Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812205587
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812205587.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: L. B., nar.

X.X.XXXX, bytom P., Dr. M. X/X, proti odporcom: v 1/ rade F. B., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom E.,
X., F. XX/X, v konaní zastúpený odporcom v 3/ rade P. B., v 2/ rade P. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
P., Dr. M. /1, v 3/ rade P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P., M. XXX, o zaplatenie 2118,63 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 645,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 7.8.2012 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, splatných počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody poskytnutých splátok v
prípade nezaplatenia dvoch splátok.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporca v 1/ rade je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 48,87 eur, a to v lehote

jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporcovi v 3/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 27.3.2012 domáhal voči odporcom v 1/ až 3/
rade zaplatenia 2118,63 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 27.3.2012 do zaplatenia s
odôvodnením, že po tom, čo súd v konaní č.k. 5C 245/2007-92 z 16.2.2009 zrušil právo spoločného
nájmu jeho a odporcov, ako aj ďalšieho nájomcu U. B. k trojizbovému bytu na ul. Dr. M. X/X a
za výlučného nájomcu bytu bol určený on, teda navrhovateľ, odporcovia sa z predmetného bytu
nevysťahovali a napriek tomu mu neplatia žiadnu odplatu v súvislosti s užívaním bytu, a to ani za

dodávku služieb ani poplatky za byt, ktoré všetky hradí on. Tento stav trvá od 23.4.2009 až doposiaľ,
pričom pomernú časť nákladov spojených s užívaním bytu si už voči odporcom uplatnil za obdobie od
apríla 2009 do konca mesiaca jún 2010 v konaní 8C 16/2010. Preto sa domáha zaplatenia pomernej
časti nákladov spojených s užívaním bytu aj za ďalšie obdobie, a to od mesiaca júl 2010 do konca júla
2011, t.j. za 13 mesiacov. Keďže všetky tieto poplatky platí i za odporcov, odporcom vzniká bezdôvodné
obohatenie, ktoré sú mu povinní vydať podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka, preto žiadal, aby zo
skutočne zaplatených nákladov mu odporcovia uhradili každý jednu štvrtinu, ktorú považuje za ich

bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že v žalovanom období v byte býval sám, užíval jednu izbu, ďalšia
izba nebola vyhradená pre výlučné užívanie nikoho a tretiu izbu mali odporcovia uzamknutú, pričom
spoločné priestory - kuchyňu, chodbu a sociálne zariadenia sú voľne prístupné. Uviedol, že v žalovanom
období sa okrem neho zdržiaval v byte i odporca v 1/ rade F. Hlinka, ohľadom ostatných nevedel uviesť,akým spôsobom byt využívali, v byte však mali svoje veci uzamknuté v jednej izbe. Uviedol, že za
žalované obdobie zaplatil za nájom a za služby celkovo spolu 2824,84 eur / bez elektriny, plynu a
koncesionárskych poplatkov/, pričom jedna štvrtina z uvedenej sumy je 706,21 eur a tri štvrtiny z celkovej

sumy je suma 2118,63 eur. Preto s poukazom na uvedené navrhol podanému návrhu vyhovieť, ako i
priznať náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a za zaplatenú odplatu za spísanie
návrhu advokátom.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro 104/2012-9 z 27.4.2012, ktorým návrhu navrhovateľa
vyhovel. Proti citovanému platobnému rozkazu podal odporca v 3/ rade v zákonnej lehote odpor, a

to v podaní doručenom súdu 13.6.2012. V podanom odpore uviedol, že predmetný byt v žalovanom
období neužíval, pretože mu v tom bolo bránené zo strany navrhovateľa a z dôvodu, aby predišiel ďalším
incidentom, ktoré sa stali medzi nimi v minulosti. Uviedol, že býval u priateľky, následne od 9.1.2010 do
10.4.2011 bol v zahraničí a po návrate domov si sám vyriešil náhradné bývanie. Najprv býval u sestry,
potom si vybavil byt na Ciglianskej ceste, kde býva až doposiaľ, kde si hradil svoje náklady na bývanie,
ktoréužíval.Pretospoukazomnauvedenénavrholpodanýnávrhzamietnuť.Povykonanomdokazovaní

uviedol, že z doložených fotografií ako aj výpovedí svedkov vyplýva, že navrhovateľ im znemožňoval
bývať v predmetnom byte a užíval predmetný byt s niekým cudzím, preto nechápe, prečo by mu mali
niečo platiť. S poukazom na uvedené navrhol podaný návrh zamietnuť. Žiadal priznať náhradu trov
konania z titulu súdneho poplatku z odporu vo výške 127,- eur.

Uvedený platobný rozkaz sa odporcom v 1/ a 2/ rade nepodarilo doručiť, preto súd uznesením 16C

108/2012-48z19.12.2013uvedenýplatobnýrozkazvovzťahukodporcomv1/a2/radevcelomrozsahu
zrušil podľa § 173 ods. 2 veta prvá O.s.p. v platnom znení.

Súdom vykonaným šetrením sa následne podarilo zistiť miesto pobytu odporcu v 1/ rade, ktorý sa v
súčasnosti zdržiava v Rakúsku vo Viedni, na adrese uvedenej v záhlaví tohto rozsudku. Odporca v
1/ rade sa k veci vyjadril prostredníctvom mailu, v podaní z 29.7.2014, /č.l. 102 spisu/. Uviedol, že

sa z finančných dôvodov nemôže dostaviť na súd v predmetnej veci, navrhol, aby si súd vyžiadal od
správcovskejspoločnostiHomesavýpisotom,ktobolzauvedenéobdobienauvedenombytenahlásený
ako užívateľ, ako aj podrobný výpis za kúrene, nakoľko v izbách bol namontovaný merač spotreby
tepla v každej izbe zvlášť. Uviedol, že za prvý rok mu navrhovateľ nedal vyúčtovanie, z ktorého by bolo
evidentné, kto by koľko platil, jeho argument že sa ochladzoval byt je neopodstatnený, lebo jeho izba

susedí z dvoch strán so susedom p. F. a z jednej strany s kuchyňou, kde sa tiež nekúrilo. Uviedol, že
neoprávnene sa obohatil práve navrhovateľ, nakoľko im nezohnal náhradný byt a vysťahoval ich bez
náhrady. Následne sa k veci odporca v 1/ rade vyjadril i v písomnom vyjadrení /č.l. 134 spisu/, ktoré
predložil na pojednávaní jeho zástupca, ktorého v priebehu konania splnomocnil na zastupovanie / t.j.
odporca v 3/ rade/, v ktorom uviedol, že navrhovateľ mu znemožňoval bývanie v predmetnom byte,

obvinil ho z nebezpečného vyhrážania, za čo bol i odsúdený. Mal strach, čo si ešte navrhovateľ vymyslí,
preto tam radšej nebýval. Uviedol, že v období od mája 2010 do decembra 2010 býval v podnájme, za
čo platil 220,- eur, keď si chodil do bytu pozerať veci, videl tam i slečnu M., ktorá tam podľa neho určitú
dobu bývala. Od 1.1.2011 býva v Rakúsku, kľúče od bytu dal bratovi U., aby ich dal navrhovateľovi.
Následne do bytu už odvtedy, čo býva v Rakúsku, nechodil. Uviedol, že navrhovateľ im znemožňoval

bývať v byte, a preto tam i bratia P. a P. nechodili, aby sa nemuseli ťahať po súdoch. V tej súvislosti
predložil fotografie, z čoho je zrejmé, čoho je navrhovateľ schopný, aby im znemožňoval bývanie v byte.
Náhradu trov konania nežiadal priznať.

Súdom vykonaným šetrením sa miesto pobytu odporcu v 2/ rade nepodarilo zistiť, preto súd uznesením
16C108/2012-46z9.8.2013podľa§48ods.4vetaprváO.s.p.rozhodol,žepísomnostiurčenéodporcovi

v 2/ rade sa mu budú doručovať uložením v súdnom spise 16C 108/2012. Odporca v 2/ rade sa
na stanovené termíny pojednávania nedostavoval, svoju neúčasť neospravedlňoval , preto súd vec
prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu v 3/ rade, výsluchmi svedkov, a to
W. O., L. G., U. B., listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 108/2012, pripojenými spismi tun. súdu

8C 26/2012, 8C 88/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozsudku Okresného súdu Prievidza 8C 16/2010-126 z 7.8.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ
sa v tom konaní domáhal voči tým istým odporcom ako v tomto konaní zaplatenia 1684,12 eur z titulu
vynaložených nákladov v súvislosti s užívaním bytu na adrese Dr. M. X/X, P.. Súd citovaným rozsudkomzaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade / F. B. a P. B./ zaplatiť navrhovateľovi 956,92 eur s 9%-ným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 579,38 eur od 13.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 377,54 eur od 12.7.2012
do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50,- eur, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa

zamietol, konanie voči odporcovi v 3/ rade / P. B./ zastavil a konanie v časti o povinnosti odporcov 1,2
platiť navrhovateľovi mesačne po 47,56 eur až do vysťahovania z bytu zastavil. Uvedené rozhodnutie
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania, o ktorom doposiaľ Krajský súd v
Trenčíne nerozhodol. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č. k. 5C 245/2007-92 zo dňa 16.2.2009 bolo zrušené účastníkom konania právo spoločného nájmu

k trojizbovému bytu v P. na ul. D. M. č. X/X a za výlučného nájomcu bytu bol určený navrhovateľ.
Odporcom bola uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu do pätnásť dní od zabezpečenia náhradného
bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.4.2009. Súd ďalej v odôvodnení konštatoval, že od
roku 2007 pri užívaní bytu vznikali medzi účastníkmi konania vážne nedorozumenia. Navrhovateľ spolu s
deťmiL.nar.XXXXaU.nar.XXXX(manželkamuzomrelavrokuXXXX)užívalvbytedveizby,odporcom
zostala jedna izba. Odporcovia mali záujem užívať ďalšiu izbu - obývačku, s čím navrhovateľ nesúhlasil.

Namiesto riešenia sporu právnymi prostriedkami, účastníci si svojvoľne presadzovali svoje záujmy.
Na obývačke začali zamykať dvere, odvŕtavať FAB-ku, vymieňať zámok, zvesovať dvere a dokonca
navrhovateľ dňa 19.12.2007 vyrúbal zárubňu a dvere medzi kuchyňou a obývačkou. Takéto svojvoľné
konanieúčastníkovvyústilodoniekoľkýchpriestupkovýchkonaní,zktorýchboliúčastníciuznanívinnými
z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a poškodzovania majetku. Z výpovede navrhovateľa

v tom konaní vyplýva, že v žalovanom období máj 2009 až júl 2010 spolu s mal. deťmi užíval spálňu,
odporcovia mali zamknutú detskú izbu a ostatné priestory bytu boli prístupné všetkým účastníkom.
Odporcovia mali od bytu kľúče, do bytu chodili kedy chceli, ako chceli, nikto ich nekontroloval. V byte mali
svoje veci, poprel že im neumožnil užívať byt. Úhradu za bývanie neplatili, preto bol nútený platiť úhradu
za nájom a služby s užívaním bytu spojené v celom rozsahu. Z výpovede odporcu 1. v tom konaní / F. B./

vyplýva, že detskú izbu mal zamknutú asi do marca 2010, potom ju odomkol. Mal v nej nábytok, váľandu
a sekretár. V obývačke mal dve skrine, ďalšie veci mal v chodbe, kuchyni a špajze. V byte prenocoval
od 19.8. do 23.8.2009, dvakrát spal v obývačke, zvyšok v detskej izbe. Do bytu chodil preberať poštu.
Ďalej uviedol, že dňa 19.12.2007 navrhovateľ vybúral zárubňu medzi kuchyňou a detskou izbou a za
odvoz sutiny pokrivenej zárubne a dverí upratovacej čate zaplatil podľa dohody 3.000,- Sk. Uvedenú

sumu žiadal započítať proti pohľadávke navrhovateľa. Odporca v 2. rade / P. B./ v tom konaní uviedol,
že v byte sa nachádzali jeho osobné veci, oblečenie. Mal priateľku a keď sa s ňou nepohodol býval v
byte od 22.10.2009 do 20.11.2009. Od 2.1.2010 pracoval v Holandsku, na Slovensko sa vrátil 3.4.2010.
Dňa 8.4.2010 ho priateľka vyhodila zo svojho bytu, potom do 15.4.2010 býval v byte kedy opäť odišiel
pracovať do Holandska. Odporca v 3. rade / P. B./ v tom konaní uviedol, že pracoval vo firme, ktorá

dňa 19.12.2007 realizovala upratovacie práce po búraní v byte. Do auta Fiat Ducato naložili pokrivenú
zárubňu, dvere, sutinu. Práce realizoval L. R., L. R. ml., uvedený výkon trval hodinu a pol, možno dve
hodiny.

Navrhovateľ v tomto konaní uviedol, že predmetný byt v žalovanom období / od mesiaca júl 2010 do
konca júla 2011/ on užíval v období júl až september 2010, kedy v septembri 2010 odišiel do Holandska,

kde pracoval do mája 2011. V tom období, keď pracoval v zahraničí, bol v byte len v januári 2011 asi po
dobu troch dní, kedy tam býval F. B., či tam v tom období bývali odporcovia v 2/ a 3/ rade, uviesť nevedel,
ale uviedol, že všetci traja mali zamknuté veci v jednej izbe, od ktorej on kľúče nemal. Keď sa vrátil v
máji 2011, byt bol v hroznom stave, jedna izba bola zamknutá, po celom byte bol neporiadok. Uviedol,
že počas celého jeho pobytu v zahraničí mal on zamknuté dve izby, svokor chodil do bytu polievať kvety

a kŕmiť rybičky. Kľúče od predmetného bytu za celé žalované obdobie mali všetci traja bratia, tú izbu, čo
mali zamknutú bratia, navrhovateľ otvoril v apríli 2012, vtedy si niektoré veci prevzala družka F. / odporcu
v 1. rade/ a ostatné veci povyhadzoval. Uviedol, že medzitým bratom zabezpečil aj náhradné bývanie,
teda predtým, ako ich vysťahoval, o čom ich upovedomil. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že
preplatky z vyúčtovania za roky 2010 a 2011 nezohľadňoval pri vyčíslení nárokov, ktoré si uplatňuje v

tomto konaní, a to vzhľadom k tomu, že nežiada od odporcov, aby mu zaplatili náklady, ktoré musel
zaplatiť za plyn, elektrinu, koncesionárske poplatky.

Z príjmových pokladničných dokladov od Mesta Prievidza / č.l. 3-6 spisu/ mal súd preukázané, že
navrhovateľ zaplatil v súvislosti s užívaním bytu na adrese P., M. X/X z titulu nájomného a preddavkov
za služby dňa 13.12.2010 sumu vo výške 593,57 eur, 16.2.2011 vo výške 100,- eur, 11.3.2011 vo

výške 250,- eur, 21.4.2011 v sume 150,- eur, 12.5.2011 v sume 250,- eur, 2.6.2011 v sume 210,- eur a
24.6.2011 sumu 1271,27 eur, t.j. spolu 2824,84 eur. Z oznámenia od Správy majetku mesta Prievidzas.r.o. z 5.2.2014 /č.l. 66-68, 76 spisu/ mal súd preukázané, že v období júl 2010 až december 2010
bolo uhradené z titulu nájomného a preddavkov za služby v mesiaci júl 2010 190,27 eur a v mesiaci
december 2010 - 593,57 eur / č.l. 76/ a v období január 2011 až júl 2011 spolu 2231,27 eur, t.j. spolu

3.015,11 eur / bez platby v júli 2010 - 190,27 eur, spolu 2824,84 eur/ .

Z oznámenia o vyúčtovaní služieb za rok 2010 mal súd preukázané, že z titulu vyúčtovania poskytnutých
služieb za rok 2010 vznikol preplatok vo výške 7,02 eur a z oznámenia o vyúčtovaní služieb za rok
2011 /č.l. 79 spisu/ mal súd preukázané, že z titulu vyúčtovania služieb za rok 2011 vznikol preplatok
vo výške 409,70 eur.

Zo správy od spoločnosti B. s.r.o. z 29.9.2014 / č.l. 132 spisu/ súd zistil, že byt X/X na ulici Dr. M.
v P. je vo vlastníctve Mesta P., L. B. je v danom byte uvádzaný ako nájomník. V roku 2010 boli v
danom byte evidované za obdobie január až august 2010 tri osoby, za obdobie september až december
2010 jedna osoba - celkovo 28 osobo mesiacov. Počas celého roku 2011 bola evidovaná jedna osoba
- 12 osobomesiacov. Počet osôb a ich zmeny nahlasujú vlastníci bytov, v prípade tohto bytu počet
osôb nahlásil p. L. B.. Mená osôb, ktoré v byte bývajú, im nie sú známe. Počet osôb užívajúcich byt

ovplyvňuje vo vyúčtovaní služieb za rok 2010 ako aj za rok 2011 iba položku el. energia v spoločných
priestoroch, ostatné položky sú rozpočítavané podľa nameranej skutočnej spotreby alebo podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu.

Z nákresu predloženého navrhovateľom /č.l. 83 spisu/ mal súd preukázané, že miestnosti, ktoré užíval
navrhovateľ v žalovanom období, a to spálňa a obývačka mali spolu 30,68 m2 (14,28 m2 + 16,40

m2), miestnosť t.j. detskú izbu, ktorú užívali podľa navrhovateľa odporcovia, mala výmeru 14,73 m2 a
spoločné priestory kuchyňa, chodba, kúpeľňa, WC mali spolu 23,35 m2.

Z prehlásenia z 7.2.2014 Y. B. a L. B., /č.l. 90 spisu/ mal súd preukázané, že ich vnúčatá L. B., nar.
XX.X.XXXX a U. B., nar. XX.X.XXXX v období od októbra XXXX do júna XXXX bývali s nimi v spoločnej
domácnosti. Z čestného prehlásenia Y. B. z XX.X.XXXX /čl. 125 spisu/ mal súd preukázané, že podľa

neho si P. B. nasťahoval do predmetného bytu dve skrine v roku 2007, deti navrhovateľa boli u nich
ako u starých rodičov, nie z dôvodu, že by sa otec nevedel o nich postarať, ale z dôvodu, že sa báli ísť
domov, že bratia p. L. B., teda navrhovateľa napadli, z čoho mali psychickú traumu.

Odporca v 3/ rade vo svojej výpovedi pred súdom v tomto konaní uviedol, že v období júl 2010 až júl
2011 v predmetnom byte vôbec nebýval, mal len kľúče od bytu. Taktiež v byte nemal žiadne svoje veci.

Potvrdil tiež, že mal len kľúče od jednej izby. Potvrdil, že i odporcovia v 1/ a 2/ rade mali kľúče od tejto
detskej izby. Uviedol, že sa mu zdá, že odporca v 1/ rade brat F. mal v žalovanom období v detskej izbe
nejaké veci, brat P., teda odporca v 2/ rade, tam podľa neho nemal žiadnej veci. Uviedol, že od januára
2010 do apríla 2011 pracoval v B., o čom do spisu doložil listinný dôkaz. Od apríla 2011 následne býval
u sestry W. O., od mája XXXX býval na N. ceste v P.. Uviedol, že brat Stanislav, teda odporca v 1/ rade,

v tomto byte nebýval v žalovanom období. Navrhovateľ po výpovedi odporcu v 3/ rade uviedol, že trvá
na tom, že odporca v 3/ rade mal v izbe tri skrine prírodnej drevenej farby, tie potom navrhovateľ v lete
2012 vyhodil. Boli tam aj nejaké osobné veci, komu patrili, uviesť nevedel. Odporca 1/ tam mal podľa
neho oblečenie, gumy na bicykel a bodrel. Odporca v 3/ rade uviedol, že v detskej izbe nemal žiadne
skrine, tieto boli po ich rodičoch, nepatrili jemu.

Z dohody o ukončení nájomného vzťahu z 17.7.2012 /č.l. 109 spisu/ mal súd preukázané, že odporca
v 3/ rade P. B. bol nájomcom bytu na ul. N. cesta XXXX/XC/XXX v P. na základe nájomnej zmluvy od
20.5.2011 do 17.7.2012. Z č.l. 110 spisu mal súd preukázané, že v období od 6.4.2010 do 5.10.2010
bol odporca v 3/ rade zamestnaný v B. v B. U. F. B.V. a z č.l. XXX spisu, že i v období od 6.10.2010
do 5.4.2011.

Z nájomnej zmluvy /č.l. 112 spisu/ mal súd preukázané, že odporca v 1/ rade mal s účinnosťou od
1.5.2010 prenajatý jednoizbový byt na ul. V. XX/XXv P.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú
od 1.5.2010 do 31.12.2010.

Svedkyňa W. O., sestra účastníkov, v tomto konaní uviedla, že v žalovanom období mal v predmetnom
byte veci len odporca v 1/ rade, brat Stanislav, a to najmä osobné veci. Podľa nej odporca v 3/ rade tam

nemal žiadne veci ani skrine, ani tam nebýval. Žiadne veci tam určite nemal ani brat P. teda odporca v
2/ rade, lebo v tom čase už bol bezdomovec. Mohol mať veci len v pivnici, kde aj predtým prespával.Podľa nej odporca v 2/ rade v žalovanom období nemal ani kľúče od tohto bytu, kľúče od bytu mal len
odporca v 1/ rade a odporca v 3/ rade, ktoré jej dal odporca v 3/ rade niekedy na Vianoce 2010 a tieto
odovzdala navrhovateľovi niekedy na jar 2011. Potvrdila, že po tom, čo sa odporca v 3/ rade vrátil z

Holandska, išiel bývať k nej od apríla 2011, potom býval v byte na N. cesta. P., že v rokoch 2010, 2011
odporca v 3/ rade nechodil do predmetného bytu, ani ho neužíval, ani tam nemal žiadne veci. Svedkyňa
W. O. pri ďalšom výsluchu uviedla, že priateľka navrhovateľa p. M. bývala v predmetnom byte, v ktorom
období si bližšie nepamätala. Potvrdila, že navrhovateľ bol od septembra 2010 do mája 2011 v zahraničí
v Holandsku, uviedla, že sa jej zdá, že predtým tam býval navrhovateľ i s p. M. po dobu približne dvoch

rokov. Nevedela uviesť, či tam spávala alebo chodila len na návštevy, myslí si však, že tam i spávala.
Potvrdila, že po smrti rodičov v byte zostal sekretár, nepatrilo to nikomu z účastníkov, pretože dedičské
konanie sa nekonalo, rodičia zomreli ako nemajetní.

Z prehlásenia W. P. z XX.X.XXXX /č.l. 131 spisu/ mal súd preukázané, že podľa menovanej na prelome
rokov 2010 a 2011 býval odporca v 1/ rade v byte Dr. M. X/X, P.. Potvrdila, že na jeseň 2010 sa stalo,
že po celom vchode sa šíril neznesiteľný zápach, vtedy jej manžel zistil, že v byte je F. B., ktorý bol pod

vplyvom alkoholu a niečo mu zhorelo.

Z čestného prehlásenia U. B. (ďalšieho brata účastníkov) č.l. 138 spisu, mal súd preukázané, že podľa
menovaného odporca v 1/ rade od 1.1.2011 do predmetného bytu nechodil, lebo kľúče už mal on a
navrhovateľ mal vymenený zámok na dverách bytu, ďalej prehlásil, že navrhovateľ býval v byte aj so
slečnou Kuckovou.

Z výsluchu svedkyne U. B./ ďalšej sestry účastníkov konania/ súd zistil, že podľa svedkyne odporca v
2/ rade brat P. v žalovanom období v rokoch 2010, 2011 nebýval ani tam nemal žiadne veci. Ohľadom
brata P. nevedela uviesť, či mal v byte nejaké veci, odporca v 3/ rade podľa nej najprv býval u priateľky
R. M., potom nejaký čas u nej a potom išli do B.. Odporca v 3/ rade podľa nej v byte nemal žiadny
nábytok, bol tam len starý sekretár, ktorý bol po rodičoch. Či tam bývala s navrhovateľom i pani M., sa

s istotou vyjadriť nevedela, uviedla, že tam mohla bývať v rokoch 2010 alebo 2011, mohlo to byť aj v
roku 2009, presne to nevedela.

Z výsluchu svedka L. G., priateľa účastníkov, súd zistil, že predtým, ako išiel navrhovateľ robiť do B.,
sa stalo , že jedenkrát v byte stretol odporcu v 3/ rade P.. F. potvrdil, že jedna izba pri kuchyni bola
zamknutá, potvrdil, že z tejto izby sťahoval s navrhovateľom nejaké veci, a to sekretár a dve váľandy.

Navrhovateľ vtedy povedal, že je to P., teda odporcu v 3/ rade. Toto sťahovali zhruba rok po tom, ako sa
navrhovateľ vrátil z Holandska. Uviedol, že v tej izbe boli ešte nejaké knihy, kroniky, nepamätal si, že by
tam boli nejaké osobné veci. Navrhovateľ sa vtedy nevyjadroval, že by tam boli nejaké veci patriace F.
alebo P.. Uviedol, že si už nepamätá, že by niečo iné sťahovali z tej izby, ani to, že by tam boli nejaké
skrine, pamätá si len dve váľandy a sekretár.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 8C 88/2009 súd zistil, že navrhovateľ sa v tom konaní proti
odporcom v 1/ až 3/ rade domáhal vypratania bytu na ul. Dr. M. č. X vo vchode č. X v P.. Súd vo veci
samej rozhodol rozsudkom č.k. 8C 88/09-98 z 1.7.2010 tak, že návrh zamietol a odporcom v 1/ až 3/ rade
náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že navrhovateľ odporcom nezabezpečil zodpovedajúcu
bytovú náhradu a nepodpísanie nájomnej zmluvy ohľadom zabezpečeného bytu odporcami súd

nekvalifikoval ako bezdôvodné neuzavretie nájomnej zmluvy, ktoré by malo za následok zánik práva na
bytovú náhradu Zo zápisnice o výsluchu P. B. v tom konaní / teda odporcu v 3/ rade v tomto konaní/ z
13.4.2010, č.l. 39 spisu, súd zistil, že odporca v 3/ rade sa v tom čase vyjadril, že v období od 22.10 do
20.11. 2009 býval v predmetnom byte, potom sa vrátil bývať k priateľke. Od januára 2010 pracuje v B., na
Slovensko sa vrátil 3.4.2010 k priateľke. U nej bol do 8.4.2010, kedy ho vyhodila z bytu, v čase výsluchu

býval v predmetnom byte. Uviedol, že do Holandska znovu odchádza 15.4.2010 a vráti sa posledný
augustový týždeň, keď mu dajú dovolenku. Uviedol, že nepopiera konflikty medzi navrhovateľom a nimi,
odporcami, ale tie vyplývajú z toho, že navrhovateľ obsadil dve izby a im umožnil užívať jednu izbu.
Uviedol, že v byte sú prihlásení oni a teda odporcovia a navrhovateľ. Ďalej odporca v 3/ rade uviedol, že
toho času býva v byte navrhovateľ, podľa neho aj s deťmi. Predtým, keď mesiac býval v uvedenom byte,

okrem navrhovateľa a jeho detí v byte bývala aj jeho priateľka. Ďalej uviedol, že brat P. v byte nebýva, je
bezdomovec, brat F. býva u priateľky možno už aj päť rokov. F. B., t.j. odporca v 1/ rade na pojednávaní
konanom 13.5.2010, č.l. 56 toho spisu, uviedol, že v byte na ulici M. reálne nebýva už tri roky, pretože sa
navrhovateľa bojí, býva u priateľky. V byte na ul. M. má zložené veci, nejaké skrine, oblečenie. Uviedol,
že niečo má zložené v obývačke, niečo na chodbe, niečo v špajzi, okrem toho má veci aj v detskej izbe.V minulosti mal detskú izbu zamknutú, toho času je prístupná všetkým. Ďalej uviedol, že v detskej izbe
máme my odporcovia umiestnenú váľandu a sekretár. Ďalšie bytové zariadenie v detskej izbe nie je. Do
zápisnice v uvedený deň bol vypočutý i P. B., /odporca v 2/ rade v tomto konaní/, ktorý uviedol, že byt v P.

na ul. M. potrebuje, aby mal kde prespať, keď sa zdržuje na sídlisku. Do predmetného bytu sa ide akurát
vyspať, kedy spí v detskej izbe, do spálne a obývačky môže ísť, ale nechodí tam, v týchto miestnostiach
nič nemá. Ďalej uviedol, že v predmetnom byte nemá zložené žiadne veci ani žiadne zariadenie /č.l.
56,57 uvedeného spisu/.

Z pripojeného spisu 8C 26/2012 súd zistil, že navrhovateľ sa v tom konaní domáhal voči odporcom v

1/ až 3/ rade vypratania predmetného bytu ako i zaplatenia 300,- eur s úrokmi z omeškania. Návrh bol
doručený súdu 10.4.2012. Uznesením 8C 26/2012-16 z 23.4.2012 súd návrh v časti o vypratanie bytu
zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že o vyprataní bytu už bolo rozhodnuté súdom, teda pre
prekážkuvecirozsúdenej. Ozvyšnejčastinávrhubolorozhodnutéuznesením8C26/2012-41z9.7.2013
tak, že súd konanie i v časti o zaplatenie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
23.8.2013.

Z príjmového pokladničného dokladu z 26.3.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ zaplatil
advokátovi L.. L. B. za spísanie návrhu v predmetnej veci 50,- eur (č.l. 7 spisu).

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka v platnom znení, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo,
čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaného ustanovenia §
454 O.z. je na jednej strane existencia právnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej
strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať
toho, za koho sa plnilo, nie toho komu sa plnenie poskytlo.

Právo bývania založené odporcom vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 5C
245/2007-92 zo dňa 16.2.2009 / o zrušení práva spoločného nájmu bytu/ je záväzkovým vzťahom, ktorý
nie len svojim vznikom ale aj obsahom ( vo svojich právach a povinnostiach ) priamo nadväzuje na
zaniknutý nájomný vzťah k bytu, ak s ním bezprostredne súvisí. Nejde o vzťah bezodplatný, bývalí
nájomcovia ( v danom prípade odporcovia ) majú na základe uvedeného povinnosť platiť náhradu za

užívanie bytu analogicky ako nájomca nájomné. Analógia ( § 853 ods. 1 OZ ) pri existencii práva bývania
( nadväzujúceho na nájom bytu ) dopadá na vzťah medzi bývalými nájomcami, t.j. odporcami a bývalým
prenajímateľom - Mestom Prievidza. Z vykonaného dokazovania v tejto veci vyplýva, že úhradu, ktorú
mali odporcovia ako bývalí nájomcovia v súvislosti s právom bývania, ktoré im prináležalo po zrušení
spoločného nájmu bytu vyššie uvedeným rozsudkom, platiť Mestu Prievidza riadne neplatili. Túto platil v

žalovanom období prenajímateľovi výlučne navrhovateľ, teda prenajímateľovi platil aj to, čo bolo právnou
povinnosťou odporcov. Podľa názoru súdu, táto povinnosť odporcov podieľať sa na platení nájomného
a úhrad v súvislosti s užívaním bytu vzniká však za predpokladu, že v žalovanom období využívali
toto právo bývania, či už formou osobného užívania bytu alebo formou uskladnenia vecí, v ktorom
prípade by sa odporcovia na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatili, keďže navrhovateľ nesporne platil

v žalovanom období nájomné a úhrady v súvislosti s užívaním predmetného bytu výlučne sám. Ide o
prípad bezdôvodného obohatenia upravený v ustanovení § 454 OZ.

Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení § 458 OZ, podľa ktorého sa
musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. V prípade náhrady nákladov za
užívanie bytu, rozsah vydania bezdôvodného obohatenia podľa názoru súdu predstavuje podiel náhrady

pripadajúci na všetkých užívateľov bytu, ktorý majú právo užívať byt . Výkon tohto práva na vydaniebezdôvodného obohatenia však nesmie byť v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s
dobrými mravmi.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v žalovanom období, a to od júla 2010 do júla 2011,

byt v P. na ul. Dr. M. 7/1 v zmysle rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5C 25/2007-92 z 16.2.2009
bol v nájme navrhovateľa s tým, že odporcom bola uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní
od zabezpečenia náhradného bytu, na základe čoho mali odporcovia v 1/ až 3/ rade právo bývania
v predmetnom byte, až kým im navrhovateľ nezabezpečil zodpovedajúcu bytovú náhradu. V konaní
č.k. 8C 88/2009 tunajší súd rozsudkom č.k. 8C 88/2009-98 z 1.7.2010 návrh navrhovateľa o uloženie

povinnosti odporcom v 1/ až 3/ rade vypratať predmetný byt v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že
navrhovateľ odporcom nezabezpečil zodpovedajúcu bytovú náhradu a nepodpísanie nájomnej zmluvy
ohľadom zabezpečeného bytu odporcami súd nekvalifikoval ako bezdôvodné neuzavretie nájomnej
zmluvy, ktoré by malo za následok zánik práva na bytovú náhradu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť v spojení s uznesením KS v Trenčíne č.k. 17Co 385/2010-128 z 20.7.2011, a to dňa
6.9.2011. Z uvedeného je potom zrejmé, že v žalovanom období júl 2010 až júl 2011 odporcom v 1/ až 3/

rade patrilo právo bývania /užívania/ predmetného bytu až do zabezpečenia bytovej náhrady, vo forme
náhradného bytu, k čomu zo strany navrhovateľa v žalovanom období nedošlo.

Z výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci však ďalej nesporne vyplýva, že napriek tomu, že
odporcom v 1/ až 3/ rade zodpovedalo právo na bývanie /užívanie/ predmetného bytu, práve pre
pretrvávajúce nezhody medzi účastníkmi tohto konania a navrhovateľom sa odporcovia v 2/ a 3/ rade v

predmetnom byte v žalovanom období vôbec nezdržiavali a taktiež v žalovanom období podľa názoru
súdu nemali v predmetnom byte ani uskladnené žiadne hnuteľné veci. Uvedené vyplýva z výpovede
samotného odporcu v 2/ rade v konaní č. 8C 88/09 a svedčí o tom tiež výpoveď svedkyne W. O., sestry
účastníkov, ako i svedkyne U. B., ďalšej sestry účastníkov konania. Tomu, že ani odporca v 3/ rade v
žalovanom období v predmetnom byte nebýval, ani tam nemal žiadne veci taktiež nasvedčujú výpovede

svedkýň W. O. a U. B., nasvedčujú tomu i pracovné zmluvy doložené odporcom v 3/ rade / č.l. XXX,XXX
spisu/, ktoré svedčia o tom, že v období od 6.4.2010 do 5.10.2010 a následne od 6.10.20140 do 5.4.2011
bol zamestnaný v Holandsku.

Podľa názoru súdu v tomto konaní bolo ďalej preukázané, že v žalovanom období / a to minimálne v
období jesene 2010/ sa v predmetnom byte zdržiaval odporca v 1/ rade, pričom veci v detskej izbe mal

v predmetnom byte uložené počas celého žalovaného obdobia. Uvedené potvrdila vo svojej výpovedi
svedkyňaW.O.,svedčíotomtaktiežprehlásenieW.P.z27.8.2014auvedenépotvrdilisamotnýodporca
v 1/ rade na pojednávaní konanom 13.5.2010 v konaní č. 8C 88/09, ktorý v tom čase uviedol, že v
predmetnom byte nebýva, pretože sa navrhovateľa bojí, avšak v byte má zložené veci, skrine, oblečenie,
taktiež niečo v obývačke, na chodbe, v špajzi a okrem toho má veci i v detskej izbe. Podľa názoru súdu

taktiež v tomto konaní nebolo ničím preukázané, že by sa v žalovanom období v predmetnom byte
navrhovateľ zdržiaval so svojou priateľkou slečnou M., respektíve, že by v žalovanom období bývali v
predmetnom byte spolu s navrhovateľom jeho dve maloleté deti.

S prihliadnutím ku skutočnosti, že síce v žalovanom období odporcom v 1/ až 3/ rade svedčalo
právo užívať predmetný byt a v tej súvislosti povinnosť hradiť pomerne nájomné a úhrady spojené s

užívaním bytu, s prihliadnutím ku skutočnosti, že v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, súd dospel k záveru,
že navrhovateľ vo vzťahu k odporcom v 2/ a 3/ rade, ktorí v žalovanom období v predmetnom byte
nebývali a nemali tam uložené žiadne veci, nie sú povinní podieľať sa pomerne na hradení nájomného

a úhrad v súvislosti s užívaním predmetného bytu. V tej súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť,
že z doložených fotografií odporcom v 3/ rade / č.l. 135,136 spisu/ ako i z rozsudku č.k. 8C 16/2010
vyplýva, že medzi účastníkmi tohto konania dlhodobo pretrvávali problémy, nevedeli sa dohodnúť
ohľadom rozsahu užívania predmetného bytu, správali sa protiprávne, čo bolo predmetom viacerých
priestupkových konaní, pričom nevyužili právnu cestu riešenia problému. Keďže na základe uvedených

pretrvávajúcich nezhôd odporcovia v 2/ a 3/ rade predmetný byt v žalovanom období neužívali, dospel
súd k záveru, že výkon práva navrhovateľa na úhradu pomerných nákladov v súvislosti s nájomným a
úhrad v súvislosti s užívaním bytu vo vzťahu k odporcom v 2/ a 3/ rade, by bol podľa názoru súdu z vyššie
uvedených dôvodov v rozpore s dobrými mravmi, preto súd návrh voči nim v celom rozsahu zamietol.Čo sa týka uplatneného nároku navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade, v tej súvislosti súd
poukazuje na to, že navrhovateľ sa vo vzťahu k nemu v tomto konaní domáhal zaplatenia jednej štvrtiny
z celkového nájomného a úhrad zaplatených v súvislosti s užívaním bytu v žalovanom období / júl 2010

až júl 2011/, t.j. jednu štvrtinu zo sumy 2824,84 eur, čo predstavuje 706,21 eur. Z vyššie doložených
listinných dôkazov nesporne vyplýva, že navrhovateľ v žalovanom období zaplatil z titulu nájomného a
preddavkov za služby spojené s užívaním bytu spolu sumu 2824,84 eur, avšak z doložených listinných
dôkazovtiež vyplýva,žeztituluvyúčtovaniaslužiebzarok2010vznikolpreplatokvovýške7,02eur,čov
prepočte na jeden mesiac v kalendárnom roku predstavuje 0,585 eur a krát 6 mesiacov (júl až december

2010) pomerná časť preplatku pripadajúca na 6 mesiacov predstavuje 3,51 eur. Ďalej z vyúčtovania za
rok 2011 mal súd preukázané, že z titulu vyúčtovania poskytnutých služieb a zaplatených preddavkov
vznikol za rok 2011 preplatok vo výške 409,70 eur, čo v prepočte na jeden mesiac predstavuje 34,14
eur krát 7 mesiacov ( január až júl 2011) a pomerná časť preplatku pripadajúca na 7 mesiacov potom
predstavuje 238,98 eur. Preto súd za žalované obdobie júl 2010 až júl 2011 zo zaplatených úhrad
spolu vo výške 2824,84 eur odpočítal uvedené preplatky pripadajúce na uvedené mesiace v žalovanom

období (t.j. v sume 3,51 eur a 238,98 eur), čo predstavuje 2582,35 eur, a keďže v žalovanom období
zodpovedalo právo užívania bytu spolu štyrom osobám, t.j. navrhovateľovi a odporcom v 1/ až 3/
rade, jedna štvrtina pripadajúca na osobu odporcu v 1/ rade potom predstavuje zo sumy 2582,35 eur
sumu 645,59 eur. Keďže odporca sa v žalovanom období nepodieľal na úhrade uvedených nákladov
a preddavkov, pričom právo bývania využíval sčasti osobným užívaním bytu a uskladnením vecí v

predmetnom byte, súd podanému návrhu v časti o zaplatenie 645,59 eur vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade
akodôvodnémuvyhovel.Keďžeodporcav1/radesavpriebehukonaniavyjadril,žesanemôžezúčastniť
pojednávania i pre nedostatok finančných prostriedkov, súd povolil odporcovi v 1/ rade zaplatiť súdom
priznaný nárok v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy
do 25. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok, v prípade nezaplatenia dvoch splátok, a

to v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov
vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade zamietol.

Keďže odporca v 1/ rade uvedenú sumu nezaplatil ani po tom, čo mu bola doručená žaloba v predmetnej
veci dňa 7.8.2012, o čom svedčí úradný záznam na č.l. 32 spisu, súd ho zaviazal i k zaplateniu
uplatnených úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka, výška ktorého úroku bola

uplatnená v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to od 7.8.2012
do zaplatenia.

O trovách konania účastníkov rozhodol vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade podľa §
142 ods. 2 O.s.p. podľa zásady čistého úspechu v konaní, a keďže súd zo žalovanej sumy 706,21 eur
vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 645,59 eur, čo predstavuje

91,42 %-ný úspech a 8,58 %-ný neúspech, v dôsledku čoho čistý úspech navrhovateľa vo vzťahu k
odporcovi v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. predstavuje 82,84 %, súd priznal z celkových trov uplatnených
navrhovateľom /vo vzťahu ku všetkým odporcom v 1/ až 3/ rade vo výške 177,- eur/, a teda z toho
pripadajúci podiel na odporcu v 1/ rade, keďže boli traja odporcovia vo výške jednej tretiny predstavuje
59,-eur,súdpriznalnavrhovateľovináhradutrovkonaniavovzťahukodporcoviv1/radevrozsahu82,84

% zo sumy 59,- eur, čo predstavuje 48,87 eur, ktoré trovy konania je povinný nahradiť navrhovateľovi
odporca v 1/ rade, ktorý bol v konaní v prevažnej časti neúspešný. Odporca v 2/ rade, ktorý bol v
konaní úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o ich náhrade v zmysle § 151 ods. 1
O.s.p. ani nerozhodoval. Čo sa týka uplatnenej náhrady trov konania odporcu v 3/ rade vo vzťahu
k navrhovateľovi, vo výške 127,- eur z titulu zaplateného súdneho poplatku z odporu, v tej súvislosti

súd udáva, že odporcovi v 3/ rade náhradu trov konania nepriznal v zmysle §-u 150 ods. 1 O.s.p., a
to z dôvodu hodného osobitného zreteľa, za ktorý súd v danom prípade považuje tú skutočnosť, že
napriek tomu, že odporca v 3/ rade v žalovanom období v predmetnom byte nebýval, kľúče od bytu však
navrhovateľovi riadne neodovzdal, na základe čoho sa navrhovateľ mohol domnievať, že v žalovanom
období predmetný byt užíval, resp. v detskej izbe, ktorá bola uzamknutá, mal nejaké osobné veci, z čoho

mohol vyvodzovať dôvodnosť uplatneného nároku i vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade, na základe čoho
súd odporcovi v 3/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.