Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514200946
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7514200946.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú R. Q., F.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky I. E., F.. X.X.XXXX,
trvale bývajúcej R. E. O. F. K. J. Č.. XX, toho času bývajúcej R. P. F. K. Q. Č.. XX, za účasti otca D. Q.,
F.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho R. P. F. K. U. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletú R. Q., F.. XX.X.XXXX, do osobnej
starostlivostimatky,ktorájeoprávnenáapovinnásaomaloletúosobnestarať,zastupovaťjuaspravovať

jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške po 150 € mesačne
od 1.10.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred k rukám matky maloletej.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej doručila Okresnému súdu Košice - okolie dňa 21.1.2014 návrh, ktorým žiadala súd o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej dcére účastníkov R., ktorú žiadala zveriť do
svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške po 150 € mesačne, zároveň žiadala
upraviť styk otca s maloletou každý druhý deň v týždni za prítomnosti matky alebo starých rodičov, ktorý

návrh odôvodňovala pretrvávajúcimi problémami v spolužití rodičov dieťaťa, pre ktoré sa rozhodla toto
spolužitie ukončiť a spolu s maloletou sa zo spoločnej domácnosti rodičov dieťaťa odsťahovať.

Dňa 28.1.2014 sa dostavila osobne na Okresný súd Košice - okolie a žiadala o nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiadala maloletú R. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca dieťaťa určiť
minimálne výživné.

Okresný súd Košice - okolie uznesením sp. zn. 9P 17/2014 zo dňa 28.1.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.3.2014, rozhodol o predbežnom zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti
matky a o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.Okresný súd Košice - okolie uznesením sp. zn. 9P 17/2014 zo dňa 9.4.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.5.2014, preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Maloletá R. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí ukončili spolužitie v spoločnej domácnosti 27.1.2014,
odvtedy matka spolu s maloletou bývajú v prenajatom 1-izbovom byte úhrada za ktorý je 295 € mesačne.

Na výživu maloletej otec prispieva na základe dohody rodičov sumou 150 € mesačne. Otec s maloletou
má dobrý vzťah, rodičia sa na stretávaní sa otca s maloletou vedeli a vedia dohodnúť.

Matka poberá rodičovský príspevok vo výške po 203,20 € mesačne a sú jej vyplácané rodinné prídavky
vovýške23,10€mesačne.Od15.8.2014začalavykonávaťčinnosť osobysamostatnezárobkovočinnej

formou finančného poradenstva a sprostredkovateľstva pre spoločnosť I., z ktorej činnosti mala príjem
za september 2014 369,39 € a za október 2014 441,83 €, iné príjmy matka nemá, nevlastní žiaden
majetok, okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Otec maloletej býva v 4-izbovom byte u svojich rodičov, úhrada za byt je 250 € mesačne, na túto rodičom
prispieva sumou 150 € mesačne vrátane stravovania, jeho rodičia sú zamestnanými. Ani otec nevlastní

žiaden majetok a okrem maloletej R. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Otec bol naposledy zamestnaný v riadnom pracovnom pomere v spoločnosti O. - H. - J. J., J.. J. S..Z..,
u ktorého zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.010,45 €.

Ako vyplýva zo správy tohto jeho posledného zamestnávateľa, pracovný pomer otec ukončil na vlastnú
žiadosť dohodou.

V evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce je evidovaný od 27.8.2014, úradom práce mu nie
sú poskytované žiadne dávky, medzičasom uzavrel dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou N.-H.
J..S..Z.. P. na dobu od 9.10.2014 do 8.10.2015.

Pred nástupom do tohto pracovného pomeru si zdroj svojich príjmov zabezpečoval rôznymi brigádami.

Otec uviedol, že žije z úspor, ktoré má ešte z predošlej pracovnej činnosti a uhrádza splátky pôžičky v

Q. banke vo výške 200 € mesačne, hradí si za mobilný telefón 35 € mesačne.

Na pojednávaní konanom vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti matka vzala ňou podaný návrh späť, s čím otec
dieťaťa súhlasil.

Kolízny opatrovník na základe vykonaných šetrení doporučil schváliť rodičovskú dohodu.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený

právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu o

zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti matky, keďže matka o maloletú zabezpečuje od rozchodu
rodičov starostlivosť sama po všetkých stránkach, túto zabezpečuje riadne, ako to vyplynulo aj zo správy
kolízneho opatrovníka a v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, otec so zverením
dieťaťa do starostlivosti matky v celom rozsahu súhlasil.

Rodičmi dohodnuté výživné súd považoval za primerané ako k osobným potrebám maloletej, ktorými

potrebami sú predovšetkým potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i so vzdelávaním
a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja
rodičia, pričom pri stanovení tejto výšky výživného súd zároveň zohľadnil pomernú časť plnenia si
vyživovacej povinnosti zo strany matky o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu, prihliadol na
rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa, ktoré sú vyplácané

k rukám matky dieťaťa, ďalej prihliadol na to, že žiaden z rodičov okrem tohto dieťaťa nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť a nevlastní žiaden majetok, na strane otca súd zohľadnil skutočnosť, že otec sa
bez vážneho dôvodu vzdal pravidelnej mesačnej mzdy, ktorú dosahoval u posledného zamestnávateľa
spoločnosti O. - H. - J. J., J.. J. S..Z...

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo

celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa

začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od
späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že matka v prevyšujúcej časti vzala svoj návrh späť, v súlade s citovaným ustanovením
§ 96 O.s.p. v prevyšujúcej časti, t.j. pokiaľ matka žiadala určiť výživné už od podania návrhu a pokiaľ

matka žiadala upraviť styk otca s dieťaťom, súd v tejto časti konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).

Matka a otec toto odvolanie podať nemôžu, pretože práva podať ho sa účinne vzdali.