Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223943
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113223943.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slovak

Telekom, a.s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom,
advokátom, Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému: J.Š. R., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom
mieste, zastúpenému v konaní opatrovníčkou E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T., H. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so
sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, o zaplatenie 335,18 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku za poskytnuté služby vo výške 51,43 € spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 28.10.2010 až do zaplatenia do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o náhradu škody z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3 €, k rukám jeho
právneho zástupcu JUDr. Olivera Baláža do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 19.8.2013 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 51,43 € ako
nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.

Ďalej sa domáhal zaplatenia náhrady škody zloženej z 2 položiek, a to a) zo sumy 100 €, predstavujúcej
škodu spôsobenú poskytnutou zľavou na mobilnom telefóne, ktorá vznikla v dôsledku toho, že nebola
dodržaná dojednaná 24 mesačná viazanosť a b) zo sumy 183,75 €, predstavujúcej ušlý zisk z dôvodu

výpadku tržieb za 15 mesiacov nedodržania doby viazanosti, počas ktorej mal žalovaný platiť paušálny
poplatok vo výške 12,25 €.

Žalovaný, resp. jeho opatrovník ani vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil na podporu žalovaného,
sa k žalobe nevyjadrili.

Svoj nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.7.2008 bola s jeho právnym predchodcom
T-Mobile Slovensko uzavretá Zmluva o pripojení č. 2954843, na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutá SIM-karta s užívateľským číslom 0904 747 163.K tejto zmluve bol dňa 21.8.2009 uzavretý Dodatok Relax 60, na základe ktorého bol žalovanému
aktivovaný program služieb Relax 60 s mesačným paušálnym poplatkom 12,25 € bez DPH a zároveň
mu bol poskytnutý mobilný telefón značky SONY Ericson C510 Black za zľavnenú cenu 59 €, pričom

jeho skutočná cena bola 159 €.

Zmluvou o pripojení sa žalovaný okrem iného zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov
a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Záväzkové vzťahy medzi účastníkmi konania sa
spravovali Občianskym zákonníkom ako aj Zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej

telefónnej služby a Cenník služieb.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú

službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 28.10.2010 bola
základná úroková sadzba ECB 1,00% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9,00% ročne.

Cena za poskytnuté služby:

Súd žalobe vyhovel iba v časti sumy 51,43 €, ktorej výška bola preukázaná žalobcami poskytnutými
faktúrami,vrátanepoplatkuzaupomienkuvovýške2,50€,ktorýpredstavujeskutočnúnáhradunákladov
súvisiacich so zaslaním upomienky. Zároveň podľa vyššie citovaných právnych predpisov má žalobca
nárokajnaúrokzomeškaniaododňa28.10.2010,čojedeňnasledujúcipodnisplatnostiostatnejfaktúry.

Náhrada škody.

Pokiaľ ide o nárok spočívajúci v náhrade škody, či už vo forme škody spôsobenej poskytnutou zľavou na
mobilný telefón, alebo škody spôsobenej ušlým ziskom za nedodržanie záväzku doby viazanosti počas
15 mesiacov, počas ktorých sa mal platiť paušálny poplatok 12,25 €, v tejto časti súd žalobu zamietol.Náhrada škody za poskytnutý zľavnený mobilný telefón:

Napriek tomu, že v Dodatku k Zmluve o pripojení bola za nedodržanie doby viazanosti 24 mesiacov
dohodnutá zmluvná pokuta, žalobca zjavne na základe toho, že obdobné dojednania o zmluvnej pokute

boli vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že
už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento
rozdiel 100 € a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne

24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už

splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 13
(Podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, trvanie a ukončenie Zmluvy) Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb (ďalej len VP), ktoré

sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu13.2týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)uplynutímčasu,naktorýbolauzavretá,b)dohodou,
c) odstúpením, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis, f) iným spôsobom podľa
Všeobecných podmienok.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa bodu 13.1 VP - Zmluva je uzavretá podpisom oprávnených zástupcov obidvoch zmluvných strán.Podľa bodu 13.12 VP - v prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou stranou končí platnosť a účinnosť
Zmluvy a teda Zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od Zmluvy druhej
zmluvnej strane.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.

Žalobca súdu predložil list zo dňa 31.10.2010 s názvom upozornenie a následne s označením veci:
Pokus o zmier - Predsporová výzva, ktorej obsahom bolo uvedenie dlžných faktúr spolu s dlžnou sumou
a zároveň táto výzva obsahuje text: „Súčasne Vám oznamujeme, že ak vo vyššie uvedenom termíne

vyššie uvedenú dlžnú sumu v celom rozsahu neuhradíte, spoločnosť Slovak Telecom týmto listom s
účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky
uvedenej vyššie, v tomto liste v súlade s bodom 15.3. písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete
spoločnosti Slovak Telecom, a.s. (ďalej len VP) odstupuje od Zmluvy o pripojení uzavretej s Vami,

v dôsledku čoho Vám prestane poskytovať mobilné telefónne služby prostredníctvom SIM-karty s
vyššie uvedeným telefónnym číslom a zároveň v súlade s bodom 15.10. písm. c) VP odstupuje od
všetkých zmlúv o pripojení uzavretých medzi Vami a spoločnosťou Slovak Telecom, ktoré evidujeme
pod nasledujúcimi telefónnymi číslami: alebo Zmluvy o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet.“

Žalobca súdu síce nezaslal VP, na ktoré sa odvoláva vo vyššie citovanom liste, avšak súd zistil na

internetovej stránke www.telekom.sk , že ustanovenia týkajúce sa odstúpenia
od zmluvy sú totožné s tými, ktoré obsahujú VP preložené žalobcom.

Výzvou zo dňa 5.6.2014 požiadal súd žalobcu na preukázanie doručenia predsporovej výzvy, ktorou
malo byť odstúpené od Zmluvy o pripojení žalobcom.

Na túto výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.6.2014, v ktorom uviedol, že uvedené

nie je povinný preukazovať, pretože podľa ust. § 44 ods. 12 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy bol doručený druhej strane, ak nie
je v odstúpení uvedený neskorší deň. Zároveň uviedol, že predmetná novela č. 241/2012, ktorou sa do
Zákona o elektronických komunikáciách zaviedlo nové ustanovenie § 44 ods.12, nadobudla účinnosť

až dňom 1.9.2012 a navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa 13.11.2010, nie je povinný dokladať písomné
odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2010.

Uvedený právny názor žalobcu je nesprávny. Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z uvedeného je zrejmé, že hmotnoprávny
úkon pôsobí voči jeho adresátovi, až keď sa dostane do sféry jeho dispozície.

Zároveň je výrazom ustálenej súdnej praxe, že ten kto s doručením určitej listiny spája pre seba priaznivé
dôsledky, musí doručenie tejto listiny preukázať. Táto osoba má dôkaznú povinnosť v tom, že táto listina
bola doručená druhej strane, teda dostala sa do jej dispozície. O tom svedčí aj samotným žalobcom
vyššie citovaný bod 13.12 Všeobecných podmienok. Súd teda uzatvára, že žalobca platné odstúpenie
od zmluvy nepreukázal.

Naviac, žalobcom predložená predsporová výzva nespĺňa náležitosti písomného právneho úkonu, ktorý
by mal viesť k odstúpeniu od zmluvy vzhľadom na to, že nie je podpísaná konajúcou osobou na to
oprávnenou a zároveň ani nie je podpis nahradený mechanickými prostriedkami.Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telefónu a jeho akciovou cenou.
Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by
nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi

skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho
úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku
žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Náhrada škody vo forme ušlého zisku:

Aj z hľadiska nepriznania škody - ušlého zisku je rozhodujúce to, že žalobca nepreukázal, že zo strany
žalovaného nebola dodržaná lehota viazanosti 24 mesiacov z dôvodov vyššie uvedených.

Nesprávny je aj názor žalobcu na to, čo je ušlým ziskom. Žalobca za ušlý zisk považuje stratu minimálne
očakávanejtržbyvzhľadomnavýškupaušálnehopoplatku.Otázkaušléhoziskujeinštruktívnerozobratá
v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 25 Cdo/1233/2006, ktorý uviedol - Ušlý zisk je újmou spočívající v tom, že

u poškozeného nedojde v důsledku škodní události k rozmnožení majetkových hodnot, ač se to dalo
při pravidelném běhu věcí očekávat. Ušlý zisk z podnikání znamená ztrátu očekávaného přínosu za
situace, že poškozený měl zajištěny předpoklady pro tzv. pravidelný běh věcí, tedy byl nejen ochoten,
ale i schopen v předmětných prostorách svou podnikatelskou činnost provozovat. Okolnost, že při určení
výše ušlého zisku se vychází z částky, kterou by za obvyklých okolností nebýt škodní události poškozený

ze své činnosti získal, s přihlédnutím k nákladům, které by musel na dosažení těchto výnosů vynaložit,nevylučuje možnost vzniku skutečné škody. Náklady, které na dosažení zisku podnikatel vynaložil,
získává totiž při své podnikatelské činnosti zpět, neboť k tomu, aby byl dosažen zisk, musí být příjem
z podnikatelské činnosti vyšší než vynaložené náklady. Při stanovení výše ušlého zisku se vychází z

celkových předpokládaných výnosů z podnikání snížených o předpokládané náklady. Ušlý zisk je tedy
hypotetická kategorie a jeho výše je dána rozdílem mezi celkovým příjmem z podnikání a náklady
potřebnými k dosažení tohoto příjmu, bez ohledu na to, zda tyto náklady byly poškozeným skutečně
vynaloženy či nikoliv.

Je teda zrejmé, že aj keby súd dospel k záveru, že ku škode vo forme ušlého zisku na strane žalobcu

došlo, táto škoda by nemohla spočívať iba vo forme predpokladanej tržby bez zníženia o predpokladané
náklady.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, išlo tu o spojenie troch vecí. Zaplatenie sumy a) 51,43 €, b) 100 €
a c) 183,75 €.

Vo vzťahu k celkom požadovanej sume 335,18 € predstavuje nárok pod písm.a) 15%, nárok pod písm.b)
30%, nárok pod písm.c) 55%.

Žalobca má teda nárok na úhradu trov konania vo výške 15% zo zaplateného súdneho poplatku 20 €,
čo představuje sumu 3,00 €.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tieto súd nepriznal stotožniac sa s argumentáciou NS SR
uvedenou v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, podľa ktorého: „ Trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o

aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve
rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania

(včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov
než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými
súdnymikonaniami,vktorýchsaúčastníkomnáhradatrovkonanianepriznáva(napr.rozvodmanželstva,
kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú
právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému

účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu
pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré
vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli
k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto
smere) sú správne.“

Uvedené podľa súdu platí nepochybne nielen u vedľajšieho účastníka ale aj u účastníka konania.

V rámci nepriznania trov právneho zastúpenia poukazuje súd aj na ďalšiu judikatúru, s ktorou sa
stotožňuje:

NS SR - 4 M Cdo 21/2009: „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania

v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastníkmá právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý

mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré

síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Ústavný súd ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012 - „ Typový spôsob uplatnenia pohľadávky je

dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.“

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.

Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. To je práve prípad tzv. hromadne opakovaných žalôb.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd nerozhodoval pre nedostatok návrhu z jeho strany
(§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.