Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15P/177/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714204602
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Husárová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7714204602.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. J. J., L..

XX.X.XXXX, J. Ž. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, dieťa rodičov matky C. T., L.. XX.X.XXXX, B. XXX a otca I. K.,
XX.XX.XXXX, N., D. XX, za účasti C. J., L.. X.X.XXXX, Ž. XXX, o zverenie mal. dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. J. J.Č., L.. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti sestry C. J., L.. X.X.XXXX,
P.J.Ž.XXX,ktorájeoprávnenáapovinnámaloletédieťazastupovaťaspravovaťjehomajetokvbežných
veciach.

Súd zaväzuje matku C. T., L.. XX.X.XXXX, J. B. XXX a otca I. K., L.. XX.XX.XXXX, J. N., D. XX, prispievať
na výživu mal. J. J., L.. XX.X.XXXX, mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré sú rodičia povinní platiť k rukám C. J., L.. X.X.XXXX, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred od 1.11.2014 do budúcna.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.2.2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce podal na Okresnom súde Michalovce

návrh na vydanie predbežného opatrenia na umiestnenie maloletého J. do náhradnej osobnej
starostlivostisestrenakoľkomatkamaloletéhooňhonejavízáujema otecnežijevspoločnejdomácnosti.
Predbežným opatrením vydaným Okresným súdom Michalovce dňa 21.2.2014 č.k. 3PPOm/1/2014-5
bol maloletý J. J. zverený do dočasnej osobnej starostlivosti svojej D. C. J., L.. X.X.XXXX, trvale bytom
Prakovce. Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 11.4.2014 sp. zn. 18P/21/2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.4.2014, začal konanie o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti
a určenie výživného a uznesením zo dňa 6.5.2014 sp. zn.: 18P 21/2014 - 12 preniesol príslušnosť na

tunajší súd.

Súd predvolal na pojednávanie matku, otca, kolízneho opatrovníka, sestru maloletého. Na pojednávanie
sa nedostavila matka, a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov oboznámením sa s listinnými dôkazy a zistil tento
skutkový stav:

Zo správy Obce Ž. súd zistil, že C. J., L.. X.X.XXXX je hlásená k trvalému pobytu v obci, č.d. XXX aj so
svojím bratom, žijú spolu v rodinnom dome starej matky, menovaná je zamestnaná.Zo správy Obce B. súd zistil, že C. T., L.. XX.X.XXXX je hlásená k trvalému pobytu v obci, č.d. XXX, žije
v spoločnej domácnosti s manželom E. T. v rodinnom dome.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 11.11.2011 súd zistil, že I. K. je poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 160,40 EUR mesačne. V roku 2013 poberal invalidný dôchodok vo výške
171,60 EUR a v roku 2014 176,10 EUR mesačne.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že I. K. bol priznaný

peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie mesačne vo výške
9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Zo mzdového listu spoločnosti H. súd zistil, že C. T. je v spoločnosti zamestnaná s mesačným čistým
príjmom cca 383 EUR.

Zo správy o prešetrení pomerov zo dňa 29.10.2014 od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves súd zistil, že mal. J. je v starostlivosti svojej sestry, žijú u starej matky v rodinnom dome. Deti
sa s matkou nekontaktujú, matka výživné neuhrádza, otec prispieva na výživu syna 50 EUR mesačne.
C. pracuje v reštaurácii, jej brat je žiakom 7. triedy, prejavil vôľu žiť so sestrou, tá sa oňho riadne stará,
zvláda starostlivosť oňho.

Sestra mal. na pojednávaní uviedla, že mal. J. je jej brat, bol predbežným opatrením OS Michalovce
zverený do dočasnej náhradnej starostlivosti jej až do skončenia konania vo veci samej. Brat žije stále
s ňou, stará sa o neho a vie mu zabezpečiť starostlivosť v riadnych podmienkach. Navrhuje súdu, aby
bol mal. J. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jej s tým, aby matka a otec prispievali na mal.

J. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima. Bývajú teraz s babkou v Ž., žije s nimi aj babkin
syn, krstný, je zamestnaný ako vlakvedúci, ona pracuje v reštaurácii G. E. E. G. ako čašníčka, pracuje
na dve zmeny. Má ešte sestru, ktorá je u priateľa v Č. L. P. a študuje v C., má 19 rokov. Jej príjem je
cca 400 eur mesačne. Babka je na dôchodku, dom je babkin, majú tam vhodné podmienky. Prisťahovali
sa k nej v lete. Ona tam vyrastala do svojich 18 rokov. Je slobodná, má priateľa, nežijú spolu. Brat je

siedmak v ZŠ v G., do školy cestuje autobusom. Mama sa s nimi nekontaktuje, žije v B., je tam vydatá.
J. chodí na futbal aj floorbal, je poslušný, v škole mu to ide dobre. Vychádzajú spolu dobre. Za matkou
nechce ísť, nechce o nej ani počuť, s otcom sa stretáva. Otec je na invalidnom dôchodku.

Otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením J. jeho sestre C. s tým, aby platil výživné vo

výške 30% zo sumy životného minima. S matkou J. spolu vlastne ani nežili. Teraz má priateľku. Poberá
invalidný dôchodok, nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov. Pre J. a pre C. má vždy dvere otvorené,
odkedy je chlapec s C., je to lepšie, lebo J. matka zakazovala v styku s ním.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd zveril mal. J. jeho sestre C. J. a rodičov

zaviazal výživným vo výške 30% zo sumy životného minima. S J. previedli pohovor, sám uvádzal, že
spolužitie s matkou nebolo dobré a chce byť zverený sestre napriek tomu, že je aj v kontakte s otcom.

V zmysle ust. § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "ZR") v prípade, ak rodičia nezabezpečujú
alebonemôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloletédieťa,rozhodnesúdonáhradnejstarostlivosti.

Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča (náhradnej osobnej starostlivosti).

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa

môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v
akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad

pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení

ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,14 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.Náhradná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodiča o dieťa v prípade, keď ju rodič nemôže
alebo nechce zabezpečovať.

Náhradná osobná starostlivosť má vždy prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére lásky, porozumenia,
stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,

nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol
jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva. Súčasťou
rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova
maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé

objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým
spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa
jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter.
Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa,
napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej

situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté
dieťa a jeho výchovu. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je plne spôsobilá na
právne úkony, má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude

vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti súhlasí. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských
práv a povinností vo vzťahu k vlastným deťom, jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej
osobnej starostlivosti bude v záujme maloletého dieťaťa, takáto osoba by nemala trpieť ochorením,
ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a mala by mať kladný citový vzťah

k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať, pri zverení maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd vždy uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého
dieťaťa, prípadne rodinného známeho či inú blízku osobu, ak spĺňa uvedené predpoklady, keďže
pri takejto osobe sa predpokladá existencia kladného citového vzťahu a bližšie poznanie maloletého
dieťaťa, čo by malo zaručovať, že dieťa bude mať riadne zabezpečenú starostlivosť o výchovu, zdravie

a výživu počas vyriešenia, resp. prekonania spravidla negatívnych životných situácií v rodine maloletého
dieťaťa.

Povykonanomdokazovanídospelsúdkzáveru,ženávrhsestrynazvereniemaloletéhoJ.dojejosobnej
náhradnej starostlivosti je dôvodný. Z vykonaného dokazovania, z vyjadrení účastníkov konania, ako

aj zo šetrení kolízneho opatrovníka je nesporné, že vzťah detí k matke je narušený, maloletý odmieta
kontakt s matkou a matka taktiež o deti nejaví záujem. A teda existujúci stav je pre ďalší vývoj maloletého
nevhodný a neprijateľný. Súd mal preukázané, že otec sa o mal. zaujíma, prispieva na jeho výživu
a je s ním v kontakte, žije s priateľkou, poberá invalidný dôchodok, nežije s maloletým a jeho sestrou
v spoločnej domácnosti. Otec v súčasnosti nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého.

Otcov súhlas so zverením detí do náhradnej starostlivosti sestre považoval súd za odôvodnený a v
záujme maloletého. Súd má za to, že u matky pretrváva výrazne nevyhovujúca sociálna situácia. Matka
nemá záujem o dieťa nemá preň vytvorenú svoju domácnosť, v ktorej by sa dlhodobo mohol zdržiavať.
Súdprihliadolinatúskutočnosť,žesúrodencibývajúvdomácnostistarejmatky.Matkaopustilaspoločnú
domácnosť. Deti ju nenasledovali, čím matka stratila možnosť každodenne vykonávať a dohliadať na

osobnú starostlivosť o ne. S deťmi nie je v kontakte. Vo vzťahu k osobe sestry mal súd preukázané
zo správ kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov, z jej výpovedí pred súdom, ako aj z vyjadrenia
obce o povesti, že spĺňa osobné predpoklady, aby zverenie maloletého detí do jej náhradnej osobnej
starostlivosti bolo v jeho záujme.

Súd konštatuje, že obaja rodičia sa svojim postojom a svojimi rozhodnutiami vzdali každodennej osobnej
starostlivosti o svoje dieťa, a teda súd svojim rozhodnutím len potvrdil faktický stav, ktorý tu už bol a teda
prihliadajúc na uvedené okolnosti súd rozhodol tak, že obe maloleté deti zveril do náhradnej starostlivosti
sestry. Súd svojim rozhodnutím rešpektoval záujem maloletého.Súd pre úplnosť dodáva, že svojim rozhodnutím matku, ani otca nezbavuje ich rodičovských práv a
povinností. Na základe zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezanikajú

rodičom dieťaťa ich rodičovské práva a povinností, nevykonávajú ich však v rozsahu, v akom patria
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičom naďalej prináleží
právo a povinnosť vychovávať dieťa v širšom slova zmysle, t.j. právo a povinnosť zastupovať dieťa a
spravovať jeho majetok nad rámec bežných vecí, čo predpokladá právo stýkať sa s maloletým dieťaťom
zvereným do náhradnej osobnej starostlivosti.

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Táto osoba má teda
právo a povinnosť mať dieťa pri sebe, vykonávať dohľad nad ním a zabezpečovať starostlivosť o jeho
výchovu (v užšom slova zmysle), zdravie, výživu a všestranný vývoj.

Vyživovacia povinnosť rodiča je povinnosťou osobnej povahy vyplývajúcou z rodinnoprávneho vzťahu a
jespojenásjehoexistenciou,zverenímmaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostinezaniká,
keďže rodinnoprávny vzťah medzi rodičom a maloletým dieťaťom aj po zverení maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti naďalej trvá. Nakoľko v prípade, keď súd rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa

do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, je v zmysle zákona povinný určiť aj výživné zo strany
rodičov na maloleté dieťa, súd rozhodoval aj o tejto otázke. Pri určení výživného zo strany oboch
rodičov súd vychádzal z príjmových a majetkových pomerov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Otec poberá
invalidný dôchodok cca 176 EUR mesačne, je nezamestnaný. Matka má príjem cca 383 EUR mesačne,
žije s manželom, ktorý je nezamestnaný. Súd vzal do úvahy i tú skutočnosť, že narušenými vzťahmi,

nevhodným a nezodpovedným správaním sa rodičov prišla rodina o domácnosť a domov, ocitla sa v
nevyhovujúcej sociálnej situácii. Vzhľadom na uvedené súd ustálil výšku výživného zo strany rodičov na
maloleté dieťa a to u oboch rodičov mesačne na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30
% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku
predstavuje čiastku 27,13 Eur mesačne, ktorú sumu sú obaja rodičia povinní mesačne prispievať na

výživu maloletých detí k rukám navrhovateľky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť
zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí,
sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci.37)(Zákonaospráveavymáhanísúdnych
pohľadávok)