Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Helena Hausleitnerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/83/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110234222
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Hausleitnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110234222.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci

navrhovateľky: Q. I., Š. X, Bratislava, zast. JUDr. Evou Nováčkovou, advokátkou, Brančská 7, Bratislava,
proti odporcovi: AXXENT, spol. s.r.o., IČO: 35 876 719, Na vŕšku 2, Bratislava, zast. JUDr. Dušanom
Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária Na vŕšku 2, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, o určenie, že pracovný pomer trvá, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou zo dňa 24.6.2010 v zmysle
§ 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce je neplatné.

Súd žalobu v časti určenia, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá, zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 5.872,97 eur do 15 dní od
právoplatnosti od rozsudku.

Vo zvyšku náhrady mzdy súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 510 eur.

na účet JUDr. Evy Nováčkovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 9.8.2010, 24.9.2010 (čl. 29) a na pojednávaní dňa
7.12.2010 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou zo dňa
24.6.2010 je neplatné a pracovný pomeru navrhovateľky u odporcu trvá. Ďalej sa domáhala stravného a
náhrady za nevyčerpanú dovolenku, ktorý návrh podaním doručením súdu dňa 24.9.2010, potom čo bol
vylúčený uznesením č..k. 18C/83/2010-28 zo dňa 8.9.2010 na samostatné konanie, vzala späť. Náhradu

mzdyzpriemernejčistejmzdyod25.6.2010vsume1.568,02eurdo30.9.2010zmenilado31.10.20110v
celkovej sume 2.514,46 eur, ktorú zmenu súd na pojednávaní dňa 7.12.2010 pripustil. Návrh odôvodnila
tým, že hoci dňa 19.6.2010 cestou SMS správy požiadala riaditeľku o poskytnutie dovolenky na deň
21.6.2010 na prípravu na prijímacie pohovory a riaditeľka e-mailovou korešpodenciou s dovolenkou
súhlasila, bol s navrhovateľkou okamžite skončený pracovný pomer. Skončenie pracovného pomerupovažuje za účelové, vyhnúť sa dvojmesačnému odstupnému, nakoľko zámerom bolo znížiť finančné
náklady.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľka si nezvolila zaužívaný postup a

na poslednú chvíľu, mimo pracovnej doby a navyše počas víkendu kontaktovala Q.. O., ktorá vykonávala
funkciu výkonnej riaditeľky formou internetového chatu služby G-Mail. Komunikáciu treba posudzovať
komplexne, v ich vzájomnej súvislosti a nie izolované výroky. Konštatovanie " skúsim to zvládnuť sama
" nijako nerieši súhlas s neprítomnosťou navrhovateľky na pracovisku v tento deň. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj uvedený e-mail, ktorý napísala Q. O. navrhovateľke v nedeľu, v ktorom ju žiada, aby prišla

do práce aspoň na poobedie.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka pracovala u odporcu od 8.2.2010 vo funkcii
recepčná - asistentka na dobu neurčitú. V dňoch 22. a 23.6 2010 navrhovateľka čerpala dovolenku
z dôvodu účasti na prijímacích pohovoroch na vysokú školu Navrhovateľka sa nestihla pripraviť na
prijímacie pohovory, tak cestou internetového chatu služby G-Mail požiadala dňa 19.6.2010 výkonnú
riaditeľku Q.. O. o dovolenku na deň 21.6.2010 so zdôvodnením. Po hľadaní riešení výkonná riaditeľka s

čerpaním dovolenky súhlasila, že prácu skúsi zvládnuť sama. Na druhý deň, 20.6.2010 ( nedeľu) si našla
navrhovateľka od Q.. O. e-mail, či by nevedela prísť aspoň na poobedie. Navrhovateľka odpovedala
záporne, nakoľko už bola dohodnutá s kamarátkou na príprave na prijímacie pohovory. Po návrate
z dovolenky dňa 24.6.2010 bolo navrhovateľke doručené okamžité skončenie pracovného pomeru.
Listom zo dňa 25.6.2010 navrhovateľka oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Navrhovateľka mala 40 hodinový pracovný týždeň.

Podľa § 68 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to
iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Z ustanovenia § 111 Zák. práce vyplýva, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnené záujmy zamestnanca.

Z výpovede svedkyne Q.. O. - priamej nadriadenej vyplynulo, že navrhovateľka bola jej jedinou
podriadenou, robila u nich 5 mesiacov. Predchádzajúcu dovolenku žiadala prostredníctvom
dovolenkového lístka. V minulosti navrhovateľka taktiež náhle opustila svoje pracovisko, napriek tomu,
že jej bolo povedané, že nemôže odísť. Mala nejaké problémy s bratom. V rozhodnom čase, keď
navrhovateľka požiadala o dovolenku na deň 21.6.2010, chcela sa s navrhovateľkou dohodnúť, situáciu

nejako vyriešiť. Nakoľko nešlo o jej zdravotné problémy, nebol to dôvod, pre ktorý by musela čerpať
dovolenku. Navrhovateľka o jej rozvrhu práce vedela, nakoľko ho organizovala ona, avšak po minulých
skúsenostiachsnavrhovateľkousvedkyňarezignovalaapovedalajej,žeskúsiprácu21.6.2010zvládnuť
sama. Akonáhle sa skončila komunikácia s navrhovateľkou, otvorila si diár a začala rozmýšľať, ako
si preorganizuje pondelok, ako popresúva stretnutia. V sobotu sa ťažko rušia termíny. V nedeľu

navrhovateľku kontaktovala, zúfalé riešenie bolo požiadať navrhovateľku, aby prišla na poobedie. Jej
účasť bola nevyhnutná na celý deň. Nebolo to nezvládnuteľné. Jej úmyslom nebolo udeliť navrhovateľke
súhlas s čerpaním dovolenky, lebo tomu okolnosti v konkrétnom dni nedovoľovali. Oznámenie o tom, že
navrhovateľka trvala na ďalšom zamestnávaní sa dozvedela až po nahliadnutí do materiálov zo súdu.
Dovtedy list nevidela. Nečítala ho, nakoľko nie je konateľkou.Dobu čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ. Ide o oprávnenie zamestnávateľa, pri uskutočňovaní
ktorého má zamestnávateľ prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Takýmto oprávneným
záujmom navrhovateľky určite bola príprava na prijímacie pohovory na vysokú školu. Je pravda, že

je potrebné o dovolenku požiadať včas, aby si zamestnávateľ mohol zorganizovať prácu, avšak vo
výnimočných prípadoch možno požiadať o čerpanie dovolenky aj náhle, neplánovane, telefonicky,
alebo iným spôsobom. Z internetového chatu služby G-Mail jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ s
čerpaním dovolenky navrhovateľkou na deň 21.6.2010 súhlasil. To že následne zamestnávateľ sa opýtal
navrhovateľky, či by nemohla prísť v pondelok aspoň na poobedie, nie je striktnou výzvou na prerušenie

dovolenky a na nástup do práce, ale len pokusom o prerušenie dovolenky a zváženie, či preruší
navrhovateľka dovolenku a nastúpi navrhovateľka do práce v pondelok poobede, bolo ponechané
zamestnávateľom na navrhovateľku.

Odporca založil do spisu dôkazy, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľka často nestíhala prísť včas do
práce, avšak neskoré príchody nie sú predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Vzhľadom k tomu, že odporca nepreukázal závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou, súd

návrhu navrhovateľky v časti neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.

Priznal navrhovateľke náhradu mzdy od 1.11.2010 do rozhodnutia súdu, pričom vychádzal z mesačnej
mzdy 600,02 eur, dennej mzdy 27,6 eur a hodinovej mzdy 3,45 eur.

Výpočet:

Rozhodné obdobie 2 3

Odpracované 120 hod. 184 spolu 304

Mzda 450,-eur 600,-eur spolu 1050,-eur

1050:404 = 3,45 t.j. priemerná hodinová mzda

3,45 krát koeficient 173,92 (40hodin. týždeň) = 600,02 priemerná mesačná mzda

Denná mzda priemerná 3,45 x 8 hodín = 27,6 eur

Navrhovateľka špecifikovala uplatnený nárok od 25.6.2010 do 31.10.2010 na sumu 2.514,46 eur, od
1.11.2010 do 31.1.2011 1.823,66 eur a od 1.2.2011 do vyhlásenia rozsudku 1.558,45 eur. Súd priznal
navrhovateľke za obdobie od 25.6.2010 do 31.10.2010 náhradu mzdy za 4 mesiace a 6 dní vo výške
2.514,46, nakoľko nad rámec petitu nemôže, keďže navrhovateľka za toto obdobie požadovala len
2.514,46, hoci jej prislúchalo 2.565,68 eur. Za obdobie od 1.11.2010 do 31.1.2011 priznal 1.800,06 eur a

za obdobie od 1.2.2011 do vyhlásenia rozsudku priznal 1.558,45 eur. Celkom priznal 5.872, 97 eur ale
len do vyhlásenia rozsudku a v časti od vyhlásenia do právoplatnosti rozsudku súd návrh v časti náhrady
mzdy zamietol, nakoľko v zmysle § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Návrh navrhovateľky o určenie, že pracovný pomer trvá je návrhom určovacím v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p. Čo sa týka tohto návrhu navrhovateľky o určenie, pracovný pomer trvá treba zdôrazniť, že

na určení, že pracovný pomeru trvá nie je naliehavý právny záujem pretože z ustanovenia § 77 Zák.práce vyplýva. že toto ustanovenie účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu umožňuje uplatniť na súde
neplatnosťskončeniapracovnéhopomeru,týmjevšakzároveň-zaspektu§80písm.c)O.s.p.vylúčené,
aby sa niektorý z nich domáhal z rovnakého dôvodu ( základu) žalobou, podanou v zmysle § 80 písm.

c) O.s.p. určenia, že pracovný pomer trvá (Rozs. NS SR sp. zn. 3Cdo 147/2008). Z toho dôvodu súd
návrh na určenie, že pracovný pomer trvá zamietol ako nadbytočný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov
konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia nasledovne:

1. prevzatie a príprava 8.2.2011 § 10, § 13 ods. 3 vyhl. 655.2004 Z.z. .....................................216,79
eur

2. účasť na pojednávaní odročené - ? dňa 17.2.2011 ...54,19 eur

3. " " 5.5.2011 ....................216,79 eur

Paušál 3x 7,41 ............................................ 22,23 eur.....

Spolu .......................................................510 eur..........

Súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na určenie, že pracovný pomer

trvá, nakoľko toto konanie nie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov a to podľa položky 1 písm.
b) zák.č. 71/1992 Zb. zák. č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka

a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.