. zn.: 10/51/004, predmetom ktorého bol nárok žalobcu z totožného právneho
titulu. Rozhodcovský súd rozsudkom Rozhodčím nálezom uložil úpadcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi
220.746,31 eur istiny spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania, vyčísleným poplatkom za náklady
konania a vyčíslenými trova právneho zastúpenia. K existenci pohľadávky teba ešte dodať, že túto
úpadca sám dňa 12.04.2010 písomne uznal v zmysle § 323 Obchodného zákonníka a to v rozsahu

250.435,86 eur a úrokov z omeškania. Zároveň ju uznal aj čiastkovými plneniami v zmysle § 407 ods.
2 a 3 Obchodného zákonníka. Snaha úpadcu o jednostranné započítanie jeho domnelej pohľadávky
voči pohľadávke žalobcu opäť dokazuje, že úpadca uznával existenciu pohľadávky žalobcu. Zároveň
výška istiny uvedená v liste úpadcu, ktorým žalobcu informoval o započítaní, korešponduje s istinou,
ktorá bola žalobcovi priznaná Rozsudkom a ktorú si uplatnil v prihláške pohľadávky. Ak by bol úpadca

presvedčenýoneexistenciipohľadávky,neuskutočnilbyzapočítanie.Dôsledkomuznaniazáväzkupodľa
§ 323 Obchodného zákonníka je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania
dlžníkom existoval. Vyvrátiteľnosť domnienky znamená, že dlžník má naďalej možnosť preukázať, že
uznaný záväzok neexistoval. Podľa § 133 Občianskeho súdneho poriadku platí, že ak dlžník neunesie
dôkazné bremeno o tom, že záväzok v čase uznania neexistoval, súd bude považovať na základe

domnienky skutočnosť jeho existencie za preukázanú. V danom konaní žalovaný žiadnym spôsobom,
tak ako je uvedené aj nižšie nepreukázal ani neexistenciu pohľadávky žalobcu ani jej zánik. Žalovaný
na základe vyjadrenia úpadcu a účtovnej evidencie poprel pohľadávku ďalej aj z dôvodu, že úpadca
ju neuznáva a tvrdí, že pohľadávka zanikla v dôsledku započítania s časťou pohľadávky úpadcu voči
žalobcovi a pohľadávku žalobcu žalovaný vo svojej účtovnej evidencii neeviduje. Vzhľadom k uvedenej

argumentáciisúdmuselvyriešiťčiprihlásenápohľadávkažalobcuzaniklaalebonezaniklazápočtomvoči
tvrdenejpohľadávkeúpadcu.Takakosúdvkonanídospelkzáveruopreukázaníexistencieadôvodnosti
pohľadávky žalobcu, tak bolo nutné preskúmať aj existenciu, vznik a dôvodnosť pohľadávky úpadcu,
ktorá mala byť započítaný voči pohľadávke žalobcu. Pohľadávka úpadca voči žalobcovi mala vzniknúť
titulom finančného zadosťučinenia vo výške 500.000 eur za porušenie povinnosti mlčanlivosti žalobcu

vyplývajúcej mu z č. I. bod. 1.3 Rámcovej kúpnej zmluvy. Porušenia záväzku mlčanlivosti sa mal žalobca
podľa názoru úpadcu dopustiť tým, že podal žalobu na rozhodcovský súd, keď sa domáhal vydania
rozhodcovského rozsudku. Súd ma za to, že k porušeniu povinnosti mlčanlivosti zo strany žalobcu
nedošlo. Žalobca tým, že doručil tretej osobe Unii pro rozhodčí a mediační řízení ČR a.s. rámcovú
kúpnu zmluvu s ďalšími prílohami uplatnil svoju pohľadávku voči úpadcovi na základe rozhodcovskej

doložky dohodnutej s úpadcom v čl. IV. Uznaní záväzku zo dňa 12.4.2010, v zmysle ktorej Unia mala
určiť rozhodcu ad hoc, ktorý mal následne rozhodnúť spor medzi žalobcom a úpadcom. Zmluvné strany
si samy dohodli postup, že rozhodcu ad hoc vyberie tretí subjekt. Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že pohľadávka úpadcu na finančné zadosťučinenie z dôvodu porušenia záväzku mlčanlivosti zo
strany žalobcu nevznikla. Z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť dňa 3.5.2011 k započítaniu tejto pohľadávky

úpadcu s pohľadávkou žalobcu a teda ani k jej zániku. Predmetný dôvod popretia pohľadávky tak nie je
daný. Ďalším dôvodom popretia je skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nie je judikovaná s poukazom na
tom že rozhodcovský nález bol spochybnený a súd odložil jeho vykonateľnosť. Pri posúdení uvedeného
dôvodu popretia sa súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, a v podrobnostiach odkazuje na jeho
dostatočne vyčerpávajúce zdôvodnenie, že judikovanie pohľadávky nie je predpokladom jej existencie

resp. možnosti prihlásenia pohľadávky do konkurzu a takáto požiadavka ani nevyplýva zo zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetný dôvod popretia pohľadávky tak opäť nie je daný.

Podľa názoru súdu listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní dostatočne hodnoverne preukazujú
dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu voči úpadcovi a nedôvodnosť popretia
pohľadávky žalovaným v celej výške. Predmetnú pohľadávku súd pokladá za odôvodnenú, nespornú

a oprávnenú,Žalovaný v konaní navrhol doplniť dokazovanie o výsluch konateľky úpadcu a to k skutočnostiam, že na
túto bol pri podpise uznania záväzku dňa 12.4.2010 vyvíjaný nátlak zo strany žalobcu - veriteľa, ktorý
mal spočívať v tom, že veriteľ sa vyhrážal konateľke tým, že ak uznanie záväzku nepodpíše, tak veriteľ

splatní všetky svoje pohľadávky, ktoré má voči úpadcovi. Súd dospel k záveru, že navrhnutý dôkaz nie
je potrebné vykonať, výsluch konateľky by bol nehospodárny, oddialil by rozhodnutie vo veci samej a
súd má za to, že skutkový stav má dostatočne preukázaný z listinných dôkazov a výpovedí účastníkov
na pojednávaní. Súd má za to, že žalovaným opísané a tvrdené konanie veriteľa - žalobcu (ktoré
však v konaní zásadne odmietol) nie je bezprávnou vyhrážkou, nedovoleným nátlakom smerujúcim ku

konateľke úpadcu, ktorá by robila predmetné uznanie záväzku úkonom neplatným.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel je
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 11 ods. 1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina
výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno

zistiť len s nepomernými ťažkosťami) tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania v sume 472,16 eur (a to 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok ako aj trovy právneho
zastupovania vo výške 372,66 eur za 4 hlavné úkony pr. služby po á 60,07 eur / prevzatie a príprava
22.7.2013, písomné podanie žaloby 30.7.2013, písomné vyjadrenie 13.11.2013, účasť na pojednávaní
v deň 20.11.2013/, 4 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 7,81 eur, náhrada za stratu času (§ 17

ods. 1 vyhlášky): 1 x Bratislava - Trnava a späť, 1,5 hodiny, 39,03, odmena a náhrady zvýšené podľa
§ 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti procesne neúspešnému žalovanému s tým, že v
zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalovanému do rúk právnej
zástupkyne žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.