Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213754
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6613213754.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT

Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti
žalovanému H. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. F. XXXX/X, XXX XX A., štátny občan Slovenskej
republiky, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: L. H., zamestnanec Okresného súdu W.,
v konaní o zaplatenie 3.295,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.419,63 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
počnúc od 16.09.2010 od zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu žalobcu voči žalovanému po výšku 1.875,54 Eur s príslušenstvom z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žalobu dňa 25.07.2013 o zaplatenie 3.295,17 Eur s
príslušenstvom.

Žalovaný má evidovaný trvalý pobyt na adrese A., Q. F. XXXX/X, avšak na tejto adrese sa nezdržiava.
Šetrením sa súdu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Blízky príbuzní nesúhlasili s tým, aby boli
ustanovení za opatrovníka pre žalovaného, preto súd uznesením zo dňa 09.10.2013 č.k. 9C/85/2013-51
ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe L. H., zamestnankyne Okresného súdu Zvolen.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.10.2013. Zástupkyňa žalobcu ospravedlnila neúčasť na
pojednávaní a súhlasila s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Oznámil, že trvajú

na žalobe v celom rozsahu.

Opatrovníčka žalovaného sa na pojednávanie nedostavila. Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku pojednával v jej neprítomnosti.

Dokazovanie súd vykonal prečítaním Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, výpisu z
obchodného registra žalobcu, karty klienta, oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 08.08.2010, na
základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav:Dňa 07.04.2010 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- Eur. Poskytnutý
úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur.

Dátum splatnosti prvej splátky úveru vo výške 80,37 Eur bol dohodnutý na deň 25.05.2010. Dátum
splatnosti poslednej splátky úveru na deň 25.10.2013. Schválená výška revolvingu bola 902,92 Eur.
Predpokladaná RPMN za úver v %: 70,01. Priemerná RPMN za úver 48,66 %. Zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu: 1.138,04 Eur. Pretože žalovaný bol v omeškaní so zaplatením splátky č. 1 viac
ako tri mesiace, žalobca úver okamžite zosplatnil. Žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 1.500,- Eur

zaplatil jednu splátku vo výške 80,37 Eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

Podľa § 2 písmeno b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesiem odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Priposudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

Súd sa postavil na to stanovisko, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo
zmluvy o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na dátum vzniku zmluvy (dňa 07.04.2010). Sám žalobca
v zmluve a v žalobe používa inštitúty typické pre spotrebiteľské úvery, napríklad RPMN.

Nie je sporné, že ide o úverový právny vzťah, a teda absolútny obchod, a že na vec sa vzťahujú aj
ustanovenia Obchodného zákonníka § 497 a nasledovné Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
1.500,- Eur, z ktorého žalovaný zaplatil len 80,37 Eur. Žalovaný mal úver splácať v splátkach vo výške

80,37 Eur mesačne a splátky boli dohodnuté na 42 mesačných splátok, ktoré mal žalovaný
platiť vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca počnúc od 25.05.2010. Žalovaný mal poskytnutý úver vo
výške 1.500,- Eur a vrátiť by žalobcovi mal 3.375,54 Eur.

Zrejmé je, že Všeobecné obchodné podmienky boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov,
spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednanie. Žalobca nemal možnosť

prostredníctvom svojich zamestnancov osobitne vyjednávať všetky podstatné a aj nepodstatné zložky
Všeobecných obchodných podmienok so žalovaným.

Súd sa postavil na to stanovisko, že podmienky obsiahnuté v Zmluve o revolvingovom úvere sú
neprijateľné. Nekalosť zmluvného dojednania spočíva v tom, že žalovanému bol poskytnutý úver vo
výške 1.500,- Eur a vrátiť by mal 3.375,54 Eur (80,37 x 42 = 3.375,54), pričom úver bol poskytnutý na

dobu 3,5 rokov. Čiastočne plnil vo výške 80,37 Eur.

Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur, pričom výška odplaty za
poskytnuté peňažné prostriedky je neprimeraná, čo spôsobuje čiastočnú neplatnosť právneho úkonu -
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 07.04.2010. Výška odplaty, ktorú žalobca požaduje
podstatne prevyšuje obvyklú mieru odplaty požadovanej bankami v čase uzavretia zmluvy medzi

žalobcom a žalovaným.

Súd sa postavil na to stanovisko, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.419,63 Eur (1.500,- Eur
poskytnutý úver - splátka 80,37 Eur = 1.419,63 Eur), spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.