Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/57/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912010196

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7912010196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Sopoligu a prísediacich Anny
Ďurišinovej a Ireny Hamindovej rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. decembra 2012
t a k t o

obžalovaný X. X. K. A. X. H. H. K. W. , W.. XX.X.XXXX U. H. /. H.-L.,
W. F. N., XXX-E. L. E.,
W. XXX E., t.č. vo väzbe v ÚVV Košice,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase v mesiaci september roku 2007 zlákal a previezol z miesta M. do mesta
Londýn v Anglicku Y. V., W.. XX.X.XXXX, t.č. v Detskom krízovom centre „Náruč" Žilina, pod zámienkou,
že sa bude starať o jeho dieťa a pomáhať v domácnosti za finančnú odmenu, s čím poškodená súhlasila,
pričom od presne nezistenej doby do mesiaca decembra 2007 nútil obžalovaný na presne nezistenom
mieste v meste Londýn v Anglicku poškodenú Y. V.Ú. pod hrozbou násilia a bitkou vykonávať prostitúciu,
za ktorú obžalovaný poberal finančné prostriedky,

t e d a

s použitím podvodného konania zlákal a prepravil osobu mladšiu ako 18 rokov na účely jej prostitúcie,

t ý m s p á c h a l

zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, 2/ Tr. zák.

r o z h o d o l :

Podľa § 179 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods.3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr. zák. obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods.1,3, § 36 písm. j, § 38 ods.3 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky v trvaní 10 /desať/ rokov.

o d ô v o d n e n i e :Výsluchom obžalovaného, z výpovedí svedkov, zo znaleckého dokazovania a vykonaním listinných a
vecných dôkazov súd zistil skutkový stav ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovanýprivýsluchuvprípravnomkonanídňa24.6.2008využilsvojeprávoakoobvinený aodmietol
vo veci vypovedať. Pri svojom výsluchu dňa 4.12.2011 v konaní o vzatí do väzby sa prvýkrát vyjadril
ku skutku s tým, že ho nespáchal. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 9.8.2012 sa rozhodol
vypovedať a uviedol, že poškodenú Y. V. nepozná, nikdy ju nevidel. Pri návštevách na Slovensku ho
údajne vydierali Cigáni, ktorí stále od neho žiadali peniaze pod hrozbou, ak ich nedá, bude to mať pre

neho následky. Mená týchto ľudí neuviedol, lebo ich nepozná, ale údajne patria do rodiny jeho manželky
Lenky Miškovičovej. Na otázku obhajcu, aby uviedol, ako cestoval v septembri 2007 z Trebišova domov,
vypovedal,žezKošícleteldoLondýnaspolusmanželkou.Otcapoškodenejnepozná,alemáinformácie,
že za obchodovanie s ľuďmi je stíhaný v Anglicku. Poškodenú na prostitúciu nikdy nenútil, nepotrebuje
sa zaoberať takýmito činnosťami, pretože má stály príjem zo svojho zamestnania.

Obrana obžalovaného bola preukázaná ako neopodstatnená. Zo skutku, ktorý je predmetom obžaloby
ho plne usvedčila poškodená Y. V.. Tá dňa 17.4.2008 pred vyšetrovateľkou uviedla, že bola nadrogovaná
pri svojom odchode do Anglicka, pretože všetko vnímala ako v hmle. Keď vystupovali v Londýne z
lietadla, sprevádzali ju dvaja dospelí chlapi a jedna žena a cestou v aute do domu jej zaviazali oči.
V dome ju zavreli do izby a nepúšťali ju von. V izbe na okne boli mreže. Počas pobytu v dome jej

vodili chlapov, s ktorými musela vykonávať sex. Neskôr sa jej podarilo z domu ujsť a prebrala sa až
v nemocnici. Boli pri nej policajti a bola zverená do opatery cudzej žene. Neskôr bola prevezená na
SlovenskoaumiestnenádoDetskéhodomovavŽiline.Pritomtovýsluchupoprelatvrdeniajejrodičov,že
N. Y. bola s nejakým Arabom na cigánskej osade a chceli ju kúpiť za 5.000 Sk a ona s tým súhlasila, lebo
rodičom bolo treba peniaze. Počas tohto výsluchu upresnila svoje tvrdenie uvedené predtým, pretože

nepovedala celkom pravdu a vyšetrovateľke povedala, že jej rodičia hovorili pravdu, že im obžalovaný
a jej manželka za ňu ponúkali peniaze, aby ju predali do Anglicka. Rodičia boli proti tomu, ale ona sama
utiekla za N. Y. a odišla s ňou a s obžalovaným z osady na ich aute. Po príchode do Londýna a do bytu
obžalovaného sa obžalovaný aj N. Y. ku nej správali zo začiatku veľmi dobre a milo, kupovali jej rôzne
veci a hovorili jej, že zachránia jej rodinu s tým, že budú jej posielať peniaze, ktoré ona zarobí. Neskôr

jej vodili chlapov a keďže sa jej to nepáčilo, využila raz príležitosť a ušla im.

Pri ďalšom výsluchu pred vyšetrovateľkou dňa 24.6.2008 zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi
a doplnila ju tak, že N. Y. jej na cigánskej osade v Trebišove pri lákali do Anglicka sľubovala, že sa bude
staraťojejdieťaapomáhaťjejsprácamivdomácnostiatakzarobenépeniazebudeposielaťjejrodičom.

V tom dome žil aj jej manžel, obžalovaný X. X.. Nakoniec s tým súhlasila a v ten istý deň, keď večer
prišla Lenka Miškovičová s manželom na osadu, odišla s nimi a odtiaľ potom odišli na letisko do Košíc.
Keď čakali na odlet, Lenka Miškovičová jej dala na požiadanie cigaretu, po vyfajčení ktorej sa jej točila
hlava, bola veselá a cítila sladkú chuť v ústach. Prebrala sa až v Anglicku a spomína si, že na letisku v
Londýne pri kontrole ktosi hovoril, že „ide do rodiny“. Na letisku sa k ním pripojili ďalší dvaja ľudia a jedna

žena hovoriaci po anglicky a odišli spolu so domu obžalovaných. Obžalovaný s manželkou je nakúpili
nejaké veci a asi po piatich dňoch obžalovaný priviedol do domu štyroch mužov. Všetci spolu popíjali
alkohol, aj manželka obžalovaného, a neskôr za ňou títo cudzí chlapi prišli, potrhali na nej šaty a všetci
s ňou vykonali pohlavný styk. Takto to pokračovalo skoro denne. Keď sa proti tomu búrila, obžalovaný
jej kládol pod krk nôž. Toto všetko trvalo asi 1 a pol mesiaca. Vtedy jej obžalovaný povedal, že ďalej

ju nebudú chovať a posielal ju, aby išla šľapať na ulicu. Videla pritom ako chlapi, čo chodili do domu
a spávali s ňou, dávali Lenke Miškovičovej peniaze. V tom čase mala zakázané vychádzať z domu,
pohybovala sa len voľne po byte. Keď to jeden čas už nemohla vydržať a obžalovaný s manželkou spali,
ušla z domu a potom sa prebrala až v nemocnici. Ďalej vypovedala, že pozná Ivetu Šándorovú z osady v
Trebišove, ale v Anglicku sa spolu nestretli. Nakoniec svojej výpovede uviedla, že sa bojí obžalovaného,

nechce sa s ním stretnúť.

Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov dňa 9.8.2012 vo výpovedi uviedla, že do Londýna
letela len s obžalovaným. Keď prišli do domu obžalovaného, bolo tam jedno dievča, ktoré nepoznala, a
ktoré ovládalo slovenský aj anglický jazyk. Určitý čas pobytu v dome sa starala o syna obžalovaného.

Neskôr k nej obžalovaný začal vodiť chlapov a naznačil jej, čo od nej požaduje. Keď to pochopila a
odmietla, bil ju rukou aj opaskom. V tomto dome potom spala s viacerými chlapmi, spočítať ich nevie
a videla ako títo muži dávajú obžalovanému peniaze. Po nejakom čase, ktorý nevedela ohraničiť,
za prítomnosti manželky obžalovaného prišiel do domu nejaký Arab, ktorý hovoril, že si ju vezme zamanželku a spolu jej boli kupovať aj svadobné šaty a obrúčku, pričom ona namietala, že sa vydávať
nemôže, lebo nemá ani 15 rokov. Asi o dva týždne dotyčný Arab znovu prišiel do bytu obžalovaného a
pýtal sa prečo mu ju ešte nepriviedol. Obaja sa čosi rozprávali, pričom obžalovaný uviedol, že o týždeň

mu ju tomu Arabovi privedie. Dotyčný Arab s tým nesúhlasil a doslova povedal, že ak ju neprivedie do
3 dní, chce všetky peniaze, ktoré za ňu zaplatil obžalovanému, späť. Z domu obžalovaného odišla tak,
že jeden klient chcel, aby išla k nemu prespať do jeho domu a ten za to musel zaplatiť obžalovanému a
nakoniec s tým obžalovaný súhlasil. Keď v noci u tohto neznámeho videla, že zaspal, v spodnom prádle
a bosá ušla z domu, pričom na ulici ju našla jedna černoška, ktorá zavolala políciu.

Vzhľadom na rozporné skutočnosti vo výpovediach svedkyne na návrh prokurátora boli prečítané jej
výpovede z prípravného konania. K výpovediam uvedeným na č.l.64-66 spisu uviedla, že takýto výsluch
sa podľa nej nikdy nekonal. K zápisnici o výsluchu na č.l.67-70 spisu uviedla, že úmyselne pri tejto
výpovedi klamala tak, aby chránila svojich rodičov pred trestným stíhaním, pretože pred výsluchom jej
matka Viera Hudáková povedala, že bude zle, lebo zavrú jej otca, pretože tu ide o obchod s bielym

mäsom a nariekala, čo bude s ňou a s jej súrodencami. Nakoniec svedkyňa uviedla, že celú pravdu, ako
došlo ku skutku, uviedla na hlavnom pojednávaní.

Za účelom preverenia výpovede svedkyne boli vykonané výsluchy vyšetrovateliek, ktoré boli činné
v prípravnom konaní pri výsluchoch obžalovanej, ale aj svedkov. Vyšetrovateľky Mgr. Ľubomíra

Nadzamová a Mgr. Anna Rusnáková jednoznačne potvrdili, že všetky výsluchy tejto svedkyne boli
vykonanétak,akosúzaloženéotomzápisnicevspise.Procesnebolivykonanépodľazákonaapritýchto
výsluchoch sa zúčastnili aj iné strany trestného konania, ktoré môžu ich vykonanie a obsah potvrdiť.

Už v prípravnom konaní vzhľadom na vek maloletej Miroslavy Karičkovej bol vypracovaný psychologický

posudok. Závery tohto posudku potvrdili, že intelektový potenciál svedkyne je na subnormnej úrovni, až
na úrovni zaostávania vývinu. Svedkyňa je adekvátne schopná vnímať a reprodukovať prežité udalosti.
Jej výpovede zodpovedajú prežitému, nemá sklony k vedomému skresľovaniu výpovede. Celkove je
schopnosť svedkyne vnímať a uchovávať v pamäti a reprodukovať prežité udalosti posudzovaná z
psychologického hľadiska ako spoľahlivá. Vzhľadom na skutočnosť, že v prežívaní a správaní svedkyne

sú prítomné prejavy posttraumatickej, možné „znovu prežívanie“ traumy aktualizovaním spomienok na
traumatizujúce udalosti, môže spôsobiť „vytesnenie“ niektorých obrazov, čo sa môže premietnuť do
schopnosti reprodukovať prežité udalosti. V realite to znamená, že svedkyňa je schopná si znovu vybaviť
dejovú následnosť traumatizujúcich zážitkov, ale prechodne môže byť narušená schopnosť ich presnej
časovej lokalizácie a časovej následností udalostí.

Závery tohto posudku tak dostatočne vysvetľujú určité nepodstatné zmeny v opise udalostí ňou prežitých
v priebehu jej viacerých výsluchov, ktoré sa ale netýkajú podstaty jej výpovede o prežitých udalostiach
v dome obžalovaného.

Súd prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď svedkyne Viery Hudákovej - matky poškodenej, ktorá
podľa úmrtného listu zomrela dňa 26.6.2011 a zistil, že pri svojom výsluchu dňa 16.4.2008 v prípravnom
konaní sa priznala k tomu, že spolu s otcom Miroslavom Karičkom poškodenú predali do Anglicka za
5.000 Sk. Prišla za ňou jedna žena, ktorá jej ponúkla sumu 5.000 Sk, aby pustila dcéru do Anglicka
a pritom túto sumu ponúkala. Ona peniaze neprevzala, ale prevzal ju otec Miroslav Karičko. Uviedla,

že túto ženu nepoznala a bol s ňou aj muž, ktorý šoféroval čierne auto, ale ten sa nevyjadroval.
Dcéra jej potom telefonovala z Anglicka a sťažovala sa, že ju bijú. Pri konfrontácii v prípravnom
konaní dňa 23.6.2008 s obžalovaným vypovedala, že prvýkrát videla obžalovaného v lete 2007 cez
letné prázdniny v spoločnosti jeho manželky Lenky , ktorá pochádzala z cigánskej osady v Trebišove.
Manželka obžalovaného lákala jej dcéru Miroslavu Karičkovú, aby s ňou išla do Anglicka. Nesúhlasila s

tým, ale neskôr jej spoluobčania z osady povedali, že jej dcéra nasadla do auta ku Lenke Miškovičovej a
obžalovanému. To sa stalo toho dňa okolo 20.00 hod. a ona videla, že auto riadil obžalovaný, vedľa neho
sedela manželka a vzadu jej dcéra. Lenka Miškovičová vystúpila z auta, dala jej 40 libier a povedala, že
Miroslava ide s nimi do Anglicka a oni jej budú odtiaľ posielať peniaze. Na druhý deň po tejto udalosti
prišla za ňou už sama Lenka Miškovičová a dala jej sumu 3.000 Sk. Ďalej vypovedala, že obžalovaného

pozná od r. 2007, keď Lenka Miškovičová bola s ním na cigánskej osade a vtedy jej povedala, že je to
jej manžel. Svedkyňa potvrdila do očí obžalovanému, že bol spolu s manželkou na osade vtedy, keď
zobrali do auta jej dcéru Miroslavu Karičkovú.Vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo zabezpečiť účasť svedka Miroslava Karičku, ktorý podľa údajov
polície sa má nachádzať niekde v Anglicku a podľa oznámenia obžalovaného údajne je tam stíhaný
za obchodovanie s ľuďmi. Na prečítanie výpovede z prípravného konania tohto svedka boli splnené

zákonné podmienky a bolo zistené, že dňa 26.6.2008 v prípravnom konaní svedok vypovedal, že trvá
na svojej výpovedi v pozícii svedka, ktorú vykonal dňa 16.4.2008 a ďalej uviedol, že keď jeho dcéra
utiekla do Anglicka, išiel ju tam údajne hľadať, ale ju nenašiel, preto sa vrátil domov. Podľa neho dcéra
Miroslava Karičková nechcela na polícii nič povedať o tom, ako sa veci odohrali, lebo sa bála, že oni
ako rodičia, budú mať z toho problémy. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 16.4.2008 o 11.05

hod. na polícii v Trebišove uviedol, že na cigánsku osadu v Trebišove prišli na čiernom aute Lenka
Miškovičová s manželom, ktorý je Arab. Lenka chcela, aby dali svoju dcéru Miroslavu za 5.000 Sk do
Anglicka. Komunikovala s nimi len Lenka Miškovičová a táto zase s manželom hovorila po anglicky.
Nakoniec ich dcéra nasadla k ním do auta a utiekla. O hodinu prišla za nimi manželka obžalovaného a
dala mu 5.000 Sk. Dcéra im potom telefonovala z Anglicka a tešil sa, že žije, pretože predtým mu ktosi
volal, že ju utopia, lebo nechce chodiť s chlapmi.

Z výpovede svedkyne Zdenky Karičkovej v prípravnom konaní bolo zistené, že je sesternicou
poškodenej. Po Vianociach bližšie nezisteného roku bola u rodičov poškodenej v Trebišove a Viera
Hudáková jej povedala, že Miroslava odišla do Anglicka s Lenkou Miškovičovou a nejakým Arabom.
Stretla sa s poškodenou po tom, keď prišla z Anglicka a tá hovorila, že jej obžalovaný robil zle a v

Anglicku trpela.

Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov dňa 9.8.2012 svedkyňa zmenila výpoveď a uviedla,
že v prípravnom konaní dňa 26.6.2008 nevypovedala o tom, že s Miroslavou Karičkovou sa rozprávala
o zážitkoch v Anglicku. Údajne svoju výpoveď ani neprečítala. Táto zmena výpovede bola súdom

hodnotená ani nie vieryhodná vzhľadom na výpoveď vyšetrovateľky Mgr. Ľubomíry Nadzamovej a
priebehu vyšetrovania. Na výpoveď na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa bola evidentne usmernená,
lebo z výpovede Miroslavy Karičkovej na tomto hlavnom pojednávaní bolo zistené, že pred budovou
Okresného súdu Trebišov sa jej vyhrážali štyria priaznivci obžalovaného, aby odvolala svoju výpoveď
proti obžalovanému pred súdom, lebo dopadne zle. Svedkyňa Zdena Karičková zrejme podobnému

tlaku podľahla a výpoveď bez akéhokoľvek odôvodnenia zmenia.

Obdobne výpoveď Erika Pulka bola bezdôvodne a nie vieryhodne zmenená v prospech obžalovaného
na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2012. Tento svedok v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného
pozná od Vianoc 2007, kedy mu ponúkol možnosť s ním odísť do Anglicka a opýtal sa ho, či nemá

„nejaké dievčatá“. Niekedy v marci 2008 mu obžalovaný poslal z Londýna letenky a do Anglicka letel
spolu s Andreou Balážovou, ktorá už o všetkom vedela. Bol v dome obžalovaného v Londýne, kde videl
ešte jedno dievča a toto dievča aj s Andreou Balážovou sa starali o deti obžalovaného. Nevyhľadával
dievčatá pre obžalovaného, ale toto robili v Trebišove Denis Demeter a Juraj Zajac, ktorí okrem Andrey
Balážovej zabezpečili pre obžalovaného ešte dve dievčatá, a to Ivetu Šándorovú a nejakú „kuku“. Ďalej

vypovedal, že Ivetu Šándorovú nenahováral, aby vypovedala na polícii v prospech obžalovaného, ale
naopak táto svedkyňa bola za ním s tým, či jej obžalovaný dá peniaze, ak na polícii bude vypovedať, že
ho nepozná. Údajne jej povedal, aby robila, čo uzná za vhodné.

Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov dňa 15.11.2012 sa svedok už nepamätal na svoju

výpoveď a uviedol, že Andreu Balážovú nepozná a nemal s ňou žiadne kontakty. Keď mu bola prečítaná
výpoveď z prípravného konania zo dňa 24.6.2008 na č.l.89-90 na polícii v Trebišove uviedol, že „si
nepamätá“, aby také niečo vypovedal. Jeho výpoveď z prípravného konania bola opäť potvrdená
výpoveďou vyšetrovateľky Mgr. Anny Rusnákovej, ktorá svedka vypočúvala.

Na druhej strane na podnet obhajcu obžalovaného svedok vypovedal, že keď bol obžalovaný v
Trebišove, údajne ho otravovali Cigáni z rodiny Lenky Miškovičovej, ktorí od neho žiadali peniaze pod
hrozbou, že inak ho pôjdu udať na políciu. V dome obžalovaného prespal len jednu noc a žiadne dievčatá
tam nevidel.

Svedkyňa Iveta Šándorová ani po predvolaní na súd z pravdepodobnej adresy sa na hlavné
pojednávanie neustanovila a presné bydlisko svedkyne v Českej republike sa súdu nepodarilo zistiť. Po
splnení zákonných podmienok bola preto aj jej výpoveď z prípravného konania prečítaná. Pri výpovedidňa 24.6.2008 o 09.00 hod. uviedla, že v októbri 2007 ju Lenka Miškovičová presvedčila, aby s ňou
odišla do Anglicka, že sa tam vydá za nejakého
Turka a dostane za to 50.000 Sk. Vtedy s ňou cestovala ako aj s dvomi ďalšími dievčatami autobusom

do Anglicka. V jej dome v Londýne videla ďalšie dve dievčatá, ktoré nepoznala, po chvíli tam prišiel muž,
ktorého tiež nepoznala, mal tetovanie od ľavého ucha ku hrudníku a Lenka Miškovičová ho predstavila
ako svojho manžela. Ten po chvíli odišiel a Lenka Miškovičová jej povedala, že jej prikázal, aby ich
poslal domov. Na druhý deň odcestovala autobusom na Slovensko. Ďalej vypovedala, že z dome stretla
Miroslavu Karičkovú a opísala jej život, ako veľmi idylický. Obžalovaného vtedy videla prvýkrát a viac

sa s ním nestretla.

Pri ďalšej výpovedi svedkyňa toho istého dňa na polícii v Trebišove, t.j. 24.6.2008 o 14.50 hod. zmenila
svoju výpoveď a uviedla, že v predchádzajúcej výpovedi klamala, lebo deň pred výsluchom boli za
ňou Erik Pulko a teta manželky obžalovaného s tým, aby na polícii vypovedala, že v Anglickou stretla
Miroslavu Karičkovú a povedala, ako sa má tam dobre, že je spokojná a podobne. Tiež jej povedali, že

keď jej policajti ukážu obžalovaného, tak má poprieť, že ho pozná. Erik Pulko jej za to sľúbil peniaze.
Uviedla, že v Anglicku bola jedenkrát, a to 30.5.2008 na svoje narodeniny, ale s Miroslavou Karičkovou
sa nestretla.

Svedkyňa tým potvrdila výsledok rekognície na polícii v Trebišove dňa 24.6.2008, keď pri spoznaní

obžalovaného medzi ďalšími troma osobami uviedla, že obžalovaného nevie bezpečne označiť.

Toho istého dňa bola vykonaná rekognícia aj s poškodenou Miroslavou Karičkovou. Medzi štyrmi
osobami v dvoch rozličných poradiach, ktoré jej boli prestavené, v oboch prípadoch jednoznačne
spoznala obžalovaného.

Zo zhodnotení vyššie uvedených dôkazov jednotlivo i súhrnne bolo zistené, že obžalovaný počas
prípravného konania a hlavného pojednávania poprel spáchanie skutku, pre ktorý je stíhaný. Svedkovia,
ktorí vo veci vypovedali, čiastočne menili svoje výpovede o okolnostiach odchodu Miroslavy Karičkovej
do Anglicka, o jej pôsobení v dome obžalovaného v Londýne a podobne. Aj rodičia poškodenej,

svedkovia Viera Hudáková a Miroslav Karička, vypovedali čiastočne rozdielne. Tak to bolo aj u korunnej
svedkyne Miroslavy Karičkovej. Podstatné skutočnosti preukázané v tomto súdnom konaní sú však
nevyvrátiteľné. Svedkyňa Miroslava Karičková bola predaná do Anglicka za účelom vykonávania údajnej
starostlivosti o dieťa alebo o deti obžalovaného. Po veľmi krátkej dobe, pravdepodobne po piatich dňoch,
obžalovanýprinútiltútosvedkyňusexuálnesastýkaťsrôznymimužmi,začoinkasovalpeniaze.Jeveľmi

pravdepodobné, že tak konala aj s inými dievčatami, ktoré bývali v jeho dome. Zmeny vo výpovediach
korunnej svedkyne sú nepodstatné a týkajú sa najmä ochrany jej rodičov pred trestným stíhaním.
Časové nezrovnalosti vo výpovediach, ako aj vo výpovediach svedkov, sú nepodstatné a u tejto etnickej
skupiny bežné vzhľadom na nízku vzdelanostnú úroveň. Výpoveď Erika Pulka na hlavnom pojednávaní
bola evidentne zameraná na akési obťažovanie obžalovaného Cigánmi z okolia jeho manželky, ale

takúto závažnú skutočnosť tento svedok v prípravnom konaní vôbec nespomenul. Je zaujímavé, že s
takýmto tvrdením prišiel až na hlavnom pojednávaní a na podnet obhajoby, ktorá túto fikciu nepreukázala
žiadnymi dôkazmi, pretože ani jedno meno vydierača nepoznali, hoci údajne poznali, že pochádzali z
rodiny Lenky Miškovičovej. Zistiť meno týchto osôb pre Erika Pulka by iste nebolo problémom, ak by
tieto skutočnosti boli pravdivé. Súd pripomína, že ak by aj mená takýchto príživníkov a vydieračov boli

zistené, tak táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv na podstatu skutku a vykonané dokazovanie.

Obrana obžalovaného bola takto jednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodenej Miroslavy Karičkovej,
Viery Hudákovej, Miroslava Karičku, Ivety Šándorovej a výpoveďami vyšetrovateliek, ktoré potvrdili
zákonný postup pri vyšetrovaní. Je preto preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods.1,2 Tr.zák., pretože osobu
mladšiu ako 18 rokov Miroslavu Karičkovú zlákal do Londýna, keď jej povedal, že sa tam bude starať o
jeho deti a pomáhať pri prácach v domácnosti jeho manželke, pretože v skutočnosti ju použil v krátkej
dobe na vykonávanie prostitúcie v prospech neho, keď pod hrozbou násilia musela vykonávať pohlavné
styky s inými mužmi, za čo inkasoval peniaze a tento čin páchal od septembra 2007 do decembra 2007.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol na území Slovenskej republiky súdne trestaný.Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd vychádzal z
ustanovení § 34 Tr.zákona. Prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, okolnosti, za ktorých k nemu došlo ako aj pomery obžalovaného a potrebu jeho nápravy

spolu s ochranou spoločnosti pred páchateľmi takýchto činov. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
spočívajúcu v tom, že pred spáchaním trestného činu obžalovaný viedol riadny život /§36 písm.j/, nezistil
priťažujúcu okolnosť. S použitím § 38 ods.3 Tr.zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby v trvaní 4 rokov nepodmienečne a pre výkon uloženého trestu ho zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred spáchaním trestného činu nebol

doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Verejný záujem a bezpečnosť osôb vzhľadom na druh trestnej činnosti a spôsob jej vykonania
vyžaduje v tomto prípade aj uloženie trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ktorý súd uložil
obžalovanému v hornej polovici trestnej sadzby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlá-
senia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.