Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 18, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613203027
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613203027.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu PENTA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom
Agias Fylaxeos & Polygnostou 212, C & I CENTER, 2nd floor, 3082 Limassol, Cyperská republika,
registrovanéhopodregistračnýmčíslomHE158996,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcomŠkubla&
Partneri s. r. o., so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25, IČO: 36 861 154, proti žalovanému
O. X., B.. XX. X. XXXX, X. P., B. L. XXX, C. I. T., zastúpenému JUDr. Dušanom Mackom, advokátom so

sídlom v Štrbe, Družstevná 464, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 434,62 eura, ktoré je
žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 3. 2013, sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou J. X. previedol na žalovaného vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Žilina, Správa katastra

Liptovský Mikuláš, Obec P., katastrálne územie P., na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp.
č. XXX na parc. č. 552, rodinný dom, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu v Pezinku zo dňa 22. 7. 2010, sp. zn. 2T/139/2009, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 19. 1. 2011, sp. zn. 1To/142/2010, boli odsúdení, J. X. a U. W., zaviazaní
spoločne a nerozdielne na náhradu škody poškodenému vo výške 2.729.530 eur. Ako poškodený v
trestnom konaní vystupovalo Slovenské investičné družstvo, ktoré dňa 29. 7. 2008 zmenilo právnu
formu na spoločnosť s ručením obmedzeným a obchodné meno na Slovenský investičný holding, s. r.

o.. Slovenský investičný holding, s. r. o. sa zlúčil so zahraničnou spoločnosťou Gratio holdings Ltd.,
ktorá sa stala jeho právnym nástupcom. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 3. 2013 postúpil
Gratio holdings Ltd. pohľadávku na žalobcu. Nakoľko odsúdení dobrovoľne nesplnili svoju povinnosť
na náhradu škody, v roku 2011 pristúpila obchodná spoločnosť Gratio holdings Ltd. k vymáhaniu
pohľadávky prostredníctvom exekúcie. V súčasnosti je exekučné konanie vedené u súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubca, pod sp. zn. EX 1424/2011, exekučným súdom je Okresný súd Pezinok, ktorý

konanie vedie pod sp. zn. 16Er/1455/2011. Súdnemu exekútorovi sa však nepodarilo od odsúdených
vymôcť skoro žiadnu sumu, pričom lustráciou majetku súdny exekútor nezistil žiadny ich majetok, ktorý
by mohol byť v rámci exekúcie postihnuteľný. V rámci lustrácie majetku odsúdených bolo zistené, že
odsúdení v dobe, kedy bolo proti ním vedené trestné stíhanie, resp. po vyhlásení rozsudku, previedli na
tretie osoby viaceré nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že im muselo byť známe, že v trestnom stíhaní
už bol uplatnený nárok na náhradu škody. Obžaloba bola v predmetnej trestnej veci podaná v roku
2009, pričom odsúdení prevody nehnuteľností uskutočnili až v období február 2010 - máj 2011. Podľa

informácií, zistených súdnym exekútorom, J. X. previedol rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 552, vkatastrálnom území P., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kúpnou zmluvou na žalovaného, ktorý
nadobudol vlastnícke právo k uvedenej stavbe vkladom do katastra nehnuteľností dňa 26. 3. 2010.
Predpokladá, vzhľadom na totožné priezvisko J. X. a žalovaného, a ich vek, že žalovaný je s vysokou

pravdepodobnosťou synom J. X., čiže sú navzájom blízkymi osobami. Ak by aj nebol žalovaný jeho
synom, predpokladá, že sú v určitom rodinnom pomere, čo potvrdzuje aj uzavretie samotnej kúpnej
zmluvy. Z uvedených dôvodov má za to, že kúpna zmluva je odporovateľným právnym úkonom, ktorý
J. X. urobil v úmysle ukrátiť veriteľa (žalobcu), a ktorým objektívne zmenšil svoj majetok, v dôsledku
čoho nie je možné ani čiastočne uspokojiť jeho pohľadávku. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z

ustanovenia § 43b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Nie je mu známa kúpna cena, ktorá bola v kúpnej
zmluve dohodnutá, ani či k jej vyplateniu J. X. zo strany žalovaného skutočne došlo. Zo skutočností,
že J. X. nemá žiadny majetok, postihnuteľný v exekúcii, je možné vyvodiť, že kúpna zmluva nebola
ekvivalentným právnym úkonom, keďže J. X. z nej najskôr nenadobudol protiplnenie zodpovedajúce
hodnote rodinného domu, inak by zrejme, aj s ohľadom na pomerne krátky časový odstup od uzavretia
kúpnej zmluvy do začatia exekúcie, disponoval majetkom postihnuteľným v exekúcii. Všetky okolnosti

nasvedčujú tomu, že kúpna cena zo strany žalovaného nebola J. X. vyplatená vôbec, alebo ak bola, tak
v takej výške, ktorá nezodpovedala trhovej cene nehnuteľnosti. Vymáhateľná pohľadávka bola priznaná
jehoprávnemupredchodcovirozsudkom,ktorýjeprávoplatnýajvykonateľný,tedajeexekučnýmtitulom,
na jeho základe sa v súčasnosti už vedie exekučné konanie. Nakoľko J. X. a žalovaný sú navzájom
blízkymi osobami, zo zákona sa predpokladá, že J. X. konal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov.

Podaním, doručeným súdu dňa 14. 11. 2013, žalobca upravil návrh výroku súdneho rozhodnutia tak, že
kúpna zmluva, ktorou J. X. previedol na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v
katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, obec Važec,
katastrálne územie P., na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. KN-
C 552/5 a 552/6, je voči žalobcovi neúčinná. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že pohľadávka vznikla

v okamihu naplnenia všetkých predpokladov vzniku práva na náhradu škody, ktorá bola oprávnenému
subjektu spôsobená protiprávnym konaním J. X. a U. W., a teda okamihom vzniku záväzkového
vzťahu zo zodpovednosti za škodu medzi oprávneným subjektom (Slovenské investičné družstvo, ako
aj Slovenský investičný holding, s. r. o.) na jednej strane a J. X. a U. W. na strane druhej. Uvedenú
skutočnosť potvrdzuje aj prebiehajúca exekúcia na vymoženie predmetnej pohľadávky.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 8. 7. 2013, uviedol, že
navrhuje žalobu zamietnuť pre nenaplnenie zákonných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a
pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že sú splnené
podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, preto je dôvodné vyhlásenie právnej neúčinnosti

právneho úkonu. Poukázal na to, že v trestnom rozsudku je uvedený ako poškodený Slovenské
investičné družstvo, ktoré však nezaniklo, len zmenilo právnu formu na Slovenský investičný holding,
s. r. o., ktorý sa následne zlúčil s Gratio holdings Ltd.. Pohľadávka vznikla v čase, keď ešte existovalo
Slovenské investičné družstvo v pôvodnej právnej forme. Slovenské investičné družstvo je totožný
subjekt so Slovenským investičným holdingom, s. r. o., ktorý v rámci cezhraničného zlúčenia sa zlúčil

s Gratio holdings Ltd. a následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu. V rámci prebiehajúceho
exekučného konania bolo vydané poverenie na oprávneného Gratio holdings Ltd.. V záverečnom
prednese uviedol, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní a boli naplnené všetky predpoklady
odporovateľnosti právneho úkonu. Preto navrhol podanej žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že z výsluchu
žalovaného vyplýva, že je v rodinnom vzťahu s J. X. ako blízka osoba, preto je naplnená podmienka

odporovateľnostiprávnehoúkonu.Žalovaný,navyše,aninepreukázal,žekodovzdaniupeňazízastavbu
došlo.

Právny zástupca žalovaného na súdnom pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Poukázal na to, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej pohľadávky,
ktorá mala byť ukrátená. Medzi účastníkmi je nesporné, že pohľadávka vznikla na základe rozsudku

Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2T/139/2009 zo dňa 22. 7. 2010, ktorá mala byť prisúdená
poškodenému Slovenskému investičnému družstvu. Následne sa mala prevodmi a prechodmi dostať ažna žalobcu. Dňa 22. 7. 2010 však už Slovenské investičné družstvo neexistovalo, preto nebolo možné
prisúdiť pohľadávku neexistujúcemu subjektu. Pohľadávka preto nemohla prejsť ani na Gratio holdings
Ltd., ani na žalobcu. Uviedol, že dátum narodenia O.Á. X., uvedený v dožiadaní súdneho exekútora, nie

je totožný s dátumom narodenia žalovaného. Podľa jeho vedomosti sa jedná o vzdialených príbuzných.
Pokiaľ by aj bol žalovaný synovcom J. X., nezakladá to blízke príbuzenstvo v zmysle § 116 Občianskeho
zákonníka. V záverečnom prednese navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, ako aj nenaplnenie zákonných podmienok odporovateľnosti právneho
úkonu. Predmetnú pohľadávku mal žalobca nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.

Pohľadávka vznikla na základe trestného rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 7. 2010, v
ktorom bola priznaná poškodenému Slovenské investičné družstvo, ktoré už v tom čase neexistovalo. V
roku 2008 zmenilo Slovenské investičné družstvo právnu formu na Slovenský investičný holding, s. r. o.,
kedy mal uvedený subjekt figurovať ako poškodený. Pred vyhlásením rozsudku však už neexistoval ani
Slovenský investičný holding, s. r. o., keďže zanikol splynutím s Gratio holdings Ltd.. V čase vyhlásenia
rozsudku mal byť teda poškodeným Gratio holdings Ltd.. Žalobca preto nemohol na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok pohľadávku nadobudnúť, pričom žalobca nepreukázal, že by nadobudol inú
pohľadávku, ako pohľadávku priznanú trestným rozsudkom. Neexistencia pohľadávky, ktorej vymáhanie
malo byť ukrátené, má za následok nesplnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. V konaní
taktiež nebolo preukázané, že kúpna cena nie je ekvivalentným plnením. J. X. za rovnakú kúpnu
cenu kúpil dom od R.. Išlo teda o ekvivalentné plnenie, čoho dôkazom je aj návrh žalobcu, ktorý bol

ochotný prijať kúpnu cenu na úhradu svojej pohľadávky. Kúpnou zmluvou preukázali, že kúpna cena
bola zaplatená pri podpise zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný je s J. X. osobou blízkou.
Z výpovede žalovaného nebolo preukázané, že by ujmu, ktorú by utrpel jeho strýko, pociťoval ako
ujmu vlastnú. Taktiež nebola preukázaná vedomosť žalovaného o úmysle ukrátiť žalobcu. Fingovanosť
právneho úkonu je logicky vyvrátená tým, že žalovaný si dom prerába, dokupuje k nemu pozemky.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o termíne súdneho pojednávania upovedomený jeho splnomocneným
zástupcom. Splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na súdnom pojednávaní, nežiadal
odročiť súdne pojednávanie z dôvodu neprítomnosti žalobcu a súhlasil s vykonaním súdneho
pojednávania v neprítomnosti žalobcu. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, prihliadajúc

na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že v minulosti sa jeho otec dozvedel, že jeho
brat, J. X., predáva dom, pričom ho jemu neponúkol. Jeho otec sa následne spojil s bratom, dom si boli
pozrieť. Keďže nemal dosť prostriedkov, dohodol sa s otcom, že by mu časť prostriedkov požičal. Otcov
brat sa s nimi dojednal, že dom by predal za to, za čo ho kúpil. Boli taj aj nejakí ďalší záujemcovia, avšak

otec aj do brata vyskočil. Potom bola spísaná zmluva, zmluva sa podpísala, dali peniaze. Celú kúpnu
cenu vyplatili J. X. pri podpise zmluvy v hotovosti, osobitne doklad o tom sa nevystavoval. S J. X. sa
nerozprával, z akého dôvodu dom predáva. Dom sa kupoval nedokončený, nebola tam elektrika, voda.
V čase podpisu zmluvy nemal vedomosť o majetkových pomeroch J. X., nemal vedomosť, či má nejaké
dlhy, nemal vedomosť o jeho trestnom stíhaní. J. X. býva v U., a to od času, ako si pamätá. Stretávali

sa spolu maximálne jeden krát do roka, keď prišiel do Važca pozrieť starú mamu. Nie vždy, keď príde J.
X. do Važca, staví sa aj u nich. V roku 2010 sa stretli jeden krát, a to pri obhliadke domu a pri podpise
kúpnej zmluvy. U J. X. v Senci bol asi 2 krát. Od podpisu kúpnej zmluvy sa stretli maximálne 3 krát,
z toho jeden krát na pohrebe starej mamy. Nevedel sa vyjadriť, prečo J. X. nepredal dom inej osobe.
Dom kúpil preto, že brat robí na stavbách, preto si mysleli, že dom by mohli svojpomocne dokončiť. V

čase podpisu zmluvy nevedeli, že pozemky pod domom neboli predmetom zmluvy, dozvedeli sa to až
následne, preto začali vyporiadavať aj pozemky. Pokiaľ príde J. X. do Važca, býva u známeho, jedná
sa o chatku medzi Štrbou a Važcom.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to rozsudkom
Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 7. 2010, sp. zn. 2T/139/2009 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 19. 1. 2011, sp. zn. 1To/142/2010, výpismi z obchodného registra Slovenského
investičného družstva, Slovenského investičného holdingu, s. r. o., zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 15. 3. 2013, správou o priebehu exekúcie, správou Správy katastra Liptovský Mikuláš zo
dňa 5. 2. 2013, výpismi z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P., správou Matričnéhoúradu Senec, oznámením o prevode práv z exekučného titulu, vyhlásením o výške a stave majetku
povinného J. X., upovedomením o začatí exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie, poverením na
vykonanie exekúcie, poštovou doručenkou, správou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny

odbor, uznesením OR PZ Senec v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III., fotokópiami
originálov listov vlastníctva č. XXX a XXXX pre katastrálne územie P., žiadosťami o zápisy stavieb
do katastra nehnuteľnosti, potvrdeniami a rozhodnutiami o pridelení súpisných čísiel, kúpnou zmluvou
uzavretou medzi Q. R. a J. X., geometrickým plánom, uznesením o pripustení zmeny oprávneného
v exekučnom konaní, obsahom pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny

odbor, sp. zn. V 534/10 a obsahom pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Jakubca, sp. zn. EX 1424/2011, zistiac nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 7. 2010, sp. zn. 2T/139/2009, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 1. 2011, sp. zn. 1To/142/2010, boli obžalovaní J. X. a U. W.
uznaní za vinných zo spáchania trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250
ods. 1, 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku. Obžalovaným bolo súčasne

uloženépodľa§287ods.1Tr.poriadkunahradiťspoločneanerozdielneškodupoškodenémuSlovenské
investičné družstvo, IČO: 00 011 088, vo výške 2.729.530 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 19. 1. 2011.

Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. súd zistil, že Slovenské investičné
družstvo s účinnosťou od 29. 8. 2008 zmenilo právnu formu a obchodné meno na Slovenský investičný

holding, s. r. o.. Slovenský investičný holding, s. r. o. sa podieľal na cezhraničnom zlúčení so
spoločnosťou Gratio holdings Ltd., a to tak, že nástupníckou spoločnosťou je spoločnosť Gratio holdings
Ltd.. K zrušeniu spoločnosti Slovenský investičný holding, s. r. o. došlo bez likvidácie, ku dňu 15. 12.
2008. Cezhraničné zlúčenie nadobudlo účinnosť 13. 3. 2009 a dňa 29. 10. 2009 bol Slovenský investičný
holding, s. r. o. z obchodného registra vymazaný. Dňa 15. 3. 2013 uzatvorili obchodná spoločnosť Gratio

holdings Ltd. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetnom ktorej
bolo postúpenie pohľadávky postupcu, ktorá mu bola priznaná rozsudkom Okresného súdu v Pezinku
zo dňa 22. 7. 2010, sp. zn. 2T/139/2009, voči obž. J. X. a obž. U. W. v celkovej výške 2.729.530 eur.

Súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec v správe o priebehu exekúcie, doručenej obchodnej spoločnosti
Gratio holdings Ltd. uviedol, že vykonal lustráciu v evidencii motorových vozidiel Okresného riaditeľstva

PZ Pezinok, ktoré eviduje motorové vozidlo na povinného U. W., ktoré je blokované skoršími
exekútorskými blokáciami, lustráciu Daňového úradu Senec, v katastrálnom portáli, podľa ktorého
povinný 1) J. X. nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti, povinný 2) je bezpodielovým spoluvlastníkom
rodinného domu v Senci, ktorý je však založený, pozemkov v obci Častá, v obci Budmerice, cez Notársky
centrálny register záložných práv, kde je povinný 2) registrovaný ako záložný dlžník, obchodným

registrom, podľa ktorého povinný 1) figuruje v obchodnej spoločnosti PDT Stav, s. r. o. ako spoločník a
konateľ obchodnej spoločnosti Vodstav spol. s. r. o. a ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti
Pomba SK, v živnostenskom registri, podľa ktorého povinný 1) nie je zapísaný, povinný 2) figuruje
v registri, v Sociálnej poisťovni, kde je povinný 1) evidovaný ako zamestnanec spoločnosti Pomba
SK, s. r. o., povinný 2) ako zamestnanec spoločnosti Vodstav spol. s. r. o., u Centrálneho depozitára

cenných papierov, kde povinný 1) nie je evidovaný, povinný 2) má zriadený účet, kde je majiteľom
cenných papierov, v Obchodnom vestníku, v Registri patentov, úžitkových vzorov, dizajnov a ochranných
známok, na Okresnom súde Pezinok, ktorý oznámil, že proti povinnému 1) sú vedené ďalšie 2 exekučné
konania, proti povinnému 2) je vedených ďalších 5 exekučných konaní, v Ústrednej evidencii väzňov,
v Meste Senec za účelom zistenia trvalého, príp. prechodného pobytu povinného 1), ktorý uviedol, že

sa odhlásil dňa 22. 4. 1998. Taktiež vykonal súdny exekútor lustráciu v peňažných ústavoch. Povinný
1) bol zastihnutý na adrese v Senci. Zásielky doručované obchodným spoločnostiam Pomba Sk, s. r. o.
a Vodstav spol. s. r. o. sa vrátili neprevzaté. Boli vyhotovené žiadosti o súčinnosť na Správu katastra
Senec.

Správa katastra Liptovský Mikuláš súdnemu exekútorovi dňa 5. 2. 2013 elektronicky oznámila, že

J. X. nie je evidovaný ku dňu 5. 2. 2013 ako vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľnosti na Správe
katastra Liptovský Mikuláš. Za obdobie 3 rokov dozadu bol evidovaný ako vlastník na liste vlastníctva č.XXXX v katastrálnom území P. a na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom územie P.. Nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX boli prevedené na základe kúpnej zmluvy V 534/2010 na O. X. a
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX boli prevedené kúpnou zmluvou V 579/2008.

Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. je žalovaný výlučným
vlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-
C 552/5 a 552/6, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
pod V 534/2010. Okrem uvedenej stavby je žalovaný aj výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na
uvedenom liste vlastníctva ako parc. č. KN-C 552/2, 552/3, 552/4, 552/5, 553/2, 553/4, 805/1, 805/2,

848/2, hospodárskej budovy postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 552/4 a stavby
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 805/1.

Dňa 28. 3. 2013 doručil splnomocnený zástupca obchodnej spoločnosti Gratio holdings Ltd. súdnemu
exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi v konaní vedenom pod sp. zn. EX 1424/2011 oznámenie o
prevode práv z exekučného titulu a návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania v zmysle § 37 ods.
3 Exekučného poriadku z dôvodu postúpenia vymáhanej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 15. 3. 2013, uzatvorenej medzi Gratio holdings Ltd. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 31. 5. 2013, č. k. 16Er/1455/2011-77,
pripustil, aby z exekučného konania, vedeného u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca pod sp.
zn. EX 1424/2011, na súde pod sp. zn. 16Er/1455/2011, na strane oprávneného vystúpila spoločnosť
Gratio holdings Ltd. a na jeho miesto ako oprávnený nastúpila spoločnosť Penta Investments Limited.

Rozhodnutie odôvodnil postúpením pohľadávky v priebehu konania na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 15. 3. 2013.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi bolo dňa 26. 2. 2013 elektronicky oznámené
Matričným úradom v Senci, že O. X., B.. X. X. XXXX, je synom J. X..

J. X. vo vyhlásení o výške a stave majetku dňa 13. 9. 2011 v rámci prebiehajúceho exekučného konania

uviedol, že žiaden majetok nevlastní.

Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III. zo dňa 27. 9. 2013, číslo 4Pn/51/13-7, bolo zrušené
uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Senici zo dňa 9. 7. 2013, ČVS: ORP-239/
ORK-SC-2013, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie oznamovateľa (žalobcu) pre podozrenie zo
spáchania zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, 5 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustil J.

X. tak, že v čase prebiehajúceho súdneho konania predal a daroval svoje nehnuteľnosti, hoci bol na
základe rozhodnutia Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 7. 2010, sp. zn. 2T/139/2009, v spojení s
uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 19. 1. 2011, sp. zn. 1To/142/2010, okrem iného zaviazaný
na náhradu škodu poškodenému vo výške 2.279.530 eur.

Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, v správe zo dňa 12. 11. 2013 súdu oznámil, že

prvotný zápis stavby súp. č. XXX bol prevedený na základe listiny Z 954/1996. Dňa 17. 4. 2009 bol
povolený vklad V 753/2009 a založený list vlastníctva č. XXXX, na základe ktorého predávajúca Q. R.
predala rodinný dom súp. č. XXX, na pozemku parc. č. KN-C 552, kupujúcemu J. X.. Dňa 26. 3. 2010
bol povolený vklad V 534/10, na základe ktorého predávajúci J. X. predal rodinný dom súp. č. XXX,
na pozemku parc .č. 552, kupujúcemu O. X.. Dňa 2. 8. 2013 sa parcela č. KN-C 552 rozčlenila na

parcelu č. KN-C 552/1 - 7 na základe geometrického plánu a rodinný dom so súp. č. XXX sa eviduje
na parc. č. KN-C 552/5 a 552/6. Súd sa oboznámil aj s fotokópiou originálu výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie P., fotokópiou originálu výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie P., potvrdením zo dňa 20. 3. 1996 o pridelení súpisného čísla XXX na stavbu rodinného domu
postaveného na pozemku parc. č. KN-C 552, geometrickým plánom vypracovaným Reality Liptov, s. r.

o. číslo 36735299-93/2012, žiadosťou o zápis uvedeného geometrického plánu, oznámením o určení
súpisného čísla, rozhodnutím o určení súpisného čísla vydaným Obcou Važec dňa 2. 8. 2013, číslo
jednania 454/2013, podľa ktorého bolo určené na stavbu nachádzajúcu sa na pozemkoch parc. č. KN-C 552/6 a 552/5, ktorej vlastníkom je O.Š. X., súpisné číslo XXX, žiadosťou o zápis stavby zo dňa 29.
7. 2013.

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 20. 3. 2009 medzi predávajúcou Q. R. a kupujúcim J. X. došlo k predaju

stavby rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. KN-C 552, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie P., za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 56.429 eur. Vklad vlastníckeho práva na
základe uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17. 4. 2009 pod V 753/2009.

Dňa 27. 3. 2013 oznámila obchodná spoločnosť Gratio holdings, Ltd., prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu, J. X. postúpenie pohľadávky na žalobcu, na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 15. 3. 2013. Uvedené oznámenie o postúpení pohľadávok bolo J. X. doručené dňa

17. 9. 2013.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V 534/10,
súd zistil, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25. 2. 2010 previedol predávajúci J. X. na kupujúceho O. X.
vlastnícke právo k stavbe rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č.
KN-C 552, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, za kúpnu cenu vo výške 56.400 eur. Podľa čl. III, ods.

3.1 zmluvy, zmluvné strany svojím podpisom potvrdili, že kúpna cena bola v plnej výške vyplatená pred
podpísaním zmluvy. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy
bol povolený rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 3. 2010, číslo V 534/10.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, sp. zn. EX
1424/2011, súd zistil nasledovné skutočnosti: Obchodná spoločnosť Gratio Holdings Ltd. ako oprávnený

podala dňa 18. 5. 2011 u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca návrh na vykonanie exekúcie proti
povinným 1) J. X. a 2) U. W. na vymoženie 2.729.530 eur, ako aj trov exekúcie, pričom ako exekučný
titul označila rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. 7. 2010, sp. zn. 2T/139/2009. Okresný
súd Pezinok vydal dňa 13. 7. 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 16Er/1455/2011 poverenie číslo
5107025070,ktorýmpoverilsúdnehoexekútoranavykonanieexekúcienazákladenávrhuoprávneného.

Súdny exekútor vydal dňa 19. 7. 2011 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému
1) dňa 5. 9. 2011 a povinnému 2) dňa 7. 9. 2011. Dňa 19. 7. 2011 vydal súdny exekútor príkazy na
začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v bankách. Dňa 13. 8. 2011 vydal súdny exekútor
príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného 1) v obchodnej spoločnosti Pomba SK, s.
r. o. a povinného 2) v obchodnej spoločnosti VODSTAV, spol. s. r. o. Dňa 30. 9. 2011 vydal súdny

exekútor exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v bankách. Dňa 30.
9. 2011 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva
na nehnuteľnosti v katastrálnom území U., Č. H. X., ktoré sú zapísané v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov povinného 2) a jeho manželky. Dňa 30. 9. 2011 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na uvedené nehnuteľnosti. Dňa 4. 7. 2013

bol súdnym exekútorom vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, a to vo vzťahu
k povinnému 1) J. X.. Dňa 10. 7. 2013 bolo vydané súdnym exekútorom upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov a dňa 10. 7. 2013 exekučný príkaz na začatie
exekúcie zrážkami z iných príjmov, a to u povinného 1) v Sociálnej poisťovni.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,

a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,

kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal

preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia právnej neúčinnosti kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k stavbe súp. č. XXX, postavenej na pozemku
zapísanom ako parc. č. KN-C 552 (aktuálne na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-C 552/5 a
parc. č. KN-C 552/6), zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P., uzatvorenej
medzi žalovaným ako kupujúcim a dlžníkom žalobcu (J. X.) ako predávajúcim z dôvodu, že ukracuje

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V žalobe poukázal na to, že žalovaný a jeho dlžník (J. X.)
sú osoby blízke v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Právny inštitút odporovateľnosti právneho
úkonu slúži na zabezpečenie ochrany veriteľa tak, že umožňuje domáhať sa právnej neúčinnosti
právnych úkonov, uskutočnených jeho dlžníkom, ktorými sa dlžník zbavuje majetku, pričom v dôsledku
uvedených právnych úkonov je veriteľ ukrátený na uspokojení svojich pohľadávok. Veriteľ sa, v súlade

s citovanými zákonnými ustanoveniami, môže domáhať na súde, aby určil, že právny úkon, vykonaný
dlžníkom, je voči nemu právne neúčinný v prípade, ak spĺňa podmienky uvedené v ustanovení §
42a Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je aktívne
vecne legitimovaný v konaní. Pokiaľ právny zástupca žalovaného aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v konaní spochybnil, súd nemal preukázanú dôvodnosť jeho právnej argumentácie. Vymáhateľnou

pohľadávkou, ktorej uspokojenie právny úkon (kúpna zmluva) uzavretý medzi žalovaným a J. X. má
ukracovať, je pohľadávka na náhradu škody, priznaná rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa
22. 7. 2010, sp. zn. 2T/139/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 1.
2011, sp. zn. 1To/142/2010, ktorým bolo uložené obžalovaným J. X. a U. W. nahradiť spoločne a
nerozdielne škodu poškodenému Slovenskému investičnému družstvu vo výške 2.729.530 eur. Možno

prisvedčiť tvrdeniu právneho zástupcu žalovaného, že v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku už
Slovenské investičné družstvo v právnej forme družstva a s uvedeným obchodným menom neexistovalo,
keďže s účinnosťou od 29. 8. 2008 zmenilo právnu formu a obchodné meno na Slovenský investičný
holding, s. r. o., ktorý sa následne zlúčil so spoločnosťou Gratio Holdings Ltd. a ku dňu 29. 10.
2009 (t. j. ešte pred vyhlásením rozsudku) bol z obchodného registra vymazaný, teda zanikol. Je

však nepochybné, že Slovenský investičný holding, s. r. o. predstavoval totožný právny subjekt ako
Slovenské investičné družstvo (totožnosť identifikačného čísla osoby), u uvedeného subjektu došlo
len k zmene právnej formy a obchodného mena. Taktiež je jednoznačné, že obchodná spoločnosť
Gratio Holdings Ltd. je univerzálnym právnym nástupcom Slovenského investičného holdingu, s. r. o.,
a preto na ňu prešli všetky práva a záväzky Slovenského investičného holdingu, s. r. o., ktorý zlúčením

zanikol. Z uvedených skutočností vyplýva, že Gratio Holdings Ltd. ako univerzálny právny nástupca
Slovenského investičného holdingu, s. r. o. bol majiteľom pohľadávky priznanej vyššie uvedeným
trestným rozsudkom, a to aj napriek tomu, že v rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 22. 7. 2010 je ako
poškodený uvedené Slovenské investičné družstvo. Je totiž bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že,
prihliadajúc k vyššie uvedeným zmenám právnej formy a obchodného mena a právnemu nástupníctvu,

obchodná spoločnosť Gratio Holdings Ltd. je právnym nástupcom Slovenského investičného družstva,
teda bola vlastníkom predmetnej pohľadávky. Uvedená skutočnosť napokon vyplýva aj z poverenia
Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 16Er/1455/2011, v ktorom súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného Gratio
Holdings Ltd.. Následne bola predmetná pohľadávka zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa

15. 3. 2013 medzi obchodnou spoločnosťou Gratio Holdings Ltd. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom postúpená na žalobcu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dlžník žalobcu
(J. X.) dňa 25. 2. 2010 uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo kprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnosti-stavberodinnéhodomunažalovaného.Vkladvlastníckeho
práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 26. 3. 2010 pod
V 534/10, teda žaloba vo veci bola podaná včas. Pasívne vecne legitimovaným v konaní bol žalovaný,

nakoľko s dlžníkom žalobcu (J. X.) kúpnu zmluvu, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáhal vyslovenia
právnej neúčinnosti, dojednal. Súd však nemal v konaní preukázané základné podmienky pre účinné
odporovanie právnemu úkonu. Podmienky, za ktorých veriteľ môže právnemu úkonu dlžníka odporovať,
sú uvedené v ust. § 42a Občianskeho zákonníka. Odporovateľným je právny úkon dlžníka, ktorý urobil
v posledných 3 rokoch, v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy. Predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu sú teda existencia právneho úkonu, ktorým sa
ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky
veriteľa, ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa. Súd mal v konaní preukázanú existenciu platného
právneho úkonu, uzavretého medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným, ako aj existenciu vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu, ktorá v čase uskutočnenia právneho úkonu síce ešte vymáhateľná nebola, avšak
ku dňu rozhodovania súdu už vymáhateľná bola, keďže rozsudok, ktorým bola poškodenému (právnemu

predchodcovi žalobcu) priznaná, nadobudol dňa 19. 1. 2011 právoplatnosť. Žalobca v žalobe tvrdil, že
žalovaný a jeho dlžník (J. X.) sú osobami navzájom blízkymi, dôsledkom čoho by bolo prezumovanie
vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, s následkom presunu dôkaznej povinnosti
o absencii vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa na žalovaného. Súd však v konaní nemal
preukázané, že žalovaný a dlžník žalobcu (J. X.) sú osobami navzájom blízkymi. Žalovaný je synovcom

J. X., teda osobou v inom rodinnom pomere ako vymenúva ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka.
Súd preto skúmal, či ich možno pokladať za blízke osoby z dôvodu, že by ujmu, ktorú by utrpel jeden
z nich, dôvodne pociťoval druhý z nich ako ujmu vlastnú. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že J. X.
v mieste bydliska žalovaného nebýva, naopak, aj z pripojeného exekučného spisu (správy o priebehu
exekúcie a poštovej doručenky) vyplynulo, že J. X. bol zastihnutý v mieste bydliska v U.. Skutočnosť, že

J. X. býva v U., a to odkedy si žalovaný pamätá, potvrdil aj žalovaný. Z výpovede žalovaného mal súd
preukázané, že s J. X. sa stretávajú sporadicky, maximálne jeden krát do roka. V roku 2010 sa stretli
jeden krát pri ohliadke rodinného domu a jeden krát pri podpise kúpnej zmluvy. V rovnakom rozsahu
sa žalovaný stretáva aj s deťmi J. X.. V konaní nebol tvrdený, ani preukázaný iný (napr. majetkový)
ako rodinný vzťah žalovaného s J. X..Vzhľadom na uvedené skutočnosti (charakter vzťahu medzi

žalovaným a J. X., ktorý bol zistený z výpovede žalovaného), súd nemal preukázané, že žalovaný a J.
X. sú osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, teda že by ujmu, ktorú by utrpel jeden z
nich, dôvodne pociťoval druhý z nich ako ujmu vlastnú. Preto bolo nevyhnutnou podmienkou účinného
odporovania právneho úkonu aj preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosti žalovaného o
uvedenom úmysle. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal úmysel dlžníka

predmetným právnym úkonom ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky ani vedomosť žalovaného o tomto
úmysle. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že o zamýšľanom predaji rodinného domu sa dozvedeli
náhodne, vzhľadom na príbuzenský vzťah oslovili J. X. s možnosťou predaja rodinného domu, pred
kúpou rodinného domu vedomosť o majetkových pomeroch J. X., vrátane jeho záväzkov, ani o trestnom
stíhaní J. X. nemal. Uvedené tvrdenia logicky vyplývajú aj z preukázaného charakteru vzájomných

vzťahov medzi žalovaným a J. X.. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
právnym úkonom, vyslovenia neúčinnosti ktorého sa domáhal, došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej
pohľadávky. Podľa ustálenej judikatúry o ukracujúci právny úkon sa nejedná vtedy, ak obdržal dlžník
za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočnú (reálnu) obvyklú
cenu alebo ak mu bola poskytnutá primeraná náhrada. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku čoho veriteľ
nemôžedosiahnuťuspokojeniesvojejpohľadávkyzmajetkudlžníka.Zásadneodporovateľnýmprávnym
úkonom nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu
majetku dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentný právny úkon, teda úkon, ktorým dlžník
za plnenie, ktoré právnym úkonom stratil, nadobudol iné plnenie rovnocennej povahy. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol predmetnú stavbu od dlžníka žalobcu za
rovnakú kúpnu cenu, za akú ju dlžník žalobcu nadobudol od predchádzajúceho vlastníka (Q. R.) kúpnou
zmluvou zo dňa 20. 3. 2009. Žalovaný teda nadobudol predmetné nehnuteľnosti za rovnakú kúpnu cenu,
akú vynaložil na ich nadobudnutie dlžník žalobcu od predchádzajúceho vlastníka. Nemožno teda hovoriť
o ukracujúcom právnom úkone, nakoľko sa jednalo o ekvivalentný právny úkon, keď za nehnuteľnosť,

ktorú dlžník žalobcu previedol na žalovaného, mu bolo poskytnuté žalovaným reálne ekvivalentné
plnenie. Pokiaľ aj žalobca spochybnil vyplatenie kúpnej ceny žalovaným J. X., uvedené tvrdenie ničím
nepreukázal. Naopak, z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi J. X. a žalovaným vyplýva, že kúpna cena bolav plnom rozsahu uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy, čo obe zmluvné strany potvrdili podpismi na
zmluve.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo v konaní v plnom rozsahu úspešnému

žalovanému právo na náhradu trov konania. Súd preto priznal žalovanému náhradu trov konania vo
výške 434,62 eura, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
a to tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby po 60,07 eura - prevzatie a príprava zastúpenia dňa
20. 6. 2013, vyjadrenie k žalobe dňa 3. 7. 2013, účasť na súdnych pojednávaniach dňa 7. 10 2013 a

18. 11. 2013 (§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ citovanej vyhlášky), spolu
240,28 eura, režijný paušál k 4 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7,81 eura (§ 16 ods.
3 citovanej vyhlášky), spolu 31,24 eura, náhradu za stratu času za účasť na súdnych pojednávaniach
dňa 7. 10. 2013 a dňa 18. 11. 2013 vo výške 39,03 eura za jedno súdne pojednávanie (13,01 eura x
3 začaté polhodiny za jedno súdne pojednávanie), spolu 78,06 eura (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky),

náhradu cestovného za účasť na súdnych pojednávaniach dňa 7. 10. 2013 a 18. 11. 2013 na trase
Poprad - Liptovský Mikuláš a späť, spolu vo výške 12,60 eura (v cene cestovného prostriedkami
verejnej dopravy v sume 3,15 eura za jednu cestu, keďže právny zástupca žalovaného nepredložil súdu
relevantnélistinnédôkazyprepriznanienáhradycestovnéhomotorovýmvozidlom)aDPH20%ztarifnej
odmeny a náhrad, t. j. zo sumy 362,18 eura, čo činí 72,44 eura. Pokiaľ si advokát žalovaného uplatnil

tarifnú odmenu za úkony právnej služby z ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy,
právnej neúčinnosti ktorej sa žalobca domáhal, súd nepovažoval takto vyčíslenú výšku tarifnej odmeny
zadôvodnú.Predmetomkonanianebolopeňažnéplnenie,aleurčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,teda
hodnotu predmetu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch. Preto súd na výpočet základnej sadzby
tarifnej odmeny aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Len okrajom súd uvádza,

že aj výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu bola
určená v zmysle písm. b) položky č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov, teda predpokladá sa, že predmet
konania nemožno oceniť peniazmi. Nakoľko žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, súd uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.