Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 13, 2012

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2C/137/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909204758
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2012:5909204758.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci žalobcov v 1. rade:

O. K., nar. X.X.XXXX, bytom U.. G. XXXX/XX, X., v 2. rade: O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. G. XXXX/
XX, X., v 3. rade: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. G. XXXX/XX, X., v 4. rade: W. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U.. G. XXXX/XX, X., v 5. rade: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. G. XXXX/XX, X., všetci právne
zastúpení O.. A. P., advokátom so sídlom A.. Z. XXX/XX, P. A., proti žalovaným v 2. rade: W. U. - U. J., s
miestom podnikania Y. Č.. XXX, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený O.. A. M., advokátom so sídlom L.
XXX, E. Y., v 3. rade: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený O.. A. G., advokátom so sídlom
W..I. XX, X., v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činnom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 1.rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo
výške 10.000,- eur na jej účet vedený v S. S., W..S.. pobočka X., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- eur na účet vedený vo K.
S., W..S.., pobočka X., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, žalobcom v 3. až 5. rade náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochkaždémuvovýške5.000,-eurnaúčetvedenývSlovenskejsporiteľni,a.s.,pobočkaX.,
číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcov v 1. až 5. rade voči žalovanému v 3. rade vo zvyšnej časti zamieta.

Súd žalobu žalobcov v 1. až 5. rade voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamieta.

Žalobcom v 1. až 5. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

O trovách konania žalovaného v 2. a 3. rade súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.9.2009 sa žalobcovia v 1. až v 5. rade prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. až v 3. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20.000,- eur
a žalobcom v 2. až v 5. rade každému náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,- eur
a náhrady trov tohto konania.

Žalobcovia v 1. až v 5. rade svoju žalobu po skutkovej stránke odôvodnili tým, že dňa 18.12.2006 v

čase okolo 05.20 hod. žalovaný v 3. rade Z. Z., ako vodič viedol nákladné motorové vozidlo zn. K. L.,
ev. č. E. XXX W. s návesom značky P., ev. č. E. XXX N. po I. T. v obci X., pričom v kilometri 51.900
pri čerpacej stanici Spektrum v X. v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a neprimeranej rýchlosti
odzadu narazil pravou prednou časťou vozidla do pred ním jazdiaceho cyklistu P. K., nar. XX.XX.XXXX- manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov v 2. až v 5. rade, ktorý pri uvedenej dopravnej nehode
utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol.

Konaniežalovanéhov3.radebolovzmysletrestnéhorozsudkuOkresnéhosúduvRužomberkuč.k.XT/
XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 3.10.2007, kvalifikované
ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona, za čo bol žalovaný v 3. rade
odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil a
uložil mu probačný dohľad, pričom určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní troch rokov s tým,

že mu bol zároveň uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 42
mesiacov a povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na rekvalifikačnom kurze. Uvedeným rozsudkom
bolo jednoznačne ustálené, že jediným vinníkom dopravnej nehode je žalovaný v 3. rade - Z. Z..

Prevádzateľom motorového vozidla zn. K. L., ev. č. E. XXX W. a návesu značky P. ev. č. E. XXX N. bol
v čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade - W. U. - U. J., so sídlom Y. XXX, IČO: XXXXXXXX, ktorý

bol zároveň zamestnávateľom žalovaného v 3. rade a pre ktorého žalovaný v 3. rade ako vodič v čase
dopravnej nehody plnil pracovné úlohy.

Podľa rozsudku okresného súdu č. k. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX boli žalobcovia ako poškodení
odkázaní s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie s odôvodnením, že škoda

spôsobená trestným činom vznikla pri plnení pracovných úloh a postavenie poškodeného v takomto
konaní môže mať len zamestnávateľ a že poškodená tretia osoba môže v takom prípade uplatňovať
svoje nároky len voči zamestnávateľovi u ktorého bol páchateľ v dobe spáchania trestného činu
zamestnaný.

Žalobcovia si svoje nároky na náhradu škody riadne a včas uplatnili v trestnom konaní, a to už počas
prípravného konania.

Žalovaný v 2. rade mal uzatvorené povinné zmluvné povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 1. rade W. - S. Z., W.. S... Číslo poistnej

zmluvy na nákladné motorové vozidlo ev. č. E. XXX W. je XXXXXXXXXX/XXXX a číslo poistnej zmluvy
na náves ev. č. E. XXX N. je XXXXXXXXXX/XXXXX. Poistná udalosť bola podľa údajov žalovaného
v 1. rade nahlásená dňa 5.9.2007.

Podľa § 15 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi.

Vzhľadom na uvedené ustanovenie zákona o povinnom zmluvnom poistení označili žalobcovia W. -

S. Z., W.. S.., ako žalovaného v 1. rade a uplatňujú svoje nároky tiež voči nemu. Avšak vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovia nemajú bližšiu vedomosť o poistnom vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a
žalovaným v 2. rade a jeho charaktere, z opatrnosti si svoje nároky uplatňujú aj voči prevádzkovateľovi
motorového vozidla - W. U. - U. J., ako žalovanému v 2. rade.

Žalobcovia si niektoré nároky na náhradu škody uplatnili riadne a včas žalobou podanou Okresnému
súdu v Ružomberku dňa 30.1.2008. V konaní XC/XX/XXXX Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo
dňa 20.5.2008 v spojení s konaním XCo/XXX/XXXX Krajského súdu v Žiline bola žalobcom priznaná
pozostalostná úrazová renta za obdobie od 18.12.2006 do 31.12.2007 na sumu 1,085,44,- eur (32.700, -
Sk), žalobkyni v 2. rade suma 861,18,- eur (25.944, -Sk), žalobkyni v 3. rade suma 861,18,- eur (25.944,

-Sk), žalobkyni v 4. rade suma 861,18,- eur (25.944, -Sk), žalobcovi v 5. rade suma 861,18,- eur
(25.944, -Sk) a od 1.1.2008 do budúcna žalobkyni v 1. rade suma 87,40,- eur (2.633,- Sk) mesačne,
žalobcovi v 5. rade suma 69,34,- eur (2.089,- Sk) mesačne a náhrada nákladov spojených s pohrebom
na sumu 1.161,79,- eur (35.000,- Sk) a vecná škoda vo výške 132,78,- eur (4.000,- Sk) a náhrada trov
konania za právne služby.

Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Žiline XCo/XXX/XXXX žalovaný v 1. rade napadol dovolaním
z dôvodov, že priznanie satisfakcie v pravidelných mesačných splátkach popiera zmysel a podstatu
priznaného nároku. Vec bola vedená pred dovolacím súdom - Najvyšším súdom Slovenskej republikypod sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, pričom tento dňa 14.6.2009 uznesením odložil vykonateľnosť rozsudku
Krajského súdu v Žiline.

Okresný súd Ružomberok uznesením sp. zn. 2C/137/2009 zo dňa 30.9.2009 návrh žalobcov v 1. až
v 5. rade na prerušenie konania zamietol, konanie zastavil, pričom o trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v 1. až v 5. rade prostredníctvom svojho právneho

zástupcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. XCo/X/XXXX napadnuté
uznesenie Okresného súdu Ružomberok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Krajský
súd v Žiline v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že rozhodnutie okresného súdu bez toho, aby
sa podrobne oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. XC/XX/XXXX bolo
predčasné, je nutné, aby si okresný súd ustálil, čoho sa navrhovatelia domáhali v konaní sp. zn. XC/
XX/XXXX, a to akého nároku a voči ktorým osobám, následne sa oboznámil s podaným dovolaním a

opätovne vyhodnotil, či sa navrhovatelia v tomto konaní skutočne domáhali iba nároku na náhradu škody
v zmysle § 448 Občianskeho zákonníka a či rozsudok okresného súdu v tejto veci (pokiaľ rozhodol o
priznaní nemajetkovej ujmy) s ich žalobným návrhom korešponduje alebo nie a či práve tieto okolnosti
(nesúlad návrhu s výrokom rozsudku) nie sú predmetom dovolacieho konania, ktoré by potom následne
odôvodňovali aj možnosť prerušenia tohto konania do právoplatného skončenia konania o podanom

dovolaní. Okrem toho sa okresný súd dostatočne nevyporiadal s tým prečo zastavil konanie aj vo vzťahu
k odporcovi v 3. rade s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, t. j. že o nároku navrhovateľov voči
jeho osobne bolo už právoplatne rozhodnuté, nakoľko z rozsudku okresného súdu vydaného v konaní
XC/XX/XXXX nevyplýva, že by odporca v 3. rade bol účastníkom tohto konania. Napadnuté uznesenie
okresného súdu je v tejto časti nepreskúmateľné.

Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. 2C/137/2009-44 zo dňa 12.7.2010 konanie prerušil až do
právoplatného skončenia konania o dovolaní, ktoré bolo podané voči rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 24.3.2009 v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn.
XC/XX/XXXX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.8.2010.

Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. 2C/137/2009-51 zo dňa 26.7.2011 v konaní pokračoval,
nakoľko došlo k právoplatnému skončeniu konania o dovolaní.

Pred začatím pojednávania konaného dňa 14.3.2012 žalobcovia v 1. až v 5.rade prostredníctvom svojho

právneho zástupcu zobrali žalobu voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu späť. Z tohto dôvodu
súd uznesením konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil, pričom žalovanému v 1. rade náhradu trov
konania nepriznal.

Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že

v súvislosti s predmetom prejednávanej veci v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod
sp.zn.XC/XXX/XXXX(konaniepodovolacomkonanívedenomnaNajvyššomsúdeSRpodsp.zn.XCdo
XXX/XXXX a následne po konaní na Krajskom súde v Žiline XCo/XXX/XXXX) navrhovatelia, ktorí sú
zhodní s navrhovateľmi v tejto právnej veci 2C/137/2009 zobrali žalobu späť v časti o zaplatenie, resp.
nahradenie nemajetkovej ujmy, a preto Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. XC/XXX/XXXX-

XXX zo dňa 6.12.2011 konanie zastavil. Navrhovatelia zobrali svoj návrh späť zrejme z dôvodu, na
ktorý žalovaný v 1. rade poukazoval počas celého konania, a to ten, že ani poisťovňa ani žalovaný v 2.
rade nie sú pasívne vecne legitimovanými subjektami v danom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy,
pretože v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 168/2009 a v uznesení Krajského súdu v Žiline
sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 30.9.2011 je vyslovený právny názor, že pri neoprávnenom zásahu do

osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a
povinnou osobou na druhej strane. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu
výhradne na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka
je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv dopustil. Z uvedeného vyplýva, že v
konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej do osobnostných práv v zmysle § 11 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah
do osobnostných práv spôsobil. V posudzovanej veci je teda nesporné, že zásah do osobnostných
práv navrhovateľov bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil Z. Z.. Uvedený právny názor
Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu Žilina, keďže ide o rovnaký právny základ nároku navrhovateľa,a teda aj rovnaký nárok, je potrebné aplikovať aj na daný prípad a musí sa na daný prípad vzťahovať aj
ohľadom na zásadu právnej istoty a jednotnosti rozhodovania súdov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
teda žalovaný v 2. rade namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Žalovaný v 2. rade

ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že v súvislosti s výškou uplatneného nároku u jednotlivých žalobcov
požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy žiadnym spôsobom neodôvodnili a nie je zrejmé, z
čoho pri určení výšky vychádzali. Výška jednotlivých nárokov je neprimerane vysoká. Žalovaný v 2.
rade nijakým spôsobom uvedenej tragédii nemohol zabrániť a niesť na jej vzniku žiadny podiel viny. S
poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhol žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietnuť a priznať

trovy konania.

Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy, ale
aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, akým sú napríklad bolesti, sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody aj

iným ujmám nemajetkovej povahy, ktorý môže vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej
než majetkovej sféry poškodeného, teda ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží
poškodeným peňažná náhrada. Aj podľa právnej úpravy poistenia občiansko-právnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v smerniciach (smernica Rady č. 72/166/EHS,
smernica č. 90/232/EHS, smernica č. 2000/26/EHS) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané

opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
obvykle sa nachádzajúcich na jeho území, bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán
a potencionálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poistného krytia
cestujúcich motorových vozidiel neostali neuhradené. S použitím eurokomforného výkladu pojmov
„náhrada škody a škoda na zdraví“ v ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z.z. a s prihliadnutím k

samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
vyvolaním prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňujú aj nemajetkové ujmy
spôsobené pozostalým po obeti dopravnej nehody ako poškodeným, za ktorú možno priznať náhradu
peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a § 3 Občianskeho zákonníka. Požadovaná náhrada nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka preto spadá do rozsahu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa
citovaného zákona (Bulletin slovenskej advokácie č. 1-2/2011, strana 41). V súvislosti s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp.zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 20.4.2011, ktorým najvyšší súd rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.3.2009 sp.zn. XCo/XXX/XXXX zrušil v časti výroku, ktorým krajský

súd potvrdil rozsudok okresného súdu, poukázal na odlišné stanovisko sudcu Najvyššieho súdu SR
O.. X. Č., ktorý uviedol na záver svojho rozhodnutia nesúhlas s rozhodnutím senátu najvyššieho súdu
a k rozhodnutiu pripojil aj svoj odlišný právny názor, s ktorým sa žalovaný v 3. rade plne stotožňuje.
Je toho názoru, že pre účely tohto zákona je treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle,
že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občiansko-právnej zodpovednosti za

zásah do osobnostných práv pozostalých spočívajúcich zo zásahu do práva na súkromný a rodinný
život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. V tejto súvislosti teda
žalovaný v 3. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu, pričom dal súdu do pozornosti rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 3.3.2010, v ktorom okrem iného súd
uviedol, že v súdnej praxi je ustálený názor, že ak bol pôvodcom zásahu do práv na ochranu osobnosti

zamestnanec právnickej osoby, ktorý bol použitý právnickou osobou k realizácii a činnosti a ktorý
vykonaním neoprávneného zásahu konal v rámci plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním, za taký zásah zodpovedá právnická osoba pri analogickej aplikácii § 420 ods. 2 v spojení s § 853
Občianskeho zákonníka. Za týchto okolností občiansko-právne sankcie podľa ust. § 13 Občianskeho
zákonníka postihujú žalovaného v 2. rade. K určeniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že túto

určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, ktorými k porušeniu práva došlo.
Na záver svojho vyjadrenia uviedol, že pri svojom rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy by mal súd
prihliadnuť aj k satisfakčnému významu toho, že žalovaný bol odsúdený aj v rámci trestného konania.

Právny zástupca žalobcov v 1. až v 5. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval

na podanej žalobe, pričom uviedol, že deti žalobkyne v 1. rade poberajú úrazovú pozostalostnú rentu
mesačne vo výške 36,15 eur, ich matka vo výške 54,21 eur, pričom túto rentu už nepoberá najstaršia
dcéraA..O.K.,ktorásazamestnala.Manželkanebohéhopoberávdovskýdôchodokvovýške175,90eurmesačne od 1.1.2012, deti poberajú každé sirotský dôchodok vo výške 117,50 eur mesačne. Najstaršia
dcéra sa zamestnala a táto poberá v čistom mesačne príjem vo výške 18.733,- Kč.

Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe.
Doplnila, že v ten tragický deň, keď sa to stalo, sa jej zrútil celý svet. Keď sa to dozvedela, neutrpela
žiadne vážne ochorenie, resp. takú indispozíciu, že by musela byť hospitalizovaná, avšak po roku to na
ňu doľahlo a bola asi 1 mesiac na maródke. V ten deň stratila manžela, otca a priateľa a zrútil sa im
celý svet. Manžel po finančnej stránke a vlastnou aktivitou zabezpečoval celú rodinu, staral sa o nich.

Okrem toho, že chodil do roboty, chodil aj na brigády, aby im zlepšil život. Tým, že ho stratili, sa všetko
zmenilo o 180 stupňov. Aj keď odvtedy už prešlo 5 rokov, stále to veľmi bolí, nakoľko jej chýba manžel,
otec, priateľ, partner. Ostala na všetko sama, musela zabezpečovať celú domácnosť, starostlivosť o deti
s tým, že to na ňu doľahlo, utrpela obrovskú citovú ujmu, stratu, túto utrpeli aj deti, najmä syn, s ktorým
otec chodil na plaváreň, venoval sa mu, čiže všetko sa zmenilo. Doplnila, že boli spolu s manželom 21
rokov a utrpela obrovskú citovú ujmu, ktorá sa nedá nahradiť. Doplnila, že poberajú úrazovú poistnostnú

rentu, ona poberá vdovský dôchodok, deti sirotský dôchodok. Je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem
predstavuje sumu asi 659,36 eur.

Žalobkyňa v 2. rade takisto zotrvala na podanej žalobe a pripojila sa k prednesu svojej matky - žalobkyne
v 1. rade. Doplnila, že predtým fungovali ako plnohodnotná rodina, bol to pre nich veľký šok, veľký zásah,

že prišli o otca. V tom čase bola ona aj jej súrodenci v rozhodujúcich životných okamihoch, nakoľko mala
nastúpiťnavysokúškoluasúrodencinastrednúškolu.Stratiliotca,ktorýimveľmichýba,čiužpostránke
citovej, ale aj finančnej, nakoľko bolo potrebné kupovať skriptá a platiť výdavky spojené so štúdiom.

Žalobkyňa v 3. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržala prednesu svojej

matky a žalobkyne v 2. rade. K týmto prednesom sa pripojila aj žalobkyňa v 4. rade.

Žalobca v 5. rade vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, čo povedali jeho súrodenci a matka,
pričom doplnil, že strata otca najviac postihla jeho, nakoľko bol jediný syn. Stratil otca - svoj životný
chlapský vzor. Nakoľko bol jediný chlap v rodine po smrti otca v podstate prešla na neho všetka

starostlivosť o rodinu, o sestry, matku. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti preto musel uprednostniť
rodinu, matku, sestry pred kamarátmi. Začal matke pomáhať v domácnosti a keď to bolo možné, začal
brigádovať, aby zlepšil finančnú situáciu v rodine. Dodal, že to bola citeľná strata, nakoľko žili iba z
jedného príjmu, pričom druhý príjem v rodine chýbal. Dodal, že matka robí všetko, čo môže a snaží sa,
aby žili dôstojný život.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia podaného
k žalobe.

Právnyzástupcažalovanéhov3.radesavplnomrozsahupridržiavalpísomnéhovyjadrenia,ktorépodali

k podanej žalobe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu voči žalovanému v 3. rade
zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že mu je veľmi ľúto, čo sa stalo, pričom
neprejde ani deň, kedy by na to nemyslel. Doplnil, že ak to nechce zaplatiť jeho zamestnávateľ, tiež to

nechce zaplatiť a teda návrh považuje za nedôvodný. Na otázky samosudcu uviedol, že je zamestnaný,
a to od 1.10.2011, pričom jeho zamestnávateľ je živnostník so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Uviedol,
že má dojednanú minimálnu mzdu a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a takisto nevlastní ani
žiadne hnuteľné veci. K svojim rodinným pomerom uviedol, že je rozvedený, má jedno dieťa, na ktoré
platí súdom stanovené výživné vo výške 67,- eur mesačne. Žije v dome s bratom, pričom brat je

vlastníkom domu, resp. nevedel sa bližšie vyjadriť, ako je to majetkoprávne vysporiadané. Doplnil, že
má nevyhnutné mesačné životné náklady vo výške 150,- eur. V súčasnej dobe pracuje v Holandsku,
pričom poberá aj diéty vo výške 600,- eur mesačne.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:Žalovaný v 3. rade dňa 18.12.2006 v čase o 05.20 hod. ako vodič viedol nákladné motorové vozidlo
značky K. L. evidenčné číslo E. XXX W. s návesom značky P. evidenčné číslo E. XXX N. po I. T. v
X., pričom v kilometri 51.900 pri čerpacej stanici Spektrum v X. v dôsledku nevenovania sa vedeniu

motorového vozidla a neprimeranej rýchlosti odzadu narazil pravou prednou časťou vozidla do pred ním
jazdiaceho cyklistu P. K., nar.XX.XX.XXXX - manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov v 2. až 5. rade,
ktorý pri uvedenej dopravnej nehode utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Na základe rozsudku
Okresného súdu Ružomberok sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 19.9.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 3.10.2007, súd uznal žalovaného v 2. rade za vinného zo spáchania prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo
výmere 30 mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne uložil a zároveň mu uložil probačný dohľad,
pričom mu určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3 rokov s tým, že mu zároveň uložil aj trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 42 mesiacov a povinnosť zúčastniť sa
v skúšobnej dobe na rekvalifikačnom kurze. Prevádzateľom motorového vozidla značky K. L. a návesu
značky P. bol v čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade, ktorý bol zamestnávateľom žalovaného v

3. rade a pre ktorého žalovaný v 3. rade ako vodič v čase dopravnej nehody pracoval. V rozsudku
Okresného súdu Ružomberok sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 19.9.2007 boli žalobcovia v 1. až v 5. rade
ako poškodení odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Podanou žalobou si
žalobcovia v 1. až v 5. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu teda uplatnili nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v dôsledku spôsobenia smrti manželovi a otcovi.

Podľa článku 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodnom
pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (Vyhláška MZV 120/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov) nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do
rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú

ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb. v znení neskorších predpisov každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) každý má právo
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobca žalobcu je dôvodná čo
do základu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Koncepcia inštitútu ochrany osobnosti predstavuje
právne záruky pre nerušenú realizáciu osobnosti fyzických osôb vo vzťahu k ostatným subjektom

s rovným právnym postavením. Ochrana osobnosti zakladá právo, ktorého zmyslom je ochrana a
rešpektovanieosobnostifyzickejosobyajejindividuálnejintegrityakopodmienkypredôstojnúexistenciu
a celkovo slobodný rozvoj jednotlivca. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby
upravuje ako jednotné právo, ktorého úlohou je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie
osobnosti fyzickej osoby a jej všestranného slobodného rozvoja. Ochrana práva na súkromie zahŕňa
širokú oblasť týkajúcu sa súkromného života ako aj intímnej sféry vnútorného myšlienkového či

citového života človeka. Týka sa života v rodine, vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom,
priateľskom alebo úprimnom vzťahu. K zásahom do súkromia dochádza v dôsledku zásahu do cti a
dôstojnosti. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby je na ochranu jej osobnosti
založená na objektívnom princípe. Na strane pôvodcu neoprávneného zásahu sa nevyžaduje existencia
subjektívneho predpokladu vo forme zavinenia. Sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka nemôžu

byť vylúčené dôkazom takzvaného ospravedlňujúceho omylu. Dobrá viera nevylučuje neoprávnenosť
(protiprávnosť) zásahu ako objektívne existujúceho faktu. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do
práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti nastupuje nezávisle a bez ohľadu na existenciu zavinenia.
V zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky takýchto

zásahov, aby jej bolo dané aj primerané zadosťučinenie. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia pokiaľ by sa
nezdalo dostačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Právny nárok v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné vnímať ako formu
absolútnejsatisfakcieoprávnených,aleskôrakovšeobecnégestospravodlivosti,úctykľudskémuživotu

a čiastočného zmiernenia nenapraviteľných nezvoliteľných a svojou intenzitou s akýmkoľvek výsledkom
súdneho sporu neporovnateľných životných následkov žalobcov v emocionálnej oblasti. Zavinená smrť
blízkej osoby (manžela, otca) preto vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, citovým,
morálnym a kultúrnym väzbám predstavuje vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napredovanie
osobnosti pozostalého tak, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť, či vážnosť

spoločnosti. V danej veci predstavoval zásah do práva na ochranu súkromia a rodinného života žalobcov
v 1. až v 5. rade mimoriadny veľmi hlboký a nenapraviteľný následok. Žalobcovia v 1. až v 5. rade
pred smrťou nebohého tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu so sociálnymi a citovými väzbami. Smrť
manžela a otca ich nečakane tragickým spôsobom zasiahla a nenávratne pretrhla silné citové a iné
väzby. Žalobcovia v 1. až v 5. rade stratili možnosť ďalšej realizácie a rozvoja rodinného života so svojimi

manželom a otcom, stratili živiteľa rodiny, otca, manžela, partnera. S poukazom na uvedené skutočnosti
preto súd ustálil, že žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodná.

Základ nároku žalobcov v 1. až v 5. rade bol daný na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu
Ružomberok sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 19.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňom 3.10.2007, na základe ktorého bol žalovaný v 3. rade uznaný za vinného zo spáchania prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona. Na základe vykonaného dokazovania
súd ustálil, že pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní je iba žalovaný v 3. rade vzhľadom ku
skutočnosti, že súčasťou práv na ochranu osobnosti je právo na súkromný a rodinný život, ktoré v sebe
zahŕňa tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne

sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravujú ustanovenia
§ 13 Občianskeho zákonníka. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákona
ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahy medzi osobou, do ktorej práva na ochranu osobnosti
bolo neoprávnene zasiahnuté (môžu ňou byť iba fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah
spôsobila (môžu ňou byť aj právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej

osobyvznikáosobnáväzbamedzioprávnenouosobounajednejstraneapovinnou(povinnýmiosobami)
osobou na druhej strane. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu výhradne
na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka teda je
subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa z tohto dôvodupreto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky
zákonník a ani iný predpis nemá ustanovenie, ktoré by umožňovalo prechod tejto povinnosti na ďalšiu
osobu ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z tohto teda vyplýva, že v konaní o

náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnosti, ktorá je v zmysle § 11 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý nepovolený zásah do
osobnostných práv spôsobil. V uvedenej veci teda bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv
žalobcov (do ich práva na súkromný život) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v
3. rade ako vodič nákladného motorového vozidla. Z tohto dôvodu teda súd ustálil, že iba žalovaný v 3.

rade je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a je jedinou osobou, ktorá má povinnosť poskytnúť
náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov v 1. až v 5. rade.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu
zamietol. V uvedenej súvislosti súd dáva do pozornosti odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka od škody podľa ust. § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, čo

potvrdzuje tiež ustanovenie § 16 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto neoprávneným zásahom
do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o
zodpovednosti za škodu. Z dôvodu, že treba striktne odlišovať náhradu nemajetkovej ujmy a škodu,
ktoré kategórie sú upravené i v rozličných častiach Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru,
že žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalovaného v 3. rade, ktorý v čase trvania pracovného

pomeru spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k smrti P. K., nie je povinným subjektom, ktorý by
bol povinný plniť náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do osobnostných práv. V konaní
o náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide. Pokiaľ by zákonodarca nerozlišoval kategórie
náhradanemajetkovejujmyaškodaaobidvebybolomožnésubstimovaťpodkategóriuškoda,vtakomto

prípade by bolo možné uvažovať aj o zodpovednosti žalovaného v 2. rade. Z vyššie uvedených dôvodov
však súd dospel k záveru, že platná právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti a
právom na náhradu škody, pričom medzi týmito dvoma inštitútmi je pojmová i obsahová odlišnosť.
Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s
osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na rozdiel od toho, právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako

právnickej osobe, nemá absolútnu ale len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel
je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý
spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba za predpokladu,
akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemožno presne zistiť skutočnú ujmu). V prípade náhrady škody však
treba výšku škody riadne a presne preukázať. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti

fyzickej osoby podľa súčasnej platnej právnej úpravy teda predstavujú dve celkom samostatné práva,
ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. S poukazom
na tieto skutočnosti súd preto žalobu voči žalovanému v 2.rade v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch, táto je určovaná základnými zákonnými kritériami,

a to predovšetkým závažnosťou vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Smrť ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu
osobnosti,pričomspôsobujeťažképsychickérozpoloženieavprípadefungujúcejrodinymázanásledok
dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Následky
protiprávneho konania v danom prípade nebolo možné preto odstrániť morálnou satisfakciou ako ani

vyslovením viny v trestnom konaní. Bolo potrebné prihliadnuť na intenzitu, rozsah a trvanie zásahu pri
zohľadnení vzťahu žalobcov ako manželky a detí k zomrelému otcovi po preukázaní všetkých väzieb,
ktoré existovali v čase zásahu do práv na ochranu osobnosti. V konaní boli preukázané silné sociálne,
morálne a citové putá, ktoré boli vytvorené v rámci súkromného rodinného života žalobcov. Z nečakanej
traumatickejšokujúcejudalostiprežívaližalobcoviav1.ažv5.radepocitybolesti,úzkosti,smútku,straty,

možnosti viesť so svojím otcom ďalší plnohodnotný rodinný život. Protiprávnym konaním žalovaného v
3. rade došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských vzťahov.

Súd pri hodnotení okolností prípadu prihliadol na druh protiprávneho konania aj k zavineniu. Žalovaný
v 3. rade v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a neprimeranej rýchlosti odzadu narazil pravou

časťou vozidla do nebohého P. K.. Základnou povinnosťou žalovaného v 3. rade bola povinnosť venovať
dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla a prispôsobiť rýchlosť jazdy povahe a stavu cestnej
komunikácie, pričom tieto povinnosti žalovaný v 3. rade ako vodič porušil.Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal zo závažnosti vzniknutej ujmy ako
aj z okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. V prípade
dopravnej nehody, ktorej následkom bola smrť manžela a otca žalobcov v 1. až v 5. rade, teda došlo

k nenapraviteľnému, traumatickému a tragickému zásahu do osobnostných práv žalobcov, jedná sa o
nepriaznivý následok vysokej intenzity trvania a rozsahu ako aj šírky jeho pôsobenia. Žalovaný v 3.
rade spôsobil smrť človeka v produktívnom veku, ktorý mal založenú plnohodnotnú fungujúcu rodinu.
Smrťou otca a manžela došlo nielen k silným citovým a sociálnym otrasom, ale aj k nenavrátiteľnému
následku. Nebohý zabezpečoval všetky potreby rodiny. Jeho smrťou došlo aj k poklesu životnej úrovne

rodiny a ďalším nenapraviteľným dôsledkom. Súd teda vychádzal z toho, že je potrebné zmierniť ujmu
žalobcov v maximálnej možnej miere. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
aj z aktuálnej judikatúry v požadovanej oblasti, ako aj so skutočností, že sa jednalo o početnú rodinu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (prípad
Kontrová proti Slovenskej republike zo dňa 31.5.2007, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
vo výške 25.000,- eur v dôsledku zásahu do súkromného rodinného života). Ďalej v konaní vedenom

na Okresnom súde Prešov sp.zn. XC/XX/XXXX bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy z dôvodu
zásahu do práva na ochranu súkromia a rodinného života (strata matky, s ktorou tvorili plnohodnotnú
fungujúcu rodinu vo výške 400.000,- Sk). Súd však prihliadal predovšetkým na individuálne okolnosti
prípadu v kontexte aktuálnej majetkovej a príjmovej situácie pozostalých po nebohom P. K..

Súd ďalej skúmal aj rodinné a majetkové pomery žalovaného v 3. rade, pričom na základe vykonaného
dokazovania zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1-ica
rodinného domu, garáže, letnej kuchyne, dvoch pozemkov, je zamestnaný, pričom poberá minimálnu
mzdu. Toho času pracuje v Holandsku, kde poberá aj cestovné náhrady podľa počtu odrobených dní, v
priemere cca 1.200,- eur mesačne. Má jedno dieťa, na ktoré platí výživné vo výške 67,- eur mesačne.

Iné vyživovacie povinnosti nemá.

Po zohľadnení všetkých skutočností a okolností, za ktorých došlo k zásahu do práva žalobcov, súd
stanovil výšku nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur pre žalobkyňu v 1. rade ako manželku a
partnerku neb. P. K. a pre ostatných žalobcov pre každého vo výške 5.000,- eur ako deti po nebohom

P. K.. Súd mal za to, že takto priznaná náhrada spĺňa požiadavku primeranosti vzniknutej ujmy v
osobnostných právach žalobcov, pričom je v silách a možnostiach žalovaného v 3. rade, aby uvedenú
ujmu žalobcom v 1. až v 5. rade vzhľadom na svoje príjmové, majetkové ako aj rodinné pomery nahradil.

Pokiaľ si žalobcovia v 1. až v 5. rade uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd žalobu v

prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania žalobcov v 1. až v 5. rade súd rozhodol tak, že žiadnemu z nich náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko títo si náhradu trov konania neuplatnili.

Onáhradetrovkonaniažalovanýchv2.av3.radesúdrozhodolpodľa§151ods.3OSPtak,žeotrovách
konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na zložitosť a
povahu prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je
potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal
na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súdvyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.