Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 29, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/113/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713206742

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7713206742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobkyne B. F., Y.. O., K..
XX.X.XXXX, O. Š. Č.. XXX proti žalovanému B. V., K.. XX.X.XXXX, O. Y., V. K. T., I. Č. W. W. XX, P.
P. XAX, B. O., v konaní o určenie otcovstva k maloletému P. F., K.. XX.X.XXXX, bytom u žalobkyne,

zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že B. V., K.. XX.X.XXXX syn rodičov Y. V. U. B.É. V. je otcom mal. P. F., K.. XX.X.XXXX
z matky B. F.R., Y.. O., K.. XX.X.XXXX.

II. Súd mal. P. F., K.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti

žalobkyne B. F., Y.. O., K.. XX.X.XXXX, ktorá bude zároveň spravovať

jeho majetok a tohto aj zastupovať.

III. Žalovaný B. V., K.. XX.X.XXXX je p o v i n n ý platiť na výživu mal. P.

F., K.. XX.X.XXXX 30 % zo sumy životného minima k rukám žalobkyne B. F. vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca k rukám matky.

IV. Zaostalé výživné za čas od 19.3.2010 do 31.7.2013 v sume 1.048,02 EUR je žalovaný

B. V. p o v i n n ý zaplatiť mal. P. F. k rukám matky do 30.9.2013.

V. Súd u p r a v u j e styk žalovaného B. V. s mal. P. F. bez

obmedzenia.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalovaný je otcom maloletého P. F., K.. XX.X.XXXX, nakoľko v čase
rozhodnom pre splodenie dieťaťa s týmto žila v družskom pomere, mala s týmto intímne styky a z tohto
spolužitia sa im narodil Q.. P. F..Žalovaný písomne s návrhom súhlasil. Uviedol, že toho času sa zdržiava v Anglicku, kde nepracuje. K
výške výživného sa nevyjadril.

Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu Q.. P. F. súd zistil, že tento sa narodil XX.X.XXXX a tento je zapísaný v knihe narodení
matričného úradu Michalovce. Ako jeho matka je uvedená B. F., Y.. O., K.. XX.X.XXXX, v kolónke otec
nie je uvedené žiadne meno.

Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že táto so žalovaným žila v družskom pomere od roku 2007 v Š..
Táto skutočnosť bola všeobecne známa a z tohto spolužitia sa im narodil syn B. V. P. X.X.XXXX. K
tomuto žalovaný riadne otcovstvo uznal a na ktoré platí aj výživné po 30 % zo sumy životného minima.

Tiež sa im narodil aj ďalší syn P.B. F., P. XX.X.XXXX. Otcovstvo k tomuto však žalovaný neuznal.
Vtedy už spolužitie s ňou prerušil a opäť sa vrátil bývať k svojej manželke. Následne sa odsťahoval
do Anglicka, kde sa zdržiava aj toho času. V čase, kedy žalobkyňa otehotnela tento žil riadne s ňou v
rodičovskom dome jej rodičov. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný v predvolaní otcovstvo k Q.. P. F.,
K.. XX.X.XXXX uznal netrvala na tom, aby bol niekto v konaní vypočutý ako svedok na túto skutočnosť.

Navrhla, aby súd žalobnému návrhu vyhovel a dieťa zveril do jej výchovy a žalovaného zaviazal platením
výživného. Keďže tento podľa vlastného udania nepracuje navrhla, aby platil na výživu Q.. P. 30 %
zo sumy životného minima s tým, aby bol zaviazaný zaplatiť v tejto hodnote aj zaostalé výživné od
narodenia dieťaťa až doposiaľ. Žalobkyňa nepracuje, žije v rodičovskom dome svojich rodičov. Tento
8 izbový rodinný dom obýva sama so svojimi deťmi. Z prvého manželstva má tri deti, zo vzťahu s B.

V. má dve deti, teda spolu má päť detí. Od prvého manžela dostáva na tri deti 80,- EUR mesačne, od
B. V. na syna B., K.. X.X.XXXX 25,- EUR, na syna P. doposiaľ nedostáva žiadnu sumu. Poberá okrem
toho na seba dávku v hmotnej núdzi 252,- EUR. Iný príjem nemá, o deti sa stará sama. Taktiež sa stará
aj o syna P. F.. Tento je zdravý, má s ním spojené primerané výdavky na zabezpečenie jeho stravy,
ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia úmerného jeho veku. Keďže žalovaný nepracuje súhlasila s tým,

aby bol zaviazaný platiť na výživu Q.. P. 30 % zo sumy životného minima. Navrhla, aby súd ďalšie dôkazy
pominul a vo veci meritórne rozhodol.

Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. ( Zákona o rodine ), otcovstvo sa určuje na základe domnienok
otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,

môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 24 ods. 4 uvedeného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 tohto cit. ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.Podľa § 26 citovaného zákona, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 uvedeného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 tohto zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 uvedeného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Jej mal.

Syn P. F., K.. XX.X.XXXX v rodnom liste doposiaľ uvedeného otca nemal. Žalovaný písomne otcovstvo k
mal. P. uznal a toto jeho uznanie korešponduje aj s výpoveďou žalobkyne ako matky, ktorá jednoznačne
uviedla, že so žalovaným žila v družskom pomere od roku 2007 do roku 2010. Z tohto vzťahu sa narodili
dve deti B. V. ku ktorému žalovaný otcovstvo uznal. V čase narodenia Q.. P. F. už účastníci nežili v
družskom pomere a preto žalovaný otcovstvo k tomuto neuznal. Súd považoval žalobu za dôvodnú,

keďže je v záujem maloletého dieťaťa, aby tento mal určené otcovstvo. Keďže prejavy oboch účastníkov
ako rodičov ohľadom narodenia mal. P. boli zhodné súd pominul ďalšie dokazovanie ohľadom určenia
otcovstva a v tejto časti žalobe vyhovel na základe týchto zhodných prejavov účastníkov.

Súd mal za preukázané, že žalobkyňa sa o dieťa stará a chce sa starať aj v budúcnosti. Má vytvorené
optimálne podmienky na bývanie, keďže spolu s piatimi deťmi žije v 8 izbovom rodičovskom dome. So

synom P. má spojené primerané výdavky na zabezpečenie jeho stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho
vyžitia úmerného jeho veku. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa pri výchove syna P. osvedčila. Sama
poberá dávku v hmotnej núdzi 252,- EUR a od prvého manžela výživné na tri deti z prvého manželstva vo
výške 80,- EUR a na syna B. od žalovaného 25,- EUR. Zamestnaná nie je. Príjem žalovaného v zahraničí
súdu nebol známy. Keďže žalobkyňa súhlasila s tým, aby žalovaný bol zaviazaný platiť na syna P. 30 %

zo sumy životného minima súd preto zaviazal žalovaného platiť mal. P. toto výživné, pričom žalovaného
zaviazal uhradiť tomuto aj zaostalé výživné za čas od 19.3.2010 do 31.7.2013 v sume 1.048,02 EUR. V
roku 2010 30 % životného minima predstavovala 25,36 EUR do 30.6.2010. Od narodenia dieťaťa teda
od 19.3.2010 do 30.6.2010 súd zaviazal žalovaného zaplatiť 84,53 EUR, a to za tri mesiace po 25,36EUR + 8,45 EUR za čas od 19.3.2010 do 31.3.2010. Od 1.7.2010 do 1.7.2011 ho zaviazal zaplatiť titulom
zaostalého výživného 304,56 EUR, teda za 12 mesiacov po 25,38 EUR. Od 1.7.2011 do 1.7.2012 ho
zaviazal zaplatiť 312,- EUR, teda za 12 mesiacov po 26,- EUR. Od 1.7.2012 do 1.7.2013 ho zaviazal

zaplatiť 319,98 EUR, teda za 12 mesiacov po 26,65 EUR. Od 1.7.2013 do 31.7.2013 za jeden mesiac
po 27,13 EUR.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho

súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa

odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.